Občiansky zákonník (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

Právo osobného užívania pozemku, na ktorom je zriadená stavba, zanikne, ak stavba prejde do socialistického spoločenského vlastníctva. Právo osobného užívania sa musí pritom vyporiadať.

§ 220

Ak ide o pozemok, na ktorom bola zriadená stavba, nemožno použiť ustanovenia § 207 až 209.

§ 221

(1)

Ak na pozemku zriadi stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený užívať ho na iný účel, súd na návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku (§ 205 ods. 2) alebo na návrh toho, kto má k pozemku zriadené právo osobného užívania, prikáže stavbu za náhradu navrhovateľovi, iba ak by tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä že stavebník bol dobromyseľný, že stavbu zriaďuje oprávnene. Ak je to v záujme spoločnosti, môže súd aj po zistení stanoviska príslušného národného výboru, ktorý je stavebným úradom, rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.

(2)

Ak dôvody hodné osobitného zreteľa bránia rozhodnúť podľa odseku 1, súd na návrh vlastníka stavby upraví vzťahy vo veci pozemku, na ktorom sa stavba zriadila, najmä zruší právo osobného užívania k tomuto pozemku alebo zriadi bezplatne alebo za náhradu vecné bremeno, ktoré je hospodársky nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

(3)

Ak stavebník prevzal na seba povinnosť, že svoju nehnuteľnosť neprevedie bez súhlasu veriteľa na iného (§ 58), možno náhradu podľa odseku 1 vyplatiť len so súhlasom veriteľa; inak sa zloží do notárskej úschovy.

Prvá hlava

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O POSKYTOVANÍ SLUŽIEB

§ 222

(1)

Službami poskytujú socialistické organizácie občanom vecné plnenie, výkony, ako aj iné plnenia na uspokojovanie ich hmotných a kultúrnych potrieb.

(2)

Ustanovenia tohto zákona o službách platia i pre služby poskytované podľa osobitných predpisov, pokiaľ to nimi nie je vylúčené.

§ 223

Organizácie poskytujúce služby sú povinné vytvárať predpoklady pre ich poskytovanie tak, aby spoločensky odôvodnené požiadavky občanov boli riadne a plynulo uspokojované.

§ 224

(1)

Služby sa poskytujú na základe zmlúv alebo na základe iných skutočností ustanovených právnymi predpismi.

(2)

Ak poskytnutie služby patrí k úlohám organizácie, organizácia je povinná na žiadosť občana ju poskytnúť, okrem ak by to nebolo v medziach jej prevádzkových možností (§ 223).

(3)

Ustanovenia o službách poskytovaných na základe zmluvy použijú sa primerane i pre služby poskytované na základe iných skutočností, ak niet osobitnej úpravy.

§ 225

(1)

Služby sa poskytujú ako služby platené, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovujú, že sa poskytujú bezplatne.

(2)

Ak občan zneužije služby poskytnuté celkom alebo sčasti bezplatne, je povinný nahradiť náklady, ktoré tým organizácii vznikli, aj keď z toho nemal majetkový prospech.

§ 226

Organizácia je povinná poskytnúť službu tak, aby potreba občana mohla byť riadne uspokojená; ak to povaha služby vyžaduje, organizácia je povinná občana o nej tiež správne a úplne informovať.

§ 227

Občan je povinný poskytnúť organizácii súčinnosť, ktorá je na vykonanie služby potrebná. Ak občan potrebnú súčinnosť včas neposkytne, organizácia má právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré jej tým vznikli. Ak občan súčinnosť neposkytne ani v dodatočnej primeranej lehote danej mu organizáciou, organizácia môže okrem toho od zmluvy odstúpiť.

§ 228

Ak prevedie organizácia na občana poskytnutou službou vlastníctvo k veci, nemôžu sa proti nemu uplatniť práva iných osôb týkajúce sa tejto veci. To isté platí, ak občan poskytnutou službou nadobudne právo vec užívať.

§ 229

Cena sa určí pri uzavretí zmluvy podľa cenových predpisov.

§ 230

(1)

Ak bola cena dohodnutá podľa rozpočtu, nesmie byť bez súhlasu občana zvýšená. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať len vtedy, ak ich občan písomne schválil alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

(2)

Ak ale došlo v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia na základe rozhodnutia vlády Československej socialistickej republiky k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, je organizácia povinná občana na to bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu.

(3)

Občan je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy bez zbytočného odkladu neodstúpi, je povinný zaplatiť organizácii novú cenu, iba ak k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutého času vykonania služby.

(4)

Ak občan od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť organizácii sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, len ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.

§ 231

(1)

Ak nemožno cenu pri uzavretí zmluvy určiť pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak organizácia zistí dodatočne, že bude potrebné cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinná občana na to bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novo určenú cenu; inak nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene.

(2)

Občan je oprávnený po oznámení novo určenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť organizácii sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo občana na náhradu škody.

(3)

Ak neodstúpi občan od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú službu novo určenú vyššiu cenu.

§ 232

(1)

Cena je splatná spravidla v hotovosti po poskytnutí služby. Ak je to odôvodnené povahou služby alebo ustanovené osobitným predpisom, môže organizácia požadovať preddavok alebo zaplatenie ceny vopred.

(2)

Ak sa cena za poskytnutú službu fakturuje, občan je povinný zaplatiť cenu do siedmich dní po doručení faktúry, ak nie je osobitným predpisom ustanovené inak. V pochybnostiach sa má za to, že faktúra bola občanovi doručená tretieho dňa po odoslaní. Na zročnosť musí byť občan vo faktúre upozornený. Kedy je organizácia povinná fakturovať, ustanovujú osobitné predpisy.

(3)

Ak občan nezaplatí fakturovanú cenu za službu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť organizácie na fakturovanie, je povinný platiť poplatok z omeškania. Ak je faktúra nesprávna, občan nie je povinný poplatok z omeškania platiť; je oprávnený požadovať vydanie novej faktúry.

§ 233

(1)

Za riadne a včasné poskytnutie služieb zodpovedajú organizácie spôsobmi v tomto zákone ustanovenými alebo účastníkmi dohodnutými.

(2)

Ak je s poskytnutím služby spojený prístup do bytov alebo k osobnému majetku občanov, organizácia zodpovedá aj za škodu spôsobenú pri tejto príležitosti zavinením osôb, ktoré na poskytnutie služby použila. Ten, kto škodu spôsobil úmyselne, zodpovedá za ňu spoločne a nerozdielne s organizáciou.

(3)

Zodpovednosť ustanovenú zákonom nemôžu účastníci vylúčiť ani obmedziť.

§ 234

(1)

Občan má právo od zmluvy odstúpiť, ak služba nebola vykonaná ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú poskytol. Ak odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť organizácii sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a na vzniknuté náklady, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia služby majetkový prospech.

(2)

Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo na náhradu škody.

§ 235

(1)

Ak bola služba poskytnutá vadne, má občan právo na bezplatné odstránenie vady alebo na doplnenie služby. Ak to nie je dobre možné, má právo na nové poskytnutie služby alebo na zrušenie zmluvy, ak služba pre vadnosť vykonania nemôže riadne plniť svoj účel; v ostatných prípadoch vadného vykonania služby má občan právo na primeranú zľavu.

(2)

Právo na nové poskytnutie služby občanovi nepatrí, ak ide o službu, ktorá bola poskytnutá hromadne.

(3)

Písomným vyhlásením vydaným občanovi môže organizácia za poskytnutie služby prevziať zodpovednosť vo väčšom rozsahu, než je uvedené v odseku 1 a 2. V písomnom vyhlásení určí organizácia podmienky a rozsah tejto zodpovednosti.

§ 236

(1)

Práva zo zodpovednosti za vady poskytnutej služby musí občan uplatniť u organizácie bez zbytočného odkladu. Práva zaniknú, ak neboli uplatnené do šiestich mesiacov od poskytnutia služby, pokiaľ v tomto zákone nie je pre ich uplatnenie ustanovená iná lehota.

(2)

Občan má právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo musí sa uplatniť u organizácie najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, do ktorej musí byť uplatnené právo zo zodpovednosti za vady; inak právo zanikne.

§ 237

Organizácia zodpovedá za poškodenie, stratu alebo zničenie veci, ktorú na vykonanie služby od občana prevzala, okrem ak by k škode došlo aj inak.

§ 238

Organizácia zodpovedá i za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri poskytnutí služby použili; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Druhá hlava

PREDAJ V OBCHODE

§ 239

(1)

Občan má právo, aby mu obchodná organizácia predala podľa jeho výberu veci určené na predaj.

