Zákon o sociálnom zabezpečení (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

§ 68

Zrušený.

§ 69

Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov účastníka odboja spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť mesačne sumu uvedenú v § 70 ods. 2 písm. a).

TRETIA HLAVA

ZVÝŠENIE DÔCHODKU PRE BEZVLÁDNOSŤ

§ 70

(1)

Ak je dôchodca trvale taký bezvládny, že potrebuje, aby ho ošetrovala a obsluhovala iná osoba, zvyšuje sa mu dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov

a)

pri čiastočnej bezvládnosti o 200 Sk mesačne,

b)

pri prevažnej bezvládnosti o 400 Sk mesačne,

c)

pri úplnej bezvládnosti o 600 Sk mesačne.

(2)

Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť mesačne sumu

a)

4 660 Sk, ak ide o občana uvedeného v § 31 ods. 1 písm. a),

b)

4 070 Sk, ak ide o občana uvedeného v § 31 ods. 1 písm. b),

c)

3 640 Sk, ak ide o občana uvedeného v § 31 ods. 1 písm. c), alebo

d)

3 540 Sk.

(3)

Sirotský dôchodok sa pre bezvládnosť zvyšuje najskôr od siedmeho roka veku dieťaťa.

ŠTVRTÁ HLAVA

VÝCHOVNÉ K DÔCHODKOM A PRÍPLATOK K VÝCHOVNÉMU

§ 71

Zrušený.

PIATA HLAVA

ĎALŠIE DÁVKY POSKYTOVANÉ DÔCHODCOM

§ 72

(1)

Kúpeľná starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa poskytujú požívateľom dôchodkov a ich rodinným príslušníkom uvedeným v § 54 ods. 6za podmienok a vo výške ako pracujúcim v pracovnom pomere podľa predpisov o nemocenskom poistení, ak sa splnili podmienky ich poskytnutia v čase trvania nároku na dôchodok alebo v ochrannej lehote a ak ich nemožno poskytnúť podľa predpisov o nemocenskom poistení alebo iných predpisov nemocenského zabezpečenia.

(2)

Ochranná lehota je 42 dní odo dňa, ktorým zanikol nárok na dôchodok. U žien, ktorým zanikol nárok na dôchodok v čase tehotenstva, je ochranná lehota šesť mesiacov.

PRVÁ HLAVA

ROZSAH SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI

§ 73

(1)

Sociálnou starostlivosťou zabezpečuje štát pomoc občanom, ktorých životné potreby nie sú dostatočne zabezpečené príjmami z pracovnej činnosti, dávkami dôchodkového alebo nemocenského zabezpečenia, prípadne inými príjmami, a občanom, ktorí ju potrebujú vzhľadom na svoj zdravotný stav alebo vek alebo ktorí bez pomoci spoločnosti nemôžu prekonať ťažkú životnú situáciu alebo nepriaznivé životné pomery.

(2)

V oblasti sociálnej starostlivosti štát zabezpečuje poradenskú a výchovnú činnosť, najmä výchovu k zodpovednému rodičovstvu, k upevňovaniu rodinných vzťahov a k vzájomnej pomoci medzi občanmi, predovšetkým k pomoci občanom ťažko zdravotne postihnutým a starým občanom, a poskytuje ďalšie dávky a služby.

(3)

Pri plnení úloh sociálnej starostlivosti štátne orgány úzko spolupracujú s obcami, s občianskymi združeniami, s cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami.

(4)

Organizácie umožňujú svojim bývalým pracovníkom (členom výrobných družstiev a členom jednotných roľníckych družstiev), ktorí odišli do starobného alebo invalidného dôchodku, účasť na kultúrnych, spoločenských, rekreačných a iných akciách organizácie a na závodnom stravovaní, ak ich organizácia poskytuje svojim pracovníkom (členom).

(5)

Sociálna starostlivosť zahŕňa najmä starostlivosť

a)

o rodinu a deti,

b)

o občanov ťažko zdravotne postihnutých,

c)

o starých občanov,

d)

o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc,

e)

o občanov spoločensky neprispôsobených.

(6)

V rámci sociálnej starostlivosti sa poskytujú najmä tieto dávky a služby:

a)

peňažné dávky,

b)

vecné dávky,

c)

výchovná a poradenská starostlivosť,

d)

sociálno-právna ochrana,

e)

pracovná rehabilitácia,

f)

ústavná sociálna starostlivosť,

g)

starostlivosť v ostatných zariadeniach sociálnej starostlivosti,

h)

opatrovateľská služba,

i)

stravovanie,

j)

kultúrna a rekreačná starostlivosť,

k)

mimoriadne výhody pre niektoré skupiny občanov ťažko zdravotne postihnutých,

l)

bezúročné pôžičky.

§ 73a

(1)

Sociálne služby môžu poskytovať aj právnické osoby a fyzické osoby.

(2)

Príslušné štátne orgány a obce môžu právnickým osobám a fyzickým osobám poskytujúcim sociálne služby poskytovať príspevky na úhradu nákladov za tieto služby; v týchto prípadoch majú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia a obce právo kontrolovať hospodárenie s poskytnutými príspevkami a požadovať vyúčtovanie a právo na vrátenie poskytnutých príspevkov, ak boli použité v rozpore s účelom, na ktorý sa poskytli.

(3)

Príslušné štátne orgány majú právo sledovať úroveň poskytovaných sociálnych služieb a dodržiavanie nevyhnutných, najmä zdravotníckych a hygienických podmienok, a ukladať opatrenia na odstránenie zistených závad.

DRUHÁ HLAVA

STAROSTLIVOSŤ O RODINU A DETI

§ 74

Pomoc rodinám s deťmi

(1)

Príslušné štátne orgány a obce poskytujú na zabezpečenie životných potrieb nezaopatreným deťom, ich rodičom, najmä osamelým matkám (otcom) starajúcim sa o nezaopatrené deti, ženám v čase tehotenstva a prípadne ďalším občanom, ktorí majú v priamej starostlivosti nezaopatrené dieťa, služby a dávky sociálnej starostlivosti, a to najmä príspevok na výživu dieťaťa, príspevok na rekreáciu detí dôchodcu a ďalšie peňažné dávky, vecné dávky, opatrovateľskú službu a starostlivosť v zariadeniach sociálnej starostlivosti.

(2)

Príslušné štátne orgány a obce v spolupráci so školami, zdravotníckymi zariadeniami a ďalšími organizáciami pripravujú deti a mládež poradenskou a výchovnou činnosťou na manželstvo a zodpovedné rodičovstvo, napomáhajú vytvárať priaznivé vzťahy v rodinách ohrozených rozvratom a prispievajú k prekonávaniu dôsledkov tohto rozvratu. Na plnenie týchto úloh príslušné štátne orgány môžu zriaďovať špecializované poradenské pracoviská. Príslušné štátne orgány zisťujú prípady ohrozeného alebo narušeného vývoja detí, pôsobia na odstránenie jeho príčin a dôsledkov a zabezpečujú sociálno-právnu ochranu týchto detí.

§ 75

Zrušený.

TRETIA HLAVA

ZABEZPEČENIE OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SLUŽBU V OZBROJENÝCH SILÁCH A ČLENOV ICH RODÍN

Zrušená.

ŠTVRTÁ HLAVA

STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV SO ZMENENOU PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU

§ 80

Zrušený.

§ 81

Zrušený.

§ 82

Zrušený.

§ 83

Zrušený.

§ 84

Zrušený.

§ 85

Zrušený.

PIATA HLAVA

STAROSTLIVOSŤ O ŤAŽKO ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH OBČANOV A STARÝCH OBČANOV

§ 86

(1)

Občanom ťažko zdravotne postihnutým a starým občanom poskytujú príslušné štátne orgány a obce služby, vecné a peňažné dávky na zmiernenie alebo prekonanie následkov ich postihnutia a uspokojovanie potrieb odôvodnených starnutím.

(2)

Služby sociálnej starostlivosti sa poskytujú v domácnostiach alebo zariadeniach sociálnej starostlivosti.

(3)

Občanom s ťažkým telesným, zmyslovým alebo mentálnym postihnutím, ktoré podstatne obmedzuje ich pohybovú alebo orientačnú schopnosť, sa poskytujú mimoriadne výhody podľa druhu a stupňa postihnutia, najmä v doprave alebo pri potrebe sprievodcu.

(4)

Štát je povinný osobám uvedeným v odseku 3 vytvárať podmienky na ich začlenenie do spoločenského a verejného života vrátane vhodného pracovného zaradenia a uplatnenia.

