Občiansky zákonník (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

OBČIANSKY ZÁKONNÍK

V Ústave Československej socialistickej republiky sú zakotvené hlavné smery všestranného rozvoja našej spoločnosti i osobnosti človeka. Tým bol daný základ pre to, aby sa mohli súhrnne a vo vzájomnej súvislosti novo upraviť vzťahy v oblasti socialistickej výroby i práce a v oblasti osobnej spotreby občanov. Rozvoj plánovito riadenej socialistickej výroby, dôsledné uplatňovanie zásad demokratického centralizmu v riadení výroby a účinné presadzovanie záujmov celej spoločnosti v hospodárskej činnosti socialistických organizácií vyžadujú novú úpravu, ktorú obsahuje Hospodársky zákonník nadväzujúci na doterajší vývoj zákonodarstva na tomto úseku. Hospodárska sústava socialistickej spoločnosti je založená na socialistickom spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov. Miera uspokojovania hmotných i kultúrnych potrieb občanov je vo svojom súhrne závislá od rozvoja socialistického hospodárstva a u každého občana predovšetkým od jeho pracovného podielu na tomto rozvoji. Občiansky zákonník vychádza z jednoty socialistickej ekonomiky a zo súladu záujmov spoločnosti a občanov. Vymedzuje osobné vlastníctvo ako odvodené od spoločenského vlastníctva a chráni ho ako jeden z dôležitých prostriedkov uspokojovania osobných potrieb občanov. Hlavnou úlohou Občianskeho zákonníka je zakotviť a vymedziť práva a povinnosti občanov a organizácií vznikajúce v oblasti uspokojovania hmotných a kultúrnych potrieb, chrániť tieto práva, ak sa vykonávajú v súlade so záujmami spoločnosti, a prispieť k dôslednému dodržiavaniu socialistickej zákonnosti v občianskoprávnych vzťahoch. Ustanovenia Občianskeho zákonníka smerujú k upevňovaniu socialistických ekonomických i ostatných spoločenských vzťahov a k prekonávaniu prežitkov vo vedomí ľudí a pomáhajú tak vytvárať predpoklady pre premenu socialistických vzťahov vo vzťahy komunistické. Vychádzajúc z týchto skutočností Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Článok I

Základom občianskoprávnych vzťahov je socialistické spoločenské zriadenie.

Článok II

Zdrojom uspokojovania osobných potrieb občanov je neustále sa rozvíjajúca spoločenská výroba založená na socialistickom spoločenskom vlastníctve; každý je povinný toto vlastníctvo všestranne rozvíjať, upevňovať a chrániť.

Článok III

Uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov sa zabezpečuje predovšetkým odmeňovaním za prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu; podľa možností spoločnosti sa zabezpečuje aj bezplatným rozdeľovaním so zreteľom na spoločenskú dôležitosť potrieb.

Článok IV

Zabezpečovať uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov je predovšetkým úlohou socialistických organizácií; občania sa zúčastňujú na riadení činnosti a na kontrole plnenia úloh týchto organizácií.

Článok V

Z občianskoprávnych vzťahov vznikajú nielen vzájomné práva a povinnosti medzi účastníkmi, ale vyplývajú z nich pre nich aj práva a povinnosti voči spoločnosti.

Článok VI

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov musí byť v súlade s pravidlami socialistického spolužitia.

Článok VII

Nikto nesmie zneužívať svoje práva proti záujmom spoločnosti alebo spoluobčanov a nikto sa nesmie na úkor spoločnosti alebo spoluobčanov obohacovať.

Článok VIII

Ustanovenia Občianskeho zákonníka treba uplatňovať a vykladať v zmysle týchto zásad.

Prvá hlava

OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY A ICH OCHRANA

§ 1

V oblasti uspokojovania hmotných a kultúrnych potrieb vznikajú medzi občanmi a socialistickými organizáciami a medzi občanmi navzájom občianskoprávne vzťahy. Tieto vzťahy upravuje predovšetkým Občiansky zákonník.

§ 2

(1)

Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

(2)

V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

§ 3

Štátne orgány, najmä národné výbory, súdy, ako aj iné orgány, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov, dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv i povinností v občianskoprávnych vzťahoch a aby sa rozpor medzi účastníkmi, ak k nemu dôjde, odstránil predovšetkým dohodou.

§ 4

Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

§ 5

Ak je socialistické spolužitie porušené zrejmým zásahom do práva, možno sa domáhať ochrany na miestnom národnom výbore. Aby zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia bolo obnovené, môže miestny národný výbor predbežne zásah do práva zakázať alebo uložiť, aby závadný stav bol odstránený. Právo domáhať sa ochrany na súde nie je tým dotknuté.

§ 6

Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

Druhá hlava

ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV

Prvý oddiel

Občania

§ 7

(1)

Spôsobilosť občana mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

(2)

Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd občana vyhlási za mŕtveho, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestného občana, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

§ 8

(1)

Spôsobilosť občana vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

(2)

Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

§ 9

Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a mravnej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

§ 10

(1)

Ak občan pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

(2)

Ak občan pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

(3)

Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

§ 11

Občan má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti, ako aj svojho mena a prejavov osobnej povahy.

§ 12

(1)

Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy týkajúce sa občana alebo jeho prejavov osobnej povahy smú sa použiť len s jeho privolením.

(2)

Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

(3)

Podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia občana použiť primeraným spôsobom aj pre vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani takéto použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami občana.

§ 13

Občan má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti a aby sa následky týchto zásahov odstránili. Súd môže tiež rozhodnúť, aby sa dalo primerané zadosťučinenie.

§ 14

Ak sa týka zásah smerujúci proti osobnosti občana jeho činnosti v spoločenskej organizácii, môže právo na ochranu jeho osobnosti uplatniť aj táto organizácia.