(2)

Z predaja vzniká organizácii povinnosť predanú vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť organizácii jej cenu.

§ 240

Veci, pri ktorých to vyžaduje ich povaha, ako aj veci, na predaj ktorých je organizácia určená, ale ktoré bežne nevedie, predávajú sa na objednávku. Objednanú vec je organizácia povinná obstarať v dohodnutej lehote, a ak nie je lehota dohodnutá, v lehote okolnostiam primeranej. Ak sa tak nestane, občan je oprávnený od zmluvy odstúpiť. Odstúpením kupujúceho od zmluvy nie je dotknuté jeho právo na náhradu škody.

§ 241

(1)

Ak je organizácia podľa dohody s občanom alebo podľa povahy veci povinná dodať vec na miesto občanom určené, občan je povinný prevziať vec pri dodaní. V ostatných prípadoch je občan povinný prevziať vec pri predaji, ak sa s organizáciou nedohodne inak.

(2)

Ak občan neprevezme vec v čase uvedenom v odseku 1, organizácia je oprávnená požadovať poplatok za uskladnenie; výšku poplatku ustanovuje osobitný predpis.

§ 242

Služby, ktoré sa s predajom veci obvykle neposkytujú, musia sa osobitne dohodnúť.

§ 243

(1)

Predáva sa za hotové; inak než za hotové sa predáva len v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.

(2)

Pri veciach vystavených na predaj musia byť ich ceny viditeľne vyznačené.

§ 244

Predávaná vec musí mať požadovanú akosť, množstvo, mieru alebo váhu a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať technickým normám. Ak to povaha veci pripúšťa, má občan právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala, alebo aby sa mu jej činnosť predviedla.

§ 245

Ak je potrebné, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie spravuje technickou normou, organizácia je povinná občana s nimi oboznámiť, okrem ak ide o pravidlá všeobecne známe. Ak organizácia túto povinnosť nesplní, je povinná občanovi nahradiť z toho vzniknutú škodu.

§ 246

Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa veci mohli užívať na určený účel, smú sa predávať len za nižšie ceny; kupujúceho treba upozorniť, že vec má vadu a o akú vadu ide, ak to nie je už z povahy predaja zrejmé.

§ 247

(1)

Organizácia zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú sa zľava poskytla.

(2)

Ak nejde o veci, ktoré sa rýchle kazia, alebo o použité veci, zodpovedá organizácia i za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).

§ 248

(1)

Záručná doba je šesť mesiacov; ak ide o predaj potravinárskeho tovaru, záručná doba je osem dní, pri predaji krmív tri týždne a pri predaji zvierat šesť týždňov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota, do ktorej sa musí vec použiť, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.

(2)

Pri predaji vecí, ktoré sú určené na to, aby sa používali dlhší čas, osobitné predpisy ustanovujú záručnú dobu dlhšiu ako šesť mesiacov. Záručná doba prevyšujúca šesť mesiacov sa môže týkať aj len niektorej súčiastky veci. Organizácia je povinná vydať kupujúcemu pri predaji záručný list s vyznačením záručnej doby.

(3)

Vyhlásením v záručnom liste vydanom občanovi môže organizácia poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste organizácia určí podmienky a rozsah tejto záruky.

§ 249

Záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Ak má vec kúpenú od obchodnej organizácie uviesť do prevádzky organizácia na to poverená, začne záručná doba plynúť až odo dňa vykonania tejto ďalšej služby, pokiaľ ju občan objednal najneskoršie do troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol na vykonanie služby potrebnú súčinnosť.

§ 250

Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, občan má právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Organizácia je povinná odstrániť vadu najneskoršie v lehote, ktorá bola pre služby toho istého druhu národným výborom ustanovená. Ak vec nebola ešte použitá, môže občan namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo ak sa vada týka len súčiastky veci, výmenu súčiastky. Organizácia môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec za bezvadnú.

§ 251

(1)

Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo zrušiť zmluvu. Tie isté práva patria kupujúcemu, ak ide síce o vady odstrániteľné, kupujúci však nemôže pre opätovné vyskytnutie vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať.

(2)

Ak ide o iné neodstrániteľné vady, kupujúci má právo na primeranú zľavu z ceny veci.

§ 252

Ak má vec predávaná za nižšiu cenu alebo vec použitá vadu, za ktorú organizácia zodpovedá (§ 247), má občan namiesto práva na výmenu veci právo na primeranú zľavu.

§ 253

Práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u obchodnej organizácie, kde sa vec kúpila. Ak je však v záručnom liste uvedená organizácia určená na opravu, ktorá je v mieste obchodnej organizácie alebo v mieste pre občana bližšom, uplatní občan právo na opravu u organizácie určenej na opravu; tým uplatní právo zo záruky. Organizácia určená na opravu je povinná opravu vykonať v lehote, ktorá pre služby toho istého druhu bola ustanovená národným výborom.

§ 254

(1)

Práva zo zodpovednosti za vady vecí, pre ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak neboli uplatnené v záručnej dobe.

(2)

Práva zo zodpovednosti za vady vecí, ktoré sa rýchlo kazia, musia sa uplatniť najneskôr v deň nasledujúci po kúpe veci a pri použitých veciach najneskôr do šiestich mesiacov po ich kúpe; inak práva zaniknú.

§ 255

(1)

Doba od uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady až do doby, keď bol občan po skončení opravy povinný vec prevziať, sa do záručnej doby nepočíta. Organizácia je povinná vydať kupujúcemu potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a o dobe jej trvania.

(2)

Ak dôjde k výmene, začne záručná doba plynúť znovu od prevzatia novej veci. To isté platí, ak dôjde k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka.

§ 256

Ustanovenia § 239 ods. 2 a § 240 až 255 platia tiež vtedy, ak predávajú veci občanom iné organizácie než obchodné.

Tretia hlava

POŽIČIAVANIE VECÍ

§ 257

Zmluvou o požičaní veci vznikne občanovi právo vec po dohodnutú dobu užívať a povinnosť zaplatiť organizácii požičovné.

§ 258

(1)

Organizácia je povinná odovzdať občanovi vec v stave spôsobilom na riadne užívanie. Ustanovenie § 245 platí aj pre užívanie požičanej veci.

(2)

Ak má požičaná vec vadu, pre ktorú ju nemožno riadne užívať alebo ktorá takéto užívanie sťažuje, má občan právo, aby mu bola požičaná iná vec slúžiaca na ten istý účel. Ak nejde o bezplatné požičanie, má okrem toho právo na odpustenie alebo zľavu požičovného za čas, keď vec nemohol pre jej vadu riadne užívať buď vôbec alebo len za sťažených podmienok.

(3)

Právo na odpustenie alebo zľavu požičovného musí sa u organizácie uplatniť najneskôr do vrátenia veci; inak právo zanikne.

§ 259

(1)

Občan je oprávnený užívať požičanú vec riadne a v súlade s účelom, ktorému slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením.

(2)

Ak nie je dohodnuté inak, nesmie občan prenechať vec na užívanie inému.

§ 260

(1)

Za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním občan nezodpovedá.

(2)

Ak dôjde k poškodeniu, strate alebo zničeniu požičanej veci, občan je povinný ohlásiť to organizácii bez zbytočného odkladu. Povinnosť občana nahradiť škodu spravuje sa ustanoveniami tohto zákona o zodpovednosti za škodu; občan však nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla tým, že organizácia nesplnila povinnosť uloženú ustanovením § 258 ods. 1 druhej vety.

§ 261

(1)

Ak vráti občan vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť požičovné až do vrátenia veci. Ak to bolo dohodnuté, je pri oneskorenom vrátení povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania.

(2)

Ak sa požičaná vec stratila alebo zničila, občan je povinný platiť požičovné a poplatok z omeškania, ak bolo jeho platenie dohodnuté, dokiaľ stratu alebo zničenie organizácii neohlási alebo dokiaľ sa organizácia o tom inak nedozvie.

(3)

Občan má právo na zľavu požičovného a poplatku z omeškania, ak oneskoreným vrátením alebo ohlásením vzrástli požičovné a poplatok z omeškania tak, že by ich platenie nebolo úmerné cene veci. Ak na oneskorenom vrátení alebo ohlásení nemá vinu, nie je povinný požičovné za dobu po uplynutí dohodnutej doby požičania a poplatok z omeškania platiť.

§ 262

(1)

Vec požičanú bezplatne je občan povinný vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby požičania.

(2)

Organizácia môže požadovať vrátenie veci požičanej bezplatne i pred ukončením určenej doby požičania, ak občan vec neužíva riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži.

