Zákon o sociálnom zabezpečení (úplné znenie zákona o sociálnom zabezpečení, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je dôchodca povinný vyživovať, národný výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať miesto oprávnenému, prípadne rozhodne, že dávka sa má vyplácať tomuto národnému výboru; príjemca dávky je povinný použiť ju len v prospech oprávneného a osôb, ktoré oprávnený je povinný vyživovať. Národný výbor, pokiaľ sa dávka nevypláca jemu, dohliada, či príjemca dávky túto povinnosť plní. Tým nie sú dotknuté osobitné predpisy o niektorých dôsledkoch zanedbávania starostlivosti o deti.20)

(2)

Po čas, po ktorý dôchodca odpykáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, sa dôchodok nevypláca. Ak bol dôchodca vo výkone trestu odňatia slobody neprevyšujúcom tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený z väzby bez toho, že bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby. Manželke a deťom dôchodcu sa na žiadosť vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu jeho záväzkov a osobných potrieb členov jeho rodiny; výchovné sa však vypláca neobmedzene. Ak sa manželke a deťom vyplácala časť dôchodku a ak sa dôchodcovi dopláca dôchodok spätne, vyplatí sa mu len rozdiel. Osamelému dôchodcovi sa môže výnimočne povoliť výplata časti dôchodku na úhradu jeho záväzkov.

§ 65

Súbeh nárokov na dôchodky

(1)

Ak sú splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, patrí, pokiaľ sa neustanovuje v § 25 ods. 2 inak, len jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší); pri splnení podmienok nároku na dôchodky rovnakej výšky patrí dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Ustanovenie predchádzajúcej vety tiež platí, ak ide o nároky na viacej dôchodkov toho istého druhu z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).

(2)

Ak sú splnené podmienky nároku na niektorý z dôchodkov uvedených v predchádzajúcom odseku a na vdovský alebo sirotský dôchodok alebo na vdovský a sirotský dôchodok, patrí vyšší (najvyšší) dôchodok a z ostatných dôchodkov po jednej polovici. Pokiaľ ide o najvyššiu výmeru úhrnu dôchodkov pri súbehu nárokov na dôchodky, platí ustanovenie § 66. Ak sa zíde nárok na vdovský dôchodok s nárokom na starobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov), vypláca oba dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov).

(3)

Ak sa požívateľovi dôchodku poskytuje súčasne z cudziny dôchodok rovnakého druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), zníži sa dôchodok z československého dôchodkového zabezpečenia (poistenia) o sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu doby zamestnania v cudzine, prípadne o sumu, o ktorú je tento dôchodok vyšší v dôsledku zhodnotenia udalosti (napríklad pracovný úraz, vojnové poškodenie) odškodnenej dávkou aj v cudzine. Suma, o ktorú sa dôchodok uvedený v predchádzajúcej vete znižuje, nesmie prevyšovať dôchodok vyplácaný z cudziny.

(4)

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok iného druhu a jeden z dôchodkov je vdovský alebo sirotský dôchodok, zníži sa dôchodok z československého dôchodkového zabezpečenia (poistenia) o polovicu nižšieho dôchodku. To tiež platí, ak sa požívateľovi dôchodku vypláca z cudziny odškodnenie dávkou za stratu zárobkovej schopnosti spôsobenú pracovným úrazom alebo vojnovým poškodením a táto udalosť nebola zhodnotená dôchodkom z československého dôchodkového zabezpečenia (poistenia) alebo ak ide o súbeh dávky uvedenej v § 157 s odškodnením poskytovaným dávkou z cudziny za stratu zárobkovej schopnosti spôsobenú pracovným úrazom alebo vojnovým poškodením a dôvod odškodnenia je pri oboch dávkach ten istý.

(5)

Ustanovenia odsekov 3 a 4 platia, len ak medzištátny dohovor neustanovuje inak.

(6)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanoviť, najmä z dôvodov medzištátnej vzájomnosti, odchýlky od ustanovení odsekov 3 a 4 v prospech požívateľov dávok.

§ 66

Najvyššia výmera úhrnu dôchodkov pri súbehu

(1)

ak starobný dôchodok, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) nedosahuje ku dňu vzniku nároku na dôchodok,

a)

ak ide o dôchodky, na ktoré sa vzťahujú najvyššie výmery uvedené v § 23 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 34 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 124 ods. 1 písm. a) a § 127 ods. 1 písm. a) alebo o dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca, sumu 2500 Kčs,

b)

v ostatných prípadoch sumu 2150 Kčs

mesačne, sú najvyššou výmerou úhrnu takého dôchodku a akéhokoľvek iného dôchodku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) pri ich súbehu len uvedené pevné sumy.

(2)

Najvyššie výmery úhrnov dôchodkov uvedené v predchádzajúcom odseku sa zvyšujú o sumu, o ktorú sa zvyšuje nárok na starobný dôchodok za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok, nie však viac než do sumy 3000 Kčs mesačne. Táto najvyššia výmera platí aj pri súbehu starobného alebo invalidného dôchodku účastníka odboja alebo pracujúceho, ktorý bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach alebo ktorý sa stal invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 alebo v priamej súvislosti s ním, s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).

(3)

Ak úhrn dôchodkov presahuje prípustnú najvyššiu výmeru uvedenú v odseku 1, prípadne v odseku 2, zníži sa vdovský alebo sirotský dôchodok, prípadne dávka uvedená v § 157 tak, aby úhrn dôchodkov nepresiahol túto výmeru.

(4)

Ak starobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) dosahuje ku dňu vzniku nároku na dôchodok aspoň sumu uvedenú v odseku 1, a pokiaľ ide o taký dôchodok účastníka odboja alebo pracujúceho, ktorý bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach alebo ktorý sa stal invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 alebo v priamej súvislosti s ním, sumu uvedenú v odseku 2, nevypláca sa iný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) pri súbehu s týmito dôchodkami.

§ 67

Prechod nároku pri úmrtí oprávneného

(1)

Ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatené do dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.

(2)

Ak ide o dávky priznané pred smrťou oprávneného, vyplatia sa splatné sumy, ktoré neboli vyplatené do dňa smrti, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v predchádzajúcom odseku.

(3)

Nároky prechádzajúce na pozostalých podľa predchádzajúcich odsekov nie sú súčasťou dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto pozostalých.

§ 68

Výplata dávok

(1)

Dôchodky sa zaokrúhľujú na celé koruny hore. Dôchodky a ostatné dávky sa vyplácajú dopredu v mesačných lehotách.

(2)

Dávky skrátené pre súbeh s iným príjmom sa môžu vyplácať preddavkom pozadu, a ak nedosahujú priemerne 50 Kčs mesačne, v dlhších než mesačných obdobiach; preddavky sa zúčtovávajú za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov.

§ 69

Výplata dávok pri pobyte oprávneného v cudzine

Ak medzištátny dohovor neustanovuje inak, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za dobu, po ktorú sa oprávnený zdržiava v cudzine trvale, nepatria. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanoviť podmienky výnimočnej výplaty dávok, ak sa oprávnený zdržiava v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

§ 70

Dohody o zrážkach z dávok

Prechod nároku na ústav sociálnej starostlivosti

(1)

Nároky na dávky sa nemôžu postúpiť. Dohody o zrážkach z dávok sa môžu uzavrieť len na pohľadávky na výživnom, prípadne na príspevku na výživu, a to až do polovice dávok. Pre výkon rozhodnutia zrážkami z dávok platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

(2)

Prijatím dôchodcu do zaopatrenia ústavu sociálnej starostlivosti prechádza jeho nárok na dôchodok na tento ústav do výšky príspevku na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti.

§ 71

Premlčanie

(1)

Právo na dávku sa nepremlčiava.

(2)

Nárok na jednotlivú splátku dávky sa premlčiava v jednom roku odo dňa jej splatnosti. Ak bolo právo na dávku uplatnené po uplynutí času dlhšieho ako jeden rok odo dňa vzniku nároku na dávku, patria jednotlivé splátky dávky najdlhšie za čas jedného roka pred dňom uplatnenia nároku na dávku. Ak bola výplata dávky zastavená pri pobyte oprávneného v cudzine (§ 69), patria jednotlivé splátky dávky najdlhšie za čas jedného roka pred dňom, keď oprávnený ohlásil orgánu dôchodkového zabezpečenia, že sa vrátil na územie československého štátu, pokiaľ sú inak podmienky na výplatu týchto splátok dávky splnené.

(3)

Nárok na vrátenie jednotlivých splátok dávok poskytnutých neprávom alebo v nesprávnej výške (§ 62 ods. 2) sa premlčiava v troch rokoch odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, najneskoršie v desiatich rokoch od jej výplaty. Premlčacia lehota neplynie, ak sa vykonávajú zrážky z dávky na úhradu neprávom vyplatenej dávky.

§ 72

(1)

Pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti podľa osobitných predpisov21) sa kúpeľná starostlivosť poskytuje dôchodcovi, jeho manželke a deťom starším ako 15 rokov, ako aj ďalším občanom odkázaným prevažne na dôchodcu, pokiaľ ide o výživu, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, na účet sociálneho zabezpečenia.

