Zákon o sociálnom zabezpečení (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ZÁKON O SOCIÁLNOM ZABEZPEČENÍ

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

§ 1

Základné zásady

(1)

Právo na sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona sa zaručuje všetkým občanom. Dávky sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Dávky sociálneho zabezpečenia nepodliehajú dani.

(2)

Právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času.

(3)

Výška dávok dôchodkového zabezpečenia závisí predovšetkým od pracovných zásluh, a to od dĺžky doby zamestnania a od výšky dosahovaných zárobkov. Zároveň sa uplatňujú aj sociálne hľadiská, najmä v zabezpečení pozostalých pri strate živiteľa, v zabezpečení invalidných občanov a pri zvyšovaní výmer dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcov a ich rodín.

(4)

Dávky sociálneho zabezpečenia sa zvyšujú v závislosti od rastu príjmov z pracovnej činnosti a v súlade s rastom životnej úrovne pracujúcich.

(5)

Organizácie a občania platia na nemocenské poistenie (zabezpečenie) a dôchodkové zabezpečenie poistné, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným zákonom.1)

(6)

Samostatne zárobkovo činné osoby sú zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení na základe platenia poistného.

§ 2

Rozsah sociálneho zabezpečenia

(1)

Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahŕňa

a)

dôchodkové zabezpečenie,

b)

sociálnu starostlivosť,

c)

nemocenské zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb,

d)

zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu a členov ich rodín štátnymi dávkami.

(2)

Zabezpečenie liečebno-preventívnou starostlivosťou, nemocenské zabezpečenie, zabezpečenie rodiny, matiek a detí ďalšími dávkami a zabezpečenie niektorých skupín pracujúcich osobitnými sociálnymi dávkami upravujú osobitné predpisy.1)

§ 3

Účastníci právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia

Účastníkmi právnych vzťahov vznikajúcich podľa tohto zákona a podľa ďalších predpisov sociálneho zabezpečenia sú občania, organizácie a orgány sociálneho zabezpečenia.

§ 4

Občania

(1)

Spôsobilosť občana mať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

(2)

Spôsobilosť občana vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením pätnásteho roku veku. Občan mladší ako pätnásť rokov musí byť zastúpený zákonným zástupcom; kto je zákonným zástupcom občana mladšieho ako pätnásť rokov ustanovuje zákon o rodine.

(3)

O obmedzení a zbavení spôsobilosti na právne úkony, o zákonnom zástupcovi občana, ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená alebo ktorý bol tejto spôsobilosti zbavený, a o vyhlásení občana za mŕtveho platia ustanovenia Občianskeho zákonníka.

§ 4a

Samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb

(1)

Za samostatne zárobkovo činné osoby sa na účely sociálneho zabezpečenia považujú

a)

osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách,1b)

b)

osoby, ktoré majú oprávnenie prevádzkovať živnosť,1c)

c)

osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov,1d)

d)

osoby, ktoré vykonávajú umeleckú alebo inú tvorivú činnosť na základe zákona o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon)1e) mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonávajú sústavne a ak súčasne nevykonávajú iné činnosti uvedené v tomto odseku,

e)

spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností,1f)

f)

športovci, ktorí športovú činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonávajú zárobkovo ako svoje povolanie, ale nie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu,

g)

osoby, ktoré vykonávajú nezávislé povolanie alebo činnosť,1g) ak nepatria do okruhu osôb uvedených v tomto odseku.

(2)

Za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu sú na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnené spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „spolupracujúce osoby“), za ktoré sa na tieto účely považujú

a)

manželia, deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodičia, svokor, svokra, zať a nevesta, druh (družka) osôb uvedených v odseku 1 písm. a), ako aj manželka (manžel) tejto spolupracujúcej osoby, ak sa trvale zúčastňujú na ich činnosti a ak nejde o pracovnoprávny vzťah,

b)

manželia osôb uvedených v odseku 1 písm. b) až d) a g), ak sa podieľajú na ich zárobkovej činnosti.

§ 5

Organizácie

Organizáciami sa na účely predpisov sociálneho zabezpečenia rozumejú právnické osoby a občania, ktorí zamestnávajú iných občanov.

PRVÁ HLAVA

ÚČASŤ NA DÔCHODKOVOM ZABEZPEČENÍ A DRUHY DÁVOK

§ 6

Účasť na dôchodkovom zabezpečení

(1)

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení

a)

zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení,1h)

b)

vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby,1ch)

c)

samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby,

d)

osoby zárobkovo činné v cudzine za podmienok uvedených v § 11.

(2)

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávacím predpisom, ak nie sú zúčastnení podľa odseku 1, aj

a)

občania, ktorí dosiahli vek 65 rokov alebo sa stali invalidnými,

b)

občania vykonávajúci službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania, účastníci civilnej obrany, účastníci prípravy na obranu Slovenskej republiky, dobrovoľní požiarnici, darcovia krvi, dobrovoľní pracovníci Slovenského Červeného kríža, účastníci organizovanej telesnej výchovy a ďalší občania podľa osobitného predpisu,1i) ktorí sa stali čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo chorôb vzniknutých za osobitných okolností uvedených v tomto zákone alebo v osobitnom predpise.1i)

(3)

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávacím predpisom aj pozostalí po pracujúcich a občanoch uvedených v odsekoch 1 a 2 a pozostalí po dôchodcoch.

§ 7

Druhy dávok dôchodkového zabezpečenia

Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú tieto dávky:

a)

dôchodky

1.

starobný,

2.

invalidný,

3.

čiastočný invalidný,

4.

za výsluhu rokov,

5.

vdovský,

6.

vdovecký,

7.

sirotský,

8.

manželky,

9.

sociálny,

b)

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

c)

ďalšie dávky poskytované dôchodcom

1.

kúpeľná starostlivosť,

2.

podpora pri narodení dieťaťa,

3.

pohrebné.

DRUHÁ HLAVA

DÔCHODKY

Prvý diel

Základné pojmy

§ 8

Zamestnanie

(1)

Zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1.

(2)

Pracovný pomer sa hodnotí ako zamestnanie, ak zakladal nemocenské poistenie; ak pracovný pomer nezakladal nemocenské poistenie v čase svojho trvania, hodnotí sa ako zamestnanie, ak by zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodok.