§ 15

(1)

Po smrti občana patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

(2)

Ak ide o zásah uvedený v ustanovení § 14, patrí toto právo aj organizácii.

§ 16

Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

§ 17

Vzťahy vznikajúce z vytvorenia a spoločenského uplatnenia literárnych, vedeckých a umeleckých diel, ako aj vzťahy z objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyslových vzorov upravujú osobitné zákony.

Druhý oddiel

Socialistické organizácie

§ 18

Socialistickými organizáciami sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.

§ 19

Socialistické organizácie vystupujú v občianskoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov vyplývajúcu, pokiaľ nie je ustanovené inak.

§ 20

(1)

Socialistická organizácia koná prostredníctvom svojich pracovníkov a členov, ktorí plnia jej úlohy.

(2)

Právne úkony, ktoré v mene organizácie robia pracovníci a členovia v medziach svojich oprávnení, sú právnymi úkonmi organizácie. Ak tieto osoby prekročia rozsah svojho oprávnenia, vznikajú práva a povinnosti organizácií, len pokiaľ sa právny úkon týka úloh organizácie a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

§ 21

Účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť aj štát.

Tretia hlava

ZASTÚPENIE

§ 22

(1)

Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(2)

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

§ 23

Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

§ 24

Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

§ 25

Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len pokiaľ bude takýto úkon schválený.

§ 26

Pokiaľ občania nie sú spôsobilí na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.

§ 27

(1)

Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.

(2)

Zákonným zástupcom občana, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

(3)

Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný občana ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka národný výbor, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 19).

§ 28

Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

§ 29

Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo záujmov spoločnosti. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

§ 30

Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

§ 31

(1)

Občan i socialistická organizácia sa môžu dať zastúpiť iným občanom alebo organizáciou. Za tým účelom udelia plnomocenstvo, v ktorom musí byť uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia.

(2)

Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v osobitnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

§ 32

Ak nie je v plnomocenstve udelenom niekoľkým zástupcom určené inak, musia konať všetci spoločne.

§ 33

(1)

Plnomocenstvo zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Takisto zanikne smrťou niektorého z nich, prípadne zánikom organizácie.

(2)

Pre iného než pre zástupcu a zastúpeného je zánik plnomocenstva účinný až vtedy, keď sa o ňom dozvie.

(3)

Ak zomrie zastúpený alebo ak vypovie zástupca plnomocenstvo, je zástupca povinný urobiť ešte všetko, čo nepripúšťa odklad, aby zastúpený neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedičia.

Štvrtá hlava

PRÁVNE ÚKONY

§ 34

Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

§ 35

(1)

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(2)

Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedá pravidlám socialistického spolužitia.

§ 36

(1)

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

(2)

Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

(3)

Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

§ 37

Právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

§ 38

(1)

Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

(2)

Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

§ 39

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

§ 40

(1)

Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

(2)

Pre písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, je potrebná úradná zápisnica.

§ 40a

(1)

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 138 ods. 1, § 140, § 145 ods. 1, § 173 ods. 1, § 211 ods. 1, § 229, § 399 ods. 2 druhej vety a § 479, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. To isté platí, ak sa právny úkon neurobil formou, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 ods. 1).

(2)

Ak ide o právny úkon, o registrácii ktorého rozhodlo štátne notárstvo, môže sa jeho neplatnosť z dôvodov uvedených v odseku 1 určiť len rozhodnutím súdu.

§ 41

Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

§ 42

Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

§ 43

Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

§ 44

Zmluva je uzavretá len čo sa účastníci zhodnú na jej obsahu.

§ 45

(1)

Návrh na uzavretie zmluvy treba prijať v lehote určenej ak účastníci konajú priamo; inak ho treba prijať bez zbytočného odkladu. Návrh je prijatý okamihom, keď prijatie návrhu došlo navrhovateľovi.

(2)

K uzavretiu zmluvy nedôjde, ak je návrh prijatý oneskorene alebo ak druhý účastník požaduje zmenu; takýto prejav je novým návrhom.

(3)

Dokiaľ návrh alebo jeho prijatie nedôjde druhému účastníkovi, môžu účastníci od svojich prejavov ustúpiť.

§ 46

(1)

Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

(2)

Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

§ 47

(1)

Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje.

(2)

Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje.

(3)

Ak na návrh podaný do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

§ 48

(1)

Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

(2)

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

§ 49

(1)

Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhý účastník vyvolal alebo ktorý musel byť druhému účastníkovi známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

(2)

Ak bol omyl druhým účastníkom vyvolaný úmyselne, má účastník, ktorý konal v omyle, právo odstúpiť od zmluvy, nech ide o akýkoľvek omyl.

(3)

Právo odstúpiť od zmluvy má i ten účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

§ 50

(1)

Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.

(2)

Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

(3)

Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.

§ 51

Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Piata hlava

ZABEZPEČENIE PRÁV A POVINNOSTÍ

§ 52

Pohľadávku možno zabezpečiť ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

§ 53

Veriteľ je povinný na požiadanie kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi výšku svojej pohľadávky.

§ 54

(1)

Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

(2)

Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

§ 55

Ručiteľ môže splnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.

§ 56

Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

§ 57

(1)

Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2)

Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď bola platiteľovi dohoda predložená.

(3)

Ustanovenia odseku 1 a 2 platia i pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

§ 58

(1)

Veriteľ môže uspokojenie svojej pohľadávky zabezpečiť písomnou zmluvou uzavretou s dlžníkom, ktorou dlžník berie na seba povinnosť, že neprevedie svoju nehnuteľnosť bez súhlasu veriteľa na iného, dokiaľ pohľadávka nebude uspokojená. Ak má mať obmedzenie prevodu nehnuteľnosti právne účinky i pre dedičov, musí sa to v zmluve uviesť.