(2)

Dôchodcovi, jeho manželke a deťom a ďalším občanom uvedeným v predchádzajúcom odseku sa poskytuje podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné za podmienok a v rozsahu ako pracujúcim v pracovnom pomere podľa predpisov o nemocenskom poistení; môže sa im poskytnúť aj príspevok na detskú rekreáciu.

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa však nevzťahujú

a)

na dôchodcov, ktorí sú zabezpečení v chorobe a v materstve podľa predpisov platných pre príslušníkov ozbrojených síl;22) z tohto zabezpečenia sa môže poskytnúť aj príspevok na detskú rekreáciu,

b)

na dôchodcov, ktorí sú zamestnaní a sú zamestnaní a sú zabezpečení v chorobe a v materstve ako precujúci,23)

c)

na manželku a deti dôchodcu uvedeného pod písmenami a) a b), ako ani na ďalších občanov odkázaných prevažne na neho, pokiaľ ide o výživu, alebo ak sú sami zabezpečení v chorobe alebo v materstve podľa osobitných predpisov,23)

d)

na osoby, ktoré sa trvalo zdržiavajú mimo územia Československej socialistickej republiky.

(4)

Ustanovenia § 64 ods. 1, § 67 ods. 3 a § 69 platia obdobne.

TRETIA ČASŤZABEZPEČENIE ČLENOV RODÍN OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SLUŽBU V OZBROJENÝCH SILÁCH

PRVÝ DIEL

ZABEZPEČENIE PRI VÝKONE ZÁKLADNEJ (NÁHRADNEJ) SLUŽBY

§ 73

(1)

Členom rodín občanov vykonávajúcich základnú (náhradnú) službu v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky a niektorým iným občanom, ktorí sú odkázaní na vojaka, pokiaľ ide o výživu, sa poskytuje zaopatrovací príspevok, pokiaľ majú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky.

(2)

Na zaopatrovací príspevok majú za podmienok ďalej uvedených nárok:

a)

nezaopatrené deti (aj osvojenci) vojaka a deti, ktoré vojak prevzal do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov; diaťaťu, ktoré je zverené do pestúnskej starostlivosti, nepatrí však zaopatrovací príspevok z dôvodu rodinného vzťahu k rodičom,

b)

manželka vojaka, ktorá sa sama stará o nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov alebo nie je z vážneho dôvodu zárobkove činná alebo je úplne invaledná,

c)

družka vojaka, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti v čase jeho nástupu záklanej (náhradnej) služby aspoň tri mesiace a ďalej v nej zotrváva a stará sa o nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov, ktorého otcom (osvojiteľom) je vojak, alebo ktorá z vážneho dôvodu nie je zárobkovo činná alebo je úplne invalidná,

d)

rozvedená manželka vojaka a matka dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, ak im súd riznal príspevok na výživu voči vojakovi,

e)

dospelá príbuzná vojaka alebo manželky vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, vedie mu túto domácnosť a stará sa v nej o jeho dieťa vo veku do troch rokov,

f)

manžel ženy, ktorá nastúpila záklanú (náhradú) službu, ak je úplne invalidný a odkázaný na manželku, pokiaľ ide o výživu.

(3)

Nezaopatrenými deťmi sa rozumejú deti vo veku až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom za obdobných podmienok, aké sú ustanovené v § 40 ods. 3 až 6. Ustanovenia § 11 ods. 2 a § 16 ods. 4 platia obdobne.

(4)

Vojakovi (vojačke) sa môže poskytovať príspevok na úhradu za užívanie bytu; podmienky a výšku príspevku ustanovujú vykonávacie predpisy.

§ 74

(1)

Zaopatrovací príspevok je masačne

a)

200 Kčs, ak ide o dieťa,24)

b)

550 Kčs, ak ide o ostatných oprávnených uvedených v § 73 ods. 2 písm. b) až f); ak však v týchto prípadoch súd priznal príspevok na výživu voči vojakovi, patrí zaopatrovací príspevok vo výške príspevku na výživu, najviac však v sume 550 Kčs.24)

(2)

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k zaopatrovaciemu príspevku naň príplatok vo výške 300 Kčs mesačne;25) podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre také deti a že sa naň neposkytujú prídavky na deti alebo výchovné ani sirotský alebo invalidný dôchodok.

(3)

Zaopatrovací príspevok oprávneného uvedeného v § 73 ods. 2 písm. b) až f) nesmie presahovať 65 % priemeru hrubých zárobkov vojaka za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred dňom nástupu základnej (náhradnej) služby. Úhrn zaopatrovacích príspevkov viacerých takých oprávnených nesmie presahovať 80 % tohto priemeru. Ak by bol úhrn vyšší, zaopatrovacie príspevky sa pomerne znižujú.

(4)

Zaopatrovací príspevok manželky (družky), ktorá sa nestará o dieťa [§ 73 ods. 2 písm. b) až f)] , sa kráti o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce šesť kalendárnych mesiacov prevyšuje 1500 Kčs mesačne.

§ 75

(1)

Nárok na zaopatrovací príspevok patrí od prvého dňa základnej (náhradnej) služby; ak sa splnia predpoklady pre nárok na zaopatrovací príspevok (napríklad uzavretie manželstva, narodenie dieťaťa) až po nástupe tejto služby, vzniká nárok odo dňa, keď sa tak stalo. Ak má však vojak nárok na náhradu mzdy za čas po nástupe tejto služby, patrí zaopatrovací príspevok až odo dňa nasledujúceho po poslednom dni, za ktorý ešte patrila táto náhrada mzdy.

(2)

Ak oprávnený spĺňa podmienky poskytovania zaopatrovacieho príspevku z rôznych dôvodov, patrí mu len jeden zaopatrovací príspevok, a to vyšší.

(3)

Nárok na zaopatrovací príspevok zaniká dňom, ktorým uplynula niektorá z podmienok trvania nároku. Ak sa však skončí základná (náhradná) služba alebo ak pominie niektorá z podmienok trvania nároku až po 25. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom toho istého kalendárneho mesiaca.

(4)

Zaopatrovací príspevok dieťaťa sa vypláca tomu, kto má dieťa v priamom zaopatrení; zaopatrovací príspevok dieťaťa, ktoré je v úplnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než dôvodu liečenia, sa vypláca tomuto ústavu.

(5)

Pokiaľ sa v tomto diele neustanovuje inak, platia o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku a o práve požadovať vrátenie neprávom poskytnutého zaopatrovacieho príspevku obdobne spoločné ustanovenia o dávkach dôchodkového zabezpečenia (§ 61, 62, § 63 ods. 2, § 64, § 67 až 69, § 70 ods. 1 a § 71).

§ 76

Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť osobitnú úpravu zaopatrovacieho príspevku na čas brannej pohotovosti štátu.

DRUHÝ DIEL

ZABEZPEČENIE PRI VOJENSKOM CVIČENÍ A ĎALŠÍCH DRUHOCH SLUŽBY V OZBROJENÝCH SILÁCH

§ 77

(1)

Zabezpečenie pracovníkov v pracovnom pomere a občanov posudzovaných ako pracovníci v pracovnom pomere pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách, s výnimkou základnej (náhradnej) služby, upravuje Zákonník práce a predpisy vydané podľa neho.26)

(2)

Zabezpečenie pracujúcich uvedených v § 3 písm. f) pri vojenskom cvičení a pri ďalších druhoch služby v ozbrojených silách, s výnimkou základnej (náhradnej) služby, upravujú vykonávacie predpisy [§ 172 ods. 1 písm. d)].

§ 78

(1)

Členom jednotného roľníckeho družstva patrí od tohto družstva pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách, s výnimkou základnej (náhradnej) služby, náhrada ušlej pracovnej odmeny, ak boli bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia (inej služby) zúčastnení na zabezpečení v chorobe podľa predpisov o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe najmenej tri mesiace; do tejto doby sa započítavajú aj doby, v ktorých bol člen jednotného roľníckeho družstva bezprostredne pred vstupom do družstva dôchodkove zabezpečený. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iného vážneho dôvodu.

(2)

Náhrada ušlej pracovnej odmeny člena jednotného roľníckeho družstva je za každý kalendárny mesiac vojenského cvičenia (inej služby):

a)

50 % priemernej pracovnej odmeny, ak tu nie je žiadny z občanov uvedených v odseku 5,

b)

65 % priemernej pracovnej odmeny, ak je tu jeden z uvedených občanov,

c)

90 % priemernej pracovnej odmeny, ak sú tu dvaja z uvedených občanov,

d)

95 % priemernej pracovnej odmeny, ak sú tu traja alebo viacerý uvedení občania.

(3)

Za časť kalendárneho mesiaca, po ktorú člen jednotného roľníckeho družstva vykonával vojenské cvičenie (inú službu), patrí pomerná časť náhrady.

