Úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ZÁKON SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Rozsah pôsobnosti
Tento zákon upravuje správu daní, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce, vykonávanú daňovými úradmi a obcami.
§ 1a
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
daňou daň podľa osobitných zákonov1) vrátane penále, úrokov a zvýšenia dane, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane,
b)
správcom dane daňový úrad1a) a obec,
c)
správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov1a) podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,1)
d)
daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,
e)
daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane, ktorá je priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane,
f)
daňovým nedoplatkom suma dane, ktorá nebola zaplatená v lehote alebo vo výške podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,1)
g)
daňovým dlžníkom osoba, ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť daň, odviesť vybranú alebo zrazenú daň a túto povinnosť nesplnila v lehote alebo vo výške podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,1)
h)
daňovým exekučným konaním konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok a úhradu exekučných nákladov.
§ 2
Základné zásady daňového konania
(1)
V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
(2)
Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
(3)
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
(4)
Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.
(5)
Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
(6)
Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
(7)
Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.
(8)
Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.
§ 3
Miestna príslušnosť
(1)
Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom,2) inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.3)
(2)
U fyzickej osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom sa tu obvykle zdržuje, sa miestna príslušnosť riadi miestom, kde sa táto osoba obvykle zdržuje prevažnú dobu, t. j. v ktorom sa zdržuje najviac dní v roku. U fyzickej osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ani sa tu obvykle nezdržuje, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.
(3)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi sa miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva hlavnú časť svojej činnosti, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia, prípadne miestom, v ktorom sa nachádza na území Slovenskej republiky prevažná časť jeho nehnuteľného majetku.
(4)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný Daňový úrad Bratislava I, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné územné finančné orgány.
(5)
Ak vznikne daňová povinnosť okamihom prechodu štátnej hranice,4) riadi sa miestna príslušnosť miestom prechodu štátnej hranice.
(6)
Pri poplatkoch sa riadi miestna príslušnosť správcu dane podľa osobitných predpisov.
(7)
Pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Tento správca dane je povinný nahlásiť vyrubenie, prípadne ďalšie potrebné údaje správcovi dane miestne príslušnému podľa odsekov 1 až 4.
(8)
Pri dani z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode má sídlo organizačná jednotka, v ktorej platiteľ dane vykonáva výpočet mzdy, zostavuje a vedie mzdové listy, mzdu vypláca alebo pripisuje k dobru. Táto organizačná jednotka má rovnaké oprávnenia a povinnosti podľa tohto zákona ako platiteľ dane.
(9)
Pri daniach vyberaných zrážkou z príjmov, ktorú vykonávajú banky a poisťovne a na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane,4a) je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode má sídlo banka, poisťovňa alebo ich pobočka, ak má k dispozícii všetky potrebné doklady na kontrolu správnosti vykonávanej zrážky.
(10)
Na určenie miestnej príslušnosti podľa odsekov 1 až 4 a 7 je rozhodujúci stav v posledný deň kalendárneho roku, ak ide o dane vyrubované za zdaňovacie obdobie. Pri daniach vyrubovaných na zdaňovacie obdobie je rozhodujúci stav v prvý deň kalendárneho roku, ktorého sa zdaňovanie týka. Pri daniach vyberaných zrážkou je rozhodujúci stav v dobe vykonania zrážky.
(11)
Ak je miestne príslušných niekoľko správcov dane, konanie vykoná ten z nich, ktorý ho začal ako prvý, ak sa príslušní správcovia nedohodnú inak. Spory o miestnu príslušnosť medzi správcami dane rozhoduje orgán im najbližšie nadriadený. Pre obec ako správcu daní sa na účely tohto zákona považuje za orgán najbližšie nadriadený Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „ústredné riaditeľstvo“).
(12)
Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo daň vyrubiť a dodatočne vyrubiť, tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu. K tomuto výpisu sa doklady nepripájajú. Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, oznámi doterajší správca dane osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu v banke. Už zaplatené preddavky a splátky dane sa novému správcovi neprevádzajú.
(13)
Každý správca dane je v obvode svojej územnej pôsobnosti príslušný vykonať miestne zisťovanie podľa § 14 a vykonať úkony súvisiace so zabezpečením a prepadnutím tovaru a veci (§ 14a), a to i bez delegovania (§ 4).
(14)
Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť správcu dane podľa tohto alebo osobitného zákona, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
§ 4
Delegovanie
(1)
Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže orgán najbližšie nadriadený správcovi dane delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane vo svojom územnom obvode, ak považuje takýto návrh za opodstatnený.
(2)
Rozhodnutie o delegovaní oznámi daňovému subjektu orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 5
Daňové subjekty
(1)
Daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, poplatník a právny nástupca fyzickej osoby či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.
(2)
Daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani.
(3)
Platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.
§ 6
Účastníci daňového konania a tretie osoby
(1)
Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty.
(2)
Na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich správca dane na daňové konanie prizve; tieto osoby majú postavenie účastníka konania.
(3)
Tretími osobami sú
a)
svedkovia,
b)
osoby, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní,
c)
znalci, audítori a tlmočníci,
d)
ručitelia, poddlžníci a platitelia pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania,
e)
správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia, zástupcovia správcu alebo vyrovnávací správcovia,
f)
štátne orgány a obce,
g)
ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
(4)
Tretie osoby majú práva a povinnosti účastníkov konania, ak tak ustanovuje tento zákon.
§ 7
Svedkovia
(1)
Každý je povinný vypovedať v daňovom konaní ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nesmie zamlčať. Výpoveď môže byť podaná písomne alebo ústne. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal ako svedok.
(2)
Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Blízkou osobou je na účely tohto zákona manžel, druh, príbuzný v priamom rade a jeho manžel, súrodenec a jeho manžel, osvojiteľ a osvojenec a ich potomkovia a ich manželia.
(3)
Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach tvoriacich štátne tajomstvo5) alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.
(4)
Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.5a)
§ 8
Spôsobilosť na daňové konanie
Účastník daňového konania môže konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
§ 9
Zastupovanie
(1)
Fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom.6) Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví pre daňové konanie správca dane zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.
(2)
Správca dane môže ustanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine, ako aj tomu, kto nemôže v daňovom konaní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu v zahraničí a dlhodobej choroby, a nezvolil si žiadneho zástupcu.
(3)
Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu.
(4)
Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane rokoval v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane musí o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.
(5)
Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. Správca dane o tom vyrozumie zástupcu daňového subjektu.
(6)
Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, prípadne sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely daňového konania. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane sám a vyrozumie o tom všetky príslušné daňové subjekty.
§ 10
Vylúčenie zo zastupovania
(1)
Správca dane je oprávnený nepripustiť v daňovom konaní alebo z daňového konania vylúčiť zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov v daňových veciach; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca, advokát alebo komerčný právnik.
(2)
Zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt u jedného správcu dane, ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca, advokát alebo komerčný právnik alebo ak ide o spoločného zástupcu.