(2)

K zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Obmedzenie prevodu vznikne okamihom registrácie.

§ 59

(1)

Dokiaľ obmedzenie trvá, je prevod bez súhlasu veriteľa neplatný.

(2)

Ak došlo k obmedzeniu pre viacerých veriteľov, je na prevod potrebný súhlas všetkých.

§ 60

Poradie a spôsob uspokojenia pohľadávok zabezpečených obmedzením prevodu nehnuteľnosti pri výkone rozhodnutia upravuje Občiansky súdny poriadok.

§ 61

Zánikom pohľadávky alebo jej premlčaním obmedzenie prevodu nehnuteľnosti zanikne.

§ 62

Ak to povaha dlhu pripúšťa, môže sa plnenie požadované veriteľom zložiť do notárskej úschovy, najmä ak ide o pohľadávku nezročnú alebo ak ide o pohľadávku, výška ktorej je sporná. Tým zaniknú iné spôsoby zabezpečenia pohľadávky.

Šiesta hlava

ZMENA PRÁV A POVINNOSTÍ

§ 63

(1)

Veriteľ môže svoju pohľadávku i bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

(2)

S postúpenou pohľadávkou prechádza i jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

§ 64

(1)

Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskoršie smrťou veriteľa alebo obsah ktorej by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

(2)

Takisto nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

§ 65

Dlžník musí byť o postúpení pohľadávky upovedomený. Dokiaľ sa tak nestane, môže dlžník plniť pôvodnému veriteľovi alebo sa s ním inak vyporiadať.

§ 66

Ak bola pohľadávka postúpená za úhradu, zodpovedá veriteľ, ktorý ju postúpil, tomu, komu bola postúpená, za to, že v čase postúpenia trvala. Za jej vymožiteľnosť zodpovedá veriteľ iba vtedy, ak to bolo dohodnuté, a to len do výšky prijatej úhrady s príslušenstvom.

§ 67

I po postúpení pohľadávky zostávajú dlžníkovi zachované námietky, ktoré mal proti pohľadávke v čase postúpenia.

§ 68

(1)

So súhlasom veriteľa možno dlh prevziať písomnou zmluvou, ktorú občan alebo organizácia uzavrú s dlžníkom.

(2)

Ten, kto prevzal dlh, je povinný ho splniť namiesto pôvodného dlžníka.

§ 69

Ak je prevzatý dlh zabezpečený ručením, ručenie trvá ďalej, len ak ručiteľ k prevzatiu dlhu privolil.

§ 70

Kto bez dohody s dlžníkom písomne vyhlási veriteľovi, že splní za dlžníka jeho dlh, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

Siedma hlava

ZÁNIK PRÁV A POVINNOSTÍ

§ 71

(1)

Splnením dlh zanikne.

(2)

Dlh musí byť splnený riadne a včas.

§ 72

Ak možno dlh splniť niekoľkorakým spôsobom, má právo voľby splnenia dlžník, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Od vykonanej voľby nemožno odstúpiť.

§ 73

Ak má tomu istému veriteľovi dlžník splniť niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť; inak sa plnením uhradí dlh najskôr zročný, a to najprv jeho príslušenstvo.

§ 74

(1)

Ak je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, že viacerí dlžníci majú tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

(2)

Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, ako zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

(3)

Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ niektorý z dlžníkov nemôže svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

§ 75

(1)

Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak niet inej dohody, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.

(2)

Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov dlh zanikne.

§ 76

Ak si majú zo zmluvy súčasne plniť účastníci navzájom, môže sa plnenia domáhať len ten, kto už sám dlh splnil alebo je ochotný a schopný ho splniť.

§ 77

Dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o prijatí plnenia; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie prijať.

§ 78

Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, keď ho veriteľ o splnenie požiadal.

§ 79

Ak je čas splnenia ponechaný na vôľu dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s pravidlami socialistického spolužitia.

§ 80

Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do zročnosti najbližšej budúcej splátky.

§ 81

Veriteľ je povinný prijať i čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.

§ 82

(1)

Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto splnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

(2)

Ak plní dlžník peňažný dlh prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je dlh splnený okamihom, keď bola suma poukázaná, ak nie je dohodnuté inak.

§ 83

Ak to povaha dlhu pripúšťa, možno ho z dôležitých dôvodov týkajúcich sa veriteľa splniť uložením do notárskej úschovy, najmä ak veriteľ odopiera plnenie prijať, ak je veriteľ neznámy alebo neprítomný.

§ 84

(1)

Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol celkom alebo sčasti splnený.

(2)

Dlžník je oprávnený splnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá súčasne potvrdenie.

§ 85

(1)

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote veriteľom mu poskytnutej, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať i len jednotlivých plnení.

(2)

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri splnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania určujú vykonávacie predpisy.

(3)

Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, okrem ak by k tejto škode došlo aj inak.

§ 86

Ak bol v zmluve určený presný čas splnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom splnení veriteľ nemôže mať záujem, musí veriteľ, ak chce trvať na splnení, oznámiť to dlžníkovi bez zbytočného odkladu; ak tak neurobí, zmluva sa zrušuje.

§ 87

Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.

§ 88

K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

§ 89

Ak dôjde k dohode o tom, že sa už zročný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť.

§ 90

Ak sa dlžník s veriteľom dohodne, že mu namiesto toho, čo bol povinný plniť, poskytne iné plnenie, pôvodný dlh zanikne. Ak nie je dohodnuté inak, zanikne s dlhom i jeho zabezpečenie. Na ďalšie trvanie ručenia treba súhlas ručiteľa.

§ 91

(1)

Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí mať písomnú formu.

(2)

Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu až v budúcnosti vzniknúť, je neplatná.