(4)

Priemernou pracovnou odmenou člena jednotného roľníckeho družstva sa rozumie dvanástina príjmu z pracovnej činnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred nástupom vojenského cvičenia (inej služby); do tejto doby sa nezapočítavajú doby uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a doba dočasného pracovného pomeru v inej organizácii uzavretého so súhlasom družstva.

(5)

Pri určení náhrady ušlej pracovnej odmeny sa prihliada na týchto občanov:

a)

na maloleté deti (aj osvojené alebo prevzaté do starostlivosti náhrádzajúcej starostlivosť rodičov a na vnukov), ak žijú s vojakom v spoločnj domácnosti; ak nežijú v spoločnej domácnosti, prihliada sa na nich, len ak im vojak poskytuje podporu (výživné) aspoň 100 Kčs mesačne;

b)

na plnoleté deti (aj osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) a na iných občanov, ak nemajú vlastný príjem presahujúci 650 Kčs mesačne,27)žijú s vojakom v spoločnej domácnosti a majú v nej plné zaopatrenie, alebo nežijú síce v spoločnej domácnosti, ale vojak im poskytuje podporu (výživné) aspoň 100 Kčs mesačne;

c)

na dieťa [písmeno b)], ktoré uzavrelo manželstvo, ak z úhrnu príjmov týchto manželov nepripadá na žiadneho z nich (prípadne ich detí) viac ako 650 Kčs mesačne;

d)

na manželku (družku), prípadne na manžela (druha), ak žije s vojakom (vojačkou) v spoločnej domácnosti;

e)

na manželku (manžela), ktorá nežije s vojakom (vojačkou) v spoločnej domácnosti, a na rozvedenú manželku, ak nemajú vlastný príjem presahujúci 650 Kčs mesačne27) a vojak im poskytuje na výživnom aspoň 100 Kčs masačne.

(6)

Sumy príjmov občanov uvedených v predchádzajúcom odseku sú však 780 Kčs mesačne, ak ide o deti [ods. 5 písm. b) a c)] pripravujúce sa na budúce povolanie denným štúdiom alebo v učebnom pomere, o pozostalých po účastníkovi odboja, ktorým sa dôchodok priznal podľa § 57 ods. 2 a 5, § 59 ods. 2 a § 60.28)

(7)

Vykonávacie predpisy ustanovujú, ktoré príjmy sa započítavajú do priemernej pracovnej odmeny podľa odseku 4; tieto predpisy tiež ustanovujú, ktoré príjmy sa nezapočítavajú do vlastného príjmu dieťaťa a iných občanov uvedených v odseku 5 písm. b), c), e), prípadne na ktoré príjmy sa pri zisťovaní vlastného príjmu neprihliada.

§ 79

Ak vojak nemá nárok na zabezpečenie pri vojenskom cvičení a pri ďalších druhoch služby v ozbrojených silách, patrí občanom uvedeným v § 73 ods. 2 zaopatrovací príspevok podľa prvého dielu tejto časti zákona; ustanovenie § 75 ods. 3 druhej vety tu neplatí.

PRVÝ DIEL

ROZSAH SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI

§ 80

(1)

Sociálnou starostlivosťou podľa tejto časti zákona zabezpečuje štát pomoc občanom, ktorí sa dostali do nepriaznivých životných pomerov a nemôžu ich prekonať bez pomoci spoločnosti, a občanom, ktorých životné potreby nie sú inak zabezpečené, najmä dávkami nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe) a dôchodkového zabezpečenia alebo inými dávkami a službami poskytovanými podľa osobitných predpisov. Sociálna starostlivosť sa poskytuje aj občanom, ktorí ju potrebujú vzhľadom na svoju mimoriadnu životnú situáciu.

(2)

V oblasti sociálnej starostlivosti rozvíja štát aj poradenskú a výchovnú činnosť, výchovu k zodpovednému rodičovstvu a k upevňovaniu rodinných vzťahov, najmä aby sa deti zúčastňovali na zabezpečení slušnej životnej úrovne svojich rodičov a starali sa o nich, ak takú starostlivosť potrebujú, aby si občania pomáhali, najmä aby pomáhali starým a na zdraví ťažko postihnutým spoluobčanom.

(3)

Pri plnení úloh sociálnej starostlivosti národné výbory spolupracujú s inými štátnymi orgánmi a socialistickými organizáciami.

(4)

V rámci sociálnej starostlivosti sa poskytujú najmä

a)

služby:

1.

výchovná a poradenská starostlivosť v rodinnej a sociálnej oblasti,

2.

sociálno - právna ochrana,

3.

starostlivosť o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,

4.

opatrovateľská služba,

5.

stravovanie dôchodcov,

6.

starostlivosť v účelových zariadeniach,

7.

výhody pre niektoré skupiny telesne postihnutých občanov,

8.

kultúrna a rekreačný starostlivosť o dôchodcov,

9.

ústavná sociálna starostlivosťm včítane zariadení na denný a týždňový pobyt,

10.

bezúročné pôžičky;

b)

dávky:

1.

vecná pomoc,

2.

jednorazové alebo pravidelne sa opakujúce peňažné príspevky.

DRUHÝ DIEL

STAROSTLIVOSŤ O RODINU A DIEŤA

§ 81

(1)

Všestrannú spoločenskú pomoc rodinám, matkám a deťom upravujú osobitné predpisy.

(2)

Národné výbory poskytujú osobitnú pomoc rodičom s nezaopatrenými deťmi, najmä osamelým matkám (otcom) starajúcim sa o nezaopatrené dieťa a ženám v čase ťarchavosti, ak sa rodina alebo ťarchavá žena dostali do nepriaznivých životných pomerov, ktoré nemôžu prekonať vlastným pričinením.

(3)

Na zabezpečenie životných potrieb týchto občanov poskytujú národné výbory vecnú pomoc, peňažné príspevky, opatrovateľskú službu a ubytovanie v domovoch pre matky s deťmi v rozsahu a za podmienok ustanovených vykonávacími predpismi.

§ 82

Národné výbory v spolupráci so socialistickými organizáciami a školami pripravujú mladých občanov na manželstvo poradenskou a výchovnou činnosťou, vedú ich k zodpovednému rodičovstvu a napomáhajú utváranie priaznivých vzťahov v rodinách ohrozených rozvratom; na plnenie týchto úloh zriaďujú aj manželské a predmanželské poradne. Národné výbory zisťujú aj prípady ohrozeného alebo narušeného vývoja detí; starajú sa o odstránenie jeho príčin a dôsledkov a zabezpečujú sociálnoprávnu ochranu detí.

TRETÍ DIEL

STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV SO ZMENENOU PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU

§ 83

Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou je ten, kto má pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia, prípadne prípravy na pracovné uplatnenie; občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou sú aj požívatelia dôchodkov podmienených nepriaznivým zdravotným stavom, pokiaľ im ich zachovaná pracovná schopnosť dovoľuje pracovné uplatnenie.

§ 84

Pracovná rehabilitácia

(1)

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa bezplatne poskytuje pracovná rehabilitácia ako súvislá starostlivosť smerujúca k tomu, aby mohli vykonávať doterajšie, prípadne iné vhodné zamestnanie; zahŕňa poradenskú službu pri voľbe povolania alebo iného pracovného uplatnenia, prípravu na pracovné uplatnenie a umiestňovanie do zamestnania [§ 9 ods. 2 písm. a)].

(2)

Národné výbory vypracujú plán úloh potrebných na vykonávanie pracovnej rehabilitácie.

(3)

Poradenskú službu poskytujú a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou do zamestnania umiestňujú národné výbory. Prípravu na pracovné uplatnenie (§ 85) zabezpečujú organizácie; túto prípravu môžu zabezpečovať aj národné výbory.

§ 85

Pracovné uplatnenie

(1)

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa umožňuje pracovné uplatnenie na miestach vhodných pre nich so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu. Organizácie robia za súčinnosti orgánov štátnej zdravotníckej správy a Revolučného odborového hnutia, prípadne družstevných orgánov a podľa pokynov národných výborov výber pracovných miest vhodných pre týchto občanov a zoznamy týchto miest s opisom pracovného postupu a pracovných podmienok predkladajú národnému výboru na schválenie.

(2)

Národné výbory určujú plán zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Organizácie vykonávajú technické a organizačné opatrenia, ktoré umožnia čo najširšie pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

(3)

Plán zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a technické a organizačné opatrenia organizácie tvoria súčasť jej hospodárskych plánov. Na plnenie plánu zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa prihliada pri hodnotení, ako plnia organizácie úlohy vyplývajúce zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Pri závažnom neplnení plánu zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou príslušný národný výbor môže organizácii odobrať alebo obmedziť oprávnenie na nábor pracovných síl z ostatných zdrojov.

§ 86

Zabezpečenie pracovného pomeru

(1)

Organizácia nesmie odmietnuť dojednanie pracovného pomeru s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou s poukazom na jeho zdravotný stav, ak národný výbor odporučil jeho prijatie na miesto, ktoré je v zozname pracovných miest vhodných pre týchto občanov. Odporučenie národného výboru je pre organizáciu záväzné. Obdobne nesmie škola odmietnuť prijatie občana so zmenenou pracovnou schopnosťou na štúdium s poukazom na jeho zdravotný stav, ak národný výbor uznal takú prípravu na pracovné uplatnenie občana so zmenenou pracovnou schopnosťou za vhodnú.