§ 11
Zápisnica o ústnom pojednávaní
(1)
O ústnom pojednávaní v daňovom konaní spíše správca dane zápisnicu.
(2)
Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy daňové konanie vykonal, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, označenie hlavného predmetu konania, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie dokladov a iných listín odovzdaných pri pojednávaní alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak nahradzuje zápisnica podanie, musí mať jeho náležitosti.
(3)
Súčasťou zápisnice sú i opatrenia prijaté pri ústnom pojednávaní o veci vrátane záverov prijatých pri pojednávaní.
(4)
Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov správcu dane. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
(5)
Odpis zápisnice vydá správca dane daňovému subjektu, s ktorým ústne pojednával, ak si tak výslovne hneď po začatí ústneho pojednávania žiada.
(6)
Správca dane opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. Rozhoduje o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno samostatne odvolať.
§ 12
Úradný záznam
Úradný záznam zachytáva rôzne ústne podania, oznámenia, poznámky, obsah telefonických hovorov, odkazy na iné spisové materiály, výpisy z vlastných alebo cudzích záznamov a ďalšie skutočnosti vzťahujúce sa na vec a zistené správcom dane. Úradný záznam podpíše zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname tiež odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahuje primerane § 11.
§ 13
Lehoty
(1)
Ak nie je lehota pre niektorý úkon v daňovom konaní určená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí primeranú lehotu správca dane. Zároveň upozorní na právne dôsledky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony.
(2)
Z dôležitých dôvodov môžu účastníci daňového konania pred uplynutím lehoty požiadať správcu dane o jej predĺženie.
(3)
Pri žiadosti o predĺženie lehoty, ak nejde o lehotu ustanovenú zákonom, môže správca dane lehotu predĺžiť. Správca dane však nemôže predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu, než o akú sa žiada.
(4)
Ak správca dane nerozhodne o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 15 dní od jej obdržania, považuje sa lehota za predĺženú.
(5)
Ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti, môže správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník daňového konania požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.
(6)
Lehotu nemožno predĺžiť a ani odpustiť jej zmeškanie, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.
(7)
Proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty alebo o odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustný opravný prostriedok.
(8)
Do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
(9)
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí sa lehota posledným dňom mesiaca.
(10)
Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
(11)
Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštové doručenie.
(12)
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
§ 14
Miestne zisťovanie
(1)
Správca dane v súvislosti s daňovým konaním je oprávnený vykonávať miestne zisťovanie. Na vykonanie miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom.
(2)
Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám na technických nosičoch dát a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má tiež, ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie.
(3)
Zamestnanec správcu dane má právo urobiť alebo si vyžiadať výpis alebo kópiu z účtovných písomností, záznamu alebo informácií na technických nosičoch dát na náklady daňových subjektov.
(4)
Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska, na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom, prípadne iným osobným dokladom a oprávnenie na podnikanie. Cudzí štátny príslušník preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo cestovným pasom.
(5)
Daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu dane všetky primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.
(6)
Daňový subjekt, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinný zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady a iné veci mimo svojho priestoru. Na tento postup sa vzťahuje § 15 ods. 9.
(7)
O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane podľa povahy zisťovania zápisnicu alebo úradný záznam. Ak pritom zabezpečí veci podľa § 14a, odovzdá odpis zápisnice osobe, ktorej veci zabezpečil.
§ 14a
Zabezpečenie a prepadnutie tovaru a veci
(1)
Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností v daňovom konaní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to na dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36.
(2)
Správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno odvolať.
(3)
Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.
(4)
Podľa odseku 1 sa postupuje aj v prípade, ak dopravca6f) neposkytne na požiadanie zamestnanca správcu dane doklady jednoznačne preukazujúce skutočnosti uvedené v odseku 1. Správca dane môže zabezpečiť prepravovaný tovar a veci vrátane dopravného prostriedku, ktorého je dopravca vlastníkom. Pri zabezpečení veci dopravného prostriedku sa postupuje primerane podľa odsekov 2 a 3 a § 36. V prípade nepreukázania skutočností uvedených v odseku 1 v určenej lehote dopravný prostriedok vrátane prepravovaného tovaru a veci prepadá v prospech štátu.
(5)
Ak dopravca nie je vlastníkom zabezpečeného dopravného prostriedku, zaplatí pokutu vo výške 50 % hodnoty6a) prepravovaného tovaru a veci.
(6)
Prepadnutý tovar, vec a dopravný prostriedok sa ocenia cenou obvyklou podľa osobitného predpisu.6b)
(7)
Správca dane je oprávnený prepadnutý tovar, veci a dopravný prostriedok predať v dražbe.6c) Ak je prepadnutý tovar alebo vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takýto tovar alebo vec predať v komisionálnom predaji; hodnota tovaru alebo veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 1 000 Sk.
(8)
Zabezpečený tovar a veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca dane predať ihneď.
(9)
Výťažok z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru a veci sa použije na
a)
náklady spojené so zabezpečením tovaru a veci,
b)
úhradu daní podľa § 58 ods. 7,
c)
úhradu nedoplatkov z neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí.
(10)
Zvyšok výťažku z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru a veci po použití podľa odseku 9 pripadne štátu.
(11)
Správca dane určí spôsob zničenia prepadnutého tovaru alebo veci (majetku štátu), ktoré nemožno predať, a vymenuje trojčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na zničenie takéhoto tovaru alebo veci. Náklady spojené so skladovaním a zničením prepadnutého tovaru alebo veci uhrádza fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prepadnutý tovar alebo vec predávala,6g) prepravovala alebo skladovala; o zničení tohto tovaru alebo veci spíše komisia zápisnicu, ktorej kópiu pošle do 15 dní ústrednému riaditeľstvu.
§ 14b
Povinnosti prevádzkovateľov trhovísk a trhových miest
Prevádzkovatelia trhovísk a trhových miest sú povinní zabezpečiť, aby na uvedených miestach predávali len osoby, ktoré majú oprávnenie na podnikateľskú činnosť9) alebo inú zárobkovú činnosť10) a vedia preukázať spôsob nadobudnutia tovaru a veci alebo ich pôvod. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na predaj na trhových miestach pre osoby, ktoré predávajú vlastný použitý tovar a veci a vlastné poľnohospodárske produkty.
§ 14c
Zákaz predaja niektorých výrobkov na verejných priestranstvách
Na verejných priestranstvách6d) sa zakazuje predávať tabakové výrobky a alkoholické nápoje.6e)
§ 15
Daňová kontrola
(1)
Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu6eb) a kontrola osobitného spôsobu zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti (ďalej len „paušálna daň“).
(2)
Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do ôsmich dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6.
(3)
Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené.
(4)
V deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o jej začatí. Na zápisnicu o začatí daňovej kontroly sa obdobne vzťahujú ustanovenia § 11. Zápisnica o začatí daňovej kontroly tvorí prílohu k protokolu o daňovej kontrole.