(3)

Členstvo v jednotnom roľníckom družstve sa hodnotí ako zamestnanie, ak zakladalo zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení v chorobe členov jednotných roľníckych družstiev. Členstvo v jednotnom roľníckom družstve pred 1. októbrom 1988 sa hodnotí ako zamestnanie, ak pracovná činnosť v ňom zakladala dôchodkové zabezpečenie podľa predpisov platných pred týmto dňom.

§ 8a

Doba zamestnania v osobitných prípadoch

(1)

Ako doba zamestnania sa započítava, ak sa už nezapočítala,

a)

doba služby vojaka z povolania v armáde Slovenskej republiky v období od 14. marca 1939 do 8. mája 1945,

b)

doba služby tých príslušníkov polície a žandárstva, ktorí boli prijatí do služby v čase od 14. marca 1939 do 8. mája 1945,

c)

doba služby vojaka z povolania v domobrane v období od 6. októbra 1944 do 8. mája 1945.

(2)

Ako doba zamestnania podľa predchádzajúceho odseku sa nezapočítava doba služby osobám, ktoré

a)

sa dopustili vojnových zločinov proti ľudskosti alebo porušovania ženevských konvencií z oblasti medzinárodného vojnového práva,

b)

boli stíhané poľným prokurátorom 1. československej armády na Slovensku pre dezerciu, vojenskú zradu a iné závažné trestné činy, ktorých sa dopustili ako príslušníci 1. československej armády,

c)

sa dopustili závažných trestných činov v dobe operačného nasadenia,

d)

ako príslušníci polície, žandárstva alebo domobrany alebo ako príslušníci formácií, ktoré boli do nej začlenené, sa aktívne zúčastňovali na represiách proti civilnému obyvateľstvu v protipartizánskych jednotkách Edelweiss, Snežienka a Jozef,

e)

dobrovoľne vstúpili do sabotážnych, diverzných alebo záškodníckych kurzov organizovaných Sicherheitsdienstom a Abwehrom.

§ 9

Náhradné doby

(1)

Ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doň tieto náhradné doby:

a)

doba služby v československých ozbrojených silách, ak sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania,

b)

doba inej vojenskej služby,

c)

doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody,2)

d)

doba nezamestnanosti,

e)

doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do troch rokov veku alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,

f)

doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, ak v tomto čase zamestnanie trvalo,

g)

doba odborného školenia,

h)

doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok,3)

i)

doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom,

j)

doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957,

k)

doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976,

l)

doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. októbra 1988.

(2)

Vykonávací predpis ustanoví, v akom rozsahu a za akých podmienok sa započítavajú náhradné doby uvedené v odseku 1 písm. b) až d) a ktoré deti sa považujú za deti prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

§ 10

Ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby.

§ 11

Pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku sa z dôb zamestnania a z náhradných dôb získaných v cudzine, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, hodnotí

a)

štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky a doba uvedená v § 9 ods. 1 písm. e), ak ide o občanov Slovenskej republiky,

b)

činnosť osôb hodnotená na účely tohto zákona ako zamestnanie, samostatná zárobková činnosť a činnosť spolupracujúcich osôb, ak tieto osoby majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a zaplatili za tieto doby poistné.1)

§ 12

(1)

Priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.

(2)

Hrubými zárobkami sú zárobky podliehajúce dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane a po 31. decembri 1992 vymeriavací základ na určenie poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie1); vykonávací predpis ustanoví, čo je hrubým zárobkom občana, ktorého zárobok nepodlieha dani zo mzdy, ktoré ďalšie príjmy a za akých podmienok sú započítateľné do hrubých zárobkov a v ktorých prípadoch je hrubým zárobkom pevne určená suma, a výšku tejto sumy.

(3)

Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom,

a)

v ktorom vznikol nárok na dôchodok,

b)

do ktorého spadá deň skončenia zamestnania vykonávaného po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, ak bol občan po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný až do tohto dňa a nepoberal starobný dôchodok ani jeho časť alebo invalidný dôchodok,

c)

v ktorom občan naposledy skončil zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo zamestnanie II. pracovnej kategórie, ak bol zamestnaný v týchto zamestnaniach aspoň 20 rokov, alebo zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a), ak bol zamestnaný v tomto zamestnaní aspoň päť rokov,

d)

v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo

e)

v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b)preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície,4) ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.

(4)

Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov sa zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky.

(5)

Ak v rozhodnom období nie je päť kalendárnych rokov so zárobkami, predlžuje sa rozhodné obdobie postupne tak, aby zahŕňalo päť kalendárnych rokov so zárobkami, a priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z týchto piatich kalendárnych rokov. Ak občan ani po tomto predĺžení nemá päť kalendárnych rokov so zárobkami, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok z nižšieho dosiahnutého počtu kalendárnych rokov so zárobkami.

(6)

Ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa odsekov 1 až 5 prevyšuje sumu 2 500 Sk, počíta sa suma 2 500 Sk v plnej výške, zo sumy nad 2 500 Sk do 6 000 Sk jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Sk do 10 000 Sk jedna desatina; na sumu nad 10 000 Sk sa neprihliada.

(7)

Vykonávací predpis ustanoví, ktoré doby sa vylučujú pri zisťovaní hrubých zárobkov a priemerného mesačného zárobku, a spôsob výpočtu priemerného mesačného zárobku.

§ 13

Starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov toho, kto požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, sa nesmie vymerať z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než koľko bol priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral predošlý dôchodok; ak sa tento priemerný mesačný zárobok určil podľa prv platných predpisov, upraví sa podľa § 12 ods. 6.

§ 14

(1)

Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1995 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

(2)

Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to

a)

zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,

b)

ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,

c)

zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,

d)

zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,

e)

zamestnania členov posádok námorných lodí,

f)

zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach,

g)

zamestnania kesonárov a potápačov,

h)

zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktora,

i)

zamestnania vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity,

j)

zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,

k)

zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, ak sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,

l)

zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

(3)

Do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci

a)

veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví,

b)

obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou alebo trvalým a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými opatreniami,

c)

poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami v tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.

(4)

Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 1996 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

(5)

Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 1996 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie do 31. decembra 1995 sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, ak tieto doby k 31. decembru 1995 trvajú.

§ 15

Zamestnanie vykonávané po 31. decembri 1995 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

§ 16

Zrušený.

§ 17

Zrušený.