(2)

Ochranu pri rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou upravujú osobitné predpisy.29)

§ 87

Starostlivosť o mladistvých

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou mladším ako 18 rokov sa po skončení povinnej školskej dochádzky umožňuje príprava na vhodné povolanie v učebnom pomere alebo štúdiom, pokiaľ možno spolu so zdravou mládežou; ak mladiství nemajú predpoklady pre takú prípravu na povolanie, umožní sa im po zaškolení umiestnenie do vhodného zamestnania. Národné výbory vyhradia každoročne v plánoch rozmiestnenia dorastu počet učebných miest, miest v školách a počet pracovných miest potrebný pre mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

§ 88

Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím

Občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím sú občania, ktorí majú mimoriadne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia (včítane prípravy naň) a môžu sa uplatniť len v celkom úzkom okruhu zamestnaní, prípadne v zamestnaní za celkom mimoriadne upravených pracovných podmienok. Sú nimi vždy občania, ktorí boli uznaní za úplne invalidných podľa ustanovenia § 25 ods. 3 písm. d). Týmto občanom sa umožňuje príprava na pracovné uplatnenie pre nich vhodné a umiestňujú sa najmä do chránených dielní (na chránené pracoviská) a do iných zariadení určených pre týchto občanov, napríklad do výrobných družstiev invalidov alebo do hospodárskych zariadení zväzov invalidov.

§ 89

Hmotné zabezpečenie

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje príspevok pred umiestnením do zamestnania, príspevok po dobu prípravy na pracovné uplatnenie a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s touto prípravou.

§ 90

Povinnosti organizácií

(1)

Organizácie zabezpečujú občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou vhodné pracovné uplatnenie a sú najmä povinné:

a)

utvárať vhodné pracovné príležistosti pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou;

b)

robiť výber pracovných miesť (§ 85 ods. 1) a informovať národný výbor o zmenách alebo zavádzaní nových výrobných programov alebo technológie výroby;

c)

plniť úlohy vyplývajúce im z plánu úloh potrebných na uskutočňovanie pracovnej rehabilitácie (§ 84 ods. 2);

d)

prednostne obsadzovať miesta uvedené v zozname pracovných miesť vhodných pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou týmito občamni, predovšetkým pracovníkmi, ktorých pracovná schopnosť sa zmenila v dobe zamestnania v organizácii, a svojimi bývalými pracovníkmi, u ktorých nastala zmena pracovnej schopnosti;

e)

prednostne prijímať mladistných občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na miesta pre nich vyhradené v pláne rozmiestnenia dorastu;

f)

robiť prípravu na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schoposťou a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu ich kvalifikácie;

g)

upravovať občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou pracovisko, pomocky, pracovný čas a ostatné pracovné podmienky, ak to vyžaduje ich zdravotný stav; pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú schopní pracovať ani za takých upravených pracovných podmienok, predovšetkým pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným prstihnutím (§ 88) zriaďovať alebo vyhradzovať chránené dielne (pracoviská);

h)

viesť evidenciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pracujúcich v organizácii a vyznačovať v tejto evidencii skutočnosti dôležité pre uskutočňovanie starostlivosti o týchto občanov.

(2)

Jednotné roľnícke družstvá sú tiež povinné oznámiť predbežne príslušnému národnému výboru zánik členstva jednotného roľníckeho družstva so zmenenou pracovnou schopnosťou.

§ 91

Sledovanie vplyvu práce na zdravotný stav

Národné výbory sledujú v súčinnosti so zariadeniami štátnej zdravotnej správy a s orgánmi Revolučného odborového hnutia a iných spoločenských organizácií vplyv prípravy na pracovné uplatnenie, výkonu zamestnania a pracovného prostredia na zdravotný stav občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a na potrebu ďalšej pomoci.

§ 92

Rozsah platnosti pre členov družstiev

Ustanovenia tohto dielu platia aj pre členov výrobných družstiev a pre členov jednotných roľníckych družstiev; pokiaľ by z ustanovení tohto dielu vyplynula povinnosť prijať občana so zmenenou pracovnou schopnosťou za člena družstva alebo obmedziť možnosti zrušiť členstvo, vykonávajú sa tieto ustanovenia v súlade so stanovami družstva.

ŠTVRTÝ DIEL

STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV ŤAŽKO POSTIHNUTÝCH NA ZDRAVÍ

§ 93

(1)

Občanom s ťažkým telesným alebo zmyslovým postihnutím, najmä nevidomým a občanom s ťažkým postihnutím pohybového alebo nosného ústrojenstva národné výbory poskytujú služby, peňažné príspevky alebo vecnú pomoc na prekonanie ťažkostí, ktoré im spôsobuje uvedené postihnutie. Umožňuje sa im najmä účasť na spoločnom stravovaní a na rekreácii, poskytuje sa im opatrovateľská služba a pomôcky potrebné na odstránenie, zmiernenie alebo prekonanie následkov ich postihnutia; miesto týchto pomôcok sa môže poskytnúť peňažný príspevok na ich obstaranie.

(2)

Občanom s ťažkým telesným alebo zmyslovým postihnutím, ktoré podstatne obmedzuje ich pohybovú schopnosť, sa poskytujú podľa druhu a stupňa postihnutia mimoriadne výhody (napríklad v doprave alebo pri potrebe sprievodcu).

(3)

Občanom, ktorí pre veľmi ťažké telesné alebo zmyslové postihnutie alebo pre mentálne postihnutie potrebujú ústavnú starostlivosť, sa poskytuje ubytovanie, zaopatrenie, zdravotnícka a kultúrna starostlivosť, ako aj príležitosť na primerané pracovné uplatnenie a iné služby v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne (zmyslove) postihnutých dospelých občanov, prípadne v ústavoch sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých dospelých občanov.

§ 94

(1)

Deťom a mladistvým s ťažkým telesným postihnutím, ktoré znemožňuje alebo podstatne sťažuje normálny spôsob výchovy, vzdelania a pracovného výcviku, sa poskytuje ubytovanie, zaopatrenie, školské vzdelanie, výchova, zdravotnícka a kultúrna starostlivosť a príprava na pracovné uplatnenie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne postihnutú mládež.

(2)

Deťom a mladistvým, ktorí nie sú pre mentálne postihnutie schopní sa vzdelávať, sa poskytuje ubytovanie, zaopatrenie, zdravotnícka a výchovná starostlivosť a zácvik na vykonávanie primeranej práce v ústavoch sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutú mládež.

(3)

Deťom a mladistvým, ktorí nie sú pre mentálne postihnutie schopní sa vzdelávať a žijú v rodinách, sa poskytuje stravovanie, zdravotnícka a výchovná starostlivosť a zácvik na výkon primeranej práce v zariadeniach na denný, prípadne týždňový pobyt.

PIATY DIEL

STAROSTLIVOSŤ O STARÝCH OBČANOV

§ 95

(1)

Starým občanom národné výbory poskytujú služby a dávky sociálnej starostlivosti, ktorými sa uľahčuje život v starobe a umožňuje uspokojovanie osobitných potrieb odôvodnených starnutím. Udržiavanie domácnosti a osobnej hygieny sa im uľahčuje poskytovaním opatrovateľskej služby a účasťou na spoločnom stravovaní. Utváraním vhodných podmienok sa im umožňuje aktívna účasť na spoločenskom a kultúrnom živote, na pracovnej a verejnej činnosti podľa ich záujmov a zdravotného stavu a účasť na rekreácii.

(2)

Starým občanom, najmä občanom, ktorí pre trvalé zmeny zdravotného stavu potrebujú sústavnú starostlivosť, sa poskytuje ubytovanie, zaopatrenie, zdravotná a kultúrna starostlivosť a iné služby v ústavoch sociálnej starostlivosti a iné služby v ústavoch sociálnej starostlivosti pre starých občanov (v domovoch dôchodcov), pokiaľ zdravotný stav nevyžaduje liečenie a ošetrovanie v lôžkovom zdravotníckom zariadení. Starým občanom sa môže poskytovať potrebná starostlivosť aj v zariadeniach na denný pobyt, prípadne v iných zariadeniach sociálnej starostlivosti.

(3)

Organizácie umožňujú dôchodcom - bývalým svojim pracovníkom (členom výrobných družstiev a členom jednotných roľníckych družstiev), ktorí odišli do dôchodku , účasť na kultúrnych , spoločenských, rekreačných a iných akciách organizácie, ako aj na závodnom stravovaní, pokiaľ ho organizácia poskytuje svojim pracovníkom (členom).