(5)
Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a)
na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane,
b)
byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
d)
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní,
e)
vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
f)
nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
(6)
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a)
umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b)
zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c)
poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d)
predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e)
predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia,
f)
umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g)
zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).
(7)
Ustanovenia odseku 6 písm. a), c), d), e) a g) sa vzťahujú na fyzickú osobu, ktorá nepodniká, ak dosahuje príjmy podľa osobitného zákona.6ec)
(8)
Kontrolovaný daňový subjekt môže uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(9)
Prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 6 písm. g) potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní odvolací orgán (§ 48 ods. 1). O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt.
(10)
O výsledku zistenia vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol o daňovej kontrole, ktorý doručí kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na jeho prerokovanie; kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa písomne k protokolu o daňovej kontrole najneskôr v deň jeho prerokovania. Po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom zamestnanec správcu dane v protokole poznamená. Jedno vyhotovenie protokolu obdrží kontrolovaný daňový subjekt. Deň prerokovania protokolu je dňom jeho doručenia; to platí aj v prípade, ak kontrolovaný daňový subjekt odmietne protokol o daňovej kontrole podpísať alebo prevziať. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt bezdôvodne nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, ktorá mu bola doručená podľa § 17, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu o daňovej kontrole deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
(11)
Protokol o daňovej kontrole musí obsahovať
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
číslo konania,
c)
meno, priezvisko, trvalý pobyt kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu,
d)
predmet daňovej kontroly a kontrolované obdobie,
e)
meno zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
f)
miesto a dobu vykonávania daňovej kontroly,
g)
súpis kontrolovaných dokladov,
h)
preukázané kontrolné zistenia,
i)
dátum vypracovania protokolu o daňovej kontrole,
j)
dátum prerokovania protokolu o daňovej kontrole,
k)
vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
l)
vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.
(12)
Správca dane je oprávnený opraviť alebo doplniť protokol o daňovej kontrole najneskôr v deň doručenia protokolu o daňovej kontrole kontrolovanému daňovému subjektu.
(13)
Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu o daňovej kontrole kontrolovanému daňovému subjektu podľa odseku 10. Týmto dňom sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Doručenie protokolu o daňovej kontrole sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane (§ 45 ods. 2).
(14)
Správca dane vykoná na žiadosť súdu daňovú kontrolu u daňového subjektu v súvislosti s konkurzným konaním a vyrovnacím konaním do 60 dní odo dňa doručenia výzvy súdu. Správca dane, ktorým je daňový úrad, vždy vykoná daňovú kontrolu a správca dane, ktorým je obec, môže vykonať daňovú kontrolu u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie, do 60 dní od vyhlásenia konkurzu alebo od povolenia vyrovnania. Na vykonanie týchto daňových kontrol sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 druhej a tretej vety. Protokol z daňovej kontroly okrem náležitostí podľa odseku 11 musí obsahovať vyčíslenie rozdielu dane. Protokol z daňovej kontroly vykonanej na požiadanie súdu správca dane doručí súdu.
(15)
Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,6eb) na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 druhej vety a odseku 14. O výsledku tejto kontroly vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly.
(16)
Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.1a)
(17)
Ustanovenia prvej časti s výnimkou § 30a sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.
§ 15a
Predbežné opatrenia
(1)
Správca dane môže počas daňovej kontroly v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jej účelu uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel.
(2)
Správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené. Ak sa na základe výsledkov daňovej kontroly dorubí daň, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom úplného uhradenia daňového nedoplatku.
(3)
Odvolanie voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení nie je prípustné.
(4)
Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné.
§ 15b
Opakovaná kontrola
(1)
Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,
a)
ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,
b)
ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona,6eb)
c)
na podnet ministerstva alebo odvolacieho orgánu podľa § 48 ods. 1.
(2)
Opakovanú daňovú kontrolu v prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a b) možno začať v lehote, v ktorej môže byť podané dodatočné daňové priznanie, alebo v lehote, v ktorej môže byť vrátená daň podľa osobitných predpisov.6eb) Na opakovanú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15.
(3)
Opakovanou daňovou kontrolou nie je
a)
preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch,
b)
daňová kontrola u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie alebo na základe žiadosti súdu (§ 15 ods. 14),
c)
daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.6h)
§ 15c
Ustanovenia § 15 až 15b sa rovnako vzťahujú aj na daňovú kontrolu paušálnej dane s výnimkou § 15 ods. 7 a 15. Ustanovenia § 15 až 15b sa rovnako vzťahujú aj na daňovú kontrolu u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, ak neskončí prevádzkovanie svojho podnikania.
§ 16
Dožiadanie
(1)
Miestne príslušný správca dane môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov v daňovom konaní iného vecne príslušného správcu dane, ak ten môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.
(2)
Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený v § 3 ods. 11.
§ 17
Doručovanie
(1)
Správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami.
(2)
Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti,
a)
o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b)
ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,
c)
ak tak určí správca dane.
(3)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(4)
Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, tá je doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.
(5)
Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.
(6)
Ak sa daňový subjekt zdržiava v cudzine, je povinný mať zástupcu na doručovanie písomností, ktorého oznámi správcovi dane.
(7)
Písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú zamestnancom oprávneným pre tohto adresáta prijímať písomnosti. Ak nie sú, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za adresáta konať; ostatné písomnosti ktorémukoľvek jeho zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme. Rovnako sa postupuje, ak adresát ustanovil na pošte osobu na prijímanie zásielok.
(8)
Písomnosti určené daňovému poradcovi, advokátovi alebo komerčnému právnikovi môžu byť doručované tiež ich zamestnancom, ktorí ním boli poverení na prijímanie písomností.
(9)
Doručenie osobám uvedeným v odsekoch 4 až 8 sa považuje za doručenie adresátovi.
(10)
Doručenie predpisovým zoznamom upravuje osobitný predpis.7)
§ 18
Doručovanie do cudziny
(1)
Adresátovi, ktorý sa zdržuje v cudzine a jeho pobyt je známy, sa doručujú úradné písomnosti priamo. Ak treba doručiť úradnú písomnosť do vlastných rúk adresáta, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku.
(2)
Ak sa adresát zdržuje v cudzine a jeho pobyt nie je známy, doručujú sa úradné písomnosti zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi (§ 9 ods. 1).
§ 19
Doručenie verejnou vyhláškou
(1)
Ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak sa adresát písomnosti určenej do vlastných rúk na mieste doručenia nezdržuje, hoci ho pri plnení registračnej povinnosti (§ 31) oznámil správcovi dane ako svoj trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo, alebo ak nie je osoba oprávnená príjímať za právnickú osobu písomnosti a osoby oprávnené za právnickú osobu konať sa v sídle spoločnosti nezdržujú.