§ 18

Zrušený.

§ 19

Pracovné úrazy a choroby z povolania

(1)

Pracovným úrazom na účely tohto zákona je úraz, ktorý občan utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

(2)

Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý občan utrpel

a)

cestou do zamestnania a späť, ak ju podstatne neprerušil z príčin nesúvisiacich so zamestnaním,

b)

pri výkone verejnej funkcie,

c)

pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm,

d)

pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech spoločnosti,

e)

pri ďalších druhoch činností ustanovených vykonávacím predpisom.

(3)

Kde sa v tomto zákone hovorí o pracovných úrazoch, rozumejú sa tým aj choroby z povolania, ak sa ďalej neustanovuje inak; ktoré choroby sú chorobami z povolania, ustanoví vykonávací predpis.

Druhý diel

Starobný dôchodok

§ 20

Občan má podľa dĺžky zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.

§ 21

Podmienky nároku na starobný dôchodok

(1)

Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a)

55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a)alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b)

55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c)

55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d)

58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo

e)

60 rokov.

(2)

Žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň

a)

53 rokov, ak vychovala päť alebo viac detí,

b)

54 rokov, ak vychovala tri alebo štyri deti,

c)

55 rokov, ak vychovala dve deti,

d)

56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo

e)

57 rokov,

ak pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v § 9 ods. 1 písm. e)a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti.

§ 22

Výška starobného dôchodku

(1)

Základná výmera starobného dôchodku tvorí

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný

1.

najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie,

2.

najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

3.

najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), alebo

4.

najmenej 10 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), ak sa toto zamestnanie vykonávalo v uránových baniach,

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie, alebo

c)

50 % priemerného mesačného zárobku.

(2)

K základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) od 21. roka zamestnania a ostatným od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania

I.	pracovnej kategórie	2%,
II.	pracovnej kategórie	1,5 %,
III.	pracovnej kategórie	1%

(3)

Pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok.

(4)

K základnej výmere sa podľa odseku 2 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a).

(5)

Ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa na zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

§ 23

Zvýšenie starobného dôchodku

(1)

Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 4 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.

(2)

Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmu), doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní a náhradné doby; ustanovenie § 10tu neplatí, ak sa zamestnanie nevykonáva.

§ 24

Najvyššia výmera starobného dôchodku

(1)

Najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne

a)

4 660 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a)alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b)

4 070 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo ak ide o občana uvedeného v § 21 ods. 1 písm. b),

c)

3 640 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie, alebo

d)

3 540 Sk.

(2)

Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a)patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm. c) a d), najviac však do sumy 4 070 Sk mesačne.

(3)

Zvýšenie starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až d).

(4)

Najvyššia výmera starobného dôchodku včítane zvýšenia za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok je 4 660 Sk mesačne.

§ 25

Najnižšia výmera starobného dôchodku

Starobný dôchodok je najmenej 550 Sk mesačne.

§ 26

Podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok

(1)

Občan má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 65 rokov.

(2)

Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok tiež, ak bola zamestnaná najmenej 20 rokov a dosiahla vek aspoň 60 rokov.

§ 27

Výška pomerného starobného dôchodku

(1)

Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2 % priemerného mesačného zárobku.

(2)

Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania do dovŕšenia 25 rokov zamestnania o 2 % priemerného mesačného zárobku.

(3)

Po dovŕšení 25 rokov zamestnania sa zvyšuje pomerný starobný dôchodok podľa § 23.

§ 28

Najvyššia a najnižšia výmera pomerného starobného dôchodku

Pre najvyššiu a najnižšiu výmeru pomerného starobného dôchodku platia § 24 a 25.

Tretí diel

Invalidný dôchodok

§ 29

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(1)

Občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

a)

invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo

b)

invalidným následkom pracovného úrazu.

(2)

Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

a)

je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,

b)

je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(3)

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku

do 20 rokov	menej ako 1 rok,
nad 20 rokov do 22 rokov	1rok,
nad 22 rokov do 24 rokov	2 roky,
nad 24 rokov do 26 rokov	3 roky,
nad 26 rokov do 28 rokov	4 roky,
nad 28 rokov	5 rokov.

(4)

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

(5)

Ak občan mladší ako 30 rokov získal potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových pásiem uvedených v odseku 3 a bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú potrebná doba zamestnania v najbližšie vyššom vekovom pásme.

§ 30

Výška invalidného dôchodku

(1)

Pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a 2.

(2)

Ak bol občan predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, tvorí základná výmera invalidného dôchodku

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak ide o občana uvedeného v § 22 ods. 1 písm. a)alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2,

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2, alebo

c)

50 % priemerného mesačného zárobku.

(3)

K základnej výmere sa pripočítajú občanom uvedeným v odseku 2 písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a ostatným občanom od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania

I.	pracovnej kategórie	2%,
II.	pracovnej kategórie	1,5 %,
III.	pracovnej kategórie	1% a
pripočítanej doby	1%

(4)

Pre zvýšenie podľa odseku 3 sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.

(5)

K základnej výmere sa podľa odseku 3 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 2 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a)alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2. Ustanovenie § 22 ods. 5platí obdobne.

(6)

Ak doba zamestnania s pripočítanou dobou nie je 25 rokov, tvorí invalidný dôchodok 2 % priemerného mesačného zárobku za každý rok zamestnania a pripočítanej doby.

§ 31

Najvyššia výmera invalidného dôchodku

(1)

Najvyššia výmera invalidného dôchodku je mesačne

a)

4 660 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a)alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v uvedenom zamestnaní alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2,

b)

4 070 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo ak ide o občana uvedeného v § 21 ods. 1 písm. b)alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2,

c)

3 640 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2, alebo

d)

3 540 Sk.

(2)

Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a)patrí aj nad sumy uvedené v odseku 1 písm. c) a d), najviac však do sumy 4 070 Sk mesačne.

§ 32

Najnižšia výmera invalidného dôchodku

Invalidný dôchodok je najmenej 550 Sk mesačne.

§ 33

Invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch

(1)

Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným a získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov dokončenom po vzniku invalidity; u občana mladšieho ako 24 rokov je potrebná doba dva roky.