ŠIESTY DIEL

STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV, KTORÍ POTREBUJÚ OSOBITNÚ POMOC, A O OBČANOV SPOLOČENSKY NEPRISPÔSOBIVÝCH

§ 96

Starostlivosť o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc

Občanom, ktorí sa prechodne dostali do mimoriadne ťažkých pomerov alebo v nich žijú, sa poskytuje výchovná a poradenská starostlivosť, ďalšie služby, vecná pomoc a peňažné príspevky, aby mohli tieto pomery prekonať, pokiaľ tak nemôžu urobiť vlastným pričinením ani za pomoci svojej rodiny.

§ 97

Starostlivosť o občanov spoločensky neprispôsobených

(1)

Národné výbory v spolupráci s ostatnými štátnymi orgánmi, spoločenskými a hospodárskymi organizáciami poskytujú starostlivosť občanom spoločensky neprispôsobeným (napríklad občanom po skončení protialkoholického liečenia, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody), ktorou sa sleduje riešenie sociálnych dôsledkov ich spoločenskej neprispôsobenosti. Cieľom tejto starostlivosti je utvárať aktívny vzťah týchto občanov k práci a spoločnosti a pomáhať im, aby viedli riadny spôsob života.

(2)

Spoločensky neprispôsobeným občanom sa poskytuje najmä pomoc pri pracovnom umiestnení, výchovná a poradenská starostlivosť, pomoc pri ubytovaní, ďalšie služby, vecná pomoc a peňažné príspevky.

(3)

Organizácia nesmie odmietnuť dojednanie pracovného (učebného) pomeru s občanom spoločensky neprispôsobeným, ak ho národný výbor doporučil na miesto, ktoré je vhodné pre takého občana. Organizácie sú povinné venovať spoločensky neprispôsobeným občanom, ktorí sú v nich zamestnaní, zvýšenú pozornosť a pomáhať im zaradiť sa do riadneho občianskeho života.

SIEDMY DIEL

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÁVKACH A SLUŽBÁCH SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI

§ 98

(1)

Dávky a služby sociálnej starostlivosti sa poskytujú len občanom, ktorí majú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky; nepatria za čas, po ktorý sa oprávnený zdržiava v cudzine, aj keď len prechodne.

(2)

Sociálne odkázaným občanom sa poskytujú služby a dávky sociálnej starostlivosti úplne alebo čiastočne zo štátnych prostriedkov. Za sociálne odkázaného občana sa považuje občan, ktorého výživa nie je zabezpečená ani vlastnými príjmami ani výživným, prípadne príspevkom na výživu od iných osôb (§ 102 ods. 2).

(3)

Dávky sociálnej starostlivosti sa nemôžu postúpiť a nemôžu byť predmetom dohody o zrážkach, ani nepodliehajú výkonu rozhodnutia.

(4)

O poskytovaní dávok a služieb sociálnej starostlivosti a o práve požadovať vrátenie neprávom poskytnutých dávok alebo o práve požadovať náhradu výdavkov vynaložených na službu sociálnej starostlivosti poskytnutú neprávom, bezplatne alebo len za nižšiu úhradu platia obdobne spoločné ustanovenia o dávkach dôchodkového zabezpečenia (§ 61, §62 ods. 1 prvá a druhá veta a odsek 2, § 64 ods. 1, § 68, § 71); o povinnosti náhrady rozhoduje národný výbor, ktorý rozhodol o poskytnutí dávky alebo služby.

§ 99

Súčinnosť jednotných roľníckych družstiev

Jednotné roľnícke družstvá utvárajú podmienky, aby v súlade s rastúcou ekonomickou úrovňou hospodárenia rozširovali starostlivosť o svojich starých a invalidných členov; zo svojich prostriedkov dopĺňajú aj dávky sociálneho zabezpečenia. Národné výbory odporúčajú jednotným roľníckym družstvám, aké služby a dávky sociálnej starostlivosti a v akom rozsahu majú zabezpečovať.

§ 100

Náklady na dávky a služby sociálneho zabezpečenia uhrádza štát.

§ 101

(1)

Jednotné roľnícke družstvá prispievajú za svojich členov na čiastočnú úhradu nákladov ich sociálneho zabezpečenia (včítane zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa).

(2)

Príspevok za člena jednotného roľníckeho družstva sa určí v rozpätí od 6 do 28 % jeho ročných príjmov započítateľných do priemerného mesačného zárobku.

§ 102

Príspevky občanov na úhradu nákladov sociálnej starostlivosti

(1)

Národný výbor môže príjemcovi služby sociálnej starostlivosti uložiť úplnú alebo čiastočnú úhradu nákladov na poskytovanú službu, pokiaľ nie je ustanovené, že ide o bezplatnú službu.

(2)

Ak príjemca služby sociálnej starostlivosti nemôže uhrádzať náklady na túto službu, môže národný výbor požadovať úhradu postupne od manžela (manželky), detí alebo rodičov príjemcu služby; ak nedôjde k dohode, rozhodne o povinnosti týchto osôb uhrádzať uvedené náklady a o výške úhrady súd na návrh národného výboru. Národný výbor môže od vymáhania úhrady upustiť.

(3)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne o požadovaní úhrady peňažného príspevku alebo úhrady vecnej pomoci poskytnutých občanovi, ktorému osoby uvedené v predchádzajúcom odseku neposkytli pomoc, hoci to boli povinné urobiť.

(4)

Občania, od ktorých je národný výbor oprávnený požadovať príspevok na úhradu nákladov vynaložených na dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, sú povinní osvedčiť výšku svojich príjmov a hlásiť zmeny ich výšky, ako aj zmeny v rodinných a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce pre výšku úhrady.

(5)

O výške úhrady podľa predchádzajúcich odsekov sa rozhoduje so zreteľom na príjmy a rodinné a majetkové pomery občana, od ktorého sa úhrada požaduje; pri zmene týchto pomerov sa môže výška úhrady upraviť znovu odo dňa ich zmeny. Ak ide o opakujúce sa plnenie, možno uložiť aj povinnosť uhrádzať sumy, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. Sumy dlžné za poskytnuté dávky alebo služby sociálnej starostlivosti sa neúrokujú.

(6)

Ak službu sociálnej starostlivosti poskytuje jednotné roľnícke družstvo, môže požadovať úplnú alebo čiastočnú úhradu nákladov na túto službu od jej príjemcu alebo od manžela (manželky), detí a rodičov, a to podľa príjmov a rodinných a majetkových pomerov týchto občanov. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o povinnosti týchto osôb uhrádzať uvedené náklady a o výške úhrady súd na návrh jednotného roľníckeho družstva. Neuhradený zvyšok nákladov uhrádza jednotné roľnícke družstvo.

PRVÝ DIEL

ORGÁNY SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA A ICH PÔSOBNOSŤ

§ 103

Orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí, ministerstvá práce a sociálnych vecí republík, orgány dôchodkového zabezpečenia republík, národné výbory a jednotné roľnícke družstvá (sociálne komisie), a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v siedmej časti.

§ 104

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí vykonáva vo veciach sociálneho zabezpečenia pôsobnosť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitnými predpismi.30)

§ 105

(1)

Ministerstvá práce a sociálnych vecí republík, a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v siedmej časti, postupujú pri plnení úloh v oblasti sociálneho zabezpečenia vyplývajúcich z jednotného uplatňovania sociálnej politiky v súčinnosti s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.

(2)

O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú orgány dôchodkového zabezpečenia republík, prípadne národné výbory, a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v siedmej časti (§ 130 ods. 3, § 135); ak niektorý z uvedených orgánov priznal dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorá vylučuje poskytovanie inej dávky dôchodkového zabezpečenia ním vyplácanej, priznanej však iným orgánom, rozhodne súčasne o odňatí tejto dávky.

§ 106

Národné výbory zabezpečujú vo svojich obvodoch úlohy na úseku sociálneho zabezpečenia v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva a so zreteľom na jeho potreby, napomáhajú jednotné roľnícke družstvá v plnení úloh vyplývajúcich zo sociálneho zabezpečenia a zodpovedajú za to, že prostriedky určené na sociálne zabezpečenie sa budú vynakladať účelne a hospodárne.

§ 107

Zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzujú vo veciach sociálneho zabezpečenia správne komisie národných výborov.

§ 108

Sociálne komisie jednotných roľníckych družstiev

Sociálne komisie jednotných roľníckych družstiev ako orgán sociálneho zabezpečenia31) spolupôsobia v konaní o dodávkach dôchodkového zabezpečenia, vo veciach zabezpečenia dôchodcov niektorými ďalšími dávkami a v konaní o službách a dávkach sociálnej starostlivosti. Ďalšiu pôsobnosť vykonávajú podľa predpisov o zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa družstevných roľníkov; tieto predpisy upravujú aj zloženie a spôsob rokovania sociálnej komisie.

§ 109

Súčinnosť s orgánmi pracujúcich

Orgány sociálneho zabezpečenia plnia svoje úlohy v úzkej súčinnosti s orgánmi Revolučného odborového hnutia, s obdobnými orgánmi členov výrobných družstiev a s orgánmi zväzu družstevných roľníkov.

DRUHÝ DIEL

KONANIE

§ 110

Žiadosť o dávku (službu)

(1)

O poskytnutí dávky (služby) sa rozhoduje spravidla na žiadosť.