(3)

V požičovných poriadkoch môže byť ustanovené, že občan, ktorý nevráti vec požičanú bezplatne včas, je povinný platiť poplatok za oneskorené vrátenie; výšku poplatku a spôsob jeho platenia určí požičovný poriadok.

Štvrtá hlava

ZHOTOVENIE VECI NA ZÁKAZKU

§ 263

Zmluvou o zhotovení veci na zákazku vznikne občanovi právo, aby mu organizácia podľa jeho objednávky vec zhotovila, a povinnosť zaplatiť organizácii cenu služby.

§ 263a

Ak organizácia zhotovuje občanovi stavu na objednávku, zodpovedá za poškodenie alebo zničenie jeho stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, iba ak by ku škode došlo aj inak.

§ 264

Ak sa služba neposkytne na počkanie, organizácia je povinná vydať občanovi o prijatí objednávky písomné potvrdenie. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu, rozsahu a akosti služby, ako aj cenu a dobu vykonania služby.

§ 265

Až do zhotovenia veci môže občan od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť organizácii sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ organizácia nemôže ich výsledok inak použiť, a nahradiť jej účelne vynaložené náklady. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 234 až 236.

§ 266

Ak poskytne občan riadne a včas potrebnú súčinnosť, avšak organizácia v určený čas nepristúpi k vykonaniu služby, patrí mu právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu tým vznikli. Toto právo musí uplatniť u organizácie najneskôr do jedného mesiaca od prevzatia veci, ak však odstúpi z tohto dôvodu od zmluvy (§ 234), musí ho uplatniť najneskôr do jedného mesiaca od odstúpenia; inak právo zanikne.

§ 267

(1)

Ak má občanom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu zhotoveniu veci na zákazku, organizácia je povinná občana na to bez zbytočného odkladu upozorniť. Tú istú povinnosť má organizácia aj vtedy, ak občan žiada, aby bola služba vykonaná podľa pokynov, ktoré sú nevhodné.

(2)

Ak občan trvá i napriek upozorneniu organizácie na objednávke, organizácia môže od zmluvy odstúpiť.

§ 268

(1)

Organizácia je povinná zhotoviť vec podľa zmluvy, riadne a v dohodnutej dobe. Národný výbor môže pre niektoré druhy služieb ustanoviť, že táto doba nesmie byť dlhšia ako lehota, ktorú určil. Ak je pre vykonanie ustanovená technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

(2)

Ustanovenie § 245 platí i pre užívanie veci zhotovenej na zákazku.

§ 269

Ak občan trvá na vykonaní služby, ktorá nebola poskytnutá včas, má právo na zľavu z ceny; podmienky a rozsah zliav určí vykonávací predpis.

§ 270

(1)

Organizácia zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí občanom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti občanom pri zákazke vymienené.

(2)

Organizácia zodpovedá za vady vykonanej zákazky, príčinou ktorých je vadnosť materiálu dodaného občanom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak občana neupozornila na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov.

§ 271

(1)

Záručná doba je šesť mesiacov.

(2)

Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhší čas, osobitné predpisy ustanovujú záručnú dobu dlhšiu ako šesť mesiacov; záručná doba prevyšujúca šesť mesiacov môže sa týkať i len niektorej súčiastky. Organizácia je povinná vydať občanovi záručný list s vyznačením záručnej doby.

(3)

Pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť mesiacov.

(4)

Vyhlásením v záručnom liste vydanom občanovi môže organizácia poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste organizácia určí podmienky a rozsah tejto záruky.

§ 272

Záručná doba začína plynúť od prevzatia veci. Ak občan prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť.

§ 273

(1)

Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, občan je oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Organizácia je povinná odstrániť vadu najneskôr v lehote, ktorá bola pre služby toho istého druhu krajským národným výborom ustanovená.

(2)

Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, občan má právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu patrí pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, občan má právo na primeranú zľavu.

§ 274

Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u organizácie v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Doba od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. Organizácia je povinná vydať občanovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a o dobe jej trvania.

§ 275

(1)

Občan je povinný prevziať vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia doby, keď mala byť služba vykonaná, a ak bola služba skončená neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej skončení. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie.

(2)

O veci, ktorú občan neprevzal v lehote uvedenej v odseku 1, platia ustanovenia § 282 ods. 2 a 3 o nevyzdvihnutých veciach.

Piata hlava

OPRAVA A ÚPRAVA VECI

§ 276

Zmluvou o oprave alebo úprave veci vznikne občanovi právo, aby mu organizácia podľa jeho objednávky vykonala opravu alebo úpravu veci; organizácii vznikne právo, aby jej občan zaplatil cenu služby.

§ 277

Organizácia je povinná vykonať opravu alebo úpravu veci podľa zmluvy, riadne a v dohodnutej dobe. Národný výbor môže pre niektoré druhy opráv a úprav ustanoviť, že táto doba nesmie byť dlhšia ako lehota, ktorú určil. Ak je pre vykonanie ustanovená technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

§ 278

(1)

Organizácia má právo zadržať si vec, ktorá bola predmetom služby, dokiaľ občan nezaplatí cenu služby. Toto právo organizácii nepatrí, ak je cena organizáciou požadovaná sporná a občan ju zabezpečí zložením do notárskej úschovy.

(2)

Zadržanú vec je organizácia povinná riadne opatrovať; má právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré jej opatrovaním vznikli.

§ 279

(1)

Organizácia zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci občanom po vykonanej službe, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.

(2)

Organizácia zodpovedá aj za vady, príčinou ktorých je vadnosť veci, ktorá má byť opravená alebo upravená, či nevhodnosť pokynov občana, ak ho na vadnosť veci alebo na nevhodnosť pokynov neupozornila.

§ 280

(1)

Záručná doba je tri mesiace, ak nie je osobitnými predpismi ustanovené inak; pri stavebných prácach je záručná doba osemnásť mesiacov.

(2)

Ak je účelom opravy alebo úpravy, aby sa vec mohla i naďalej po dlhší čas užívať, osobitné predpisy ustanovujú pre opravu alebo úpravu veci záručnú dobu dlhšiu ako tri mesiace; záručná doba prevyšujúca tri mesiace môže sa týkať i len niektorej súčiastky. Organizácia je povinná vydať občanovi záručný list s vyznačením záručnej doby.

(3)

Vyhlásením v záručnom liste vydanom občanovi môže organizácia poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste organizácia určí podmienky a rozsah tejto záruky.

§ 281

(1)

Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má občan právo na bezplatné odstránenie vady. Organizácia je povinná vadu odstrániť najneskôr v lehote, ktorá bola pre služby toho istého druhu ustanovená národným výborom. Ak nemožno vadu odstrániť, alebo ak ju organizácia neodstráni v určenej lehote, alebo ak sa vada vyskytne znovu, občan má právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny služby.

(2)

Práva zo zodpovednosti za vady musia byť uplatnené u organizácie v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Doba od uplatnenia práva až do vykonania opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Organizácia je povinná vydať občanovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o dobe jej trvania.

§ 282

(1)

Občan je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia doby, keď sa mala služba vykonať, a ak bola služba skončená neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej skončení. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie.

(2)

Ak si občan nevyzdvihne vec v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bol povinný ju vyzdvihnúť, organizácia má právo vec predať. Ak je organizácii známa adresa občana a ak ide o vec väčšej hodnoty, organizácia je povinná o zamýšľanom predaji občana vopred písomne upovedomiť a poskytnúť mu primeranú dodatočnú lehotu na vyzdvihnutie veci.

(3)

Ak dôjde k predaju nevyzdvihnutej veci, organizácia vyplatí občanovi výťažok z predaja po odpočítaní ceny služby, poplatku za uskladnenie a nákladov predaja. Právo na výťažok z predaja musí občan uplatniť u organizácie do jedného roku od predaja veci; inak právo zanikne.

§ 283

Ustanovenia § 264 až 267, 269 a 272 platia i pre opravy a úpravy veci.

Šiesta hlava

OBSTARÁVATEĽSKÉ SLUŽBY

§ 284

Zmluvou o poskytnutí obstarávateľskej služby vznikne občanovi právo, aby mu organizácia obstarala poskytnutie požadovanej služby inou organizáciou alebo aby inak obstarala jeho vec; organizácii vznikne právo, aby jej občan zaplatil cenu služby.

§ 285

O uzavretí zmluvy musí organizácia vydať občanovi písomné potvrdenie, v ktorom treba uviesť predmet služby, ako aj cenu a dobu jej vykonania.