(2)
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o uložení písomnosti sa vyvesí v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená, v mieste jeho posledného pobytu alebo sídla. Vyvesenie verejnej vyhlášky zabezpečí na dožiadanie príslušného správcu dane obec, ktorá tiež potvrdí dobu vyvesenia.
§ 20
Začatie konania
(1)
Konanie je začaté dňom, keď podanie daňového subjektu došlo príslušnému správcovi dane, alebo dňom, keď správca dane alebo iné osoby, ktoré na to zákon ustanovil, vykonali voči daňovému subjektu prvý úkon v daňovom konaní.
(2)
Ak tak tento alebo osobitný zákon ustanovuje, podávajú daňové subjekty o svojej daňovej povinnosti príslušnému správcovi dane priznanie, hlásenie a vyúčtovanie na predpísaných tlačivách.
(3)
Iné podania v daňových veciach možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo iným vhodným spôsobom, ak daňové predpisy výslovne neustanovujú, že majú byť vykonané písomne.
(4)
Podanie urobené telegraficky, diaľnopisom a telefaxom musí byť do troch dní od odoslania urobené písomne alebo ústne do zápisnice, inak sa naň hľadí, akoby nebolo podané.
(5)
Pre konanie je rozhodujúci obsah podania, i keď je nesprávne označené. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje.
(6)
Podanie sa predkladá u miestne príslušného správcu dane a na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené.
(7)
Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve správca dane daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.
(8)
Ak bude podanie opravené v určenej lehote, hľadí sa naň tak, akoby bolo predložené bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak bude opravené podanie predložené až po uplynutí určenej lehoty, považuje sa za podané dňom, keď bolo podané po oprave. Ak sa výzve správcu dane nevyhovie, hľadí sa na toto podanie, akoby nebolo podané.
§ 21
Postúpenie
(1)
Ak nie je správca dane, ktorému bolo podanie v daňovej veci doručené, príslušný na prerokovanie veci a na rozhodnutie, je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému správcovi dane a upovedomiť o tom toho, kto podanie urobil.
(2)
Ak bola podaním dodržaná lehota, považuje sa za zachovanú i u správcu dane, ktorému vec bola postúpená.
(3)
Ak dôjde správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti iného správcu dane, vráti ho odosielateľovi.
§ 22
Nazeranie do spisov
(1)
Daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam.
(2)
Daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.
(3)
Na žiadosť daňového subjektu urobí správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, doslovné odpisy, overí ich zhodu s originálom, vyznačí na nich účel ich využitia a vydá ich daňovému subjektu.
§ 23
(1)
Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním.
(2)
Daňové tajomstvo je povinný zachovávať zamestnanec správcu dane, zamestnanec nadriadeného orgánu, zamestnanec orgánu príslušného na konanie o opravných prostriedkoch, zamestnanec orgánu oprávneného vykonávať kontrolu podľa osobitného zákona,7a) zamestnanec osôb uvedených v odseku 5 písm. k) a l); táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich bývalého zamestnanca, ako aj na tretiu osobu zúčastnenú v daňovom konaní a ďalšie osoby, ktoré sa akokoľvek dozvedeli daňové tajomstvo.
(3)
Správca dane je povinný poučiť účastníkov daňového konania a tretie osoby (§ 6) o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.
(4)
Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 5.
(5)
Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva
a)
inému správcovi dane alebo inému zamestnancovi toho istého správcu dane na účely daňového konania,
b)
orgánom príslušným podľa tohto zákona rozhodovať o opravných prostriedkoch na účely rozhodovania o opravných prostriedkoch,
c)
nadriadenému orgánu správcu dane a odvolacím orgánom na účely prešetrenia sťažnosti, vybavenia žiadosti daňových subjektov vo veciach poskytnutia prostriedkov štátneho rozpočtu a vo veciach daní, ciel a iných platieb7b) a kontroly vykonávanej u správcu dane alebo jeho nadriadeného orgánu alebo odvolacieho orgánu,
d)
colným orgánom na základe tohto alebo osobitného zákona,7b)
e)
prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní, službe kriminálnej a finančnej polície Policajného zboru na základe osobitných predpisov,8)
f)
orgánom oprávneným vykonávať kontrolu činnosti správcu dane alebo jeho nadriadeného orgánu alebo odvolacieho orgánu podľa osobitného zákona7a) na účely kontroly,
g)
súdu na účely súdneho konania,
h)
ministerstvu na účely vypracúvania koncepcií a zámerov v daňovej oblasti,
i)
ústrednému riaditeľstvu a ministerstvu, ak sa poskytuje zoznam daňových dlžníkov so skutočnou výškou daňového nedoplatku,
j)
vláde Slovenskej republiky v súvislosti s predkladaním informácie o daňových nedoplatkoch,
k)
právnickej osobe zriadenej ministerstvom na spracovanie informácií pomocou výpočtovej techniky,
l)
sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni11d) a Národnému úradu práce o skutočnostiach, ktoré súvisia s plnením ich úloh,
m)
okresným úradom a krajským úradom vo veciach poskytovania dávky sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a štátnych sociálnych dávok,
n)
nadriadenému orgánu správcu dane a ministerstvu v rozsahu a na účely podľa medzinárodných zmlúv,8e)
o)
právnickej osobe alebo fyzickej osobe poverenej doručením rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania podľa § 75,
p)
Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky na účely spracovania údajov o vrátenej spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív podľa osobitného zákona,8f)
r)
Úradu pre štátnu pomoc na účely posudzovania, hodnotenia, schvaľovania štátnej pomoci, kontrolu jej poskytnutia a evidenciu štátnej pomoci.8g)
(6)
Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka.
(7)
Porušením daňového tajomstva nie je zverejnenie
a)
zoznamu daňových dlžníkov podľa § 23b,
b)
zoznamu daňových subjektov, ktorým boli poskytnuté úľavy podľa § 103,
c)
údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené.
(8)
Porušením daňového tajomstva nie je oznámenie o registrácii platiteľa dane inému daňovému subjektu podľa § 31 ods. 18.
§ 23a
(1)
Na účely podľa § 23 ods. 5 oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo
a)
riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec,
b)
riaditeľ ústredného riaditeľstva alebo ním poverený zamestnanec,
c)
minister financií alebo ním poverený zamestnanec,
d)
starosta obce alebo ním poverený zamestnanec.
(2)
Správca dane, ústredné riaditeľstvo a ministerstvo zodpovedajú za vytvorenie podmienok na zachovanie daňového tajomstva. To platí aj na využívanie a sprístupňovanie daňového tajomstva evidovaného pomocou výpočtovej techniky.
§ 23b
Poskytovanie údajov
(1)
Správca dane, ktorým je daňový úrad, písomne oznamuje do konca februára bežného roka daňovému subjektu, ktorý má daňový nedoplatok alebo daňový preplatok, výšku jeho daňového nedoplatku a výšku jeho daňového preplatku podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka v členení podľa jednotlivých druhov daní. V oznámení správca dane určí daňovému subjektu lehotu na vyjadrenie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní od doručenia oznámenia. Tento postup je oprávnený uplatniť aj správca dane, ktorým je obec.