(2)

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podáva

a)

pracovník v pracovnom pomere u orgánov základnej organizácie Revolučného odborového hnutia pôsobiacej v organizácii (jej zložke), v ktorej je v pracovnom pomere;

b)

člen výrobného družstva v tomto družstve;

c)

člen jednotného roľníckeho družstva v tomto družstve;

uvedené organizácie predkladajú žiadosti národnému výboru bydliska žiadateľa;

d)

ostatní občania národnému výboru svojho bydliska.

(3)

Občania, ktorí už nie sú v pracovnom alebo členskom pomere v organizácii, poberajú však z tohto pomeru dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe, zabezpečenia matky a dieťaťa), podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia u orgánu, ktorý by bol pre nich príslušný v čase trvania pracovného alebo členského pomeru.

(4)

Pozostalí po občanoch uvedených v odsekoch 2 a 3 podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia u orgánov, ktoré by boli príslušné prijať žiadosť uvedených občanov o dávku dôchodkového zabezpečenia. Pozostalí po nepracujúcich dôchodcoch podávajú žiadosť o dôchodok národnému výboru svojho bydliska.

(5)

Žiadosť o dávku alebo službu sociálnej starostlivosti a žiadosť o zaopatrovací príspevok sa podáva národnému výboru bydliska žiadateľa. Konanie o dávku alebo službu sociálnej starostlivosti možno začať aj z vlastného podnetu príslušného orgánu alebo z podnetu socialistickej organizácie.

§ 111

Povinnosť organizácií viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia

Organizácie sú pocinné viesť záznamy o okolnostiach rozhodujúcich pre nárok na dávku, jej výšku a jej výplatu, najmä o dobe a druhu zamestnania, o vzniku a zániku členstva v družstve, o výške zárobku pracujúcich, o pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, o dojednaní a skončení pracovného pomeru (dohody o pracovnej činnosti) s dôchodcom, ako aj o okolnostiach rozhodujúcich pre uskutočňovanie starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a hlásiť ich orgánom vykonávajúcim sociálne zabezpečenie pracujúceho (dôchodcu). Na vyzvanie týchto orgánov sú organizácie povinné podať také hlásenia kedykoľvek. Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť hlásení.

§ 112

Zodpovednosť organizácií

(1)

Ak organizácia nesprávnym hlásením alebo opomenutím, najmä neoznámením vstupu dôchodcu do zamestnania (prijatia za člena výrobného družstva alebo jednotného roľníckeho družstva, uzavretia dohody o pracovnej činnosti) zavinila, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy. Túto povinnosť má jednotné roľnícke družstvo aj vtedy, ak sociálna komisia jednotného roľníckeho družstva porušila alebo zanedbala svoje povinnosti a tak sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, než v akej patrila. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný rozhodnúť o dávke; tento orgán môže tiež od požadovania náhrady úplne alebo čiastočne upustiť.

(2)

Ustanovenie § 71 ods. 3 platí obdobne.

§ 113

Spoločná zodpovednosť príjemcu dávky a organizácie

Ak sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, zavinením príjemcu dávky (§ 62 ods.2) aj organizácie (§ 112 ods. 1), zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy príjemca dávky a organizácia spoločne a nerozdielne. Príjemca dávky a organizácia sa navzájom vyrovnajú podľa miery zavinenia. Spory o vzájomnom vyrovnaní medzi organizáciou a príjemcom dávky rozhodujú v prvom stupni krajské súdy.

§ 114

Vstup do zariadení organizácie

Poverení funkcionári a pracovníci orgánov sociálneho zabezpečenia sú oprávnení vstupovať do zariadení organizácie a na pracoviská, pokiaľ to treba na účely tohto zákona alebo na zistenie skutočností rozhodujúcich pre nárok na náhradu dávok dôchodkového zabezpečenia.

§ 115

Súčinnosť zdravotníckych zariadení

Zdravotnícke zariadenia sú povinné na požiadanie orgánu sociálneho zabezpečenia vyšetriť zdravotný stav v konaní o dávkach (službách), podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu choroby, vydávať výpisy z chorobopisov a podávať hlásenia, ktoré sú potrebné na rozhodovanie o dávke (službe).

§ 116

Rozhodnutia a opravné prostriedky vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia

(1)

Rozhodnutie vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia sa vydáva písomne. Pri vyhotovení rozhodnutia s použitím automatizovanej výpočtovej techniky sa môže rozhodnutie vydať v medzinárodnej abecede s predtlačenou pečiatkou orgánu dôchodkového zabezpečenia a s menom, priezviskom a funkciou pracovníka zodpovedného za vydanie rozhodnutia.

(2)

O doručovaní písomností obdobne platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku; do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia, ktorými sa dávka dôchodkového zabezpečenia nepriznáva, zníži, odníme alebo sa jej výplata zastaví, a rozhodnutia (opatrenia) vydané podľa § 61 ods. 1 a 3, § 62 ods. 2, § 112 a 113.

(3)

O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky a národného výboru ako odvolacieho orgánu o zákonnom nároku vo veciach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje súd.

(4)

Proti rozhodnutiu národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodnutia orgánu dôchodkového zabezpečenia o zákonnom nároku na dávku, sa nemožno odvolať. Súd preskúmava také rozhodnutia len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu orgánu dôchodkového zabezpečenia. Ak súd zruší rozhodnutie orgánu dôchodkového zabezpečenia aj rozhodnutie národného výboru, vydá orgán dôchodkového zabezpečenia nové rozhodnutie, aj pokiaľ ide o otázky riešené v rozhodnutí národného výboru.

(5)

Ak navrhovateľ nemá v Československej socialistickej republike všeobecný súd, je príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku súd, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

(6)

Ak účastník konania požiada pred uplynutím lehoty na opravný prostriedok o oznámenie podkladov pre výpočet dôchodku, začína plynúť nová lehota na opravný prostriedok odo dňa, keď boli účastníkovi tieto podklady doručené.

(7)

Opravný prostriedok je podaný včas32) aj vtedy, ak bol podaný v lehote na národnom výbore príslušnom podľa miesta bydliska.

(8)

Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, možno vziať späť bez jeho súhlasu, ak sa navrhovateľovi novým rozhodnutím príslušného orgánu plne vyhovelo.

(9)

O odvolaní proti iným rozhodnutiam národného výboru, než sú uvedené v odsekoch 3 a 4, sa rozhoduje len v správnom konaní.

(10)

Opravný prostriedok (odvolanie) proti rozhodnutiu o znížení, odňatí alebo o zastavení výplaty dávok nemá odkladný účinok.

§ 117

Náklady konania

(1)

Náklady konania o dávkach (službách) uhrádza štát.

(2)

Národný výbor uhrádza cestovné, stravné a nocľažné, prípadne aj iné nevyhnutné výdavky a ušlý zárobok občanom, ktorí sa na vyzvanie dostavia na rokovanie orgánu uvedeného v § 107 alebo sa pre potreby tohto orgánu podrobia vyšetreniu zdravotného stavu, prípadne inému odbornému vyšetreniu.

§ 118

Všeobecné predpisy o konaní

Pokiaľ tento zákon neustanovuje odchýlky od všeobecných predpisov o konaní v správnych veciach, platia tieto predpisy.

PRVÝ DIEL

VOJACI Z POVOLANIA A PRÍSLUŠNÍCI ZBORU NÁRODNEJ BEZPEČNOSTI

§ 119

(1)

Pre vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti platia ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

(2)

Kde sa v tomto zákone hovorí o vojakoch z povolania a o službe v ozbrojených silách, rozumejú sa tým aj vojaci, ktorí sú po dobu činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, ako aj príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a ich služba.

§ 120

Kategórie funkcií

(1)

Služba vojakov z povolania sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií.

(2)

Ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje; pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.

§ 121

Priemerný mesačný zárobok

(1)

Priemerný mesačný zárobok sa zisťuje aj z hrubých zárobkov za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom došlo ku skončeniu služobného pomeru vojaka z povolania, podľa toho, čo je pre neho výhodnejšie.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí, pokiaľ nie je výhodnejší priemerný mesačný zárobok zistený podľa § 14.

§ 122

Podmienky nároku na plný starobný dôchodok

(1)

Na plný starobný dôchodok má nárok vojak z povolania, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v dobe služby v ozbrojených silách (§ 13) dosiahol vek aspoň

a)

55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ozbrojených silách zaradenú do I. kategórie funkcií,

b)

57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ozbrojených silách zaradenú do II. kategórie funkcií.

(2)

Ako vojak z povolania má nárok na plný starobný dôchodok aj občan, ktorý bol vojakov z povolania, získal najmenej 25 rokov doby zamestnania a v čase trvania zamestnania (§ 13) dosiahol vek aspoň

a)

55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu výkonného letca v ozbrojených silách; tejto službe sa stavia na roveň výkon funkcie špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti, ktoré určia vo svojej pôsobnosti ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky,

b)

60 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov inú službu zaradenú do I. kategórie funkcií alebo službu zaradenú do II. kategórie funkcií v ozbrojených silách.