§ 92

(1)

Dohodou môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné. Dohoda, ktorou sa majú medzi účastníkmi upraviť všetky práva, netýka sa práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

(2)

Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohody nebolo.

§ 93

(1)

Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

(2)

Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo, pokiaľ ide o zvyšujúce plnenie od zmluvy odstúpiť.

(3)

Právo na náhradu škody ani právo na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu nie je dotknuté.

§ 94

Práva i povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.

§ 95

(1)

Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, okrem ak jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal vykonať osobne dlžník.

(2)

Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne i právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

§ 96

Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa pohľadávky stretnú.

§ 97

(1)

Proti pohľadávke štátu započítanie nie je prípustné. Takisto nie je prípustné započítanie proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, okrem ak by šlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

(2)

Započítať nemožno pohľadávky premlčané, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako ani pohľadávky z vkladov. Proti zročnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je zročná.

(3)

Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať i pohľadávky uvedené v odseku 1 a 2.

§ 98

Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.

§ 99

K zániku práva preto, že sa v ustanovenej dobe neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

Ôsma hlava

PREMLČANIE

§ 100

(1)

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

(2)

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, práv osobného užívania bytov a pozemkov, obmedzenia prevodu nehnuteľnosti, ako aj práva z vkladov na vkladnej knižke alebo na bežnom účte, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Nepremlčuje sa tiež právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku podľa § 135a ods. 2.

§ 101

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

§ 102

Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u organizácie, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

§ 103

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 80), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

§ 104

Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

§ 105

Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začne plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa potvrdilo nadobudnutie dedičstva, schválila dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva alebo štátne notárstvo vykonalo medzi dedičmi vyporiadanie.

§ 106

(1)

Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

(2)

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

§ 107

(1)

Právo na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že majetkový prospech bol neoprávnene získaný a kto ho získal.

(2)

Najneskoršie sa právo na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu premlčí za tri roky, a ak ide o prospech získaný úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď k neoprávnene získanému majetkovému prospechu došlo.

(3)

Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

§ 108

Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.

§ 109

Právo zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľnosti sa premlčuje za desať rokov. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.

§ 110

(1)

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

(2)

Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 80), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.

(3)

Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

§ 111

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

§ 112

Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

§ 113

Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už začaté premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie.

§ 114

Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.

Deviata hlava

VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV

§ 115

Domácnosť tvoria občania, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

§ 116

Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

§ 117

Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

§ 118

Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a práva, pokiaľ to povaha práva pripúšťa.

§ 119

(1)

Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

(2)

Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

§ 120

Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

§ 121

(1)

Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

(2)

Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

(3)

Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

§ 122

(1)

Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

(2)

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

(3)

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Prvá hlava

SOCIALISTICKÉ SPOLOČENSKÉ VLASTNÍCTVO A USPOKOJOVANIE POTRIEB OBČANOV

§ 123

Veci, ktoré sú určené pre osobnú potrebu občanov, prevádzajú sa zo socialistického spoločenského vlastníctva do ich osobného vlastníctva alebo sa im prenechávajú do osobného užívania.

§ 124

Spoločenskému užívaniu občanov slúžia verejné zariadenia, ako zariadenia dopravné, zdravotnícke, kultúrne, sociálne, telovýchovné a rekreačné.

Druhá hlava

OSOBNÉ VLASTNÍCTVO

§ 125

(1)

Zdrojom osobného vlastníctva je predovšetkým práca občana v prospech spoločnosti.

(2)

Majetok získaný z nestatočného zdroja nepožíva ochranu osobného vlastníctva.

§ 126

Osobné vlastníctvo slúži na uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov.

§ 127

V osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.

§ 128

(1)

Rodinný domček je obytný dom, v ktorom aspoň dve tretiny podlahovej plochy všetkých miestností pripadajú na byty. Rodinný domček môže mať najviac päť obytných miestností nepočítajúc do toho kuchyne. Väčší počet obytných miestností môže mať, ak úhrn ich podlahovej plochy neprevyšuje 120 m^2; z obytných kuchýň sa do tohto úhrnu započítavajú len plochy, o ktoré výmera kuchyne prevyšuje 12 m^2.

(2)

Za podmienok uvedených v odseku 1 sa za rodinný domček považuje aj obytná časť roľníckej usadlosti.

§ 129

V osobnom vlastníctve môže byť len jeden rodinný domček.

§ 130

(1)

Vlastník má právo užívať vec pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti; má právo na úžitky a prírastky veci, ako aj právo previesť ju na iného. Ak to nie je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže vlastník vec prenechať na užívanie inému alebo s ňou nakladať aj inak.

(2)

Veci nahromadené v rozpore so záujmami spoločnosti nad mieru osobnej potreby vlastníka, jeho rodiny a domácnosti nepožívajú ochranu osobného vlastníctva.

§ 130a

(1)

Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, tienením, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstrániť zo svojej pôdy korene stromu alebo odstrániť vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

(2)

Ak je to potrebné a nebráni to účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného národného výboru, ktorý je stavebným úradom, rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť. Ustanovenia § 66 až 70 stavebného zákona tým nie sú dotknuté.

(3)

Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť vstup na svoje pozemky, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým došlo ku škode na pozemku, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

§ 131

(1)

Osobné vlastníctvo je nedotknuteľné. Len ak ide o dôležitý záujem spoločnosti, ktorý nemôže byť uspokojený inak, môže sa vec použiť aj bez privolenia vlastníka, avšak len dočasne, v nevyhnutnej miere a za náhradu. To platí aj vtedy, ak je krajne ohrozený život alebo zdravie občana alebo jeho naliehavý záujem.

(2)

Vyvlastniť vec, ktorá je v osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme spoločnosti, a to na základe zákona a za náhradu. To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť.

§ 132

Občan má právo na ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

§ 132a

(1)

Kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

(2)

To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.

