Úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov

Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia môže daňový subjekt podať opravné priznanie alebo hlásenie. Na vyrubovacie konanie sa použije opravné priznanie alebo hlásenie a na predchádzajúce priznanie alebo hlásenie sa neprihliada.

(2)

Ak zistí daňový subjekt, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení alebo správcom dane vyrubená, je povinný predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie alebo hlásenie. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná.

(3)

Dodatočné priznanie alebo hlásenie môže daňový subjekt predložiť aj v tom prípade, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení alebo správcom dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania alebo hlásenia možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemôže daňový subjekt predložiť po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly.

(4)

Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie týkalo, a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová kontrola podľa § 15 ods. 3 alebo podľa § 15 ods. 14, alebo podľa § 15 ods. 15 alebo opakovaná daňová kontrola, dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po dobu jej výkonu.

(5)

Opravné alebo dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva na tlačive, ktoré musí byť označené ako opravné alebo dodatočné. V dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení sa vyznačia aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo hláseniu.

§ 40

Majetkové priznanie

(1)

Fyzické osoby, ktoré majú v Slovenskej republike trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržujú,3) a právnické osoby zaoberajúce sa podnikateľskou činnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky podávajú majetkové priznanie s uvedením majetku, ktorý vlastnia v tuzemsku i v cudzine.

(2)

Fyzické osoby, ktoré nemajú v Slovenskej republike trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržujú, a právnické osoby so sídlom v cudzine podávajú majetkové priznanie s uvedením nehnuteľného majetku, ktorý vlastnia v Slovenskej republike.

(3)

Majetkové priznanie sa podáva vždy do 30. septembra podľa stavu k 1. januáru roka, v ktorom sa priznanie podáva. Prvýkrát sa priznanie podáva v roku 1993, ďalej v roku 1995 a potom vždy po troch rokoch. Priznanie sa podáva správcovi dane miestne príslušnému k správe dane z príjmov. Pri tom sa primerane postupuje podľa ustanovení § 38, 39 a 41.

(4)

Na základe majetkového priznania osôb zistí správca dane prírastky majetku v jednotlivých rokoch.

(5)

Majetkové priznanie musí menovite obsahovať

a)

všetok nehnuteľný majetok,

b)

hnuteľné veci,

c)

majetkové práva a iné majetkové hodnoty.

(6)

Majetok uvedený v odseku 5 písm. a) sa ocení cenou obstarania, ktorou je pri odplatnom nadobudnutí takéhoto majetku dohodnutá kúpna cena, pri bezodplatnom nadobudnutí cena podľa osobitného predpisu11da) a pri vlastnej výstavbe výdavky na obstaranie takéhoto majetku, a majetok uvedený v odseku 5 písm. b) a c) si daňový subjekt na tieto účely ocení cenou obvyklou. Majetok uvedený v odseku 5 písm. a) sa v priznaní uvedie vždy a majetok uvedený v odseku 5 písm. b) a c) len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 1 000 000 Sk. Pri nižších hodnotách je priznanie dobrovoľné. Na výzvu správcu dane sú osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 povinné predložiť majetkové priznanie, ak ide o majetok, ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 1 000 000 Sk.

(7)

Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak nebolo dohodou manželov určené inak. Ak jeden z manželov podniká, podáva majetkové priznanie za majetok určený na podnikanie ten z manželov, ktorý podniká. Ak podnikajú obidvaja manželia spoločne, podáva majetkové priznanie každý z manželov v rozsahu svojho podielu na podnikaní alebo podielu na príjmoch z tohto podnikania.

(8)

Na výzvu správcu dane sú povinné osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 preukázať, či boli majetkové prírastky obstarané zo zdanených príjmov. Táto povinnosť sa vzťahuje i na majetok, ktorý síce ku dňu rozhodujúcemu pre podanie majetkového priznania už predkladateľ nevlastnil, ale ho nadobudol v období od predchádzajúceho majetkového priznania.