(2)

Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

§ 34

Invalidný dôchodok v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách

(1)

Nárok na invalidný dôchodok má aj

a)

občan, ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých v čase, keď vykonával službu v ozbrojených silách s výnimkou služby vojaka z povolania,

b)

občan povolaný na osobné úkony podľa predpisov o obrane Československej socialistickej republiky a účastník civilnej obrany, prípravy na obranu Československej socialistickej republiky6) alebo brannej výchovy,7) ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých v čase plnenia svojich úloh, alebo

c)

občan, ktorý nevykonáva službu v ozbrojených silách a stal sa invalidným následkom úrazu, ktorý bez jeho zavinenia spôsobil bojový prostriedok.

(2)

Podmienka doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok sa pre nárok podľa odseku 1 považuje vždy za splnenú.

(3)

Pre výšku invalidného dôchodku podľa odsekov 1 a 2 platia § 30 a 31.

(4)

Občanovi uvedenému v odseku 1 písm. c) patrí invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov.

§ 35

(1)

Ak je požívateľ invalidného dôchodku po vzniku nároku na tento dôchodok zamestnaný aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný dôchodok znova. Do doby piatich rokov zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby a neprihliada sa na zárobky dosiahnuté v rokoch, z ktorých sa zistil priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral invalidný dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti. Invalidný dôchodok možno novo vymerať iba raz; nemožno ho však novo vymerať, ak sa splnili podmienky nároku na starobný dôchodok alebo ak invalidný dôchodok už bol novovymeraný podľa predpisov platných po 31. decembri 1975.

(2)

Podmienka trvania zamestnania po dobu piatich rokov sa považuje za splnenú, ak požívateľ invalidného dôchodku utrpel pracovný úraz, ktorý mu trvale znemožnil výkon doterajšieho zamestnania.

§ 36

(1)

Ak požívateľ invalidného dôchodku utrpí pracovný úraz, ktorý by rovnako založil invaliditu, alebo ak sa uňho dodatočne prejaví súvislosť jeho skôr vzniknutej invalidity s pracovným úrazom, považuje sa vznik invalidity pre pracovný úraz za nový vznik nároku na dôchodok; invalidný dôchodok sa novo vymeria na základe žiadosti požívateľa dôchodku.

(2)

Ak zanikla súvislosť invalidity s pracovným úrazom, vzniká od tohto dňa nárok na nový invalidný dôchodok, ak občan aj po zániku invalidity v súvislosti s pracovným úrazom je naďalej invalidný z iných príčin; podmienka potrebnej doby zamestnania sa považuje v tomto prípade vždy za splnenú.

Štvrtý diel

Čiastočný invalidný dôchodok

§ 37

Podmienky a výška nároku na čiastočný invalidný dôchodok

(1)

Občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal

a)

čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok alebo

b)

čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.

(2)

Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

a)

jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo

b)

je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo

c)

má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(3)

Pre dobu zamestnania potrebnú pre nárok na čiastočný invalidný dôchodok platí obdobne § 29 ods. 3 až 5.

(4)

Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.

(5)

Občan má po splnení podmienok uvedených v odseku 1 nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku po dobu šiestich kalendárnych mesiacov. Po uplynutí tejto doby občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak spĺňa podmienku podstatného poklesu zárobku; podmienka podstatného poklesu zárobku sa neskúma u občana, ktorý je čiastočne invalidný podľa odseku 2 písm. c).

(6)

Podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú, ak mesačný priemer hrubých zárobkov občana zistený za dobu trvania nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku je nižší ako porovnateľný zárobok spravidla aspoň o tretinu. Podľa takto zisteného podstatného poklesu zárobku sa rozhoduje o trvaní nároku na čiastočný invalidný dôchodok na dobu nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov.

(7)

Porovnateľný zárobok je priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava čiastočný invalidný dôchodok, neobmedzený podľa § 12 ods. 6 po úprave o prepočítavací koeficient. Úprava zárobkov o prepočítavací koeficient spočíva v ich zvýšení o 2 % za každý rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku a v prípade, že bezprostredne pred priznaním tohto dôchodku občan poberal invalidný dôchodok, aj za dobu výplaty tohto invalidného dôchodku, ak bol čiastočný invalidný dôchodok vymeraný z rovnakého priemerného mesačného zárobku ako invalidný dôchodok; za predposledný rok výplaty týchto dôchodkov sa zárobky zvyšujú o 10 % a za posledný rok o 20 %. Výšku prepočítavacieho koeficientu za posledný rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku, prípadne invalidného dôchodku ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením k 1. júlu bežného roka v závislosti od rastu priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok.

(8)

Podmienka podstatného poklesu zárobku na ďalšie trvanie nároku na čiastočný invalidný dôchodok sa skúma vždy po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov.

(9)

Podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú, ak

a)

občan nebol zárobkovo činný v období, za ktoré sa sleduje splnenie podmienky podstatného poklesu zárobku, alebo

b)

mesačný priemer hrubých zárobkov občana v období, za ktoré sa sleduje splnenie podmienky podstatného poklesu zárobku, nie je vyšší ako suma minimálnej mzdy7a) platná pre zamestnancov, ktorí sú poberateľmi čiastočného invalidného dôchodku v čase rozhodovania o trvaní nároku na čiastočný invalidný dôchodok.

(10)

Pri určení mesačného priemeru hrubých zárobkov na účely zistenia podstatného poklesu zárobku sa do doby, z ktorej sa mesačný priemer vypočítava, nezahŕňajú náhradné doby, doby, v ktorých sa zamestnanie nevykonávalo, a doby, v ktorých občan nemal zárobok z iných dôvodov.

(11)

Odmena za dohody o pracovnej činnosti sa zahŕňa do hrubých zárobkov bez ohľadu na to, či táto činnosť zakladá účasť na dôchodkovom zabezpečení.

(12)

Občanovi, ktorému bol odňatý čiastočný invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky podstatného poklesu zárobku, vznikne nárok na tento dôchodok najskôr po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov; nový vznik nároku na čiastočný invalidný dôchodok a na jeho výplatu je podmienený podstatným poklesom zárobku podľa odseku 6.

§ 38

Čiastočný invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch a v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách

Občan má tiež nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa čiastočne invalidným stal za podmienok ustanovených v § 33 ods. 1a v § 34 ods. 1 a 2; pre výšku čiastočného invalidného dôchodku v týchto prípadoch platí § 34 ods. 3 a 4a § 37 ods. 4.