§ 87

(1)

Ústavy sociálnej starostlivosti poskytujú ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým občanom tieto nevyhnutné služby: stravovanie, bývanie a zaopatrenie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,12a) v prípade potreby osobné vybavenie, rehabilitáciu, kultúrnu a rekreačnú starostlivosť, výchovnú a poradenskú starostlivosť; zabezpečujú tiež poskytovanie zdravotníckej starostlivosti a umožňujú im účasť na verejnom a spoločenskom živote, pracovné uplatnenie alebo pracovnú činnosť.

(2)

Ťažko zdravotne postihnutým deťom a mládeži poskytujú ústavy sociálnej starostlivosti okrem nevyhnutných služieb uvedených v odseku 1 aj vzdelávanie a prípravu na povolanie.

(3)

Ústavná sociálna starostlivosť sa poskytuje formou celoročného, týždenného, denného alebo prechodného pobytu.

§ 88

Zrušený.

§ 89

Zrušený.

ŠIESTA HLAVA

STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV, KTORÍ POTREBUJÚ OSOBITNÚ POMOC, A O OBČANOV SPOLOČENSKY NEPRISPÔSOBENÝCH

§ 90

(1)

Občanom, ktorých životné potreby nie sú zabezpečené vlastnými príjmami preto, že nie sú v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ani nevykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť, ani sa nepripravujú na budúce povolanie a sú vedení na príslušnom úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý im nemôže zabezpečiť vhodné zamestnanie, a sú sociálne odkázaní,12b) poskytujú obvodné úrady a obce služby, vecné a peňažné dávky.

(2)

Občanom, ktorí sa prechodne ocitli v mimoriadne ťažkých pomeroch alebo ktorí v nich žijú, sa poskytuje výchovná a poradenská starostlivosť, služby, vecné a peňažné dávky, prípadne bezúročné pôžičky, aby mohli tieto pomery prekonať, ak tak nemôžu urobiť vlastným pričinením.

§ 91

(1)

Príslušné štátne orgány a obce v spolupráci s ostatnými štátnymi orgánmi, občianskymi združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami poskytujú starostlivosť občanom spoločensky neprispôsobeným (napríklad občanom po skončení protialkoholického alebo protitoxikomanického liečenia, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody), ktorou sa sleduje riešenie sociálnych dôsledkov ich spoločenskej neprispôsobenosti. Cieľom tejto starostlivosti je vytvárať aktívny vzťah týchto občanov k práci a spoločnosti a napomáhať, aby viedli riadny spôsob života.

(2)

Spoločensky neprispôsobeným občanom sa poskytuje najmä pomoc pri pracovnom umiestnení,13) výchovná a poradenská starostlivosť, pomoc pri ubytovaní a ubytovanie v zariadeniach sociálnej starostlivosti, vecné dávky, prípadne peňažné dávky a bezúročné pôžičky.

SIEDMA HLAVA

ÚHRADA NÁKLADOV SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI

§ 92

(1)

Dávky a služby sociálnej starostlivosti sa poskytujú bez úhrady nákladov alebo za plnú, alebo čiastočnú úhradu. O povinnosti príjemcu uhradiť náklady za poskytnutú dávku alebo službu sociálnej starostlivosti rozhoduje príslušný štátny orgán alebo obec, ktorý dávku alebo službu sociálnej starostlivosti poskytol.

(2)

Dávkami a službami sociálnej starostlivosti, za ktoré nemožno vyžadovať úhradu, sú

a)

mimoriadne výhody a peňažné dávky pre niektoré skupiny občanov ťažko zdravotne postihnutých a niektoré nevyhnutné úkony opatrovateľskej služby,

b)

výchovná a poradenská starostlivosť,

c)

sociálno-právna ochrana,

d)

ďalšie služby a dávky ustanovené vykonávacím predpisom.

(3)

Za sociálne potrebných občanov uhrádza náklady na ostatné dávky a služby sociálnej starostlivosti úplne alebo čiastočne štát. V týchto prípadoch však môže príslušný štátny orgán od osôb povinných výživou voči tomuto občanovi požadovať úhradu nákladov za dávku alebo službu, a to postupne od manžela (manželky), detí alebo rodičov občana, ktorému sa dávka alebo služba poskytla; od detí možno úhradu nákladov požadovať iba vtedy, keď rodičovi nevznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, alebo na dôchodok za výsluhu rokov, a od rodičov len vtedy, keď sa dávka alebo služba poskytla nezaopatrenému dieťaťu.

(4)

Ak medzi príslušným štátnym orgánom a osobami uvedenými v odseku 3 nedôjde k dohode o úhrade nákladov za poskytnuté dávky alebo služby, rozhodne o povinnosti týchto osôb uhradiť náklady a o výške tejto úhrady súd na návrh príslušného štátneho orgánu. O úhrade nákladov ústavnej sociálnej starostlivosti poskytovanej nezaopatreným deťom, ktoré majú uhrádzať ich rodičia, však rozhoduje príslušný štátny orgán.

(5)

Pri ustanovení výšky úhrady podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vychádza z príjmov a rodinných a majetkových pomerov občana, od ktorého sa úhrada požaduje; pri zmene týchto pomerov sa môže výška úhrady upraviť znova odo dňa ich zmeny. Ak ide o opakujúce sa plnenie, možno uložiť aj povinnosť uhrádzať sumy, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. Sumy dlžné za poskytnutie dávky alebo služby sa neúrokujú.

§ 93

(1)

Občania platia úhradu za služby v ústavoch sociálnej starostlivosti poskytované podľa § 87. V prípade pobytu v ústave sociálnej starostlivosti platia úhradu za pobyt. Rozsah a druh poskytovaných služieb vrátane ich poskytovania v rámci pobytu sa upraví dohodou s výnimkou nariadenej ochrannej alebo ústavnej výchovy.

(2)

Výšku úhrady, spôsob jej určenia a platenia a prípady, v ktorých občania úhradu neplatia alebo ju platia len čiastočne, podmienky a výšku vreckového ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláškou.

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O NÁROKOCH A VÝPLATÁCH DÁVOK A POSKYTOVANÍ SLUŽIEB SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

§ 94

Vznik nároku na dávku a jej výplatu

(1)

Nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len „dávka“) vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

(2)

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, ak nie je ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

(3)

Dávka, na ktorú vzniká nárok rozhodnutím príslušného orgánu, sa môže priznať a vyplácať najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutí tejto dávky.

§ 95

(1)

Ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprela alebo že sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, dávka sa zvýši alebo prizná.

(2)

Dávka sa zvýši alebo prizná podľa odseku 1 odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac však za tri roky späť odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dávku alebo na jej zvýšenie.

(3)

Dávka uvedená v § 94 ods. 3sa môže odňať najskôr odo dňa, ktorým sa zmenili skutočnosti rozhodné pre jej priznanie.

§ 96

(1)

Ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že dávka sa priznala neprávom, dávka sa odníme.

(2)

Ak sa zistí, že dávka sa priznala vo vyššej sume, ako patrí, dávka sa zníži.

(3)

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre nárok na výplatu dávky, jej výplata sa zastaví alebo sa dávka vypláca v nižšej alebo vyššej sume.

(4)

Dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. Dávka podmienená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom však patrí v doterajšej výške až do dňa predchádzajúceho dňu jej najbližšej výplaty, ktorá nasleduje po dni doručenia rozhodnutia o odňatí alebo znížení dávky alebo zastavení jej výplaty. Ak sa výplata tejto dávky zastavila podľa § 106 ods. 3a ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným už pred zastavením výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty; ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa, ktorým prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným.

(5)

Ak zanikol nárok na dávku alebo na jej výplatu, prípadne na časť výplaty pre priznanie inej dávky, zúčtujú sa sumy inej dávky patriace odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.

§ 96a

(1)

Dávka sociálnej starostlivosti sa poskytne preddavkovo, ak sa začalo konanie o poskytnutie dávky nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky, konanie o určenie otcovstva, konanie o určenie výživného alebo konanie o nárokoch z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu vrátane mzdových nárokov. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v takomto konaní zúčtuje príslušný orgán12c) poskytnutú dávku sociálnej starostlivosti s prihliadnutím na výšku priznanej dávky nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky, výšku výživného alebo výšku mzdových nárokov.

(2)

Dávka sociálnej starostlivosti sa zníži alebo odníme, ak sa nevyužíva na účel, na ktorý bola poskytnutá. Tým nie je dotknutá povinnosť zabezpečiť výživu a základné osobné potreby nezaopatrených detí.