(9)

Zistené majetkové prírastky, pri ktorých nebolo preukázané ich obstaranie zo zdanených príjmov, využije správca dane na dodatočné overenie správnosti zdanenia za dobu, keď k použitiu nezdanených prostriedkov došlo, a podľa pomôcok daň dodatočne vyrubí.

(10)

Z majetkových prírastkov, pri ktorých zdanenie nebolo preukázané, správca dane vyrubí daň z príjmov. Časť majetkového prírastku, ktorá vyplynula iba zo zmeny cenových predpisov, prípadne zmeny všeobecnej ceny, nepodlieha dani.

(11)

Právo dodatočne vyrubiť daň na základe majetkového priznania zaniká po 20 rokoch, počínajúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom povinnosť podať majetkové priznanie vznikla.

(12)

Správca dane má právo preveriť správnosť a úplnosť údajov uvedených v majetkovom priznaní. Na túto kontrolu sa vzťahuje primerane § 15.

(13)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý majetok sa v majetkovom priznaní neuvádza.

§ 41

Vytýkacie konanie

(1)

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo hlásenia a dokladov predložených daňovníkom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovníkovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

(2)

Vo výzve daňovníkovi určí správca dane primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty.

§ 42

Určenie dane v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia

Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie včas, a to ani po výzve správcu dane, alebo neboli na výzvu v určenej lehote odstránené chyby, je správca dane oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom.

§ 43

Zákaz prenosu daňovej povinnosti

Dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak.

§ 44

Vyrubenie dane a jej doplatku

(1)

Podľa výsledkov vyrubovacieho konania určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená.

(2)

Ak sa daňová povinnosť odchyľuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo od dane, ktorú daňový subjekt v daňovom konaní uznal, musí byť zo spisového materiálu zrejmé, podľa akých pomôcok alebo na akom podklade správca dane dorubil daň odlišne, ako i dôvody tohto rozdielu. Obdobne musí byť zo spisového materiálu zrejmé, ako bol zistený daňový základ a určená daň stanovená, ak sa tak stalo bez priznania alebo hlásenia daňového subjektu.

(3)

Ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené.

(4)

O určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca dane daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak.

(5)

Za vyrubenie dane sa považuje podané daňové priznanie alebo hlásenie. Za deň vyrubenia dane sa považuje posledný deň lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia. Ak bolo daňové priznanie alebo hlásenie podané oneskorene, za deň vyrubenia dane sa považuje deň, keď bolo správcovi dane doručené. Toto sa vzťahuje aj na dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie s tým, že za deň vyrubenia dane sa považuje deň doručenia daňového priznania alebo hlásenia správcovi dane. Pri paušálnej dani sa za vyrubenie dane považuje doručené potvrdenie o zaplatení paušálnej dane na bežné zdaňovacie obdobie.

(6)

Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)

a)

platobný výmer, ak

1.

sa daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo oznámení, alebo v potvrdení o zaplatení paušálnej dane na bežné zdaňovacie obdobie,

2.

daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo oznámenia sa neodlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo oznámenia, zistenej daňovou kontrolou,

3.

daň mala byť podľa osobitných predpisov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo oznámenia, ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil.

b)

dodatočný platobný výmer, ak

1.

sa daň zistená po daňovej kontrole alebo opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo oznámení, alebo v potvrdení o zaplatení paušálnej dane na bežné zdaňovacie obdobie,

2.

daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo oznámenia sa odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo oznámenia, zistenej daňovou kontrolou alebo opakovanou daňovou kontrolou,

3.

daň mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo oznámenia a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.

(7)

V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru možno napadnúť len vyrubený rozdiel dane. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia dodatočného platobného výmeru.

(8)

Tlačivá platobných výmerov, predpisových zoznamov a vyhlášok k nim vydá ministerstvo a ústredné riaditeľstvo.