(3)

Ten, kto pri výkone práv podľa odsekov 1 a 2 účelne vynaložil na vec náklad, má právo na jeho náhradu v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia; náhrada bežných udržiavacích nákladov mu nepatrí.

§ 133

Osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

§ 134

(1)

Ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

(2)

Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

§ 135

Ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

§ 135a

(1)

Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

(2)

Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

(3)

Takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.*) Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.*)

(4)

Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

(5)

Na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane ustanovenie o premlčaní.

§ 135b

(1)

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe.

(2)

Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy; ak ale vec užíva aj jej vlastník alebo ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spolu užívania.

§ 135c

(1)

Vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

(2)

Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku a socialistická organizácia, ktorá má právo užívania podľa osobitných predpisov.*) Ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, môže vecné bremeno zriadiť len so súhlasom vlastníka pozemku.

(3)

Vecné bremená prechádzajú s vlastníctvom veci alebo s právom osobného užívania pozemku na nadobúdateľa.

(4)

Vecné bremená zanikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu alebo písomnou zmluvou. Na účinnosť zmluvy, z ktorej zanikajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

(5)

Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti, prípadne pozemku, ku ktorému sa zriadilo právo osobného užívania; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

(6)

Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

(7)

Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskoršie jej smrťou.

Tretia hlava

OSOBNÉ SPOLUVLASTNÍCTVO

§ 136

(1)

Vec môže byť v osobnom spoluvlastníctve viacerých občanov.

(2)

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

§ 137

(1)

Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

(2)

Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

§ 138

(1)

Bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.

(2)

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

§ 139

Ak dôjde medzi spoluvlastníkmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

§ 140

Spoluvlastník môže svoj podiel bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov previesť len na spoluvlastníka, jeho manžela, na svojho manžela, na svojich potomkov alebo zároveň na svojich potomkov a ich manželov; inak je na prevod podielu potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Ustanovenie § 143 tým nie je dotknuté.

§ 141

(1)

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

(2)

Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

§ 142

(1)

Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť v súlade so záujmami spoločnosti. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

(2)

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

(3)

Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novo vzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novo vzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

§ 143

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

§ 144

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

§ 145

(1)

Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

(2)

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

§ 146

Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

§ 147

Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

§ 148

(1)

Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

(2)

Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo pravidlám socialistického spolužitia, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

§ 149

(1)

Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

(2)

Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

(3)

Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

(4)

Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

§ 150

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

§ 151

Ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže sa obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov.

Prvá hlava

OSOBNÉ UŽÍVANIE BYTOV

§ 152

Socialistické organizácie, ktoré spravujú bytový majetok, sú povinné vytvárať predpoklady pre to, aby sa bytové potreby občanov náležite uspokojovali a aby sa úroveň bývania sústavne zvyšovala.

§ 153

Štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.

§ 154

(1)

Rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

(2)

Členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt.

§ 155

(1)

Právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.

(2)

O dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zápisnice.

§ 156

(1)

Ak sa organizácia a občan, ktorému bol byt pridelený, nedohodnú o rozsahu príslušenstva bytu alebo o výške úhrady za užívanie a za služby, určí ich miestny národný výbor.

(2)

Ak nedôjde k takejto dohode pri družstevnom byte, určí rozsah príslušenstva bytu alebo výšku úhrady za užívanie a za služby príslušný orgán družstva.

§ 157

Ak sa niekto nasťahoval do bytu bez rozhodnutia príslušného orgánu o pridelení bytu alebo byt získal na základe neúplných alebo nepravdivých údajov, vydá miestny národný výbor príkaz na vysťahovanie; náhradný byt ani náhradné ubytovanie sa neposkytne.

§ 158

Okrem práva užívať byt má užívateľ právo užívať spoločné priestory a zariadenia domu, ako aj používať služby, poskytovanie ktorých je s užívaním bytu spojené.

§ 159

(1)

Užívatelia bytov majú právo zúčastňovať sa na správe domu, a to osobne alebo prostredníctvom osôb, ktoré si za tým účelom zvolia.

(2)

Spôsob účasti užívateľov bytov na správe domov stavebných bytových družstiev upravujú stanovy družstva.

§ 160

(1)

Užívateľ je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenia domu riadne, ako aj riadne používať služby, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu.

(2)

Užívatelia sú povinní pri výkone svojich práv dbať, aby bolo v dome vytvorené prostredie zabezpečujúce všetkým nerušené užívanie bytov, spoločných priestorov a zariadení domu.

§ 161

(1)

Organizácia je povinná zabezpečiť užívateľovi plný a nerušený výkon jeho práv spojených s užívaním bytu. Najmä je povinná odovzdať mu byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, v tomto stave ho udržiavať a podľa možností i zlepšovať, vykonávať riadnu údržbu domu a jeho zariadení a zabezpečovať aj riadne plnenie služieb, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu.

(2)

Drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s obvyklým udržiavaním uhradzuje užívateľ.

§ 162

Ak organizácia nesplní svoju povinnosť odstrániť závady, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu alebo ktorými je výkon užívateľovho práva ohrozený, má užívateľ právo po predchádzajúcom upozornení organizácie závady odstrániť a požadovať od nej náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u organizácie bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak nebolo uplatnené do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

§ 163

(1)

Užívateľ je povinný bez zbytočného odkladu organizácii oznámiť potrebu tých opráv v byte, ktoré má znášať organizácia, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.

(2)

Ak sa užívateľ nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a obvyklej údržby bytu, organizácia má právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení užívateľa na jeho náklad sama.

§ 164

Užívateľ je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má organizácia právo po predchádzajúcom upozornení užívateľa závady a poškodenia odstrániť a požadovať od užívateľa náhradu.

§ 165

Užívateľ nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu organizácie, a to ani na svoj náklad.