(2)
Ústredné riaditeľstvo na základe postupu podľa odseku 1 vypracuje súpis daňových dlžníkov a v druhom polroku bežného roka zverejní zoznam tých daňových dlžníkov, ktorých celková suma daňových nedoplatkov presahuje u fyzickej osoby 500 000 Sk a u právnickej osoby 5 000 000 Sk.
(3)
V zozname, ktorý ústredné riaditeľstvo zverejňuje podľa odseku 2, uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo sídlo jej prevádzkarne,
b)
obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo.
(4)
Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam daňových dlžníkov, u ktorých eviduje podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka daňové nedoplatky presahujúce u fyzickej osoby sumu 5 000 Sk a u právnickej osoby sumu 50 000 Sk. V zozname môže uviesť len údaje podľa odseku 3; postup podľa odseku 1 tu platí rovnako.
§ 24
Vylúčenie zamestnancov správcu dane
(1)
Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2)
Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený aj v prípade, že sa v tej istej veci zúčastnil na daňovom konaní ako zamestnanec orgánu iného stupňa.
(3)
Zamestnanec správcu dane, daňový subjekt a ďalšie osoby zúčastnené na daňovom konaní sú povinní neodkladne oznámiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi správcu dane skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane.
(4)
Zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby, než bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
(5)
O vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhodne jeho priamo nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane rozhodne o vylúčení vedúci zamestnanec orgánu najbližšie nadriadeného správcovi dane.
(6)
Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca podľa odseku 5 nie je prípustné odvolanie.
§ 25
Zastavenie daňového konania
(1)
Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, daňové konanie sa zastaví, ak
a)
navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté, ak to zákon pripúšťa,
b)
je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika,
c)
sa zistí v priebehu konania, že navrhovateľ nie je podľa osobitných predpisov daňovým subjektom,
d)
daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno ďalej predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,
e)
bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,
f)
nebola s návrhom a ani dodatočne na výzvu vyrovnaná poplatková povinnosť ustanovená osobitným zákonom,
g)
bol vyrovnaný daňový nedoplatok.
(2)
Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) sa nedoručuje; toto rozhodnutie sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane.
(3)
Rozhodnutie o zastavení daňového konania musí obsahovať odôvodnenie. Proti tomuto rozhodnutiu okrem rozhodnutia podľa odseku 1 písm. b) sa možno odvolať.
§ 25a
Prerušenie konania
(1)
Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania (§ 20 ods. 7).
(2)
Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.
(3)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.
(4)
Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.
(5)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§ 26
Predbežná otázka
(1)
Ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. Inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2)
Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave občana, ak je to v pôsobnosti iného orgánu.
§ 27
Predvolanie a predvedenie
(1)
Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná, a v predvolaní súčasne upozorní na právne dôsledky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.
(2)
V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jeho predvedenie.
(3)
O predvedenie podľa odseku 2 správca dane požiada príslušný útvar Policajného zboru, ktorý je povinný ho predviesť. O predvedenie vojakov v činnej službe alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane útvar, v ktorom je predvolaný služobne zaradený.
§ 28
Náklady daňového konania
(1)
Ak neustanovuje tento zákon alebo osobitné predpisy8a) inak, náklady daňového konania hradí príslušný správca dane s výnimkou exekučných nákladov (§ 90) a nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.
(2)
Ak sa na výzvu správcu dane zúčastnia na daňovom konaní
a)
svedkovia, patrí im náhrada hotových výdavkov a ušlej mzdy; nárok treba uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká,
b)
znalci, audítori a tlmočníci, patrí im náhrada hotových výdavkov a odmien podľa osobitných predpisov,
c)
osoby s výnimkou daňových subjektov, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní, patrí im náhrada spojená s ich predložením alebo obhliadnutím; nárok je nevyhnutné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia alebo obhliadnutia, inak tento nárok zaniká,
d)
tretie osoby podľa § 6 ods. 3 písm. d) až g), patrí im náhrada hotových výdavkov; na uplatnenie nároku sa vzťahuje obdobne ustanovenie písmena a).
(3)
O uplatňovaných nárokoch rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa ich uplatnenia a v tejto lehote i poukáže v prospech oprávnených úhradu priznaného nároku. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
(4)
Ak správca dane uhradil náklady daňového konania podľa odseku 2, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu, môže tieto náklady preniesť na daňový subjekt. Predpísaná náhrada nákladov konania je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
§ 29
Dokazovanie
(1)
Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
(2)
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3)
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4)
Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(5)
Ak v daňovom konaní daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.
(6)
Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2 je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
(7)
Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu.
(8)
Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
(9)
Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.
§ 30
Rozhodnutie
(1)
V daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Rozhodnutie musí obsahovať najmä
a)
označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia,
c)
presné označenie osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo,
d)
výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,
e)
poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,
f)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.
(3)
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
(4)
Ak chýba v rozhodnutí poučenie o opravných prostriedkoch alebo v poučení bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, prípadne bola skrátená lehota na podanie opravného prostriedku alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, uzná správca dane opravný prostriedok podaný do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia za včas podaný.
(5)
Ak je v rozhodnutí určená pre podanie opravného prostriedku lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí.
(6)
Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane, oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného alebo dodatočného platobného výmeru. O zaplatení paušálnej dane na bežné zdaňovacie obdobie vydá správca dane daňovému subjektu potvrdenie; po podaní dodatočného daňového priznania k paušálnej dani sa primerane postupuje podľa § 44 ods. 6 písm. b) bodu 1.
(7)
Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie.
(8)
Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu.
(9)
Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, je právoplatné.
(10)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadne opravné prostriedky alebo ak ich podanie nemá odkladný účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.
§ 30a
Lehoty na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti
(1)
Správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného zákona1) je povinný v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených daňovým subjektom, vydať rozhodnutie alebo vykonať iné opatrenie ustanovené týmto zákonom (ďalej len „rozhodnutie“) bezodkladne.
(2)
V ostatných prípadoch je správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní od začatia konania alebo od vzniku inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V osobitne zložitých prípadoch je povinný tak urobiť do 60 dní.
(3)
Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.
(4)
Ak správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.
(5)
Ak správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v odsekoch 1 a 3 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. V prípade nečinnosti zamestnanca správcu dane je za ustanovených podmienok povinný vo veci rozhodnúť správca dane.
(6)
Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa vzťahujú aj na konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch.