§ 97

(1)

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

(2)

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti zaniká, ak nie je uvedené inak, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrí. Nárok na výplatu výchovného za jednotlivé kalendárne mesiace zaniká, ak sa neuplatnil do troch rokov od posledného mesiaca, za ktorý patrí. Uvedené lehoty neplynú počas konania o dávke a po dobu, po ktorú občanovi, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

§ 98

(1)

Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské, ak sa ďalej neustanovuje inak.

(2)

Ak občan vykonáva zamestnanie dojednané na dobu najviac jedného roka, starobný dôchodok sa vypláca, a to aj za dobu, keď mu patrí nemocenské z tohto zamestnania.

(3)

Zamestnaním sa rozumie zamestnanie v pracovnom pomere, pracovná činnosť v pomere člena výrobného družstva a poľnohospodárskeho družstva, práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku. Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení; u samostatne zárobkovo činnej osoby sa podmienka dojednania zamestnania na dobu najviac jedného roka považuje za splnenú.

(4)

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca po dobu poskytovania nemocenského priznaného na podklade nemocenského zabezpečenia z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa § 34 ods. 1 písm. a)a § 38sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za ktorej výkonu došlo k úrazu alebo ochoreniu; to platí obdobne, ak k úrazu alebo ochoreniu došlo pri výkone civilnej služby.

(5)

Ak sa priznáva starobný alebo invalidný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,27) zúčtuje sa doplatok dôchodku s vyplateným hmotným zabezpečením; to neplatí, ak ide o invalidný dôchodok priznaný podľa § 29 ods. 2 písm. b).

§ 99

Zrušený.

§ 100

(1)

Ak dôchodca vykonáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca vo výkone trestu odňatia slobody neprevyšujúcom tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený z väzby bez toho, žeby bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby.

(2)

Dôchodcovi uvedenému v odseku 1, jeho manželke a deťom uvedeným v § 71 ods. 2sa na žiadosť vypláca časť dôchodku, najmenej však jedna polovica, ktorá je potrebná na úhradu ich potrieb alebo záväzkov, a to za podmienok a vo výške ustanovených vykonávacím predpisom; výchovné sa vypláca neobmedzene. Ak sa vyplácala časť dôchodku, najmenej však jedna polovica, a ak sa dôchodcovi dopláca dôchodok spätne, vyplatí sa mu len rozdiel.

§ 101

Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie výšky dávok

(1)

Dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom dávky, ak vykonávací predpis neustanoví inak. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa vypláca spolu s dôchodkom, ku ktorému patrí.

(2)

Dávky sa môžu vyplácať preddavkom; preddavky sa zúčtovávajú za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov, ak nejde o zúčtovanie dôchodku z cudziny. Ak dávky nedosahujú 100 Sk mesačne, môžu sa vyplácať v dlhších ako mesačných lehotách. Podrobnosti ustanoví vykonávací predpis.

(3)

Výška dávok sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

§ 102

Výplata dávok oprávneným a iným príjemcom

(1)

Dávky sa vyplácajú v hotovosti; na základe žiadosti oprávneného sa dávka dôchodkového zabezpečenia alebo jej časť môže poukazovať na účet oprávneného v československom peňažnom ústave. Príjemcom dávky je oprávnený alebo jeho zákonný zástupca, alebo osobitný príjemca.

(2)

Osobitným príjemcom je

a)

občan určený rozhodnutím príslušného štátneho orgánu,

b)

občan, ktorému sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti dieťaťa na právne úkony, a to od tohto dňa,

c)

právnická osoba určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu.

(3)

Príslušný štátny orgán ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom v prípadoch, keby sa výplatou dávky doterajšiemu príjemcovi zrejme nedosiahol účel, na ktorý má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je dôchodca povinný vyživovať, alebo ak oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať. Súhlas oprávneného, prípadne jeho zákonného zástupcu s ustanovením osobitného príjemcu sa vyžaduje iba v prípade, že oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať.

(4)

Zákonný zástupca a osobitný príjemca sú povinní dávku použiť iba v prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Osobitný príjemca ustanovený oprávnenému, ktorý nemôže výplatu prijímať, používa dávku podľa pokynov oprávneného.

(5)

Príslušný štátny orgán dohliada, ako ním ustanovený osobitný príjemca plní svoje povinnosti; ak osobitný príjemca svoje povinnosti neplní, príslušný štátny orgán ustanoví iného príjemcu.

(6)

Ak sa dávka vypláca osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. b), môže on alebo oprávnený kedykoľvek po nadobudnutí spôsobilosti na právne úkony požiadať platiteľa dávky, aby sa dávka vyplácala už do rúk oprávneného; ak tak neurobí, vypláca sa dávka aj naďalej doterajšiemu príjemcovi.

(7)

Ak sa dávka vypláca osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. c), môže sa vyplatiť bezhotovostným prevodom z účtu príslušného štátneho orgánu alebo obce na účet osobitného príjemcu.

§ 103

Nárok na dávky a služby a ich poskytovanie vo vzťahu k cudzine

(1)

Na dávky a služby nemajú nárok občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky.

(2)

Dávky sa nevyplácajú do cudziny a nepatria za čas, po ktorý sa oprávnený zdržiava v cudzine trvale. O tom, že sa dávka pri pobyte v cudzine do cudziny nevypláca, sa nevydáva rozhodnutie. Služby sociálnej starostlivosti sa počas pobytu v cudzine neposkytujú.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanoví inak.

(4)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môže po dohode s ostatnými zúčastnenými orgánmi výnosom ustanoviť podmienky nároku a výplaty dávok odchylne od ustanovení odsekov 1 a 2 alebo môže povoliť výnimky z ustanovení odsekov 1 a 2.

§ 104

Prechod nároku pri úmrtí oprávneného

(1)

Nárok na dávku zaniká dňom smrti oprávneného.

(2)

Ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatné do dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok po zomretom.

(3)

Ak sa dávka priznala pred smrťou oprávneného, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti oprávneného, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v odseku 2.

(4)

Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto pozostalých.

§ 105

Postúpenie a zrážky

(1)

Nároky na dávky sa nemôžu postúpiť.

(2)

Dohoda o zrážkach z dôchodku sa môže uzavrieť iba pre pohľadávky na výživnom a na príspevku na výživu, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Občan môže s platiteľom dávky uzavrieť dohodu o zrážkach z dôchodku na úhradu preplatku na dávke, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Ostatné dávky nemôžu byť predmetom dohody o zrážkach.

(3)

Pre výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkami zo mzdy. Ak však ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý zo svojho dôchodku uhrádza náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, ktorého zriaďovateľom je štát alebo obec, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v týchto ústavoch; zostávajúca časť dôchodku potom podlieha výkonu rozhodnutia celá. Ostatné dávky nepodliehajú výkonu rozhodnutia.

DRUHÁ HLAVA

POVINNOSTI A ZODPOVEDNOSŤ OBČANOV A ORGANIZÁCIÍ V SOCIÁLNOM ZABEZPEČENÍ

§ 106

(1)

Oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.

(2)

Ak bol oprávnený alebo iný príjemca vyzvaný orgánom sociálneho zabezpečenia, aby osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku alebo výplatu, je povinný výzve vyhovieť, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak orgán sociálneho zabezpečenia neurčil dlhšiu lehotu; ak tak neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky, prípadne poskytovanie služby sociálnej starostlivosti zastaviť, ak oprávnený alebo iný príjemca bol vo výzve na tento následok upozornený.

(3)

Výplata dávky alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti podmienené nepriaznivým zdravotným stavom sa môže zastaviť, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu a občan, prípadne jeho zákonný zástupca alebo osobitný príjemca sa upozornil na možnosť zastavenia výplaty dávky alebo poskytovania služby sociálnej starostlivosti.

(4)

Ak sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu, nepovažuje sa odo dňa uvedeného v rozhodnutí orgánu sociálneho zabezpečenia za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou; podmienkou však je, že bol na túto možnosť občan so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho zákonný zástupca upozornený.

(5)

Občania, od ktorých je príslušný štátny orgán oprávnený požadovať úhradu nákladov vynaložených na dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, sú povinní v lehote uvedenej v odseku 2 osvedčiť výšku svojich príjmov a hlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodné pre výšku tejto úhrady.

§ 107

(1)

Príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.