§ 39

Nové vymeranie čiastočného invalidného dôchodku

Pre nové vymeranie čiastočného invalidného dôchodku z dôvodov pracovného úrazu alebo súvislosti čiastočnej invalidity s pracovným úrazom obdobne platí § 36.

Piaty diel

Dôchodok za výsluhu rokov

§ 40

(1)

Občan má nárok na dôchodok za výsluhu rokov, ak bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok ako

a)

veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný technik-inžinier, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista, palubný sprievodca, a ak bol zamestnaný vo Zväze pre spoluprácu s armádou, aj výsadkár-inštruktor (ďalej len „výkonný letec“),

b)

vedúci letovej prevádzky v organizáciách v pôsobnosti federálnych ministerstiev dopravy a obrany vykonávajúci zamestnanie, ktoré bolo pred 1. januárom 1996 zaradené na účely dôchodkového zabezpečenia do II. pracovnej kategórie (ďalej len „vedúci letovej prevádzky“) alebo

c)

umelec v pracovnom pomere uvedený v odseku 2,

a skončil uvedené zamestnanie.

(2)

Umelcom je na účely poskytovania dôchodku za výsluhu rokov

a)

sólista opery štátneho divadla, sólista hudobného divadla, dirigent a člen orchestra štátnej opernej scény, dirigent a člen štátneho symfonického orchestra a profesionálneho komorného súboru, profesionálny koncertný umelec-sólista, tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletného zboru) štátneho divadla,

b)

dirigent, člen symfonického orchestra, vokálny sólista a tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletného zboru) Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého alebo Vojenského umeleckého súboru kapitána Jána Nálepku,

c)

sólista pantomímy,

d)

artista vykonávajúci zamestnanie, ktoré bolo pred 1. januárom 1996 zaradené na účely dôchodkového zabezpečenia do II. pracovnej kategórie,

e)

dirigent a člen orchestra inej než štátnej opernej scény a iného než štátneho symfonického orchestra určený ministerstvom kultúry republiky podľa umeleckej úrovne umelca a umeleckého telesa, ktorého bol členom,

f)

tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletného zboru) a vokálny sólista reprezentačného umeleckého štátneho súboru určeného ministerstvom kultúry republiky.

§ 41

(1)

Doba zamestnania potrebná pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov je

a)

20 rokov zamestnania sólistu baletu, choreografa alebo artistu,

b)

22 rokov zamestnania člena baletného zboru,

c)

25 rokov zamestnania sólistu opery, hudobného divadla alebo pantomímy,

d)

25 rokov zamestnania výkonného letca,

e)

25 rokov zamestnania vedúceho letovej prevádzky,

f)

30 rokov zamestnania dirigenta, člena orchestra, vokálneho sólistu, člena profesionálneho komorného súboru alebo koncertného umelca-sólistu.

(2)

Doba zamestnania výkonného letca sa započítava do doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných hodín v tomto zamestnaní ustanoveného vykonávacím predpisom jedenapolnásobne alebo dvojnásobne.

(3)

Pri prestupe umelca do iného odboru umeleckej činnosti s dlhšou dobou zamestnania potrebnou pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa do tejto dlhšej doby započítava aj doba zamestnania v doterajšom odbore.

§ 42

Výška dôchodku za výsluhu rokov

(1)

Dôchodok za výsluhu rokov tvorí 50 % priemerného mesačného zárobku.

(2)

Dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca a vedúceho letovej prevádzky sa zvyšuje od 26. roka zamestnania o 3 % priemerného mesačného zárobku za každý ďalší rok ich zamestnania až do výšky 75 % priemerného mesačného zárobku, ak ide o výkonného letca, alebo až do výšky 70 %, ak ide o vedúceho letovej prevádzky.

(3)

Výkonnému letcovi, ktorý po vzniku nároku na dôchodok za výsluhu rokov o priznanie tohto dôchodku nepožiadal a je ďalej zamestnaný ako vedúci letovej prevádzky, sa doba tohto zamestnania započítava na zvýšenie nároku na dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca, ale len do výšky 70 % priemerného mesačného zárobku.

§ 43

Priemerný mesačný zárobok

Pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku pre výšku dôchodku za výsluhu rokov sa započítavajú iba hrubé zárobky dosiahnuté v zamestnaní zakladajúcom nárok na tento dôchodok; doba iného zamestnania sa nezahŕňa do rozhodného obdobia, z ktorého sa zisťuje priemerný mesačný zárobok.

§ 44

Súbeh dôchodku za výsluhu rokov s príjmom zo zárobkovej činnosti

(1)

Ak je požívateľ dôchodku za výsluhu rokov zárobkovo činný, kráti sa dôchodok za výsluhu rokov o sumu, o ktorú úhrn dôchodku za výsluhu rokov a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti prevyšuje priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 12 ods. 6.

(2)

Určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a spôsob krátenia dôchodku za výsluhu rokov s týmto príjmom ustanoví vykonávací predpis.

Šiesty diel

Vdovský dôchodok

§ 45

Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý

a)

splnil ku dňu smrti podmienky pre nárok na starobný dôchodok, alebo splnil ku dňu smrti podmienku doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo zomrel následkom pracovného úrazu, prípadne úrazu alebo ochorenia uvedeného v § 34, alebo

b)

bol požívateľom starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov.

§ 46

(1)

Vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela.

(2)

Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na vdovský dôchodok, ak

a)

je invalidná,

b)

stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa,

c)

vychovala aspoň tri deti,

d)

dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,

e)

dosiahla vek 50 rokov alebo

f)

dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1, alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách.

(3)

Dieťaťom podľa odseku 2 písm. b) až d) sa rozumie dieťa, ktoré má alebo by malo po zomretom manželovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné (osvojené) dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa aspoň jedným z nich prevzaté do dňa smrti manžela do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(4)

Nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak

a)

sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a), c) až e) do dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok, alebo do piatich rokov, ak ide o nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel za okolností uvedených v odseku 2 písm. f), alebo

b)

vdova sa znova začne starať aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.

(5)

Vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.

(6)

Na vdovský dôchodok má nárok aj rozvedená žena, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej bol povinný bývalý manžel poskytovať.

(7)

Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom.

§ 47

Výška vdovského dôchodku

(1)

Vdovský dôchodok tvorí 60 % starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal alebo by mal nárok manžel v čase smrti; pri splnení podmienok nároku na dva dôchodky sa vdovský dôchodok vypočítava z vyššieho dôchodku.