(3)

Ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a), ods. 3 a 4 platia obdobne.

§ 123

Výška plného starobného dôchodku

(1)

Základná výmera plného starobného dôchodku vojaka z povolania alebo občana uvedeného v § 122 ods. 2, ktorý splnil podmienky ustanovené pre nárok na tento dôchodok, je

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ozbrojených silách zaradenú do I. kategórie funkcií,

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak vykonával nejmenej 20 rokov službu v ozbrojených silách zaradenú do II. kategórie funkcií.

(2)

Ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a), ak ide o výšku dôchodku zo zamestnania uvedeného v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 a § 18 ods. 2 a 3platia obdobne.

§ 124

Najvyššia výmera starobného dôchodku

(1)

Najvyššia výmera plného starobného dôchodku v pevných sumách je

a)

2500 Kčs mesačne, ak ide o vojaka z povolania, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v dobe služby v ozbrojených silách (§ 13) dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ozbrojených silách zaradenú do I. kategórie funkcií [§ 122 ods. 1 písm. a)], alebo o o občana, ktorý bol vojakom z povolania, získal najmenej 25 rokov doby zamestnania a v čase trvania zamestnania (§ 13) dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu výkonného letca v ozbrojených silách [§ 122 ods. 1 písm. a)],

b)

2150 Kčs mesačne v ostatných prípadoch [§ 122 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b)].

(2)

Sumou pravyšujúcou výmery uvedené v predchádzajúcom odseku sa starobný dôchodok vymeria, len ak ide o zvýšenie za dobu služby (ďalšieho zamestnania) po vzniku nároku na tento dôcodok; dôchodok spolu s týmto zvýšením nesmie však presiahnuť sumu 3000 Kčs mesačne.

(3)

Ustanovenia § 23 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 6 platia aj tu´.

§ 125

Podmienky nároku na invaidný (čiastočný invalidný) dôchodok

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa tejto časti zákona patrí aj občanovi, ktorý bol vojakom z povolania,

a)

ak bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok (§ 26) a stal sa úplne (čiastočne) invalidným najneskoršie do dvoch rokov od skončenia služobného pomeru alebo

b)

ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ozbrojených silách a v čase trvania zamestnania (§ 13) sa stal úplne (čiastočne) invalidným alebo

c)

ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom ochorení vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním.

(2)

Ak sa vojak z povolania alebo občan, ktorý bol vojakom z povolania, stal úplne (čiastočne) invalidným následkom úrazu alebo ochorení vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním, patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok bez ohľadu na dĺžku doby zamestnania.

(3)

Ustanovenia § 25 platia obdobne.

§ 126

Výška invalidného dôchodku

(1)

Základná výmera invalidného dôchodku (§ 28 ods. 2) je

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania alebo občan, ktorý bol vojakom z povolania, vykonával najmenej 20 rokov služby zaradené do I. kategórie funkcií alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom úrazu alebo ochorení vzniknutých pri výkone služby zaradenej do I. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním,

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania alebo občan, ktorý bol vojakom z povolania, vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do II. kategórie funkcií alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom úrazu alebo ochorení vzniknutých pri výkone služby zaradenej do II. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním,

c)

50 % priemerného mesačného zárobku, v ostatných prípadoch.

(2)

Ustanovenia § 28 platia obdobne.

§ 127

Najvyššia výmera invalidného dôchodku

(1)

Najvyššia výmera invalidného dôchodku v pevných sumách je

a)

2500 Kčs mesačne, ak ide o dôchodok vojaka z povolania alebo občana, ktorý bol vojakom z povolania, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do II. kategórie funkcií alebo sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom úrazu alebo ochorení vzniknutých pri výkone služby zaradenej do I. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním [§ 126 ods. 1 písm. a)],

b)

2150 Kčs mesačne v ostatných prípadoch.

(2)

Ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a) a ods. 2 platia aj tu. Ustanovenie § 23 ods. 6 o najvyššej percentnej výmere dôchodku platí obdobne, ak ide o invalidný dôchodok vojaka z povolania (občana) staršieho ako 20 rokov.

§ 128

Výplata dávok

Dôchodky a ostatné dávky sa vyplácajú v ustanovenom výplatnom termíne na bežný kalendárny mesiac.

§ 129

Peňažné príspevky

Peňažné príspevky podľa § 93, 95 a 96 poskytujú požívateľom dôchodkov podľa tejto časti zákona a ich rodinným príslušníkom orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a orgány ministerstiev vnútra republík vo svojej pôsobnosti.

§ 130

Organizácia

(1)

Sociálne zabezpečenie v Československej ľudovej armáde riadi, kontroluje a svojimi orgánmi vykonáva Federálne ministerstvo národnej obrany.

(2)

Sociálne zabezpečenie príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti riadi Federálne ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvami vnútra republík; vykonávajú ho prostredníctvom svojich orgánov Federálne ministerstvo vnútra a ministerstvá vnútra republík vo svojej pôsobnosti. Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania vojsk ministerstva vnútra riadi a prostredníctvom svojich orgánov vykonáva Federálne ministerstvo vnútra.

(3)

O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú,

a)

pokiaľ ide o vojakov z povolania Československej ľudovej armády, krajská vojenská správa, v obvode ktorej žiadateľ o dávku býva, a

b)

pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a vojakov z povolania vojsk ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva vnútra podľa predchádzajúceho odseku.

(4)

Vykonávacie predpisy ustanovujú, kedy orgány príslušné konať o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, vyplácať tieto dávky a poskytovať služby tiež vykonávajú túto pôsobnosť,

a)

ak žiadateľ o dávku (službu) nie je už vojakom z povolania (príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti) v čase vzniku nároku na dávku (služby),

b)

ak ide o pozostalých o vojakoch z povolania (príslušníkoch Zboru národnej bezpečnosti) a po občanoch uvedených pod písmenom a).

§ 131

Žiadosť o dávku

(1)

Žiadosť o dávku podáva vojak z povolania Československej ľudovej armády na krajskej vojenskej správe, v obvode ktorej býva; to tiež platí, ak žiadosť o dávku podáva občan, ktorý bol vojakom z povolania a získal nárok na dávku podľa tejto časti zákona, a pozostalí po vojakovi z povolania alebo po uvedenom občanovi.

(2)

Príslušník Zboru národnej bezpečnosti a vojak z povolania vojsk ministerstva vnútra podáva žiadosť v útvare, v ktorom vykonáva službu; pozostalý po takom príslušníkovi (vojakovi z povolania) podáva žiadosť v útvare, v ktorom zomretý vykonával naposledy službu. V ostatných prípadoch sa žiadosť o dávku podáva na ministerstve vnútra príslušnom podľa § 130 ods.2.

§ 132

Posudzovanie zdravotného stavu

(1)

O tom, či zdravotný stav vojaka z povolania alebo iného oprávneného odôvodňuje poskytnutie dávky alebo služby, podávajú posudky orgány uvedené v § 107. V odvolacom konaní o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania podávajú znalecké posudky orgány uvedené v § 107 vyššieho stupňa.

(2)

Ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky môžu po prerokovaní s ministrom práce a sociálnych vecí Československej socialistickej republiky zriadiť vo svojej pôsobnosti posudkové komisie sociálneho zabezpečenia na posudzovanie zdravotného stavu oprávnených v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti. Ak táto komisia podáva znalecký posudok v odvolacom konaní, prerokuje ho v inom zložení, než v ktorom pôvodne rokovala.

(3)

Schopnosť vojakov z povolania vykonávať služby v ozbrojených silách posudzujú lekárske komisie v pôsobnosti federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra republík; na účely konania o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku rozhodujú tieto komisie o tom, či úraz alebo ochorenie vznikli pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním.

§ 133

Prerušenie a skončenie zamestnania

Rozhodovanie podľa § 13 ods. 2 a 4 o tom, či služba vojakov z povolania, prípadne zamestnanie občanov, ktorí boli alebo sú vojakmi z povolania, boli prerušené alebo sa skončili z vážnych dôvodov, patrí v ich pôsobnosti orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra republík.

§ 134

Odvolacie konanie

(1)

Proti rozhodnutiu o dávke dôchodkového zabezpečenia možno podať písomné odvolanie do 15 dní u orgánu, ktorý ho vydal.

(2)

Orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný bez odkladu, najneskoršie však do 30 dní od podania odvolania predložiť ho orgánu príslušnému rozhodovať o odvolaní.

(3)

Odvolacím orgánom je služobný orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(4)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bez zbytočného odkladu, najneskoršie však do 60 dní odo dňa podania odvolania; pokiaľ nebude možné v tejto lehote o odvolaní rozhodnúť, musí sa oprávnený upovedomiť o dôvodoch, pre ktoré nemôže byť rozhodnuté, a musí sa mu oznámiť čas, v priebehu ktorého sa o odvolaní rozhodne.

(5)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(6)

Pre konanie v sociálnom zabezpečení v ozbrojených silách platia inak obdobne ustanovenia § 111 až 115, § 116 ods. 1, 2, 6 a 10 a § 117.