(2)

O povinnosti vrátiť dávku poskytnutú neprávom alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti. Sumy neprávom prijaté sa môžu zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy oprávneného; pritom obdobne platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

(3)

Nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

(4)

O povinnosti uhradiť výdavky vynaložené na službu sociálnej starostlivosti poskytnutú neprávom, bez úhrady nákladov alebo len za nižšiu úhradu platia ustanovenia odsekov 1 až 3.

(5)

Rozhodnutie vydané podľa odsekov 2 a 4 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej pre splnenie uloženej povinnosti.

§ 108

Povinnosť organizácií viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia

(1)

Organizácie sú povinné viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia.

(2)

Zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu sú organizácie povinné písomne hlásiť, ak nie je určené inak, do ôsmich dní; vykonávací predpis ustanoví náležitosti a spôsob hlásenia. Na výzvu orgánov sociálneho zabezpečenia sú organizácie povinné podať hlásenie a predložiť záznamy v lehote určenej týmto orgánom, ak lehota nie je určená do ôsmich dní od doručenia výzvy.

(3)

Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť záznamov a hlásení a včasnosť a spôsob ich predloženia a podania.

§ 109

Zodpovednosť organizácie

(1)

Ak organizácia nepodala hlásenie alebo nepredložila záznam buď vôbec, alebo nie určeným spôsobom, alebo včas alebo podané hlásenie, predložený záznam alebo údaje potvrdené organizáciou boli nesprávne a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

(2)

O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný rozhodovať o dávke. Nárok na náhradu neprávom vyplatených súm zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.

§ 110

Spoločná zodpovednosť organizácie a príjemcu dávky

Ak organizácia i príjemca dávky spôsobili, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne. Organizácia a príjemca dávky sa vzájomne vyrovnajú podľa miery zavinenia. Spory o vzájomné vyrovnanie medzi organizáciou a príjemcom dávky rozhodujú v prvom stupni krajské súdy.

§ 111

Vstup do organizácií a kontrolné oprávnenie

Poverení pracovníci orgánov sociálneho zabezpečenia sú oprávnení vstupovať do organizácií, na pracoviská a do zariadení sociálnej starostlivosti a kontrolovať plnenie povinností uložených predpismi sociálneho zabezpečenia; na odstránenie zistených nedostatkov sú oprávnení vyžadovať prijatie opatrení na nápravu. Organizácie a zariadenia sú povinné poskytnúť povereným pracovníkom potrebnú súčinnosť.

§ 112

(1)

Za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zákonov národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení, ustanovení § 101 zákona č. 121/1975 Zb. a z predpisov ich vykonávajúcich je príslušný štátny orgán oprávnený uložiť organizácii pokutu až do sumy 100 000 Sk a pri opätovnom porušení povinností, za nedodržanie ktorých sa už pokuta uložila, pokutu až do sumy 500 000 Sk.

(2)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný štátny orgán dozvedel o porušení povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď ich organizácia porušila. Pokutu nemožno uložiť, ak organizácii za to isté porušenie povinností už pokutu alebo inú majetkovú sankciu uložil iný orgán podľa iných právnych predpisov alebo ak ide o orgán (útvar) vykonávajúci sociálne zabezpečenie vojakov z povolania.

§ 113

Povinnosti zdravotníckych zariadení

Zdravotnícke zariadenia sú povinné pre orgány sociálneho zabezpečenia vyšetriť zdravotný stav občanov v konaní o dávkach alebo službách sociálnej starostlivosti, vydávať výpisy z chorobopisov a podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu choroby a potrebné hlásenia a podklady, ktoré sú potrebné pri rozhodovaní o dávke alebo službe sociálnej starostlivosti. Pre podávanie hlásení a vydávanie výpisov z chorobopisov platia lehoty uvedené v § 108 ods. 2.

TRETIA HLAVA

ORGANIZÁCIA A RIADENIE

Prvý diel

Orgány sociálneho zabezpečenia a ich pôsobnosť

§ 114

(1)

Orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád.

(2)

Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142.

§ 115

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi rozvoj sociálneho zabezpečenia, dbá o účelné vynakladanie štátnych prostriedkov určených na sociálne zabezpečenie, pripravuje návrhy medzinárodných zmlúv a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto zmlúv a plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi;14) pritom spolupracuje s ostatnými orgánmi sociálneho zabezpečenia a koordinuje jednotné uplatňovanie sociálnej politiky.

§ 116

(1)

Ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík a – ak ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy – federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra a ministerstvá spravodlivosti republík postupujú pri plnení úloh v oblasti sociálneho zabezpečenia v súčinnosti s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.

(2)

O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík a – ak ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy – orgány uvedené v § 142. Ak niektorý z uvedených orgánov priznal dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorá vylučuje poskytovanie inej dávky dôchodkového zabezpečenia ním vyplácanej, ale priznanej iným orgánom, rozhodne súčasne o odňatí tejto dávky. Ak sa splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a vdovského alebo sirotského dôchodku, vypláca oba dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov.

§ 117

Zrušený.

§ 118

Zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov vo veciach sociálneho zabezpečenia posudzujú príslušné štátne orgány, prípadne, ak tak ustanovia zákony národných rád, v prípadoch vyžadujúcich osobitné odborné znalosti ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík.

Druhý diel

Konanie

§ 119

Začatie konania

(1)

Konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti. Za deň uplatnenia nároku na túto dávku sa považuje deň, keď sa oprávnený prvý raz obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so žiadosťou o jej priznanie.

(2)

Konanie o zmene poskytovania alebo výšky už priznanej dávky dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti alebo z podnetu orgánu, ktorý je príslušný rozhodnúť o tejto zmene, ak nie je ustanovené inak.

(3)

Konanie o dávke sociálnej starostlivosti alebo službe sociálnej starostlivosti sa začína na žiadosť; konanie môže začať bez žiadosti aj orgán, ktorý je príslušný priznať túto dávku alebo službu, najmä na základe upozornenia iných orgánov, spoločenských organizácií alebo občanov.

§ 120

Podávanie žiadosti o dávky a služby

(1)

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podávajú

a)

pracovníci v pracovnom pomere v organizácii, s ktorou sú v pracovnom pomere,

b)

členovia družstva, u ktorých súčasťou členstva je aj pracovný vzťah, v družstve, ktorého sú členmi,

c)

občania, ktorí majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere, v organizácii (na orgáne), ktorá pre nich vedie záznamy a plní ďalšie povinnosti dôchodkového zabezpečenia,

d)

ostatní občania na príslušnom štátnom orgáne.

(2)

Občania, ktorí už nie sú v pracovnom alebo inom pomere [odsek 1 písm. a) až d)] s organizáciou, ale poberajú z tohto pomeru dávky nemocenského poistenia (zabezpečenie v chorobe, zabezpečenie matky a dieťaťa), podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v organizácii, ktorá by bola pre nich príslušná v čase trvania ich pracovného alebo iného pomeru.

(3)

Pozostalí po občanoch uvedených v odseku 1 písm. a) až d) a v odseku 2 podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v organizáciách (u orgánov), ktoré by boli príslušné prijať žiadosť týchto občanov o dávku dôchodkového zabezpečenia. Pozostalí po občanoch uvedených v odseku 1 písm. e) a po nepracujúcich dôchodcoch podávajú žiadosť o dôchodok na príslušnom štátnom orgáne.

(4)

Ak je občan v čase podania žiadosti o dávku dôchodkového zabezpečenia práceneschopný a má trvalý pobyt v inom okrese, než v ktorom je sídlo organizácie, alebo ak pozostalý po občanovi má trvalý pobyt v inom okrese, než v ktorom je sídlo organizácie, v ktorej bol občan zamestnaný, môže sa žiadosť o túto dávku podať na príslušnom štátnom orgáne.

(5)

Organizácia, ktorá spísala žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, je povinná ju predložiť príslušnému štátnemu orgánu bez meškania, najdlhšie do ôsmich dní odo dňa spísania žiadosti o túto dávku. Príslušná organizácia (štátny orgán) nesmie odmietnuť spísanie žiadosti o dávku dôchodkového zabezpečenia, a to aj keď sa domnieva, že občan nespĺňa podmienky určené pre nárok na dôchodok, alebo ak žiadosť občana nie je doložená potrebnými dokladmi.

(6)

Žiadosť o dávku sociálnej starostlivosti alebo službu sociálnej starostlivosti sa podáva na príslušnom štátnom orgáne.

(7)

Vykonávací predpis ustanoví, aké náležitosti musí žiadosť o dávku obsahovať, a upraví povinnosť organizácií vyžadovať výpisy z evidencie dôb zamestnania u príslušných orgánov a prikladať tieto výpisy k žiadostiam o dávku.