(2)

Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný, sa vymeriava z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti.

(3)

Vdovský dôchodok po požívateľovi invalidného dôchodku sa na žiadosť vymeria z invalidného dôchodku, na ktorý mal požívateľ tohto dôchodku nárok pri novom vymeraní; za deň vzniku nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku sa v tomto prípade považuje deň smrti dôchodcu.

(4)

Vdovský dôchodok je najmenej 450 Sk mesačne; nesmie však presiahnuť výšku dôchodku zomretého, z ktorého sa vdovský dôchodok vymeral.

(5)

Vdovský dôchodok vdovy, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti, a rozvedenej ženy nesmie byť vyšší ako výživné, prípadne príspevok na výživu; ustanovenie odseku 4 o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.

(6)

Ak majú nárok na vdovský dôchodok vdova i rozvedená žena, nesmie úhrn ich vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; ak by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne.

§ 48

Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti

(1)

Ak je vdova zárobkovo činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce 12 kalendárnych mesiacov prevyšuje sumu 2 000 Sk mesačne; po uplynutí tohto obdobia sa výška kráteného dôchodku podľa skutočne dosiahnutých zárobkov spätne neupravuje.

(2)

Určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a spôsob krátenia vdovského dôchodku pri súbehu s týmto príjmom ustanoví vykonávací predpis.

(3)

Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkovo činnej vdove

a)

po dobu jedného roka od smrti manžela,

b)

ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, alebo

c)

ktorej sa súčasne vypláca starobný dôchodok, alebo

d)

ktorá dosiahla vek 65 rokov.

Siedmy diel

Vdovecký dôchodok

§ 48a

(1)

Vdovec má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa uvedené v § 46 ods. 3.

(2)

Vdovecký dôchodok je 1 100 Sk mesačne.

(3)

Nárok na vdovecký dôchodok zaniká, ak ovdovený muž uzavrie znova manželstvo.

Ôsmy diel

Sirotský dôchodok

§ 49

Podmienky nároku na sirotský dôchodok

(1)

Na sirotský dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa, ak zomrel rodič (osvojiteľ) dieťaťa alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak bolo dieťa v čase jeho smrti naňho prevažne odkázané výživou, ktorú zo závažných príčin nemohli zabezpečiť jeho rodičia.

(2)

Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a potom, najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov,

a)

ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom,

b)

ak sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu,

c)

ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať iba za mimoriadnych podmienok alebo

d)

ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie alebo výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.

(3)

Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej dochádzky vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie7a) a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,7b) najdlhšie do 18 rokov jeho veku.

(4)

Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul.7c)

(5)

Nárok na sirotský dôchodok nevznikne dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo jeho manželovi. Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia.

§ 50

Výška sirotského dôchodku

(1)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa tvorí 30 % a obojstranne osirelého dieťaťa 50 % starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal alebo by mal zomretý nárok v čase smrti. Ustanovenia § 47 ods. 1 časti vety za bodkočiarkoua odsekov 2 a 3tu platia obdobne.

(2)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 400 Sk mesačne a sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa najmenej 600 Sk mesačne.

(3)

Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k dôchodku.

Deviaty diel

Dôchodok manželky

§ 51

(1)

Na dôchodok manželky má nárok manželka občana, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na starobný, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo požívateľa starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, ak nie je zárobkovo činná, nemá nárok na iný dôchodok a

a)

dosiahla vek 65 rokov alebo

b)

je invalidná.

Dôchodok manželky patrí len po dobu, po ktorú trvá manželstvo.

(2)

Dôchodok manželky je 420 Sk mesačne.

Desiaty diel

Sociálny dôchodok

§ 52

(1)

Sociálny dôchodok sa môže priznať občanovi, ktorého životné potreby nie sú zabezpečené, ak

a)

dosiahol vek 65 rokov alebo

b)

je invalidný.

(2)

Sociálny dôchodok sa môže priznať až do výšky životného minima pre dospelého občana,7ca) ak je jediným zdrojom príjmu dôchodcu; ak dôchodca má aj iný dôchodok alebo príjem, sociálny dôchodok sa môže priznať až do takej výšky, aby úhrn sociálneho dôchodku a iného dôchodku alebo príjmu bol vo výške životného minima pre dospelého občana. Ak je na takýto dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu uvedený v § 54 ods. 6, tento dôchodok sa môže priznať až do výšky životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov,7d) ak dôchodca alebo rodinný príslušník dôchodcu má aj iný dôchodok alebo príjem, sociálny dôchodok sa môže priznať do takej výšky, aby úhrn sociálneho dôchodku a iného dôchodku alebo príjmu bol vo výške životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov. Ak podmienky na priznanie sociálneho dôchodku spĺňajú obaja manželia (druh a družka), sociálny dôchodok možno priznať iba manželovi (druhovi), a to až do výšky rozdielu medzi sumou životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov a úhrnom dôchodkov a iných príjmov oboch manželov (druha a družky).

(3)

Pri zvýšení sumy životného minima pre dospelého občana sa sociálny dôchodok môže priznať až do výšky zvýšeného životného minima7e) na základe žiadosti oprávneného najskôr od podania žiadosti.

§ 53

Zrušený.

Jedenásty diel

Spoločné ustanovenia pre dôchodky

§ 54

Úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu

(1)

Ak je starobný, invalidný, vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa jediným zdrojom príjmu dôchodcu a nedosahuje sumu životného minima pre dospelého občana,7ca) zvyšuje sa na túto sumu; ak dôchodca má aj iný dôchodok alebo príjem a úhrn dôchodkov a iného príjmu nedosahuje sumu životného minima pre dospelého občana, zvyšuje sa dôchodok tak, aby sa úhrn dôchodkov a iného príjmu rovnal sume životného minima pre dospelého občana.

(2)

Ak je na starobný alebo invalidný dôchodok, ktorý nedosahuje sumu životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov, odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, zvyšuje sa dôchodok na túto sumu; ak dôchodca alebo rodinný príslušník dôchodcu má aj iný dôchodok alebo príjem a úhrn dôchodkov a iných príjmov nedosahuje sumu životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov, zvyšuje sa dôchodok tak, aby sa úhrn dôchodkov a iných príjmov rovnal sume životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia, zvýši sa dôchodok patriaci manželovi, a to spôsobom ustanoveným v prvej vete.