§ 31
Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov
(1)
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá získa povolenie alebo oprávnenie na podnikateľskú činnosť9) alebo začne vykonávať inú zárobkovú činnosť10) na území Slovenskej republiky, je povinná registrovať sa do 30 dní u miestne príslušného správcu dane. Táto lehota začne plynúť nasledujúci deň po dni nadobudnutia právoplatnosti povolenia alebo oprávnenia alebo po dni, keď začne vykonávať inú zárobkovú činnosť. Na účely tohto zákona sa za deň právoplatnosti pokladá deň, keď je právnická osoba alebo fyzická osoba podľa príslušných predpisov oprávnená začať vykonávať podnikateľskú činnosť.
(2)
Ak začne daňovník vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, je povinný oznámiť túto skutočnosť správcovi dane do 30 dní.
(3)
Daňovník je povinný ďalej oznámiť správcovi dane do 30 dní zriadenie prevádzkarne a jej umiestnenie na území Slovenskej republiky. Tridsať dní pred zrušením tejto prevádzkarne oznámi túto skutočnosť správcovi dane.
(4)
Platiteľ dane je povinný registrovať sa u správcu dane najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na ňu, alebo daň vyberať, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(5)
Registračnú povinnosť nemá daňovník, ktorý má len náhodnú alebo jednorazovú daňovú povinnosť alebo u ktorého je predmetom zdanenia len nehnuteľnosť, ak nemá registračnú povinnosť pri inej dani. Registračná povinnosť sa ďalej nevzťahuje na daňovníkov, ktorí majú výhradne príjmy zo závislej činnosti a príjmy, z ktorých je daň vyberaná osobitnou sadzbou dane.
(6)
Pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti je daňový subjekt povinný oznámiť svoje plné meno alebo názov, trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, ako i údaje osvedčujúce skutočnosti podľa odseku 1, ako aj čísla všetkých účtov v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti. Ďalej uvedie údaje potrebné na určenie miestnej príslušnosti správcu dane, druhov daní, ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje organizačné jednotky, a predmet podnikateľskej činnosti, ktorý bude v prevažnej miere vykonávať. Právnická osoba uvedie tiež svoj štatutárny orgán a prípadne osoby, ktoré sú okrem tohto orgánu za ňu v daňových veciach oprávnené rokovať. Ak ide o daňový subjekt so sídlom v cudzine, uvedie vždy svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie. Ak je so začatím činnosti spojená i povinnosť platiť preddavky na daň, uvedie údaje potrebné na určenie týchto preddavkov.
(7)
Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odsekoch 1 až 6, najmä ak zanikne jeho daňová povinnosť pri niektorej dani, je daňový subjekt povinný ich oznámiť správcovi dane do 15 dní odo dňa, keď vznikli. Pri zrušení činnosti je daňový subjekt povinný vrátiť správcovi dane do 15 dní od jej zrušenia osvedčenie o registrácii.
(8)
Ak je daňovým subjektom osoba so sídlom alebo bydliskom v cudzine, ktorá nemá na území Slovenskej republiky prevádzkareň ani nehnuteľný majetok, je povinná sa zaregistrovať najneskôr v deň začatia dani podliehajúcej činnosti.
(9)
Registrácia alebo oznámenie podľa tohto zákona sa predkladá správcovi dane na tlačive vydanom ministerstvom. Na registračnom tlačive musí daňový subjekt vyhlásiť, že ide o jeho prvú daňovú registráciu, alebo uviesť, či bol už niekedy daňovo registrovaný, a ak áno, kedy, u ktorého správcu dane, pridelené daňové identifikačné číslo, meno alebo názov, pod akým bol registrovaný, a či bola registrácia odobratá alebo zrušená a dôvody, pre ktoré sa tak stalo. Ministerstvo a ústredné riaditeľstvo môžu rozšíriť údaje požadované pri registrácii na registračnom tlačive, ak pôjde o údaje nevyhnutné na riadnu správu jednotlivých daní.
(10)
Správca dane preverí údaje oznámené daňovým subjektom pri registrácii a v prípade pochybností o ich správnosti alebo úplnosti vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný na výzvu odpovedať. Ak dodrží daňový subjekt túto lehotu, považuje sa za dodržanú i lehota uvedená v odseku 1, ak inak k porušeniu lehoty uvedenej v odseku 1 nedošlo.
(11)
Správca dane pridelí zaregistrovanému daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a o vykonanej registrácii mu vydá osvedčenie. Toto číslo je daňový subjekt povinný uvádzať na všetkých daňových dokladoch (napr. na faktúrach, dobropisoch, vrubopisoch, pokladničných dokladoch a dodacích listoch), ktoré bude vydávať, a tiež pri styku so správcom dane. Pri zmenách skutočností uvedených v osvedčení je daňový subjekt povinný predložiť osvedčenie o registrácii súčasne s oznámením týchto zmien podľa odseku 7. Na tomto osvedčení správca dane vyznačí vykonané zmeny.
(12)
Ak nesplní daňový subjekt svoju registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, urobí tak správca dane z úradnej moci neodkladne, po zistení skutočností odôvodňujúcich takýto postup.
(13)
Ak nesplní daňový subjekt svoju povinnosť podľa odseku 7, vykoná správca dane príslušné zmeny v registrácii alebo registráciu zruší, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.
(14)
Správca dane vedie i evidenciu nezaregistrovaných daňových subjektov a subjektov, o ktorých možno predpokladať, že sa stanú daňovými subjektmi. Táto evidencia slúži výlučne správcovi dane na účely zdanenia a okrem oprávnených zamestnancov správcu dane nemôže do nej nikto nazrieť ani z nej poskytovať akékoľvek informácie, pričom nie sú dotknuté ustanovenia § 23 ods. 4 a ods. 5 písm. n).
(15)
Ak je správcom dane obec, môže podľa miestnych podmienok tu ustanovenú registračnú povinnosť daňových subjektov vhodne obmedziť (okruh daňových subjektov, okruh nimi uvádzaných skutočností).
(16)
Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa nepoužijú, ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje inak.
(17)
Platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov je povinný predkladať do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na túto daň a daň vyberanú osobitnou sadzbou dane za uplynulý štvrťrok správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo.
(18)
Na žiadosť daňového subjektu správca dane oznámi, či iný daňový subjekt je registrovaný ako platiteľ dane.10a) Na účely daňového konania sa prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti.
§ 32
Súčinnosť tretích osôb
(1)
Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy a notári v prípadoch, keď predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných predpisov, sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na vyrubenie a vymáhanie dane.
(2)
Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcom dane výsledky kontrol, ak majú vzťah k daňovým povinnostiam.
(3)
Štátne a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku,10d) sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie a vymáhanie daní.
(4)
Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri správe daní, sú povinné na výzvu správcu dane listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
(5)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej9) alebo inej zárobkovej činnosti10) alebo z prenájmu, ktoré v rámci tejto činnosti vykonávajú platby fyzickým osobám s výnimkou platieb za obstaranie zásob a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej osoby presiahne platba sumu 10 000 Sk za kalendárny rok. V oznámení sa uvedie meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, vyplatená suma vrátane zrážok vykonaných podľa osobitného predpisu,10e) deň a dôvod platby. Oznámenie sa zašle vždy do 30 dní po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola platba vykonaná.