§ 286

Občan môže až do poskytnutia obstarávateľskej služby od zmluvy odstúpiť; musí však organizácii nahradiť účelne vynaložené náklady a inú ujmu organizácii tým vzniknutú, pokiaľ jej organizácia nemohla zabrániť. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 234 až 236.

§ 287

Organizácia je povinná pri obstarávaní dbať na príkazy občana; odchýliť sa od nich môže len vtedy, ak je to v záujme občana nevyhnutné a ak nemôže včas dosiahnuť jeho súhlas.

§ 288

Ak poskytnutie služby obstarala iná organizácia a ak táto služba nebola poskytnutá riadne, zodpovedajú za vady obidve organizácie; občan môže uplatniť právo zo zodpovednosti za vady u ktorejkoľvek z nich. O spôsobe a rozsahu zodpovednosti platia ustanovenia vzťahujúce sa na služby, ktoré boli predmetom obstarania.

§ 289

Zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne občanovi právo, aby organizácia od neho vec do predaja zverenú prevzala a urobila opatrenia potrebné na predaj.

§ 290

O uzavretí zmluvy musí organizácia vydať občanovi písomné potvrdenie, v ktorom treba uviesť cenu, za ktorú sa má vec predať, odmenu organizácie za obstaranie predaja a poplatok pre prípad odstúpenia od zmluvy (§ 291).

§ 291

Ak občan od zmluvy odstúpi pred uplynutím tridsiatich dní odo dňa, keď organizácia vec do predaja prevzala, je povinný zaplatiť organizácii poplatok vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

§ 292

(1)

Organizácia má právo na odmenu, len ak došlo k predaju zverenej veci.

(2)

Občan má právo, aby mu organizácia vyplatila po zrážke odmeny sumu, za ktorú vec predala.

§ 293

Cena veci zverenej do predaja, včítane odmeny organizácie, určí sa podľa cenových predpisov. Ak nemožno takto cenu určiť, určí sa cena odhadom.

§ 294

Ak organizácia vec nepredá do troch mesiacov odo dňa, keď bola zverená do predaja, zmluva sa zrušuje, ak nebolo medzi občanom a organizáciou dohodnuté inak.

§ 295

(1)

Pri predaji veci zverenej do predaja zodpovedá kupujúcemu za vady veci organizácia, ktorá predaj obstarala; pritom zodpovedá i za to, že predaná vec má vlastnosti organizáciou pri predaji uvedené.

(2)

Inak pre túto zodpovednosť platia obdobne ustanovenia týkajúce sa predaja použitých vecí.

§ 296

(1)

Zmluvou o úschove vznikne občanovi právo, aby organizácia vec od neho do úschovy prevzatú riadne opatrovala.

(2)

V zmluve možno dohodnúť, že organizácia môže vec odovzdať do úschovy ďalšej organizácii.

§ 297

Občan je povinný okrem ceny služby nahradiť organizácii nevyhnutné náklady, ktoré na vec pri jej opatrovaní urobila.

§ 298

Ak to bolo účastníkmi dohodnuté, organizácia môže zmluvu o úschove vypovedať i pred uplynutím dohodnutej doby úschovy.

§ 299

Občan je oprávnený požadovať vrátenie veci i pred uplynutím dohodnutej doby úschovy. Ustanovenie § 286 nie je tým dotknuté.

Siedma hlava

UBYTOVACIE SLUŽBY

§ 300

(1)

Zo zmluvy o poskytnutí ubytovacej služby vznikne občanovi právo, aby mu organizácia poskytla prechodné ubytovanie na dobu dohodnutú alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).

(2)

Za poskytnutie ubytovania a služby s ním spojenej občan je povinný platiť organizácii cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.

§ 301

Občan má právo užívať priestory, ktoré mu boli na ubytovanie vyhradené, ako aj užívať spoločné priestory ubytovacieho zariadenia a používať služby, poskytovanie ktorých je spojené s ubytovaním.

§ 302

Organizácia je povinná odovzdať občanovi priestory jemu na ubytovanie vyhradené v stave spôsobilom pre riadne užívanie a zabezpečiť mu nerušený výkon jeho práv spojených s ubytovaním.

§ 303

Občan je povinný užívať priestory jemu na ubytovanie vyhradené a služby s ubytovaním spojené riadne; v týchto priestoroch nesmie občan bez súhlasu organizácie vykonávať žiadne podstatné zmeny.

§ 304

O zodpovednosti organizácie za veci vnesené do priestorov organizácie ubytovaným občanom alebo pre neho platia ustanovenia § 433 až 436.

§ 305

(1)

Občan môže od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby odstúpiť, je však povinný nahradiť organizácii ujmu vzniknutú z predčasného zrušenia ubytovania, pokiaľ jej organizácia nemohla zabrániť. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 234 až 236.

(2)

Organizácia môže od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby odstúpiť, ak občan v ubytovacom zariadení i napriek výstrahe hrubo porušuje zásady socialistického spolužitia alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy.

§ 306

Bližšiu úpravu užívania ubytovacích priestorov a zariadení, ako aj používanie iných služieb s ubytovaním spojených určujú ubytovacie poriadky.

Ôsma hlava

PREPRAVNÉ SLUŽBY

Prvý oddiel

Osobná preprava

§ 307

Občan, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, má právo, aby ho dopravná organizácia alebo iná organizácia na to oprávnená (dopravca) prepravila do miesta určenia riadne a včas.

§ 308

Dopravca je povinný starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť a pohodlie cestujúcich a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych zariadení.

§ 309

(1)

Ak má cestujúci batožinu, prepravuje ju dopravca buď spoločne s ním a pod jeho dohľadom, alebo oddelene.

(2)

Ak sa batožina prepravuje oddelene, dopravca je povinný dbať, aby bola prepravená do miesta určenia najneskôr v rovnakom čase s cestujúcim.

§ 310

(1)

Pri pravidelnej preprave osôb určujú prepravné poriadky, aké práva má cestujúci voči dopravcovi, ak preprava nebola vykonaná včas.

(2)

Pri nepravidelnej preprave osôb dopravca je povinný nahradiť škodu vzniknutú cestujúcemu tým, že preprava nebola vykonaná vôbec alebo že nebola vykonaná včas; podmienky a rozsah náhrady určujú prepravné poriadky.

(3)

Práva podľa odseku 1 a 2 musí cestujúci uplatniť u organizácie bez zbytočného odkladu; ak sa práva neuplatnili najneskôr do šiestich mesiacov, zaniknú.

§ 311

(1)

Ak vznikne cestujúcemu za prepravy škoda na zdraví alebo škoda na batožinách prepravovaných spoločne s ním či na veciach, ktoré mal u seba, zodpovedá za ňu dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431).

(2)

Za škodu spôsobenú prepravou na batožinách prepravovaných oddelene od cestujúceho zodpovedá dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti pri nákladnej preprave.

Druhý oddiel

Nákladná preprava

§ 312

(1)

Občan (odosielateľ) má právo, aby mu dopravca za prepravné zásielku prepravil do určeného miesta a vydal ju určenému príjemcovi.

(2)

Odosielateľ je povinný dopravcovi na požiadanie objednávku prepravy písomne potvrdiť.

(3)

Dopravca je povinný na požiadanie odosielateľa prevzatie zásielky písomne potvrdiť.

§ 313

(1)

Až do vydania zásielky príjemcovi má odosielateľ právo dávať za podmienok určených prepravnými poriadkami dopravcovi nové príkazy.

(2)

Kedy a za akých podmienok patrí príjemcovi právo dávať dopravcovi nové príkazy, určujú prepravné poriadky.

§ 314

Dopravca je povinný vykonať prepravu s odbornou starostlivosťou a v určenej lehote.

§ 315

(1)

Dopravca môže použiť na vykonanie prepravy aj iné organizácie; pritom zodpovedá, ako keby prepravu vykonal sám.

(2)

Ak vykonáva prepravu spoločne niekoľko dopravcov podľa prepravného poriadku ako združenú prepravu, určujú prepravné poriadky, ktorý z dopravcov a za akých podmienok za túto prepravu zodpovedá.

§ 316

(1)

Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na prepravovanej zásielke v čase od prevzatia na prepravu až do vydania, okrem ak škoda bola spôsobená odosielateľom alebo príjemcom, vadnosťou zásielky, jej obalu alebo balenia, osobitnou povahou zásielky alebo okolnosťou, ktorú nemohol dopravca odvrátiť.

(2)

Prepravné poriadky môžu určiť, za akých podmienok sa má za to, že škoda vznikla niektorou z príčin uvedených v odseku 1.