§ 121

Rozhodnutie

(1)

Rozhodnutie o dávkach dôchodkového zabezpečenia uvedených v § 7 písm. a) a b)sa vydáva písomne. Pri vyhotovení rozhodnutia s použitím automatizovanej výpočtovej techniky sa rozhodnutie môže vydať v medzinárodnej abecede s predtlačenou pečiatkou orgánu sociálneho zabezpečenia a menom, priezviskom a funkciou pracovníka zodpovedného za vydanie rozhodnutia.

(2)

Orgán rozhodujúci o invalidnom dôchodku (čiastočnom invalidnom dôchodku) rozhodne bez novej žiadosti aj o čiastočnom invalidnom dôchodku (invalidnom dôchodku), ak v priebehu konania zistí, že občan je čiastočne invalidný (invalidný).

(3)

V konaní o priznanie podpory pri narodení dieťaťa a pohrebného sa vydáva písomné rozhodnutie, len ak sa dávka nepriznáva vôbec alebo v požadovanom rozsahu; v konaní o poskytnutie kúpeľnej starostlivosti sa písomné rozhodnutie nevydáva.

(4)

Rozhodnutie o dávkach sociálnej starostlivosti sa vydáva písomne. Rozhodnutie o službách sociálnej starostlivosti sa vydáva písomne, len ak to vyplýva z povahy služby. Zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení ustanovia, kedy sa v konaní o dávkach sociálnej starostlivosti a službách sociálnej starostlivosti písomné rozhodnutie nevydáva.

§ 122

Opravné prostriedky

(1)

O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia uvedenú v § 7 písm. a) č. 1 až 7a písm. b)rozhoduje súd;15) ak však ide o rozhodnutie o výchovnom a zvýšení pre bezvládnosť k sociálnemu dôchodku, rozhoduje súd o opravnom prostriedku až proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu.

(2)

Opravný prostriedok nie je prípustný

a)

proti rozhodnutiu, ktoré je podkladom pre rozhodnutie o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia; súd preskúmava také rozhodnutia len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu štátneho orgánu. Ak súd zruší rozhodnutie štátneho orgánu, vydá tento orgán nové rozhodnutie,

b)

proti rozhodnutiu o žiadosti o odstránenie tvrdosti zákona.

(3)

Ak navrhovateľ nemá všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku súd, v ktorého obvode má sídlo orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku požiada o oznámenie podkladov pre výpočet dávky dôchodkového zabezpečenia, začína nová lehota na podanie opravného prostriedku plynúť odo dňa, keď sa účastníkovi tieto podklady doručili.

(5)

Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, môže navrhovateľ vziať späť bez súhlasu súdu, ak sa mu novým rozhodnutím príslušného orgánu plne vyhovelo.

(6)

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí dávky alebo zastavení výplaty dávky a proti rozhodnutiu vydanému podľa § 106 ods. 4nemá odkladný účinok.

§ 123

Dôkazné prostriedky

V konaní vo veciach dôchodkového zabezpečenia včítane preskúmavania rozhodnutia súdom možno použiť na dôkaz tlačené alebo fotografické produkty výpočtovej, mikrografickej a inej obdobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa obsahu ktorého boli vyhotovené.

§ 124

Doručovanie písomností

Do vlastných rúk sa doručujú

a)

rozhodnutia, ktorými sa dávka alebo služba sociálnej starostlivosti nepriznáva, odníma, znižuje alebo sa zastavuje výplata dávky, a rozhodnutia, ktorými sa ukladá povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy,

b)

predvolanie požívateľa dávky alebo služby sociálnej starostlivosti podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom alebo občana so zmenenou pracovnou schopnosťou na vyšetrenie zdravotného stavu alebo iné odborné vyšetrenie.

§ 125

Náhrada nákladov konania

(1)

Orgány sociálneho zabezpečenia nemajú nárok na náhradu nákladov vzniknutých v konaní o dávkach a službách sociálnej starostlivosti.

(2)

Príslušný štátny orgán nahrádza v rozsahu ustanovenom vykonávacím predpisom náklady vzniknuté občanom, prípadne ich sprievodcom, ktorí sa na vyzvanie dostavia na konanie orgánu uvedeného v § 118alebo sa pre potreby tohto orgánu podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu.

(3)

Nároky na náhradu trov občanov v konaní pred súdom upravujú osobitné predpisy.16)

§ 126

Všeobecné predpisy o konaní

Ak tento zákon alebo zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení neustanovia odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy.

ŠTVRTÁ HLAVA

PRÁVNE ÚKONY A POČÍTANIE ČASU

§ 127

Právne úkony

(1)

Právny úkon (žiadosť o dávku alebo službu sociálnej starostlivosti a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.

(2)

Právny úkon, ktorý sa neurobil formou ustanovenou predpismi sociálneho zabezpečenia uvedenými v § 112 ods. 1, je neplatný.

(3)

Inak pre právne úkony, ich neplatnosť a dôsledky tejto neplatnosti platia ustanovenia Občianskeho zákonníka.

§ 128

Počítanie času

(1)

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

(2)

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, keď došlo k udalosti určujúcej začiatok lehoty; ak v mesiaci taký deň nie je, pripadá posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci.

(3)

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Táto lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon u príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia alebo na príslušnom štátnom orgáne alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu; pre lehoty pri úkonoch urobených voči súdu platí Občiansky súdny poriadok.

§ 129

Osobný rozsah

Pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, ak sa v tejto časti neustanovuje inak.

§ 130

Kategórie funkcií

(1)

Služba vojakov z povolania (ďalej len „služba“) vykonávaná pred 1. januárom 1996 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1995 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

(2)

Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.

(3)

Doba služby vykonávanej od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 sa hodnotí ako výkon funkcie I. kategórie; služba vykonávaná od 1. januára 1965 do 31. decembra 1995 sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií.

(4)

Ak vojak z povolania bol pred nástupom služby zamestnaný v zamestnaní zaradenom do I. (II.) pracovnej kategórie, hodnotí sa toto zamestnanie pre nárok na dôchodok ako služba zaradená do I. (II.) kategórie funkcií. Doba odbojovej činnosti sa hodnotí ako doba výkonu funkcie I. kategórie.

§ 131

Priemerný mesačný zárobok

(1)

Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vojak z povolania naposledy skončil službu.

(2)

Ak vojak z povolania vykonával službu po dobu kratšiu ako päť kalendárnych rokov, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok za kalendárne roky trvania služby vojaka z povolania.

(3)

Priemerný mesačný zárobok pre vymeranie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku vojaka z povolania je najmenej suma ustanovená vykonávacím predpisom.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia, ak nie je výhodnejší priemerný mesačný zárobok zistený podľa § 12.

§ 132

Podmienky nároku na starobný dôchodok

(1)

Vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a)

55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b)

57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

(2)

Veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí, ak je to pre ňu výhodnejšie.

§ 133

Výška starobného dôchodku

(1)

Základná výmera starobného dôchodku tvorí

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií (dôchodok z I. kategórie funkcií),

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch (dôchodok z II. kategórie funkcií).

(2)

K základnej výmere sa vojakom z povolania za každý rok služby (zamestnania) vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov pripočítajú od 21. roka služby (zamestnania)

I.	kategórie funkcií (pracovnej kategórie)	2%,
II.	kategórie funkcií (pracovnej kategórie)	1,5 %
a III.	pracovnej kategórie	1%

(3)

Ak vojak z povolania vykonával službu rôznych kategórií funkcií alebo ak bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 rokov služby (zamestnania),

a)

ak ide o dôchodok z I. kategórie funkcií, najskôr 15 rokov služby I. kategórie funkcií a potom postupne doba zamestnania III. pracovnej kategórie a doba služby (zamestnania) II. a I. kategórie funkcií (pracovnej kategórie),

b)

ak ide o dôchodok z II. kategórie funkcií, 20 rokov služby; ak sa takto započítala do 20 rokov služby aj doba služby I. kategórie funkcií, pripočíta sa k základnej výmere dôchodku ešte 0,5 % priemerného mesačného zárobku za každý takto započítaný rok služby I. kategórie funkcií.

(4)

Najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne

a)

4 660 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b)

4 070 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu, z toho najmenej 10 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, alebo

c)

3 640 Sk.

(5)

Ustanovenia § 24 ods. 2 až 4platia aj tu.