§ 45

Zánik práva vyrubiť daň

(1)

Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani jej doplatok alebo priznať nárok na daňový odpočet po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ňom vznikla daňová povinnosť bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať.

(2)

Ak bol pred uplynutím tejto lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej doplatku, plynie päťročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť a dodatočne vyrubiť daň však možno najneskôr do desiatich rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie.

(3)

Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno daňovému subjektu vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň najneskôr do desiatich rokov od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, a to aj v prípade, ak daň má byť nižšia; v týchto prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.

§ 46

Odvolanie

(1)

Proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené, sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

(2)

Proti rozhodnutiam, najmä proti výzvam podľa § 41, ktoré predchádzali určeniu dane, sa nemožno odvolať ani uplatniť mimoriadny opravný prostriedok.

(3)

Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté.

(4)

Odvolanie musí obsahovať

a)

presné označenie správcu dane,

b)

presné označenie odvolávajúceho sa,

c)

číslo konania, prípadne číslo platobného výmeru, proti ktorému odvolanie smeruje,

d)

uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,

e)

dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi,

f)

navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

(5)

Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Ak neobsahuje podané odvolanie zákonom predpísané náležitosti, vyzve správca dane odvolávajúceho sa na jeho doplnenie s poučením, v akom smere musí byť doplnené, a o následkoch nevyhovenia výzve a určí na to primeranú lehotu, najmenej 15 dní. Ak vyhovie odvolávajúci sa tejto výzve v plnom rozsahu, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak nevyhovie odvolávajúci sa výzve, správca dane odvolacie konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je odvolanie prípustné.

(6)

Ak nemôže správca dane posúdiť všetky údaje odvolania na základe výsledkov už vykonaného konania, konanie doplní.

(7)

Do doby, pokiaľ nie je o odvolaní rozhodnuté, môže odvolávajúci sa údaje svojho odvolania doplňovať a pozmeňovať.

(8)

Ak odvolávajúci vezme svoje odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci odvolanie nové, i keby ešte odvolacia lehota neuplynula. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané správcom dane v konaní úkony, späťvzatím sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní.

(9)

Odvolanie nemá odkladný účinok, ak neustanovuje tento zákon inak.

(10)

Odvolanie je neprípustné, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho výrok.

§ 47

Postup správcu dane

(1)

Správca dane, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté, môže rozhodnúť o odvolaní sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Správca dane môže rozhodnúť o odvolaní i v prípade, že mu vyhovie iba čiastočne. Proti takémuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

(2)

Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať odôvodnenie, ak sa ním nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí správca dane vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.

(3)

Ak správca dane o odvolaní podľa odsekov 1 a 2 nerozhodne sám, postúpi odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.

(4)

Predkladacia správa musí obsahovať najmä tieto údaje:

a)

zhrnutie výsledkov doplneného konania,

b)

stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,

c)

návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.

(5)

Správca dane odvolanie zamietne, ak

a)

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné,

b)

je podané po určenej lehote,

c)

je podané osobou na to nepríslušnou.

(6)

Správca dane nevydáva rozhodnutie o zamietnutí odvolania podľa odseku 5.

§ 48

Postup odvolacieho orgánu

(1)

Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V prípade, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, odvolacím orgánom je ministerstvo.

(2)

Odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

(3)

Ustanovenia prvej časti a § 41 sa primerane použijú aj na odvolacie konanie.

(4)

Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok alebo o dani dohodnutej v daňovom konaní, skúma odvolací orgán iba dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. Ak zistí odvolací orgán, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.

(5)

Odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

(6)

Rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa ním nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.

(7)

Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom odvolací orgán všetky ostatné dotknuté daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Na vyjadrenie doručené po určenej lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Prípadná zmena daňovej povinnosti vyplývajúca z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty.

(8)

Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa nemožno odvolať.

§ 49

Sťažnosť

(1)

Ak má daňovník pochybnosť o správnosti zrazenej dane, požiada platiteľa dane v lehote 60 dní odo dňa, keď k zrážke došlo, o vysvetlenie. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti.