(3)

Na škody vzniknuté na prepravovaných zásielkach sa nevzťahujú ustanovenia § 427 až 431.

§ 317

(1)

Pri strate alebo zničení zásielky dopravca je povinný nahradiť cenu, ktorú mala stratená alebo zničená zásielka v čase, keď bola prevzatá na prepravu. Okrem toho je povinný znášať účelne vynaložené náklady vzniknuté v súvislosti s prepravou stratenej alebo zničenej zásielky. Pri poškodení alebo čiastočnej strate zásielky uhradzuje dopravca sumu, o ktorú sa zásielka znehodnotila; ak je účelné vykonať opravu, uhradí dopravca náklady opravy.

(2)

Za iné škody z nákladnej prepravy, než sú škody na prepravovanej zásielke, zodpovedá dopravca, len ak boli spôsobené prekročením dodacej lehoty; podmienky a rozsah náhrady určujú prepravné poriadky.

§ 318

Právo na náhradu škody musí občan uplatniť u dopravcu do šiestich mesiacov od vydania zásielky príjemcovi, alebo ak k vydaniu zásielky nedošlo, do šiestich mesiacov od prevzatia zásielky na prepravu; inak právo zanikne.

Tretí oddiel

Spoločné ustanovenia

§ 319

Osobitné prepravné predpisy

Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú osobitné prepravné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre prepravu vnútroštátnu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.

§ 320

Nevyzdvihnuté zásielky

(1)

O nevyzdvihnutých (neodobratých) zásielkach platia ustanovenia § 282 ods. 2 a 3.

(2)

Prepravné poriadky môžu určiť pre vyzdvihnutie (odobratie) niektorých zásielok, najmä vecí nebezpečnej povahy alebo vecí, ktoré sa rýchle kazia, lehoty kratšie ako 6 mesiacov.

Deviata hlava

PRÁVNA POMOC ADVOKÁTSKEJ ORGANIZÁCIE

§ 321

(1)

Zmluvou o poskytnutí právnej pomoci uzavretou s advokátskou organizáciou vznikne občanovi právo, aby mu bola advokátom, ktorého si z pracovníkov organizácie zvolí a ktorému udelí plnomocenstvo, poskytnutá právna pomoc na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Ak je podľa zákona advokát občanovi ustanovený, vznikne právo na poskytnutie právnej pomoci týmto ustanovením.

(2)

Organizácia má právo na zaplatenie odmeny a na náhradu účelne vynaložených nákladov. Občan má však právo, aby mu bola právna pomoc poskytnutá sčasti alebo celkom bezplatne, ak je to odôvodnené jeho osobnými a majetkovými pomermi alebo ak sú pre to iné dôvody hodné osobitného zreteľa.

§ 322

(1)

Občan má právo od zmluvy o poskytnutí právnej pomoci kedykoľvek odstúpiť; je však povinný zaplatiť organizácii odmenu pripadajúcu na úkony už urobené a účelne vynaložené náklady do toho času vzniknuté.

(2)

Organizácia je oprávnená odstúpiť od zmluvy len zo závažných dôvodov. Ak organizácia od zmluvy odstúpi, musia sa počas pätnástich dní od odstúpenia robiť ešte neodkladné úkony právnej pomoci, ak občan neurobí iné opatrenie.

§ 323

Ak advokát, ktorého si občan zvolil, zomrie alebo stratí spôsobilosť na poskytovanie právnej pomoci, poskytne právnu pomoc advokát, ktorého organizácia na to ustanoví, ak občan nezariadi inak.

§ 324

Bližšiu úpravu poskytovania právnej pomoci ustanovuje zákon o advokácii.

Desiata hlava

PEŇAŽNÉ SLUŽBY

Prvý oddiel

Vklady

§ 325

(1)

Občan má právo, aby sporiteľňa alebo iná peňažná organizácia na to určená prijímala od neho vklady na vkladnú knižku, alebo ak vedie bežné účty, aj vklady na bežný účet.

(2)

Vkladový vzťah medzi občanom a organizáciou vznikne tým, že organizácia na návrh občana prijme od neho vklad na vkladnú knižku alebo na bežný účet; ak ide o cestovnú vkladnú knižku alebo o zriadenie bežného účtu, musí byť návrh písomný.

§ 326

(1)

Občan má právo s vkladom nakladať. Má ďalej právo na úroky alebo iné majetkové výhody, pokiaľ to ustanovujú vykonávacie predpisy.

(2)

Organizácia je povinná na príkaz občana vykonávať z vkladu výplaty, prípadne celý vklad vrátiť. Má právo na náhradu nevyhnutných nákladov vzniknutých poskytnutím služieb.

(3)

Organizácia nesmie vykonávať výplaty, ak dostala úradný zákaz alebo ak má odôvodnené podozrenie z trestného činu týkajúceho sa vkladu.

§ 327

Za vklady, úroky a iné majetkové výhody občanov v štátnych peňažných ústavoch ručí štát.

§ 328

(1)

Prijatie vkladu potvrdí organizácia vkladnou knižkou; vo vkladnej knižke sa vyznačujú zmeny vo výške vkladu, ako aj iné skutočnosti vkladu sa týkajúce.

(2)

Ak nie je preukázaná iná výška vkladu, je rozhodujúci zápis vo vkladnej knižke.

§ 329

Vkladná knižka môže sa vystaviť na doručiteľa alebo na meno.

§ 330

(1)

Bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkladom nakladať.

(2)

S vkladom na vkladnej knižke na doručiteľa je oprávnený nakladať každý, kto ju predloží.

(3)

S vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený nakladať ten, na koho meno, priezvisko a adresu je vkladná knižka vystavená. S vkladom na cestovnej vkladnej knižke je však v určených prípadoch oprávnený nakladať každý, kto predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.

§ 331

(1)

V dohode s organizáciou môže občan výplatu aj iné nakladanie s vkladom urobiť závislým od oznámenia hesla alebo od inej podmienky. Podmienky, od ktorých možno urobiť nakladanie s vkladom závislým, ustanovuje vykonávací predpis.

(2)

Ak ten, kto vkladnú knižku predkladá, nepozná jej heslo, musí preukázať, že je jej vlastníkom.

§ 332

(1)

Ak sa vkladná knižka stratí alebo zničí, môže občan s vkladom nakladať, len ak organizácia na jeho návrh či návrh toho, kto má na tom právny záujem, vyhlási vkladnú knižku za umorenú.

(2)

Po umorení vydá organizácia navrhovateľovi novú vkladnú knižku alebo na požiadanie vyplatí celý vklad.

(3)

Vykonávací predpis ustanovuje, v ktorých prípadoch môže organizácia vykonať výplatu vkladu alebo vydať novú vkladnú knižku i bez umorenia pôvodnej vkladnej knižky, ak je jej oprávnený známy.

§ 333

Ak občan po dvadsať rokov s vkladom nenakladal ani nepredložil vkladnú knižku organizácii na doplnenie záznamov, zrušuje sa vkladový vzťah uplynutím tejto doby; občan má právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu.

§ 334

Bežný účet je určený na to, aby naň občan ukladal peniaze a prijímal platby a aby sa z neho podľa jeho príkazu vykonávali výplaty a platby. Pre viacerých občanov možno zriadiť spoločný bežný účet.

§ 335

(1)

Bežný účet sa označí menom, priezviskom a adresou vkladateľa.

(2)

Vkladateľ je povinný organizácii oznamovať zmeny údajov obsiahnutých v označení bežného účtu.

§ 336

Vkladateľ nakladá s vkladom na bežnom účte vlastnoručne podpísanými písomnými príkazmi.

§ 337

Zástupca môže za vkladateľa nakladať s vkladom len na základe písomného plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje. Ak nie je plnomocenstvo vystavené pred organizáciou alebo ak nie je podpis splnomocniteľa organizácii známy, musí sa podpis na plnomocenstve overiť.

§ 338

(1)

Ak nie je preukázaná iná výška vkladu, je rozhodujúci zostatok vykázaný v účtovných knihách organizácie.

(2)

Organizácia je povinná vkladateľovi najneskôr 31. marca každého roku oznámiť zostatok vkladu na bežnom účte, ktorý je vykázaný v jej účtovných knihách k poslednému dňu predchádzajúceho roku.

(3)

Ak vkladateľ nesprávnosť zostatku, ktorý bol vykázaný v účtovných knihách organizácie k poslednému dňu kalendárneho roku, nenamietne do troch rokov od tohto dňa a ak ani organizácia v tej istej lehote zostatok neopraví a opravu vkladateľovi neoznámi, platí vykázaný zostatok za správny.