(6)
Banky10c) a iné peňažné ústavy sú povinné oznamovať na písomnú žiadosť správcu dane čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny, údaje o pôžičkách, úveroch a úsporných vkladoch.11)
(7)
Na výzvu správcu dane sú mu pošty povinné oznamovať najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priehradky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich daňovníkovi poštou alebo do jeho poštovej priehradky, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.
(8)
Orgány spojov sú povinné oznamovať správcovi dane na jeho výzvu totožnosť užívateľov telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(9)
Poisťovne sú povinné oznamovať správcom dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do 30 dní odo dňa plnenia.
(10)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi dane na jeho výzvu totožnosť a adresu podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(11)
Verejní prepravcovia sú na výzvu správcu dane povinní mu oznamovať najmä odosielateľov a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako i údaje o dobe prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky.
(12)
Všeobecná zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa a iné verejnoprávne inštitúcie obdobného zamerania, ako aj ostatné poisťovne11d) sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje o zamestnávateľoch poistencov.
(13)
Obvodný úrad príslušný na vedenie matrík je povinný oznámiť správcovi dane oznámenia o úmrtiach.
§ 33
Postup pri ukončení činnosti
(1)
Správca dane pri zistení, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, urobí opatrenia potrebné na urýchlené určenie dane a na vybranie nedoplatkov na všetkých daniach za celú dobu jeho činnosti, za ktorú plynuli príjmy podliehajúce zdaneniu.
(2)
Daňový subjekt zapísaný v obchodnom registri je povinný predložiť súčasne s návrhom na výmaz z obchodného registra súhlas správcu dane k návrhu na výmaz z obchodného registra. Tento súhlas je daňový subjekt povinný si od správcu dane vyžiadať.
(3)
Pri postupe podľa odseku 2 správca dane prihliada na daňové nedoplatky a daň, ktorú má daňový subjekt zaplatiť v lehote splatnosti podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.
§ 34
Vyhľadávacia činnosť
(1)
Správca dane je oprávnený overovať úplnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať tiež všetky údaje týkajúce sa ich príjmov, majetkových pomerov a ďalších skutočností rozhodujúcich na správne vyrubenie a vymáhanie dane.
(2)
Pri tejto činnosti má správca dane rovnaké oprávnenia ako pri miestnom zisťovaní a daňovej kontrole.
(3)
Vyhľadávacia činnosť môže byť vykonávaná i bez priamej súčinnosti s daňovým subjektom.
(4)
Na registráciu neprihlásené daňové subjekty zistené vyhľadávacou činnosťou sa považujú za subjekty, ktoré si nesplnili oznamovaciu povinnosť podľa § 31 tohto zákona.
§ 35
Pokuty
(1)
Tomu, kto nesplnil povinnosť nepeňažnej povahy vyplývajúcu z tohto zákona alebo z osobitného predpisu alebo uloženú rozhodnutím podľa tohto zákona, môže správca dane opakovane uložiť pokutu do výšky 1 000 000 Sk. Opakovane možno uložiť pokutu, ak uloženie pokuty neviedlo k náprave a protiprávny stav trvá.
(2)
Pri ukladaní pokút sa prihliada najmä na závažnosť, dobu trvania a následky protiprávneho konania.
(3)
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať. Odvolanie má odkladný účinok.
(4)
Pokuta sa neuloží, ak sa zvýši daň podľa § 67.
(5)
V konaní o uložení pokuty sa postupuje podľa tohto zákona.
(6)
Pokutu nemožno uložiť, ak uplynuli tri roky od konca roka, v ktorom došlo ku konaniu zakladajúcemu právo na uloženie pokuty. Právo vymáhať vyrubenú pokutu sa premlčuje po piatich rokoch od vykonateľnosti rozhodnutia.
(7)
Ak správca dane zistí, že daňový subjekt nepoužíva pokladnicu, uloží mu pokutu až do výšky 100 000 Sk, najmenej však 10 000 Sk. Pri opakovanom zistení podá správca dane návrh na pozastavenie podnikateľskej činnosti.11b)
(8)
Ak správca dane zistí, že daňový subjekt nevydá doklad vyhotovený pokladnicou, uloží mu pokutu od 1 000 Sk do 10 000 Sk. Pri opakovanom zistení správca dane uloží pokutu od 5 000 Sk do 50 000 Sk.
(9)
Ak správca dane zistí, že daňový subjekt nevedie evidenciu podľa osobitného predpisu,11c) uloží mu pokutu až do výšky 100 000 Sk, najmenej však 5 000 Sk.
(10)
Ak správca dane zistí, že daňový subjekt svojím zásahom vyradí z prevádzky pokladnicu, uloží mu pokutu až do výšky 100 000 Sk, najmenej však 10 000 Sk.
(11)
Ustanovenia odsekov 7 až 10 sa prvý raz použijú, počnúc 1. júlom 1995.
§ 35a
Blokové konanie
(1)
Ak sa nesplnenie povinnosti podľa § 35 ods. 1 preukázateľne zistí, môže správca dane uložiť fyzickej osobe pokutu do výšky 5 000 Sk aj v blokovom konaní, ak je fyzická osoba ochotná zaplatiť pokutu na mieste. Proti uloženiu pokuty sa nemožno odvolať. Ak nemožno pokutu zaplatiť na mieste, vydá sa na pokutu nezaplatenú na mieste blok s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty miestne príslušnému správcovi dane, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty.
(2)
Zamestnanci správcu dane sú povinní preukázať oprávnenie na ukladanie pokút v blokovom konaní služobným preukazom. Na pokutovom bloku sa vyznačí, komu, kedy a za porušenie akej zákonnej povinnosti bola pokuta uložená. Pokutový blok je súčasne potvrdením o zaplatení pokuty na mieste v hotovosti.
§ 36
Pozastavenie činnosti
(1)
Ak dochádza u daňového subjektu k opakovanému porušeniu povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú už bola uložená pokuta podľa § 35, a nedošlo pri tom ani dodatočne k splneniu tejto povinnosti, môže správca dane pozastaviť daňovému subjektu činnosť, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia a ktorých sa porušenie týka, až na dobu 30 dní.
(2)
Pozastavenie činnosti možno uplatniť, ak neplnenie povinnosti daňovým subjektom sťažuje jeho registráciu alebo zistenie skutočností rozhodujúcich na správne a úplné určenie dane.
(3)
Správca dane vyzve daňový subjekt na dodatočné splnenie jeho povinnosti a určí mu na to primeranú lehotu. Vo výzve ho súčasne upozorní na možnosť pozastavenia činnosti. Proti tejto výzve sa možno odvolať do ôsmich dní od jej doručenia. Podané odvolanie nemá odkladný účinok.