DRUHÝ DIEL

PRÍSLUŠNÍCI ZBOROV NÁPRAVNEJ VÝCHOVY

§ 135

Odchýlky ustanovené v § 119 až 134 platia - s výnimkou ustanovení § 132 ods. 2 - aj pre príslušníkov zborov nápravnej výchovy; pôsobnosť, ktorá podľa týchto ustanovení patrí ministrovi vnútra Československej socialistickej republiky a ministrom vnútra republík, patrí ministrom spravodlivosti republík a pôsobnosť orgánov ministerstiev vnútra vykonávajú orgány ministerstiev spravodlivosti republík.

§ 136

Zvýšenie starobných a invalidných dôchodkov priznaných podľa predpisov platných pred 1. januárom 1957, prípadne pred 1. aprílom 1962

Starobné a invalidné dôchodky priznané podľa predpisov platných pred 1. januárom 1957 pre dôchodkové poistenie pracovníkov v pracovnom pomere a pre dôchodkové zaopatrenie príslušníkov ozbrojených síl a podľa predpisov platných pred 1. aprílom 1962 pre dôchodkové poistenie družstevných roľníkov,33) aj pokiaľ boli novovymerané podľa predpisov platných po 31. decembri 195634) alebo boli upravené podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení účastníkov odboja,35) sa zvyšujú takto:

mesačná výška dôchodku	zvýšenie mesačne
Kčs	Kčs
do 900	60
od 901 do 950	60
od 951 do 1000	70
od 1001 do 1050	80
od 1051 do 1100	90
od 1101 do 1150	100
od 1151 do 1200	120
od1201 do 1250	140
od 1251 do 1300	160
od 1301 do 1350	180
od 1351 vyššie	200.

§ 137

Zvýšenie starobných a invalidných dôchodkov priznaných predpisov platných po 31. decembri 1956, prípadne po 31. marci 1962

(1)

Srarobné a invalidné dôchodky priznané pred 1. januárom 1976 podľa predpisov platných po 31. decembri 1956 pre dôchodkové zabezpečenie pracovníkov v pracovnom pomere (príslušníkov ozbrojených síl), a ak ide o dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) družstevných roľníkov, podľa predpisov platných po 31. marci 1962, aj pokiaľ boli novovymerané, sa zvyšujú o mesačnú sumu určenú

a)

podľa obdobia, do ktorého spadá deň, od ktorého bol dôchodok priznaný, prípadne naposledy priznaný, pokiaľ sa neustanovuje inak v odsekoch 2 a 3, a

b)

podľa výšky dôchodku

takto:

(2)

Ak bol starobný alebo invalidný dôchodok, ktorý priznali orgány uvedené v siedmej časti podľa predpisov platných po 31. decembri 1956, vymeraný z priemerného mesačného zárobku (dôchodkového základu) zisteného z hrubých zárobkov za obdobie pred skončením služobného pomeru vojaka z povolania, príslušníka Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníka zborov nápravnej výchovy, určuje sa zvýšenie dôchodku podľa obdobia, do ktorého spadá deň skončenia služobného pomeru; pokiaľ sa služobný pomer skončil pred 1. januárom 1957, považuje sa za deň skončenia služobného pomeru 1. január 1957.

(3)

Ak ide o starobný a invalidný dôchodok a ak deň, od ktorého sa dôchodok priznal podľa predpisov uvedených v odseku 1, spadá do obdobia po 31. decembri 1975, patrí k dôchodku zvýšenie, aké by patrilo, keby sa bol taký dôchodok priznal v roku 1975.

§ 138

Zvýšenie starobných a invalidných dôchodkov zo zamestnaní I. pracovnej kategórie

(1)

Starobné a invalidné dôchodky (§ 136 a 137) priznané zo zamestnaní I. pracovnej kategórie, ktoré sú vyššie ako 1400 Kčs mesačne, sa zvyšujú takto:

mesačná výška dôchodku	zvýšenie mesačne
Kčs	Kčs
od 1401 do 1600	230
od 1601 do 1800	260
od 1801 vyššie	280.

(2)

Zvýšenie podľa predchádzajúceho odseku patrí aj k starobnému alebo invalidného dôchodku, ktorý je vyšší ako 1400 Kčs mesačne a ide o dôchodok

a)

účastníka odboja I. skupiny,

b)

požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, pokiaľ pre starobný a invalidný dôchodok platila najvyššia výmera dôchodku určená pevnými sumami pre dôchodok priznaný zo služby zaradenej do I. kategórie funkcií,

c)

na ktorý vznikol nárok baníkovi podľa predpisov o baníckom penzijnom poistení alebo o dôchodkovom poistení baníkov platných pred 1. januárom 1957, a o dôchodok (§ 136), ktorého požívateľ vykonával najmenej 20 rokov iné práce (službu v ozbrojených silách), ktoré by podľa predpisov platných po 30, júni 1964 odôvodňovali zaradenie jeho zamestnania (služby) do I. pracovnej kategórie, alebo sa stal invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v takom zamestnaní (následkom úrazu alebo ochorení vzniknutých pri výkone takej služby v ozbrojených silách) alebo v priamej súvislosti s ním.

§ 139

Zvýšenie starobných a invalidných dôchodkov zo zamestnaní II. pracovnej kategórie

(1)

Starobné a invalidné dôchodky (§ 136 a 137) priznané zo zamestnaní II. pracovnej kategórie, ktoré sú vyššie ako 1400 Kčs mesačne, sa zvyšujú o sumu 230 Kčs mesačne.

(2)

Zvýšenie podľa predchádzajúceho odseku patrí aj k starobnému alebo invalidnému dôchodku, ktorý je vyšší ako 1400 Kčs mesačne, a ide o dôchodok

a)

účastníka odboja II. skupin

b)

požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, pokiaľ pre také dôchodky platia najvyššia výmera určená pevnou sumou 1800 Kčs mesačne,

c)

na ktorý vznikol nárok pracovníkovi podľa doterajších predpisov , ak bol zamestnaný dovedna najmenej 20 rokov v I. alebo II. pracovnej kategórii, ktorému však nevznikol podľa týchto predpisov na dôchodok zo zamestnania I (II.) pracovnej kategórie,

d)

ktorého požívateľ vykonával najmenej 20 rokov práce, ktoré by podľa predpis platných po 30. júni 1964 odôvodňovali zaradenie jeho zamestnania (pracovnej činnosti) alebo v priamej súvislosti s ním.

§ 140

Starobné a invalidné dôchodky (§ 137 a 139), ktorých výška bola podľa doterajších predpisov obmedzená ku dňu vzniku nároku na dôchodok 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku (priemernej mesačnej pracovnej odmeny), invalidné dôchodky, ktoré boli takto obmedzené a zvýšené pre úplnú invaliditu následkom pracovného úrazu, a dôchodky účastníkov odboja sa zvýšia o sumu osobitnej dane z dôchodku zrazenej zo základu na vyrubenie osobitnej dane z dôchodku,36) ak zvýšenie o sumu tejto dane je výhodnejšie ako suma zvýšenia patriaca podľa predchádzajúcich ustanovení.

§ 141

Zvýšenie čiastočného invalidného dôchodku

Čiastočný invalidný dôchodok priznaný pred 1. januárom 1976 podľa predpisov platných pre dôchodkové zabezpečenie pracovníkov v pracovnom pomere (príslušníkov ozbrojených síl) alebo podľa predpisov platných pre dôchodkové zabezpečenie (poistenie) družstevných roľníkov sa zvyšuje o polovicu mesačnej sumy, ktorá by patrila podľa § 136 až 140 k invalidnému dôchodku rovnajúcemu sa dvojnásobku tohto čiastočného invalidného dôchodku, a pokiaľ k nemu patril osobitný prídavok, dvojnásobku súčtu čiastočného invalidného dôchodku a osobitného prídavku.

§ 142

Zvýšenie vdovských dôchodkov

Vdovské dôchodky vymerané z dôchodkov uvedených v § 136 až 139 sa zvyšujú takto:

mesačná výška dôchodku	zvýšenie mesačne
Kčs	Kčs
do 900	30
od 901 do 950	40
od 951 do 1000	50
od 1001 do 1050	60
od 1051 do 1100	80
od 1101 do 1150	100
od 1151 do 1200	120
od 1201 do 1250	140
od 1251 do 1300	160
od 1301 vyššia	170.

Pritom vdovské dôchodky vymerané z dôchodkov uvedených v § 136 sa zvyšujú najmenej o 40 Kčs mesačne a vdovské dôchodky vymerané z dôchodku pracujúcich, ktorí zomreli v období od 1. januára 1957 (od 1. apríla 1962, ak ide o družstevných roľníkov) do 31. decembra 1968, alebo ktorým v tomto období vznikol nárok na dôchodok po 31. decembri 1968, ktorý však bol vymeraný z priemerného mesačného zárobku za obdobie ukončené pred 1. januárom 1968, sa zvyšujú najmenej o 50 Kčs mesačne.

§ 143