(3)

Dôchodok sa podľa odsekov 1 a 2 zvyšuje iba vtedy, keď si dôchodca, ktorý nie je požívateľom starobného alebo invalidného dôchodku, pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou; to obdobne platí aj pre rodinného príslušníka dôchodcu.

(4)

Pri zvýšení dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa neprihliada na príjem zo zárobkovej činnosti dôchodcu staršieho ako 70 rokov a jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov alebo z pracovnej činnosti nepresahujúcej 60 pracovných dní v kalendárnom roku. Vykonávací predpis ustanoví, čo sa rozumie príjmom dôchodcu a jeho rodinného príslušníka.

(5)

Zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodnej pre výpočet iných dôchodkov.

(6)

Za rodinných príslušníkov dôchodcu sa považujú, ak žijú s dôchodcom v spoločnej domácnosti a sú naňho odkázaní výživou,

a)

manželka (manžel),

b)

deti, vnuci a súrodenci za podmienok uvedených v § 49 ods. 2,

c)

rodičia, starí rodičia, svokor a svokra, zať a nevesta,

d)

sestra alebo dcéra ovdoveného, rozvedeného alebo slobodného dôchodcu, ktorá sa stará o jeho nezaopatrené dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,

e)

družka (druh), ak žije s dôchodcom aspoň tri mesiace a nemá dôchodok ani iný príjem.

§ 55

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.

§ 56

(1)

Ak sa súčasne splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a na výplatu vdovského alebo sirotského dôchodku alebo ak sa súčasne splnili podmienky nároku na výplatu vdovského a sirotského dôchodku, vypláca sa vyšší (najvyšší) dôchodok v plnej výške a ostatné dôchodky sa vyplácajú vo výške jednej polovice. Ak sa však súčasne splnili podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku zvýšeného za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a na výplatu vyššieho vdovského dôchodku, odpočíta sa z výšky starobného dôchodku najskôr uvedené zvýšenie a zo zostávajúcej časti dôchodku sa vypláca jedna polovica; toto zvýšenie sa pripočíta k úhrnu takto určenej časti starobného dôchodku a vdovského dôchodku. Pri rovnakej výške dôchodkov sa vypláca vo výške jednej polovice vdovský alebo sirotský dôchodok; pri rovnakej výške vdovského a sirotského dôchodku sa vypláca vo výške jednej polovice dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil.

(2)

Najvyššie výmery úhrnu vyplácaných dôchodkov mesačne sú

a)

4 660 Sk, ak ide o občana uvedeného v § 31 ods. 1 písm. a),

b)

4 070 Sk, ak ide o občana uvedeného v § 31 ods. 1 písm. b),

c)

3 640 Sk, ak ide o občana uvedeného v § 31 ods. 1 písm. c), alebo

d)

3 540 Sk.

(3)

Ak úhrn dôchodkov presahuje prípustnú najvyššiu výmeru uvedenú v odseku 2, zníži sa vdovský alebo sirotský dôchodok tak, aby úhrn dôchodkov tieto výmery nepresiahol, alebo sa uvedené dôchodky nevyplácajú.

(4)

Pri úprave úhrnu vyplácaných dôchodkov podľa odsekov 2 a 3 sa neprihliada na sumu zvýšenia starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok; toto zvýšenie patrí aj nad najvyššie výmery uvedené v odseku 2 písm. b) až d), najviac však v takej sume, aby úhrn vyplácaných dôchodkov nepresiahol 4 660 Sk mesačne.

(5)

Najvyššie výmery uvedené v odseku 2 písm. c) a d) sa zvyšujú o sumu, o ktorú sa starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok zvyšuje za dobu zamestnania získanú pred 1. januárom 1996 v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, najviac však do sumy 4 070 Sk mesačne.

(6)

Pre nárok na výplatu vdoveckého dôchodku platia obdobne ustanovenia predchádzajúcich odsekov o nároku na výplatu vdovského dôchodku.

§ 57

Súbeh vdovského dôchodku s iným dôchodkom a príjmom zo zárobkovej činnosti

(1)

Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, vykoná sa najskôr úprava podľa § 56a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti podľa § 48.

(2)

Pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším invalidným, čiastočným invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov a so zárobkom nesmie byť úhrn vyplácaných dôchodkov po krátení nižší, než koľko by bol samotný invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, prípadne krátený podľa § 44.

§ 58

Súbeh československých dôchodkov a dôchodkov vyplácaných z cudziny

(1)

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok rovnakého druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypláca sa dôchodok z československého dôchodkového zabezpečenia znížený o sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu doby zamestnania v cudzine, ak nejde o doby uvedené v § 11 písm. b), alebo skutočnosti (napr. pracovný úraz, vojnové poškodenie) odškodnenej aj v cudzine. Suma, o ktorú sa dôchodok znižuje, nesmie presahovať výšku dôchodku vyplácaného z cudziny; ak ide o zníženie dôchodku v dôsledku zhodnotenia doby zamestnania v cudzine, ak nejde o doby uvedené v § 11 písm. b), určuje sa suma zníženia podľa pomeru doby zamestnania v Československej socialistickej republike do vzniku nároku na dôchodok a v cudzine.

(2)

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok iného druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypláca sa dôchodok z československého dôchodkového zabezpečenia znížený o polovicu nižšieho dôchodku.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

(4)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode s ostatnými zúčastnenými orgánmi ustanoviť, najmä z dôvodov medzištátnej vzájomnosti, odchýlky od ustanovení odsekov 1 a 2 v prospech požívateľov dôchodkov.

§ 58a

Príplatok k dôchodku podľa § 25 ods. 7 a 8 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb. sa zlučuje s dôchodkom, ku ktorému patrí, a tvorí s ním naďalej jeden celok; na výšku tohto príplatku sa však neprihliada pri úprave dôchodku podľa § 54, § 64 ods. 2 a 3a § 68 ods. 1. Zánikom nároku na dôchodok, s ktorým sa príplatok k dôchodku zlúčil, však nie je dotknutý nárok na tento príplatok podľa zákona o súdnej rehabilitácii.