§ 166

Organizácia je oprávnená vykonávať stavebné úpravy bytu a iné podstatné zmeny v byte len po dohode s užívateľom. Ak organizácia vykonáva takéto úpravy na príkaz národného výboru, užívateľ je povinný ich vykonanie umožniť.

§ 167

Podrobnosti o spôsobe užívania bytov, spoločných priestorov a zariadení domu a o používaní služieb upravia domové poriadky vydané miestnymi národnými výbormi, pri družstevných bytoch aj osobitné domové poriadky schválené orgánom stavebného bytového družstva.

§ 168

(1)

Užívateľ je povinný platiť úhradu za užívanie bytu; úhrada sa platí mesačne pozadu.

(2)

Úhrada za služby, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu, alebo preddavok na ne sa platí spolu s úhradou za užívanie bytu, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

(3)

Výšku úhrady za užívanie bytu a za poskytovanie služieb, ako aj spôsob ich platenia ustanovujú osobitné predpisy.

§ 169

Ak užívateľ nezaplatí úhradu za užívanie bytu alebo za služby do piatich dní po jej zročnosti, je povinný zaplatiť organizácii poplatok z omeškania.

§ 170

(1)

Užívateľ má právo na primeranú zľavu z úhrady za užívanie, dokiaľ organizácia napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z úhrady má užívateľ i vtedy, ak je užívanie takto zhoršené neplnením alebo vadným plnením služieb, poskytovanie ktorých je spojené s týmto užívaním.

(2)

Rovnaké právo má užívateľ, ak sa stavebnými úpravami v dome podstatne alebo po dlhší čas zhoršia podmienky užívania bytu alebo domu.

(3)

Užívateľ má právo na primeranú zľavu z úhrady za služby, dokiaľ ich organizácia riadne a včas neplní.

§ 171

Právo na zľavu z úhrady za užívanie bytu alebo za služby treba uplatniť u organizácie bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo k skutočnostiam, ktoré toto právo zakladajú.

§ 172

(1)

Právo užívania bytu môže patriť viacerým občanom spoločne. Spoloční užívatelia majú rovnaké práva a povinnosti.

(2)

Pri družstevnom byte môže právo spoločného užívania vzniknúť len medzi manželmi.

§ 173

(1)

Bežné veci týkajúce sa spoločného užívania bytu môže vybavovať každý zo spoločných užívateľov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.

(2)

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného užívania bytu sú oprávnení a povinní všetci spoloční užívatelia spoločne a nerozdielne.

§ 174

(1)

Ak dôjde medzi spoločnými užívateľmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného užívania bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

(2)

Súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa na návrh spoločného užívateľa zrušiť právo spoločného užívania bytu, ak vznikne taký stav, ktorý bráni jeho spoločnému užívaniu; zároveň určí, ktorý z užívateľov alebo ktorý z nich budú byt naďalej užívať. Spoločný užívateľ nie je povinný sa z bytu vysťahovať, pokiaľ mu nebude pridelený primeraný náhradný byt; ak sa má z bytu vysťahovať sám, stačí poskytnúť náhradné ubytovanie.

§ 175

(1)

Ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.

(2)

Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

(3)

Ustanovenia odseku 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.

§ 176

(1)

Ak nadobudol právo užívať byt niektorý z manželov pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom právo spoločného užívania tohto bytu uzavretím manželstva.

(2)

To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na pridelenie družstevného bytu.

§ 177

(1)

Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o užívaní bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného užívania bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať.

(2)

Ak nadobudol právo na pridelenie družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného užívania bytu rozvodom; právo byt užívať zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na byt pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného užívania družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich po vypočutí orgánu družstva o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva byť ďalej užívať; tým zanikne i spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

(3)

Pri rozhodnutí o ďalšom užívaní bytu vezme súd zreteľ na záujmy maloletých detí.

§ 178

Rozvedenému manželovi, ktorý je povinný vysťahovať sa z bytu, môže miestny národný výbor poskytnúť namiesto náhradného bytu náhradné ubytovanie, ak mu pri rozvode neboli zverené do výchovy deti.

§ 179

(1)

Ak užívateľ zomrie a ak nejde o byt v spoločnom užívaní manželov, stávajú sa užívateľmi jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Užívateľmi sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého užívateľa alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roku pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

(2)

Ak zomrie užívateľ družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom užívaní manželov, prechádza smrťou užívateľa jeho členstvo v družstve a právo užívať byt na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.

§ 180

(1)

Ak zomrie jeden z manželov, ktorým patrilo právo spoločného užívania bytu, spoločné užívanie zanikne a jediným užívateľom bytu sa stane pozostalý manžel.

(2)

Ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov právo spoločného užívania bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne štátne notárstvo pri vyporiadaní medzi dedičmi a pozostalým manželom. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a právo užívať byt na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.

§ 181

Ustanovenia § 179 ods. 1 a § 180 ods. 1 platia aj v prípade, ak užívateľ opustí trvale spoločnú domácnosť.

§ 182

Ustanovenia § 172 až 181 neplatia pre byty trvale určené pre ubytovanie pracovníkov organizácie.

§ 183

Právo užívať byt zanikne písomnou dohodou medzi organizáciou a užívateľom alebo písomným oznámením užívateľa, že nechce byt užívať. V písomnom oznámení musí byť uvedená lehota, kedy sa má užívanie skončiť, a to najmenej jeden mesiac tak, aby sa skončila ku koncu kalendárneho mesiaca; ak nie je lehota uvedená, skončí sa užívanie koncom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom oznámenie organizácii došlo.