§ 134

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(1)

Vojak z povolania má nárok na invalidný dôchodok, ak splnil podmienky uvedené v § 29a

a)

stal sa invalidným v dobe služby alebo najneskôr do dvoch rokov od jej skončenia alebo

b)

vykonával službu najmenej 20 rokov.

(2)

Invalidný dôchodok vojaka z povolania, ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním, patrí vždy podľa tejto časti zákona bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá uplynula od skončenia služby.

§ 135

Výška invalidného dôchodku

(1)

Základná výmera invalidného dôchodku tvorí

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu I. kategórie funkcií alebo ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby I. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním (dôchodok z I. kategórie funkcií),

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával službu aspoň 20 rokov alebo ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby II. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním (dôchodok z II. kategórie funkcií), alebo

c)

50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch (dôchodok z III. pracovnej kategórie).

(2)

K základnej výmere sa vojakom z povolania uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) pripočítajú od 21. roka služby (zamestnania) a ostatným vojakom z povolania od 26. roka služby (zamestnania) za každý rok služby (zamestnania) vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov

I.	kategórie funkcií (pracovnej kategórie)	2%,
II.	kategórie funkcií (pracovnej kategórie)	1,5 %,
III.	pracovnej kategórie	1 %
a pripočítanej doby	1%

(3)

Ak vojak z povolania vykonával službu rôznych kategórií funkcií alebo ak bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 (25) rokov služby (zamestnania),

a)

ak ide o dôchodok z I. kategórie funkcií, najskôr 15 rokov služby I. kategórie funkcií a potom postupne doba zamestnania III. pracovnej kategórie a doba služby (zamestnania) II. a I. kategórie funkcií (pracovnej kategórie); ak doba služby I. kategórie funkcií nie je 15 rokov, vpočíta sa najskôr 15 rokov služby, prípadne celá doba služby, ak je kratšia ako 15 rokov,

b)

ak ide o dôchodok z II. kategórie funkcií, 20 rokov služby, prípadne celá doba služby, ak je kratšia ako 20 rokov; ak sa takto započítala do 20 rokov služby doba služby I. kategórie funkcií, pripočíta sa k základnej výmere dôchodku ešte 0,5 % priemerného mesačného zárobku za každý takto započítaný rok služby I. kategórie funkcií, alebo

c)

ak ide o dôchodok z III. pracovnej kategórie, obdobne platia ustanovenia § 22 ods. 5.

(4)

Najvyššia výmera invalidného dôchodku je mesačne

a)

4 660 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu I. kategórie funkcií alebo sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby I. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním,

b)

4 070 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu, z toho najmenej 10 rokov službu I. kategórie funkcií alebo sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby II. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním a vykonával aspoň 10 rokov službu I. kategórie funkcií,

c)

3 640 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu alebo sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby II. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním, alebo

d)

3 540 Sk.

(5)

Ustanovenia § 30 ods. 1a § 31 ods. 2 a 3 platia obdobne.

§ 136

Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok

(1)

Vojak z povolania má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak splnil podmienky uvedené v § 37 ods. 1 až 4a

a)

stal sa čiastočne invalidným v čase trvania služby alebo najneskôr do dvoch rokov od jej skončenia alebo

b)

vykonával najmenej 21 rokov službu.

(2)

Ustanovenie § 134 ods. 2platí obdobne.

§ 137

Dôchodky v osobitných prípadoch

Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti povoľovať výnimky z podmienky 20 rokov služby stanovenej pre vznik nároku na dôchodok vojakov z povolania, ktorí túto podmienku nemôžu splniť ku dňu dosiahnutia veku stanoveného pre vznik nároku na dôchodok alebo pre skončenie služby zo zdravotných dôvodov.

§ 138

Dôchodok za výsluhu rokov

(1)

Nárok na dôchodok za výsluhu rokov má za podmienok a vo výške ustanovených pre výkonného letca aj vojak z povolania, ktorý vykonával funkcie osobitnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti; okruh funkcií výkonných letcov, funkcií osobitnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti a funkcií vedúcich letovej prevádzky, ktoré zakladajú nárok na dôchodok za výsluhu rokov, určia vo svojej pôsobnosti ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky.

(2)

Nárok na dôchodok za výsluhu rokov umelca má za podmienok a vo výške ustanovených pre umelcov aj vojak z povolania, ktorý vykonával funkciu dirigenta alebo člena orchestra uvedeného v § 40 ods. 2a ktorého určil príslušný orgán Federálneho ministerstva národnej obrany alebo Federálneho ministerstva vnútra alebo ministerstva vnútra a životného prostredia republiky po prerokovaní s príslušným ministerstvom kultúry republiky, ak sa jeho služba skončila.

§ 139

Najvyššia výmera dávok pri súbehu

(1)

Najvyššie výmery úhrnu vyplácaných dôchodkov sú mesačne

a)

4 660 Sk, ak ide o vojaka z povolania uvedeného v § 135 ods. 4 písm. a),

b)

4 070 Sk, ak ide o vojaka z povolania uvedeného v § 135 ods. 4 písm. b),

c)

3 640 Sk, ak ide o vojaka z povolania uvedeného v § 135 ods. 4 písm. c), alebo

d)

3 540 Sk.

(2)

Dôchodok (úhrn dôchodkov) spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumy uvedené v odseku 1.

(3)

Ustanovenia § 56 ods. 3 až 5platia obdobne.

§ 140

Výplata dávok

Dávky dôchodkového zabezpečenia sa vyplácajú v určenom výplatnom termíne na bežný kalendárny mesiac. Termín a spôsob výplaty dávok určia vo svojej pôsobnosti ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky a ministri spravodlivosti republík.

§ 141

Dohoda o zrážkach z dôchodku

Dohodu o zrážkach z dôchodku možno uzavrieť aj pre pohľadávku útvaru ozbrojených síl alebo zboru, ktorá vznikla za trvania služobného pomeru vojaka z povolania.

§ 142

Organizácia a riadenie

(1)

Sociálne zabezpečenie v Československej ľudovej armáde riadi, kontroluje a prostredníctvom svojich orgánov vykonáva Federálne ministerstvo národnej obrany.

(2)

Sociálne zabezpečenie príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti riadi a kontroluje Federálne ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvami vnútra a životného prostredia republík; vykonávajú ho prostredníctvom svojich orgánov Federálne ministerstvo vnútra a ministerstvá vnútra a životného prostredia republík vo svojej pôsobnosti. Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra riadi, kontroluje a prostredníctvom svojich orgánov vykonáva Federálne ministerstvo vnútra.

(3)

Sociálne zabezpečenie príslušníkov zborov nápravnej výchovy riadia, kontrolujú a prostredníctvom svojich orgánov vykonávajú vo svojej pôsobnosti ministerstvá spravodlivosti republík.

(4)

O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, ak ide o

a)

vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,

b)

príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,

c)

príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

(5)

Orgány uvedené v odsekoch 1 až 4 rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia a vyplácajú ich v prípadoch ustanovených vykonávacími predpismi aj vtedy, ak

a)

ide o dôchodok občana, ktorý bol vojakom z povolania a nesplnil podmienky nároku na dôchodok podľa tejto časti,

b)

ide o dôchodok manželky vojaka z povolania alebo občana uvedeného v ustanovení písmena a),

c)

ide o vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok pozostalého po vojakovi z povolania alebo po občanovi uvedenom v ustanovení písmena a).

(6)

Orgány uvedené v odseku 4 poskytujú požívateľom dôchodkov a ich rodinným príslušníkom, ktorí nie sú dôchodkovo zabezpečení, aj peňažné dávky sociálnej starostlivosti, a to

a)

občanom ťažko postihnutým na zdraví a starým občanom,

b)

občanom, ktorí potrebujú osobitnú pomoc,

c)

príspevok na rekreáciu detí dôchodcu.

(7)

Federálne ministerstvo obrany môže zriaďovať ústavy sociálnej starostlivosti a poskytovať aj ďalšie služby a dávky sociálnej starostlivosti pre

a)

požívateľov dôchodkov vyplácaných Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a ich rodinných príslušníkov,

b)

účastníkov odboja a ich manželky (manželov).

§ 143

Žiadosť o dávku

(1)

Vojak z povolania Česko-slovenskej armády podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia; to platí aj vtedy, keď žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podáva občan, ktorý bol vojakom z povolania Česko-slovenskej armády, a iný oprávnený, ak rozhodnúť o tejto dávke je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

(2)

Príslušník Zboru národnej bezpečnosti a vojak z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v útvare, v ktorom vykonáva službu; pozostalý po príslušníkovi Zboru národnej bezpečnosti alebo po vojakovi z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra podáva žiadosť o túto dávku v útvare, v ktorom zomretý vykonával naposledy službu. Ostatní oprávnení podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na príslušnom ministerstve.