Dvanásty diel

Odchylné ustanovenia pre účastníkov odboja

§ 59

Skupiny účastníkov odboja

(1)

Účastníkmi odboja sú občania, ktorí podľa potvrdenia príslušného vojenského orgánu spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „účastníci odboja“). Pre účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ostatné ustanovenia tohto zákona s odchýlkami ustanovenými v tomto diele.

(2)

Účastníci odboja sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do štyroch skupín:

a)

do I. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak v tomto čase aspoň šesť mesiacov

2.

ktorí aspoň dva roky vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch,

3.

ktorí boli výkonnými letcami alebo parašutistami zhodenými alebo vysadenými v tyle nepriateľa,

4.

ktorí zomreli v boji alebo v čase väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie, alebo sa za uvedených okolností stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými, ak táto invalidita trvá ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo

5.

ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roku 1939 do oslobodenia;

b)

do II. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň dva roky, ak v tomto čase aspoň tri mesiace

2.

ktorí aspoň šesť mesiacov vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch, alebo

3.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky,

ak nespĺňajú podmienky zaradenia do I. skupiny;

c)

do III. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorí boli príslušníkmi ozbrojených útvarov9) alebo boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie alebo

2.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň rok,

ak nespĺňajú podmienky zaradenia do I. alebo II. skupiny;

d)

do IV. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorých odbojová činnosť trvala kratšie ako jeden rok, alebo

2.

ktorí boli účastníkmi povstania v máji 1945,10)

ak nespĺňajú podmienky zaradenia do I., II. alebo III. skupiny.

(3)

Nároky účastníkov odboja z 1. svetovej vojny a pozostalých po nich upravuje vykonávací predpis.

§ 60

Priemerný mesačný zárobok

Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné postihnutie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou činnosťou, svoje doterajšie zamestnanie, zisťuje sa jeho priemerný mesačný zárobok pre výpočet dôchodku, ak je to preňho výhodnejšie, z hrubých zárobkov rovnako kvalifikovaných zdravých pracovníkov z povolania, ktoré účastník odboja predtým vykonával.

§ 61

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok

(1)

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov u muža a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

(2)

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 59 rokov u muža a 54 rokov u ženy.

(3)

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníčky odboja je 55 rokov, ak ustanovenia odsekov 1 a 2 nie sú pre ňu výhodnejšie.

(4)

Ak iné ustanovenia tohto zákona o veku potrebnom pre nárok na starobný dôchodok sú výhodnejšie, platia tieto iné ustanovenia.

§ 62

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok

(1)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov u účastníka odboja I. skupiny a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

(2)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja I. a II. skupiny, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, sa určí tak, že sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov, ak ide o účastníčku odboja I. skupiny, a 57 rokov, ak ide o účastníčku odboja II. skupiny.

(3)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov, a ak ide o ženu, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, 59 rokov.

§ 63

Výška starobného a invalidného dôchodku

(1)

Základná výmera starobného a invalidného dôchodku tvorí pre účastníkov odboja

skupiny
I.	60 %,
II.	55 %,
III. a IV.	50%

(2)

Ustanovenia § 22 ods. 2a 4 a § 30 ods. 3a 5 platia s tým, že

a)

percentné zvýšenie základnej výmery za každý rok zamestnania patrí účastníkom odboja I. a II. skupiny od 21. roka zamestnania,

b)

obmedzenie percentného zvýšenia na 25 % priemerného mesačného zárobku platí iba pre účastníkov odboja II., III. a IV. skupiny, ak nie sú pre nich výhodnejšie iné ustanovenia tohto zákona.

(3)

Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa zvyšuje starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja

skupiny	mesačne o Sk
I.	120
II. a III.	100
IV.	80

§ 64

Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku

(1)

Najvyššia výmera starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja je 4 660 Sk mesačne.

(2)

Najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku je, ak ide o účastníka odboja

skupiny	mesačne Sk
I.	2 090
II.	1 750
III.	1 500
IV.	1 410

(3)

Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku účastníka odboja je polovica najnižšej výmery invalidného dôchodku.

(4)

Najvyššie výmery úhrnov vyplácaných dôchodkov sú 4 660 Sk mesačne, ak je jedným z vyplácaných dôchodkov starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok účastníka odboja.

§ 65

Vdovský dôchodok účastníčky odboja a dôchodky pozostalých po účastníkoch odboja

(1)

Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok ustanovených v § 46 ods. 2 písm. a), c) až e), aj po uplynutí dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok.

(2)

Najnižšia výmera vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja I. skupiny je 1 300 Sk mesačne, po účastníkovi odboja II. skupiny 1 100 Sk mesačne a po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny 1 070 Sk mesačne. Ustanovenia § 47 ods. 5 a 6 platia pritom aj tu.

(3)

Ak ide o účastníčku odboja, ktorá nemá príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej činnosti a poberá len vdovský dôchodok alebo vdovský a čiastočný invalidný dôchodok, je najnižšou výmerou vdovského dôchodku alebo úhrnu týchto dôchodkov suma uvedená v § 64 ods. 2podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je zaradená.

(4)

Vdovský dôchodok sa vdove zárobkovo činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo vdovu po účastníkovi odboja.

(5)

Najnižšia výmera starobného alebo invalidného dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, ktorá nemá nárok na vdovský dôchodok, je 1 300 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja I. skupiny, 1 100 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja II. skupiny, a 1 070 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny.

(6)

Najnižšia výmera sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je 600 Sk mesačne a sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja 800 Sk mesačne.

§ 66

Výška sociálneho dôchodku

(1)

Ak sa účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa účastníkovi odboja

skupiny	mesačne Sk
I.	2090
II.	1 750
III.	1 500
IV.	1 410

(2)

Ak sa vdove po účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa najmenej vo výške ustanovenej v § 65 ods. 2.

§ 67

Výška dôchodkov rodičov účastníka odboja

Ak sa rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, poskytuje starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny dôchodok, patrí tento dôchodok, ak ide o jednotlivca, najmenej vo výške 1 000 Sk mesačne, a ak ide o manželskú dvojicu, najmenej vo výške 1 700 Sk mesačne. Pri úhrne dôchodkov patriacich rodičovi (rodičom) sa zvýšenie prizná k vyššiemu (najvyššiemu) dôchodku tak, aby úhrn dôchodkov dosiahol sumu 1 000 Sk mesačne, prípadne 1 700 Sk mesačne.