§ 339

(1)

Vkladateľ môže bežný účet kedykoľvek zrušiť.

(2)

Organizácia je oprávnená bežný účet zrušiť, ak po päť rokov nedošlo k vkladu na bežný účet, alebo k výplate z neho alebo ak prestala organizácia viesť vklady na bežnom účte.

(3)

Ak sa bežný účet zruší, vkladateľ má právo na výplatu zostatku zrušeného bežného účtu.

§ 340

Ustanovenia o bežnom účte platia tiež pre bežné účty zriaďované podľa osobitných predpisov, pokiaľ tieto predpisy neobsahujú odchylnú úpravu.

Druhý oddiel

Pôžičky

§ 341

(1)

Zmluvou o pôžičke vznikne občanovi právo, aby mu organizácia poskytla peňažnú pôžičku na účel, ktorému má pôžička slúžiť.

(2)

Zmluva o pôžičke musí mať písomnú formu.

§ 342

Organizácia plní svoju povinnosť zo zmluvy predovšetkým tým, že za občana splní podľa účelu pôžičky jeho platobné povinnosti; občanovi vyplatí požičanú sumu, len ak to bolo dohodnuté alebo ak to vyžaduje povaha veci.

§ 343

(1)

Občan je povinný požičanú sumu organizácii splatiť v dohodnutej lehote a zaplatiť jej úroky podľa sadzieb, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. Je oprávnený splatiť požičanú sumu aj pred dohodnutou lehotou.

(2)

V zmluve možno dohodnúť, že organizácia má právo pripisovať úroky k pohľadávke; pripísaním sa úroky stávajú súčasťou pohľadávky.

§ 344

Ak občan použije požičanú sumu bez súhlasu organizácie na iný ako dohodnutý účel, organizácia je oprávnená požadovať od neho jej splatenie pred uplynutím dohodnutej lehoty.

Jedenásta hlava

POISTENIE

Prvý oddiel

Spoločné ustanovenia

§ 345

Poistením sa zabezpečuje občanom právo na výplatu peňažných prostriedkov na úhradu potrieb, ktoré vznikajú z náhodných udalostí.

§ 346

Pre vznik poistenia je potrebné, aby sa medzi občanom a poisťovňou uzavrela poistná zmluva (zmluvné poistenie), ak osobitný predpis neustanovuje, že poistenie vznikne na základe inej skutočnosti (zákonné poistenie).

§ 347

Poistiť možno:

a)

majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);

b)

občana pre prípad jeho telesného poškodenia, smrti, dožitia určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb);

c)

zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

§ 348

Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Druhý oddiel

Poistná zmluva

§ 349

(1)

Na uzavretie zmluvy je potrebné, aby návrh bol prijatý v lehote, ktorú navrhovateľ určil, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

(2)

Návrh poisťovne možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; zmluva je v takomto prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.

§ 350

(1)

Kto s poisťovňou uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné dotazy poisťovne týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

(2)

Túto povinnosť má i ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď zmluvu sám neuzaviera.

§ 351

(1)

Podrobnejšiu úpravu poistenia určujú poistné podmienky.

(2)

Od poistných podmienok sa môžu účastníci odchýliť, len pokiaľ to v nich nie je vylúčené.

§ 352

Poistnú zmluvu, z ktorej má byť oprávnený občan, môže s poisťovňou uzavrieť aj socialistická organizácia; poistné podmienky určujú, pokiaľ sa pri tomto poistení možno odchýliť od ustanovení tohto zákona.

§ 353

Povinnosť poisťovne plniť a jej právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím zmluvy alebo neskôr.

§ 354

(1)

Kto poistnú zmluvu s poisťovňou uzavrel, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobie (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné sa zaplatí naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

(2)

Ak nebolo dohodnuté inak, bežné poistné je zročné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

(3)

Poistné podmienky môžu určiť, kedy je ten, kto zmluvu uzavrel, zbavený povinnosti platiť poistné bez toho, že je tým dotknutá výška plnenia poisťovne.

§ 355

(1)

Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

(2)

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť (poistná udalosť).

(3)

Plnenie je zročné do pätnástich dní, len čo poisťovňa skončila vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poisťovňa o poistnej udalosti dozvedela, je poisťovňa povinná poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

§ 356

Poisťovňa je oprávnená plnenie zo zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 350) bolo určené nižšie poistné.

§ 357

(1)

Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené za tým účelom, aby sa rozsah následkov poistnej udalosti nezväčšoval.

(2)

Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poisťovni písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poisťovňa vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť i ďalšie povinnosti.

(3)

Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2 podstatný vplyv na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, poisťovňa je oprávnená plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jej povinnosti plniť.

§ 358

(1)

Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď musí sa dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

(2)

Možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.

(3)

Poisťovňa nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

§ 359

Poistenie zanikne aj tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho zročnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

§ 360

(1)

Pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanovení § 350 môže poisťovňa od zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní dotazov by zmluvu neuzavrela. Toto právo môže poisťovňa uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takúto skutočnosť zistila; inak právo zanikne.

(2)

Ak sa poisťovňa až po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohla zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná, je oprávnená plnenie zo zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

§ 361

(1)

Poisťovňa má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

(2)

Ak poistenie zanikne pred uplynutím doby, za ktorú bolo poistenie zaplatené, poisťovňa je povinná zvyšujúcu časť poistného vrátiť.

(3)

Ak nastala poistná udalosť a dôvod ďalšieho poistenia tým odpadol, patrí poisťovni poistné do konca poistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala; ak ide o poistenie za jednorazové poistné, patrí poisťovni i v týchto prípadoch vždy celé poistné.

§ 362

Poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poisťovňa povinná vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 361 ods. 2 o vrátení poistného.

§ 362a

Poistné podmienky pre poistenie majetku a pre poistenie zodpovednosti za škodu týkajúce sa poistenia majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov určujú, za akých predpokladov zaniká poistenie majetku alebo poistenie zodpovednosti za škodu, na koho prechádza a na ktoré veci sa vzťahuje, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo.

Tretí oddiel

Poistenie majetku

§ 363

Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

§ 364

(1)

Poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo k zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo ktoré vzal na seba zmluvou.

(2)

Ak poistený vedome alebo následkom opilosti porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo k vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, poisťovňa je oprávnená plnenie zo zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom opilosti ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

§ 365

Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.

§ 366

(1)

Ak sa poistná udalosť týka nehnuteľnosti, prevod ktorej je viazaný na súhlas veriteľa, poisťovňa plní len s jeho súhlasom, avšak len vtedy, ak veriteľ ohlási najneskôr do výplaty plnenia, že obmedzenie prevodu nehnuteľnosti je registrované na štátnom notárstve.

(2)

Ak veriteľ odoprie súhlas k plneniu, zloží ho poisťovňa do notárskej úschovy.

§ 367

Zmenou v osobe vlastníka poistenej veci poistenie zanikne, ak poistné podmienky neurčujú, že prechádza na nadobúdateľa veci.

§ 368

(1)

Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poisťovňu, a to až do výšky plnenia, ktoré mu poisťovňa poskytla.

(2)

Ak prešlo na poisťovňu právo podľa odseku 1 proti občanovi, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

(3)

Na poisťovňu neprechádzajú nároky poisteného proti osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti alebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživou. To však neplatí, ak tieto osoby spôsobili škodu úmyselne.

§ 369

Ak poisťovňa nahradila poistenému len časť škody, je osoba, proti ktorej má poistený právo na náhradu zvyšujúcej časti škody, povinná uspokojiť poisťovňu až po uspokojení poisteného.

§ 370

Poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu s poisťovňou uzavrel, len ak to určujú poistné podmienky.

Štvrtý oddiel

Poistenie osôb

§ 371

Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

§ 372

(1)

Ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poisťovňou uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to v mene alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti môže určenie osoby zmeniť; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, môže tak urobiť len so súhlasom poisteného. Zmena určenia osoby je účinná doručením oznámenia poisťovni.

(2)

Ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak nenadobudne právo na plnenie, nadobúdajú toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného.

(3)

Ak niet osôb uvedených v odseku 2, nadobúdajú toto právo rodičia poisteného, a ak ich niet, osoby, ktoré žili s poisteným po dobu najmenej jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poisteného; ak niet ani týchto osôb, nadobúdajú toto právo dedičia poisteného.

§ 373

Ak vznikne právo na plnenie niekoľkým osobám a ak nie sú ich podiely určené, má každý z nich právo na rovnaký diel.

§ 374

Ak zomrel ten, kto uzavrel s poisťovňou zmluvu, podľa ktorej je poisteným niekto iný, vstupuje do poistenia na jeho miesto poistený.