(3)

Príslušník Zboru nápravnej výchovy podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v útvare, v ktorom vykonával službu; to tiež platí, ak žiadosť o túto dávku podáva pozostalý po príslušníkovi Zboru nápravnej výchovy. Ostatní oprávnení podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na správe Zboru nápravnej výchovy príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

(4)

Žiadosť o peňažnú dávku sociálnej starostlivosti podáva oprávnený u platiteľa dôchodku.

§ 144

Posudzovanie zdravotného stavu

(1)

Posudky o tom, či zdravotný stav vojaka z povolania alebo iného oprávneného odôvodňuje poskytnutie dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, podávajú príslušné štátne orgány.

(2)

Ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky môžu po prerokovaní s ministrom práce a sociálnych vecí Československej socialistickej republiky zriadiť vo svojej pôsobnosti posudkové komisie sociálneho zabezpečenia na posudzovanie zdravotného stavu oprávnených v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti. Ak táto komisia podáva posudok v odvolacom konaní, prerokuje ho v inom zložení, než v ktorom pôvodne rokovala.

(3)

Schopnosť vojakov z povolania vykonávať službu posudzujú lekárske komisie v pôsobnosti Federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík; na účely konania o invalidnom a čiastočnom invalidnom dôchodku a o dôchodkoch pozostalých po vojakovi z povolania rozhodujú tieto komisie o tom, či úraz alebo ochorenie vznikli pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním.

§ 145

Odvolacie konanie

(1)

Proti rozhodnutiu o dávke možno podať písomné odvolanie do 15 dní u orgánu, ktorý ho vydal; odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o odstránení tvrdosti a proti rozhodnutiu o povolení výnimky podľa § 137.

(2)

Orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám naplno vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný najneskôr do 30 dní od podania odvolania predložiť ho orgánu príslušnému rozhodnúť o odvolaní.

(3)

Odvolacím orgánom je služobný orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Odvolací orgán je povinný o odvolaní rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 60 dní odo dňa podania odvolania; ak nemožno v tejto lehote o odvolaní rozhodnúť, musia sa oprávnenému písomne oznámiť dôvody a čas, v priebehu ktorého sa o odvolaní rozhodne.

(5)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(6)

Pre konanie v sociálnom zabezpečení v ozbrojených silách neplatia ustanovenia § 122 ods. 1 až 3 a ods. 5a § 126.

§ 145a

Pre nemocenské a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb platia ostatné ustanovenia tohto zákona a predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov, ak sa v tomto zákone alebo vo vykonávacom predpise neustanovuje inak.

§ 145b

Zrušený.

§ 145c

Zrušený.

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 145d

Zo zabezpečenia občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu a členov ich rodín sa poskytujú tieto štátne dávky:

a)

zaopatrovací príspevok,

b)

príspevok na úhradu za užívanie bytu,

c)

náhrada zárobku pri službe v ozbrojených silách.

DRUHÁ HLAVA

ZAOPATROVACÍ PRÍSPEVOK

§ 145e

(1)

Zaopatrovací príspevok patrí, ak občan vykonáva základnú (náhradnú) službu v ozbrojených silách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo civilnú službu20) namiesto tejto služby (ďalej len „vojak“),

a)

dieťaťu vojaka uvedenému v § 71 ods. 2; dieťaťu, ktoré je zverené do pestúnskej starostlivosti, však nepatrí zaopatrovací príspevok z dôvodu rodinného vzťahu k rodičom,

b)

manželke vojaka, ktorá sa stará o dieťa vo veku do troch rokov, alebo je invalidná, alebo z iného vážneho dôvodu nie je zárobkovo činná,

c)

rozvedenej manželke vojaka, ktorá sa stará o jeho dieťa vo veku do troch rokov,

d)

družke vojaka, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti v čase jeho nástupu základnej (náhradnej) služby alebo civilnej služby aspoň tri mesiace a naďalej v nej zotrváva a stará sa o jeho dieťa vo veku do troch rokov,

e)

matke dieťaťa vojaka, ktorá nie je vydatá a stará sa o jeho dieťa vo veku do troch rokov,

f)

plnoletej príbuznej vojaka alebo manželky vojaka, ktorá sa stará o jeho dieťa vo veku do troch rokov, ktorého matka zomrela alebo sa nemôže z vážnych zdravotných dôvodov o dieťa starať alebo dieťa opustila, ak nepoberá zaopatrovací príspevok manželka vojaka,

g)

občanovi, ktorému bolo dieťa vojaka vo veku do troch rokov zverené rozhodnutím príslušného orgánu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak nepoberá zaopatrovací príspevok z dôvodu starostlivosti o toto dieťa manželka vojaka,

h)

občanovi, ktorému súd priznal voči vojakovi výživné alebo príspevok na výživu, a

i)

manželovi ženy, ktorá nastúpila základnú (náhradnú) službu, ak je invalidný a odkázaný výživou na manželku.

(2)

Zaopatrovací príspevok patrí oprávneným uvedeným v odseku 1 aj vtedy, ak nemá občan nárok na zabezpečenie pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách a pri výkone civilnej služby vykonávanej namiesto vojenského cvičenia.

§ 145f

(1)

Zaopatrovací príspevok je mesačne

a)

500 Sk, ak ide o dieťa,

b)

750 Sk, ak ide o ostatných oprávnených; ak sa však v týchto prípadoch priznalo výživné (príspevok na výživu) voči vojakovi, patrí zaopatrovací príspevok vo výške výživného (príspevku na výživu), najviac však v sume 750 Sk mesačne.

(2)

Ak oprávnený spĺňa podmienky na poskytovanie zaopatrovacieho príspevku z rôznych dôvodov, patrí len jeden zaopatrovací príspevok, a to vyšší.

§ 145g

(1)

Zaopatrovací príspevok dieťaťa sa vypláca tomu, kto má dieťa v priamom zaopatrení; zaopatrovací príspevok dieťaťa, ktoré je v zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo mládež s celoročným alebo týždenným pobytom z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, prípadne z dôvodu plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na budúce povolanie, sa vypláca tomuto ústavu.

(2)

Zaopatrovací príspevok občanov uvedených v § 145e ods. 1 písm. b) a h), ktorí sa nestarajú o dieťa, sa kráti o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce šesť kalendárnych mesiacov, prevyšuje 2 000 Sk mesačne. Na krátenie zaopatrovacieho príspevku platia obdobne ustanovenia o krátení vdovského dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti.

(3)

Manželka vojaka, ktorá poberá hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,21) príspevok pred umiestnením do zamestnania alebo príspevok po dobu prípravy na pracovné uplatnenie,22) sa považuje na účely zaopatrovacieho príspevku za zárobkovo činnú, ak taký príspevok prevyšuje zaopatrovací príspevok.

(4)

Za vážny dôvod, pre ktorý manželka vojaka nemôže byť zárobkovo činná, sa považuje najmä sústavná príprava na budúce povolanie a starostlivosť o dieťa predškolského veku staršie ako tri roky, ak ju nemožno zabezpečiť inak.

(5)

Starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie na roveň starostlivosti o nezaopatrené dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, ak nie je umiestnené v zariadení s celoročným alebo týždenným pobytom pre také deti.

TRETIA HLAVA

PRÍSPEVOK NA ÚHRADU ZA UŽÍVANIE BYTU

§ 145h

(1)

Vojakovi patrí príspevok na úhradu za užívanie bytu. Tento príspevok patrí aj vtedy, keď nemá občan nárok na zabezpečenie pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách a pri civilnej službe vykonávanej namiesto vojenského cvičenia.

(2)

Príspevok na úhradu za užívanie bytu sa poskytuje na plnú úhradu za užívanie bytu, najviac však v sume 400 Sk mesačne. Príspevok nepatrí, ak za prenájom bytu po dobu služby má vojak (občan) príjem.

(3)

Do sumy úhrady za užívanie bytu sa započítava aj úhrada za služby spojené s užívaním bytu. Pokiaľ táto úhrada nie je zahrnutá v úhrade za užívanie bytu alebo je v nej zahrnutá len sčasti, predpokladá sa, že úhrada za služby spojené s užívaním bytu je 100 Sk mesačne, ak skutočné náklady na tieto služby nie sú nižšie.

(4)

Za byt sa považuje aj obytná miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie pridelená príslušným orgánom alebo organizáciou.