§ 184

Súd môže na návrh organizácie zrušiť právo užívať byt:

a)

trvale určený pre ubytovanie pracovníka organizácie, ak doterajší užívateľ prestal pre ňu pracovať a organizácia naliehavo potrebuje byt pre iného svojho pracovníka. V odôvodnených prípadoch môže súd uložiť organizácii povinnosť nahradiť užívateľovi sťahovacie náklady;

b)

ak užívateľ alebo tí, ktorí s ním bývajú, napriek výstrahe hrubo porušujú zásady socialistického spolužitia alebo ak užívateľ hrubo porušuje svoje povinnosti, najmä tým, že neplatí úhradu za užívanie bytu alebo za služby po čas dlhší ako tri mesiace;

c)

ak užívateľ má dva byty;

d)

ak užívateľ neužíva bez vážnych dôvodov byt vôbec alebo ho užíva len občas.

§ 185

Miestny národný výbor môže právo užívať byt zrušiť:

a)

ak ide o nadmerný byt podľa predpisov o hospodárení s bytmi;

b)

ak je potrebné s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno ďalej užívať.

§ 186

(1)

Užívateľ nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je pridelený primeraný náhradný byt. I bez pridelenia náhradného bytu je povinný sa z bytu vysťahovať, ak podľa zákona stačí poskytnúť náhradné ubytovanie alebo ak nie je potrebné poskytnúť ani náhradný byt ani náhradné ubytovanie.

(2)

Ak je užívateľ povinný sa z bytu vysťahovať preto, že byt bez vážnych dôvodov užíva len občas, stačí poskytnúť namiesto náhradného bytu náhradné ubytovanie. Ani náhradný byt ani náhradné ubytovanie sa neposkytne, ak je užívateľ povinný sa z bytu vysťahovať preto, že má dva byty alebo že bez vážnych dôvodov neužíva byt vôbec.

(3)

V prípadoch, v ktorých zákon ustanovuje, že užívateľ bytu nie je povinný sa vysťahovať, dokiaľ mu nie je pridelený primeraný náhradný byt alebo zabezpečené náhradné ubytovanie, zanikne právo užívať byt až dňom, keď dôjde k prideleniu náhradného bytu alebo k zabezpečeniu náhradného ubytovania.

§ 187

(1)

Ak byt trvale určený pre ubytovanie pracovníka organizácie po jeho smrti alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 179 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je pridelený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa zákona poskytnúť náhradné ubytovanie. To platí i v prípade, ak pracovník organizácie opustí trvale spoločnú domácnosť.

(2)

Zánikom členstva užívateľa v stavebnom bytovom družstve zanikne právo užívať družstevný byt. Užívateľ nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je pridelený primeraný náhradný byt. Vrátenia členského podielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu.

§ 188

(1)

Užívatelia sa môžu dohodnúť o výmene bytu. Dohoda musí mať písomnú formu a musí ju schváliť miestny národný výbor alebo iný orgán podľa predpisov o hospodárení s bytmi na to príslušný. Dohodu o výmene bytov v domoch stavebného bytového družstva schvaľuje orgán družstva.

(2)

Pre vznik práva užívať vymenený byt platí ustanovenie § 155.

§ 189

(1)

Právo na splnenie dohody o výmene bytov musí sa uplatniť na súde do troch mesiacov od schválenia dohody; inak právo zanikne.

(2)

Ak dodatočne nastanú u niektorého z účastníkov také závažné okolnosti, že nie je možné splnenie dohody od neho spravodlivo požadovať, môže od dohody odstúpiť; musí však tak urobiť bez zbytočného odkladu. Povinnosť na náhradu škody tým nie je dotknutá.

Druhá hlava

OSOBNÉ UŽÍVANIE INÝCH OBYTNÝCH MIESTNOSTÍ

§ 190

(1)

Rozhodnutím o pridelení obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o užívaní miestnosti.

(2)

Právo užívať obytnú miestnosť vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti do užívania.

§ 191

Užívatelia miestností majú právo zúčastňovať sa na správe zariadenia prostredníctvom osôb, ktoré si za tým účelom zvolia.

§ 192

Ak sú o užívaní tej istej miestnosti uzavreté dohody s viacerými občanmi, je každý z nich samostatným užívateľom, a to v rozsahu, ktorý mu bol v dohode vymedzený.

§ 193

Ak je užívateľ povinný sa z miestnosti vysťahovať, stačí mu poskytnúť náhradné ubytovanie.

§ 194

O užívaní obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie platia primerane ustanovenia o užívaní bytov s výnimkou ustanovení § 154 až 156, 159, 161 ods.2, § 163 ods. 2, § 167 a 172 až 181.

§ 195

Podrobnosti o užívaní obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie, spoločných priestorov a spoločných zariadení a o používaní služieb s užívaním spojených upravujú ubytovacie poriadky.

Tretia hlava

OSOBNÉ UŽÍVANIE MIESTNOSTÍ NESLÚŽIACICH NA BÝVANIE

§ 196

(1)

Rozhodnutím o pridelení miestnosti neslúžiacej na bývanie (garáže, ateliéry, skladištia a pod.) vydaným miestnym národným výborom alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o užívaní miestnosti. Ak ide o miestnosti stavebných družstiev, prideľuje tieto miestnosti členom orgán družstva.

(2)

Právo užívať miestnosť neslúžiacu na bývanie vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti do užívania.

§ 197

(1)

O užívaní miestností neslúžiacich na bývanie platia primerane ustanovenia o užívaní bytov s výnimkou ustanovení § 152 až 154, 155 ods. 1, § 184 písm. a), c), § 185 písm. a), § 186 a 187. Ustanovenia o spoločnom užívaní bytu manželmi však nemožno použiť, ak ide o miestnosť slúžiacu na výkon povolania len jedného manžela.