§ 375

Ak je poistnou udalosťou úraz poisteného, poisťovňa je oprávnená znížiť sumu, ktorú má vyplatiť, ak došlo k úrazu následkom opilosti poisteného.

§ 376

Právom voči poisťovni nie je dotknuté právo na náhradu škody proti tomu, kto za škodu zodpovedá.

Piaty oddiel

Poistenie zodpovednosti za škody

§ 377

Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poisťovňa za neho nahradila podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

§ 378

Náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poisťovni nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Ak poistený nesúhlasí, aby sa plnilo poškodenému, zloží poisťovňa plnenie do notárskej úschovy.

§ 379

Poistné podmienky môžu určiť, v ktorých prípadoch nezaniká poistenie zodpovednosti zmenou v osobe vlastníka veci.

§ 380

Poisťovňa nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 357 ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poisťovňa takto nemohla svoje plnenie znížiť, je poistený povinný jej nahradiť.

§ 381

Ak poistený spôsobí škodu následkom opilosti, má poisťovňa proti nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnila.

§ 382

Pokiaľ poisťovňa nahradila za poisteného škodu, prechádza na ňu právo poisteného na náhradu škody, ktoré mu v súvislosti s jeho zodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému. Ak prešlo na poisťovňu právo na náhradu škody proti občanovi, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

§ 383

Ak to poistné podmienky určujú, môže sa poistenie vzťahovať na zodpovednosť iného než toho, kto poistnú zmluvu s poisťovňou uzavrel.

Prvá hlava

OBČIANSKA VÝPOMOC

§ 384

(1)

Ak občan pre iného občana na jeho žiadosť vykoná nejakú prácu, poskytne mu pôžičku alebo mu inak vypomôže, ide o občiansku výpomoc.

(2)

Poskytnutie občianskej výpomoci musí byť v súlade s pravidlami socialistického spolužitia.

§ 385

(1)

Pri poskytnutí občianskej výpomoci má občan právo na náhradu účelne vynaložených nákladov.

(2)

Právo na odmenu má občan len potiaľ, pokiaľ bola dohodnutá a pokiaľ zodpovedá povahe výpomoci, najmä ak sa výsledok dosiahol jeho osobným pričinením.

§ 386

Kto pri poskytovaní občianskej výpomoci prevezme vec druhého, je povinný nahradiť mu škodu, ktorá vznikla jej stratou, poškodením alebo zničením, podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

§ 387

(1)

Ak ide o pôžičku peňazí, možno požadovať úroky, len ak boli dohodnuté. Úroky nesmú presahovať výšku, ktorú ustanovuje vykonávací predpis. Dohoda o iných majetkových výhodách je neplatná.

(2)

Ak doba vrátenia nie je dohodnutá, občan je povinný splatiť pôžičku na požiadanie.

§ 388

(1)

Kto si vypožičia veci určené podľa druhu, je povinný vrátiť veci toho istého druhu a akosti v rovnakom množstve. Dohoda o vrátení vecí vo väčšom množstve alebo o iných majetkových výhodách je neplatná.

(2)

Ak doba vrátenia nie je dohodnutá, občan je povinný vrátiť veci na požiadanie.

§ 389

(1)

Ak nebolo dohodnuté inak, smie ten, kto si vypožičia určitú hnuteľnú vec, používať ju len obvyklým spôsobom a na účel, na ktorý vec slúži. Inému ju môže požičať len s privolením toho, od ktorého si ju vypožičal.

(2)

Ak nie je dohodnutá doba vrátenia, je ten, kto si vec vypožičal, povinný ju vrátiť na požiadanie; ak bol však dohodnutý účel pôžičky, možno požadovať vec späť až vtedy, keď sa mohol účel pôžičky splniť. Vrátenie veci možno požadovať ihneď tiež vtedy, ak sa vec používa v rozpore s dohodnutým alebo obvyklým spôsobom.

(3)

Náhrada za opotrebenie veci smie sa požadovať, len pokiaľ to bolo dohodnuté.

Druhá hlava

INÉ ZMLUVY

Prvý oddiel

Prenechanie bytu v rodinnom domčeku

§ 390

(1)

Ak nemôže vlastník rodinného domčeka byt v ňom sám obývať, môže ho prenechať na bývanie inému občanovi.

(2)

Na užívanie bytu v rodinnom domčeku prenechaného na bývanie inému občanovi sa vzťahujú primerane ustanovenia § 153 až 189 s výnimkou ustanovení § 159, 184 písm. a) a § 187 a s výnimkou ustanovení týkajúcich sa družstevného bytu.

§ 391

Na návrh vlastníka rodinného domčeka zruší miestny národný výbor za podmienok ustanovených predpismi o hospodárení s bytmi užívacie právo toho, ktorému bol byt prenechaný, ak sa chce vlastník do bytu vo svojom rodinnom domčeku nasťahovať alebo ak ho potrebuje pre seba alebo pre svoje ženaté alebo vydaté deti. V odôvodnených prípadoch môže miestny národný výbor uložiť vlastníkovi rodinného domčeka povinnosť nahradiť doterajšiemu užívateľovi sťahovacie náklady.

§ 392

(1)

Ak nemôže vlastník rodinného domčeka miestnosť, ktorá neslúži na bývanie, sám užívať, môže ju prenechať na užívanie inému.

(2)

Na užívanie miestnosti v rodinnom domčeku prenechanej na užívanie inému sa vzťahujú primerane ustanovenia § 196 a 197.

§ 393

Na návrh vlastníka rodinného domčeka zruší miestny národný výbor právo užívať miestnosť neslúžiacu na bývanie, ak ju vlastník potrebuje pre seba alebo svoje ženaté alebo vydaté deti a ak vznikla táto potreba až po uzavretí zmluvy o prenechaní miestnosti.

Druhý oddiel

Prenechanie časti bytu

§ 394

(1)

Užívateľ bytu môže jeho časť prenechať na užívanie inému občanovi. Ak ide o byt trvale určený pre ubytovanie pracovníka organizácie, môže tak urobiť len so súhlasom tejto organizácie; vykonávacie predpisy ustanovujú, v ktorých iných prípadoch je na prenechanie časti bytu potrebný súhlas príslušnej organizácie.

(2)

Zmluvu o prenechaní časti bytu možno uzavrieť len s privolením miestneho národného výboru alebo iného orgánu príslušného podľa predpisov o hospodárení s bytmi. Toto privolenie nie je potrebné, ak ide o družstevný byt.

(3)

Na prenechanie časti bytu sa vzťahujú primerane ustanovenia § 153 až 186 s výnimkou ustanovení § 159 a 185 písm. a) a s výnimkou ustanovení týkajúcich sa družstevného bytu.

§ 395

Na návrh užívateľa bytu zruší miestny národný výbor právo užívať časť bytu aj vtedy, ak užívateľ bytu i túto časť potrebuje pre seba, pre svoje ženaté alebo vydaté deti alebo pre svojich rodičov a ak vznikla táto potreba až po uzavretí zmluvy o prenechaní časti bytu.

§ 396

Ak bolo právo užívať časť bytu rozhodnutím súdu alebo miestneho národného výboru zrušené, stačí zabezpečiť náhradné ubytovanie; to neplatí, ak bola časť bytu prenechaná do užívania rodine.

Tretí oddiel

Prenechanie nehnuteľnosti na dočasné užívanie

§ 397

(1)

Nehnuteľnosť alebo jej časť možno dohodou prenechať inému na dočasné užívanie.

(2)

Ten, komu bola nehnuteľnosť na dočasné užívanie prenechaná, smie ju užívať len dohodnutým spôsobom, a ak nie je nič dohodnuté, obvyklým spôsobom zodpovedajúcim účelu, na ktorý nehnuteľnosť slúži.

(3)

Za užívanie možno dohodnúť primeranú náhradu.

(4)

Vláda Českej socialistickej republiky a vláda Slovenskej socialistickej republiky môže ustanoviť nariadením, v ktorých prípadoch a za akých podmienok možno prenechať nehnuteľnosť alebo jej časť na dočasné užívanie len s predchádzajúcim súhlasom národného výboru.

§ 398

Užívanie sa skončí uplynutím doby, na ktorú bolo dohodnuté. Ak nie je doba určená, skončí sa užívanie uplynutím doby, v ktorej sa dosiahol alebo mohol dosiahnuť účel, na ktorý bola nehnuteľnosť do užívania prenechaná. Ak však sa nehnuteľnosť užíva v rozpore s dohodnutým alebo obvyklým spôsobom, možno požadovať, aby sa užívanie skončilo ihneď.