(5)

Ak organizácia, v ktorej sa vykonáva civilná služba, uhrádza občanovi, ktorý po dobu výkonu civilnej služby býva vo svojom byte, náklady vynaložené na jeho ubytovanie,23) príspevok na úhradu za užívanie bytu nepatrí.

ŠTVRTÁ HLAVA

NÁHRADA ZÁROBKU PRI SLUŽBE V OZBROJENÝCH SILÁCH A PRI CIVILNEJ SLUŽBE

§ 145i

(1)

Náhrada zárobku patrí samostatne zárobkovo činným osobám pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách a pri civilnej službe vykonávanej namiesto vojenského cvičenia.

(2)

Náhrada zárobku je za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)

a)

50 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu,24) ak samostatne zárobkovo činná osoba nevyživuje žiadnu osobu,

b)

65 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná osoba vyživuje jednu osobu,

c)

90 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná osoba vyživuje dve osoby, a

d)

95 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná osoba vyživuje tri a viac osôb.

(3)

Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pri poskytovaní náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere.25)

(4)

Náhradu zárobku poskytuje príslušný orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý vykonáva sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb.

PIATA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 145j

(1)

Zaopatrovací príspevok a príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí od prvého dňa služby; ak sa splnia podmienky na nárok na tento príspevok až po nástupe služby, vzniká nárok dňom splnenia podmienok. Ak však má vojak nárok na náhradu mzdy (príjmu) za čas po nástupe služby, patrí príspevok až odo dňa nasledujúceho po poslednom dni, za ktorý ešte patrila táto náhrada.

(2)

Nárok na zaopatrovací príspevok a príspevok na úhradu za užívanie bytu zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok trvania nároku. Ak však niektorá z podmienok trvania nároku pominie až po 22. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom tohto kalendárneho mesiaca; ak však služba trvá aspoň po časť mesiaca, patrí zaopatrovací príspevok po celý kalendárny mesiac.

(3)

Ak zaopatrovací príspevok alebo príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí len po časť mesiaca, vypláca sa za každý deň služby tridsatina mesačnej sumy zaopatrovacieho príspevku alebo príspevku na úhradu za užívanie bytu.

(4)

Ďalšími druhmi služby v ozbrojených silách sa na účely sociálneho zabezpečenia rozumejú

a)

ďalšia služba (§ 37 branného zákona), ak občan nie je hmotne zabezpečený ako vojak z povolania,

b)

mimoriadna služba (§ 46 ods. 1 branného zákona),

c)

zvláštna služba (§ 46 ods. 2 branného zákona), s výnimkou zvláštnej služby príslušníkov policajných zborov (Zboru národnej bezpečnosti),

d)

osobné úkony pre potrebu ozbrojených síl (§ 45 branného zákona).

(5)

Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, platia pre dávky zo zabezpečenia občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu a členov ich rodín obdobne spoločné ustanovenia o dávkach sociálnej starostlivosti (§ 94 a nasl.).

PRVÁ HLAVA

ZVÝŠENIE DÔCHODKOV PRIZNANÝCH PRED 1. OKTÓBROM 1988

§ 146

Zvýšenie starobných a invalidných dôchodkov a dôchodkov za výsluhu rokov

(1)

Starobné a invalidné dôchodky a dôchodky za výsluhu rokov sa zvyšujú takto:

rok priznania dôchodku	výška zvýšenia dôchodku mesačne Sk
do 31. decembra 1975	140
1976	130
1977	120
1978	110
1979	100
1980	90
1981	80
1982	70
1983	60
1984	50
1985	až 30. septembra 1988 40.

(2)

Rokom priznania dôchodku sa rozumie rok, do ktorého spadá deň, od ktorého sa dôchodok priznal, ak nárok naň trval nepretržite až do dňa, od ktorého zvýšenie dôchodku patrí.

(3)

Starobné a invalidné dôchodky priznané zo zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 ďalej zvyšujú o 80 Sk mesačne, ak ide o dôchodok priznaný z I. pracovnej kategórie, a o 40 Sk mesačne, ak ide o dôchodok priznaný z II. pracovnej kategórie. Ako dôchodky zo zamestnania I. pracovnej kategórie sa zvyšujú aj invalidné dôchodky občanov, ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách, ak sa taký občan stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone tejto služby alebo v priamej súvislosti s ním.

(4)

Ako dôchodok priznaný zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa zvyšuje aj starobný alebo invalidný dôchodok priznaný z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. (II.) kategórie funkcií alebo sa stal plne invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone takej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Ako dôchodok priznaný zo zamestnania II. pracovnej kategórie sa zvyšuje aj dôchodok priznaný zo sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania podľa predpisov platných pred 1. januárom 1965, ak sa tento dôchodok stal podľa predpisov platných po 31. decembri 1964 starobným alebo invalidným dôchodkom a platila preň najvyššia výmera dôchodku určená pevnou sumou pre dôchodok priznaný zo služby zaradenej do II. kategórie funkcií.

§ 147

Zvýšenie čiastočných invalidných dôchodkov

Čiastočné invalidné dôchodky sa zvyšujú o polovicu sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k invalidnému dôchodku priznanému v tom istom roku ako čiastočný invalidný dôchodok.

§ 148

Zvýšenie vdovských a sirotských dôchodkov

(1)

Vdovské dôchodky sa zvyšujú o 60 % sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k dôchodku, z ktorého sa vdovský dôchodok vymeral.

(2)

Sirotské dôchodky jednostranne osirelých detí sa zvyšujú o 30 % a sirotské dôchodky obojstranne osirelých detí o 50 % sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k dôchodku, z ktorého sa sirotský dôchodok vymeral.

(3)

Ak sirotské dôchodky po zvýšení podľa odseku 2, nedosahujú najnižšie výmery uvedené v § 50 ods. 2, zvýšia sa na tieto najnižšie výmery.

§ 149

Zvýšenie osobných dôchodkov

Osobné dôchodky sa zvyšujú o sumu, ktorá by patrila k dôchodku (dôchodkom), ktorý osobný dôchodok nahrádza.

§ 150

(1)

Starobné a invalidné dôchodky účastníkov odboja sa okrem zvýšenia podľa § 146 ods. 1 ďalej zvyšujú o 120 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja I. skupiny, o 80 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja II. skupiny, a o 30 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja III. a IV. skupiny.

(2)

Ak sú splnené podmienky zvýšenia starobného a invalidného dôchodku tak podľa odseku 1, ako aj podľa § 146 ods. 3 a 4, patrí len jedno zvýšenie, a to vyššie.

§ 151

Čiastočné invalidné dôchodky účastníkov odboja a vdovské a sirotské dôchodky vdov a sirôt po účastníkovi odboja sa okrem zvýšenia podľa § 147 a 148ďalej zvyšujú, a to príslušným pomerom zo súm uvedených v § 150 ods. 1. Ustanovenie § 150 ods. 2platí tu obdobne.

§ 152

Ak dôchodky účastníkov odboja a vdov alebo sirôt po účastníkoch odboja nedosahujú spolu so všetkými zvýšeniami podľa § 146 až 151a podľa prv platných predpisov17) sumy uvedené v§ 64 ods. 2 a 3, § 65 ods. 2, 3, 5 a 6a § 66, zvyšujú sa na tieto sumy.

§ 153

(1)

Dôchodky priznané pred 1. októbrom 1988 sa zvyšujú od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988.

(2)

Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov patrí zvýšenie iba k jednému dôchodku, a to najvyššie zvýšenie. Zvýšenie k dôchodku upravenému pre súbeh nárokov na výplatu dôchodkov patrí v plnej výške; doterajšia úprava nárokov na výplatu dôchodkov pri ich súbehu zostáva pritom i po pripočítaní tohto zvýšenia naďalej zachovaná.

(3)

Ak však ide o zvýšenie dôchodku vyplácaného v súbehu s vdovským dôchodkom po účastníkovi odboja upraveným podľa § 152, znižuje sa úhrn zvýšenia o sumu, o ktorú bol takto upravený vdovský dôchodok, prípadne znížený o sumy zvýšenia podľa prv platných predpisov,17) ak boli v najnižšej výmere ustanovenej prv platnými predpismi zahrnuté.

§ 154

(1)

Zvýšenie patriace podľa tohto zákona a zvýšenie dôchodkov podľa prv platných predpisov17) sa zlučujú s dôchodkom, ku ktorému patria, a tvoria s ním naďalej jeden celok; zlúčením s dôchodkom nároky na tieto zvýšenia zanikajú.

(2)