(4)
Ak daňový subjekt nesplní povinnosť ani v lehote určenej vo výzve podľa odseku 3, môže správca dane vydať rozhodnutie o pozastavení činnosti daňového subjektu. Súčasťou rozhodnutia musí byť i jeho odôvodnenie a spôsob naloženia s vecami podliehajúcimi skaze, ak sú zahrnuté v tej časti majetku subjektu dane, voči ktorej je pozastavenie činnosti uplatnené, a presné vymedzenie doby, odkedy a na ako dlho sa toto opatrenie uplatní. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
(5)
Pozastavenie činnosti sa uskutoční tak, že v rozhodnutí uvedený hmotný majetok sa za policajnej spolupráce uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradným uzáverom. Daňový subjekt, u ktorého došlo k pozastaveniu činnosti, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto uzavretého majetku po dobu, po ktorú pozastavenie činnosti trvá.
(6)
Ak je to možné a vhodné, môže okrem toho správca dane zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným zámkom.
(7)
O priebehu uplatnenia pozastavenia činnosti na mieste sa spíše zápisnica.
(8)
Od okamihu, keď bol majetok zabezpečený úradným uzáverom, možno s uzavretým hmotným majetkom akokoľvek manipulovať alebo doň vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti.
(9)
Prípadné straty a škody, ktoré vzniknú daňovému subjektu z pozastavenia činnosti, vrátane ušlého zisku znáša daňový subjekt.
§ 37
Záznamová povinnosť
(1)
Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem evidencie ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom viedol osobitné záznamy potrebné na správne určenie dane.
(2)
Povinnosť viesť záznamy ukladá správca dane rozhodnutím, proti ktorému sa nemožno odvolať. Súčasťou rozhodnutia musí byť presné určenie zaznamenávaných údajov, ich členenie a usporiadanie vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa záznam vedie.
(3)
Daňovník, ktorý je povinný platiť preddavky na daň, vedie záznam s prehľadom údajov potrebných na určenie dane a v lehote určenej na platenie preddavkov predkladá správcovi dane prehľad potrebných ukazovateľov.
(4)
Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa osobitného predpisu, je povinný vždy viesť evidenciu príjmov a evidenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku.
(5)
Správca dane je oprávnený kontrolovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia plnenie záznamovej povinnosti a ukladať rozhodnutím povinnosť odstránenia chýb. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(6)
Záznamy a doklady na ne sa vzťahujúce je daňový subjekt povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť (§ 45).
§ 38
Daňové priznanie a hlásenie
(1)
Daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý, komu vzniká v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom daňová povinnosť, alebo ten, koho na to správca dane vyzve.
(2)
Daňové priznanie alebo hlásenie možno účinne podať len na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo. Súčasťou daňového priznania alebo hlásenia sú i prílohy označené v príslušnom tlačive. Pri dovoze plní funkciu daňového priznania písomný návrh na colné konanie alebo iný doklad potvrdzujúci prepustenie tovaru.
(3)
Daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva najneskôr do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V tejto lehote je daňový subjekt povinný daň i zaplatiť, ak osobitný predpis neustanovuje inak.8b)
(4)
Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako jeden rok, podáva sa daňové priznanie alebo hlásenie do 15 dní po jeho uplynutí. Ak nevznikne v zdaňovacom období daňová povinnosť, oznámi túto skutočnosť daňový subjekt správcovi dane v rovnakej lehote. Túto lehotu nemožno predĺžiť.
(5)
Ak sa daňová povinnosť plní pri prechode štátnych hraníc, je daňový subjekt povinný súčasne predložiť daňové priznanie.
(6)
Správca dane môže na žiadosť daňovníka alebo daňového poradcu alebo i z vlastného podnetu predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri mesiace. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty sa nemožno odvolať.
(7)
Ak daňovník zomrie, je povinný podať daňové priznanie za príslušnú časť roka jeho právny nástupca. Ak je právnych nástupcov viac, podá priznanie ktorýkoľvek z nich. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je právnym nástupcom Slovenská republika, daňové priznanie nepodáva. Ak nie je známy právny nástupca alebo právny nástupca zomrie, podá priznanie zástupca ustanovený správcom dane. Priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka alebo po ustanovení zástupcu, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť predĺžiť.
(8)
Ak daňovník pred svojím úmrtím nepodal daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ak mal povinnosť podať daňové priznanie a daň nebola vyrubená, je právny nástupca s výnimkou právneho nástupníctva Slovenskej republiky povinný podať priznanie za zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Ak nie je známy právny nástupca alebo dedič, priznanie podá zástupca ustanovený správcom dane. Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť predĺžiť.
(9)
Ak zanikne daňovník bez vykonania likvidácie, je jeho právny nástupca alebo orgán, ktorý o zrušení rozhodol, povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca od jeho zániku priznanie za uplynulú časť zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže túto lehotu v odôvodnených prípadoch predĺžiť až na tri mesiace.
(10)
Daňovník zostaví účtovnú závierku ku dňu jeho zrušenia a najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca podá daňové priznanie a vyrovná daňovú povinnosť. Po skončení likvidácie alebo po uplynutí času podľa osobitného predpisu8c) je likvidátor povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca priznanie po celý čas likvidácie a v priznaní uviesť aj hospodársky výsledok z predaja obchodného majetku a výšku likvidačného zostatku vyčíslenú na účely zdanenia podielu podľa osobitného predpisu.8d)
(11)
Pri zrušení trvalej prevádzkarne na území Slovenskej republiky sú subjekty so sídlom v cudzine povinné podať priznanie najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca za uplynulú časť roka.
(12)
Pri zániku daňovníka sa nesmie jeho majetok rozdeliť medzi zakladateľa alebo medzi spoločníkov pred zaplatením dane.
(13)
V prípadoch uvedených v odsekoch 6 až 11 je daňová povinnosť splatná v lehote na podanie daňového priznania.
(14)
Daňový subjekt je povinný v daňovom priznaní alebo hlásení daň si sám vypočítať a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenie, zvýhodnenie, úľavy, odpočty a vyčísliť ich výšku.
(15)
Skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne.
(16)
Platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov je povinný predkladať do 31. marca nasledujúceho roka hlásenie o vyúčtovaní dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo.
(17)
Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou alebo vyhlásením konkurzu alebo daňovníkovi bolo povolené vyrovnanie alebo potvrdené nútené vyrovnanie, podáva sa daňové priznanie do jedného mesiaca od skončenia zdaňovacieho obdobia podľa osobitného zákona; v tejto lehote sa musí daň aj zaplatiť.
§ 39
Opravné a dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie
(1)
Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.
Tento text je zverejnený za vlastných podmienok opätovného použitia zdroja Slov-Lex, nie pod licenciou Legalize ani pod licenciou voľného diela.
Slov-Lex
verejná doména (úradné texty vylúčené z autorskoprávnej ochrany)