Štvrtý oddiel

Kúpa, výmena a darovanie

§ 399

(1)

Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu.

(2)

Dohodnutá cena kúpenej veci nesmie presahovať cenu určenú podľa cenových predpisov. Ak cenu nemožno takto určiť, nesmie dohodnutá cena kúpenej veci prekročiť cenu toho istého alebo porovnateľného druhu novej veci, za ktorú sa vec predáva v obchode v čase uzavretia zmluvy; v ostatných prípadoch nesmie dohodnutá cena podstatne prekročiť obvyklú cenu zodpovedajúcu povahe veci.

§ 400

Ak má vec vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní zmluvy na ne upozorniť.

§ 401

(1)

Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcej povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

(2)

Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti kupujúcim vymienené, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

§ 402

Kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

§ 403

(1)

Vady musí kupujúci vytknúť predávajúcemu bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady môže kupujúci uplatniť na súde, len ak vady vytkol najneskôr do šiestich mesiacov, ak ide o vady krmív, do troch týždňov, a ak ide o vady zvierat, do šiestich týždňov od prevzatia veci.

(2)

Právo na náhradu nevyhnutných nákladov (§ 402) môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote, uvedenej v odseku 1.

§ 404

Uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.

§ 405

Podmienky nákupu poľnohospodárskych a lesných výrobkov môžu upraviť osobitné predpisy.

§ 406

Ustanovenia o kúpe platia primerane aj o výmene veci za vec.

§ 407

(1)

Na darovanie je potrebné, aby obdarovaný ponuku daru prijal.

(2)

Darovacia zmluva musí byť písomná, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci už pri darovaní.

(3)

Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

§ 408

Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, obdarovaný je oprávnený vec vrátiť.

§ 409

Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje pravidlá socialistického spolužitia.

Piaty oddiel

Obstaranie veci iného

§ 410

(1)

Ak má občan podľa dohody obstarať vec iného, je povinný spravovať sa danými príkazmi. Odchýliť sa od nich môže len vtedy, ak je to potrebné v záujme toho, ktorého vec obstaráva, a ak nemôže včas dosiahnuť jeho súhlas.

(2)

Ak nie je dohodnuté inak, musí sa obstaranie veci vykonať osobne. Bez dohody možno obstaranie veci zveriť inému, len ak ide o vec, obstaranie ktorej nepripúšťa odklad a ak súhlas nemožno dosiahnuť včas.

§ 411

Kto bol poverený vec obstarať, má právo na náhradu nevyhnutných nákladov s obstaraním spojených. Na odmenu má právo, pokiaľ bola dohodnutá a zodpovedá výsledku vynaloženého pričinenia.

Tretia hlava

VEREJNÁ SÚŤAŽ

§ 412

Ak organizácia vyhlási verejnú súťaž na určité dielo alebo výkon, musí vo vyhlásení uviesť presné vymedzenie predmetu a lehoty súťaže, výšku cien a ostatné súťažné podmienky; takisto treba vyhlásiť, kto a podľa akých meradiel posúdi splnenie podmienok súťaže a vykoná ocenenie.

§ 413

(1)

Organizácia je povinná ceny vyhlásené verejnou súťažou poskytnúť tým, ktorí podľa vykonaného ocenenia splnili podmienky súťaže určené pre udelenie cien.

(2)

Ak sa výsledok dosiahol činnosťou niekoľkých súťažiacich, rozdelí sa cena, ak nebol vyhlásený iný postup a ak niet dohody, podľa toho, v akom pomere sa každý na dosiahnutom výsledku podieľal.

§ 414

(1)

Verejnú súťaž možno odvolať len zo závažných dôvodov. Odvolanie sa musí urobiť tým istým spôsobom, akým došlo k vyhláseniu súťaže, alebo iným rovnako účinným spôsobom.

(2)

Ak dôjde k odvolaniu verejnej súťaže, organizácia je povinná poskytnúť primerané odškodnenie súťažiacim, ktorí pred odvolaním súťaže jej podmienky celkom alebo sčasti už splnili. Na toto právo musí organizácia súťažiacich pri odvolaní súťaže upozorniť.

Prvá hlava

PREDCHÁDZANIE HROZIACIM ŠKODÁM A NEOPRÁVNENÉMU MAJETKOVÉMU PROSPECHU

§ 415

Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku ani k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor spoločnosti alebo jednotlivca.

§ 416

(1)

Každý je povinný upozorniť príslušné orgány na hroziacu závažnú škodu. Zakročiť je povinný, ak je na odvrátenie škody neodkladne potrebný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo osoby sebe blízke.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj o hroziacom závažnom neoprávnenom majetkovom prospechu.

§ 417

(1)

Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

(2)

Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

§ 418

(1)

Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

(2)

Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.

§ 419

Kto odvracal hroziacu škodu alebo bránil neoprávnenému majetkovému prospechu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, i proti tomu, v záujme ktorého konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode alebo neoprávnenému majetkovému prospechu, ktoré boli odvrátené.

Druhá hlava

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU

Prvý oddiel

Všeobecná zodpovednosť

§ 420

(1)

Občan zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2)

Zodpovednosti sa občan zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil.

§ 421

(1)

Organizácia zodpovedá občanovi za škodu, ktorú mu spôsobila porušením právnej povinnosti.

(2)

Škoda je spôsobená organizáciou, ak bola spôsobená v rámci plnenia jej úloh tými, ktorí tieto úlohy plnili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3)

Organizácia sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej požadovať. Svojej zodpovednosti sa však nemôže zbaviť poukazom na to, že plnila opatrenie nadriadených orgánov.

Druhý oddiel

Prípady osobitnej zodpovednosti

§ 422

(1)

Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.

(2)

Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.

(3)

Ak vykonáva dohľad organizácia, jej pracovníci dohľadom poverení sami za škodu takto vzniknutú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

§ 423

Kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, je povinný nahradiť škodu v tomto stave spôsobenú; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli.

§ 424

Za škodu zodpovedá i ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti pravidlám socialistického spolužitia.

§ 425

Občanovi, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v ustanovení § 416 ods. 1, hoci by sa jej splnením zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže súd uložiť, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, pokiaľ ju nemožno uhradiť inak. Pritom súd prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti a aký je spoločenský význam škody, ako aj na osobné a majetkové pomery občana, ktorý povinnosť nesplnil.

§ 426

Zrušený*)

§ 427

(1)

Organizácie vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

(2)

Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

§ 428

Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

§ 429

Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratil občan pri poškodení možnosť ich opatrovať.

§ 430

(1)

Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

(2)

Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.

§ 431

Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

§ 432

Za škodu vyvolanú povahou zvlášť nebezpečnej prevádzky zodpovedá prevádzateľ rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.

§ 433

(1)

Organizácia poskytujúca ubytovacie služby zodpovedá za veci, ktoré boli ubytovanými občanmi alebo pre nich do priestorov organizácie vnesené, okrem ak by ku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov vyhradených na ubytovanie občana alebo určených na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané niektorému z pracovníkov organizácie.

(2)

Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, občanovi za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak.

(3)

Zodpovednosti podľa odseku 1 a 2 sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou.

§ 434

(1)

Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zodpovedá len do výšky ustanovenej vykonávacím predpisom. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v prevádzke pracujú, uhradzuje sa bez obmedzenia.

(2)

Bez obmedzenia sa uhradzuje škoda aj vtedy, ak boli veci prevzaté do úschovy.

§ 435

Rovnako ako organizácie poskytujúce ubytovacie služby zodpovedajú i prevádzatelia garáží a iných podnikov podobného druhu, pokiaľ ide o dopravné prostriedky v nich umiestnené a ich príslušenstvo.

§ 436

Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel.

§ 437

Za škodu spôsobenú na veciach odložených v dopravných prostriedkoch hromadnej dopravy sa zodpovedá len podľa ustanovení o náhrade škody spôsobenej ich prevádzkou (§ 427 až 431).

Tretí oddiel

Spoločné ustanovenia o náhrade škody

§ 438

(1)

Ak škodu spôsobí viac občanov alebo organizácií alebo občan spolu s organizáciou, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

(2)

V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

§ 439

Kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

§ 440

Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

§ 441

Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

§ 442

(1)

Uhradzuje sa len skutočná škoda, a to uvedením do predošlého stavu; ak to nie je dobre možné alebo účelné, uhradzuje sa v peniazoch.

(2)

Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, môže súd priznať náhradu aj inej škody, ak by nepriznanie tejto ďalšej náhrady odporovalo pravidlám socialistického spolužitia.

(3)

Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.