(2)

Miestny národný výbor môže zrušiť užívanie aj vtedy, ak sa má miestnosť, ktorá už nie je potrebná na plánovité hospodárenie s nebytovými miestnosťami, premeniť na miestnosť slúžiacu na bývanie. Miestny národný výbor poskytne užívateľovi náhradnú miestnosť, ak sú pre to dôležité dôvody.

Štvrtá hlava

OSOBNÉ UŽÍVANIE POZEMKOV

§ 198

(1)

Právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča.

(2)

Právo osobného užívania sa zriaďuje za úhradu; bezplatne sa zriaďuje len na podklade ustanovenia § 135a ods. 2, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

§ 199

(1)

Právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť.

(2)

Na rovnaký účel môže byť v osobnom užívaní občana len jeden pozemok.

§ 200

(1)

Výmera pozemku prenechaného na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia. Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m^2, pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m^2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmie byť väčší ako 400 m^2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú.

(2)

Najvyššia prípustná výmera pozemku môže sa výnimočne prekročiť, len keby inak vznikol pozemok nevhodného tvaru alebo by došlo k nehospodárnemu zastavaniu pozemku.

§ 201

Užívateľ má právo užívať pozemok pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti, a to v súlade s účelom, pre ktorý bolo toto právo zriadené.

§ 202

Právo osobného užívania pozemku nemožno zmluvne prevádzať. Prechod práva užívania zastavaného pozemku pri prevode stavby upravuje ustanovenie § 218.

§ 203

Užívateľ má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho práva osobného užívania pozemku neoprávnene zasahuje.

§ 203a

Ustanovenie § 130a platí aj pre práva a povinnosti užívateľa a na jeho ochranu.

§ 204

(1)

I bez privolenia užívateľa môže sa pozemok, ku ktorému bolo zriadené právo osobného užívania, použiť v dôležitom záujme spoločnosti, ktorý nemôže byť inak uspokojený, avšak len dočasne, v nevyhnutnej miere a za náhradu. To isté platí, ak je krajne ohrozený život alebo zdravie občana alebo jeho naliehavý záujem.

(2)

Len v dôležitom záujme spoločnosti za podmienok platných pre vyvlastnenie možno právo osobného užívania pozemku odňať, a to na základe zákona a za náhradu.

§ 205

(1)

Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

(2)

Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania alebo na základe toho, že občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní podľa ustanovenia § 135a ods. 2 uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

§ 206

Dohoda musí obsahovať najmä označenie pozemku prideleného do osobného užívania, účel a rozsah užívania a výšku úhrady.

§ 207

Právo osobného užívania pozemku zanikne dohodou účastníkov; dohoda musí mať písomnú formu.

§ 208

Súd môže na návrh národného výboru alebo organizácie (§ 205 ods. 2) zrušiť právo osobného užívania, ak užívateľ neužíva pozemok vôbec alebo ho užíva na iný ako dohodnutý účel, napriek tomu, že bol na následky svojho konania upozornený.

§ 209

Ak zanikne právo osobného užívania pozemku a ak sa účastníci nedohodnú o vyporiadaní, vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd; pritom prihliadne na výšku úhrady, ktorú občan zaplatil za právo osobného užívania, a na náklady, ktoré účelne vynaložil na trvalé zlepšenie pozemku, prípadne na jeho osadenie.

§ 210

Právo osobného užívania toho istého pozemku môže vzniknúť aj viacerým občanom spoločne.

§ 211

(1)

Bežné veci týkajúce sa spoločného užívania pozemku môže vybavovať každý zo spoločných užívateľov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.

(2)

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného užívania pozemku sú oprávnení a povinní všetci spoloční užívatelia spoločne a nerozdielne.

§ 212

(1)

Ak dôjde medzi spoločnými užívateľmi pozemku k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného užívania, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

(2)

Súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa na návrh niektorého spoločného užívateľa zrušiť právo spoločného užívania pozemku, ak vznikne taký stav, ktorý bráni jeho spoločnému užívaniu; zároveň určí ktorý z užívateľov alebo ktorý z nich budú pozemok naďalej užívať.

§ 213

Ak dôjde k zániku práva spoločného užívania pozemku, dohodnú sa užívatelia o vzájomnom vyporiadaní. Každý z nich je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak nedôjde k dohode, rozhodne na návrh niektorého z nich o vyporiadaní súd.

§ 214

Ak uzavreli dohodu o osobnom užívaní pozemku za trvania manželstva obaja manželia alebo jeden z nich, vznikne im právo spoločného užívania pozemku. Toto právo však nevznikne, ak uzavrie dohode jeden z manželov, ktorí spolu trvale nežijú.

§ 215

(1)

Zánikom manželstva zanikne i právo spoločného užívania pozemku manželmi.

(2)

Ak zanikne manželstvo rozvodom a ak sa manželia nedohodnú o tom, ktorý z nich sa stane užívateľom pozemku a ako sa vyporiadajú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

(3)

Ustanovenie odseku 2 platí aj vtedy, ak zanikne za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

§ 216

O spoločnom užívaní pozemku manželmi platia ustanovenia § 211 až 213.

§ 217

Rodinný domček, rekreačná chata alebo garáž vystavané užívateľom na pozemku na ten účel určenom sú v jeho osobnom vlastníctve.

§ 218

(1)

S prevodom vlastníctva k stavbe zriadenej na pozemku prechádza na nadobúdateľa stavby i právo osobného užívania pozemku.

(2)

Nový vlastník stavby je povinný vyporiadať sa s predchádzajúcim užívateľom pozemku; pritom treba prihliadnuť na výšku úhrady, ktorá bola za užívanie zaplatená, ako aj na náklady, ktoré pôvodný užívateľ účelne vynaložil na trvalé zlepšenie pozemku, prípadne na jeho osadenie. Dohoda o vyporiadaní je súčasťou zmluvy o prevode stavby.

§ 219