(2)

Platiteľ dane je povinný oznámiť daňovníkovi požadované údaje do 30 dní odo dňa, keď žiadosť obdržal, a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť.

(3)

Ak nesúhlasí daňovník s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa dane správcovi dane, v ktorého obvode má platiteľ sídlo alebo trvalý pobyt, a to do 30 dní odo dňa, keď daňovník obdržal oznámenie platiteľa dane.

(4)

Správca dane o sťažnosti rozhodne a rozhodnutie doručí daňovníkovi i platiteľovi dane. Rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Na konanie o sťažnosti sa nevzťahuje osobitný predpis.12)

(5)

Proti tomuto rozhodnutiu sa môže odvolať daňovník i platiteľ dane v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia.

§ 50

Námietka a reklamácia

(1)

Daňový subjekt môže uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní.

(2)

Námietku musí podať daňový subjekt písomne alebo ústne do zápisnice do ôsmich dní odo dňa, keď sa o namietaných skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Správca dane posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

(4)

Proti postupu správcu dane pri platení a evidencii dane môže daňový dlžník [§ 1a písm. g)] podať reklamáciu. Na podmienky a spôsob vybavenia sa primerane vzťahujú odseky 2 a 3.

§ 51

Obnova konania

(1)

Konanie ukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak

a)

vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

b)

rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,

c)

rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

(2)

Žiadosť o obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3)

Žiadosť musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však pred uplynutím lehoty, v ktorej zaniká právo daň vyrubiť. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

(4)

V návrhu na obnovu konania musia byť uvedené dôkazy preukazujúce odôvodnenosť návrhu a dodržanie lehôt.

(5)

Ak prešla miestna príslušnosť zo správcu dane, ktorý pôvodne vo veci rozhodol, na iného správcu dane, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu.

§ 52

Postup pri obnove konania

(1)

Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje alebo nariaďuje obnovu konania tento orgán. Povoliť alebo nariadiť obnovu konania ukončeného právoplatnou daňovou exekučnou výzvou (§ 76) nie je prípustné.

(2)

Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane.

(3)

Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje pri zmene miestnej príslušnosti o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje orgán, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu.

(4)

V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa uvedie, v akom rozsahu sa konanie obnovuje a z akých dôvodov.

(5)

Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania sa nemožno odvolať. Ak bola rozhodnutím zamietnutá žiadosť o obnovu konania, možno sa proti nemu odvolať.

(6)

Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni; ak rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní viazaný jeho právnym názorom.

(7)

Ak konanie alebo jeho jednotlivé úkony neboli dotknuté dôvodom, pre ktorý sa obnova povoľuje alebo nariaďuje, zostávajú v platnosti.

(8)

Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje, ak sa ho dôvod obnovy týka. Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.

§ 53

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

(1)

Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, s výnimkou daňovej exekučnej výzvy, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister financií Slovenskej republiky na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky nemožno preskúmavať.

(2)

Ak bolo rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia toto rozhodnutie zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.

(3)

Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

(4)

Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.

(5)

Príslušný orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

(6)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa nemožno odvolať.

§ 54

Opravy zrejmých omylov a nesprávností

(1)

Vyrubenú daň správca dane rozhodnutím opraví alebo zruší na žiadosť alebo z úradnej moci, ak

a)

bola vyrubená niekomu, kto podľa zákona ju nie je povinný platiť,

b)

prišlo pri určení daňovej povinnosti k chybe v počítaní, písaní alebo inému omylu, najmä ak ide o určenie dvojitej daňovej povinnosti pri tej istej dani a u toho istého daňového subjektu.

(2)

Zhodne s opravou daňovej povinnosti sa opraví tiež príslušenstvo dane.

(3)

Ustanovenie odseku 1 písm. b) sa použije primerane i pri oprave zrejmých nesprávností v iných rozhodnutiach alebo opatreniach, ktorými nebola určená daňová povinnosť.

(4)

Opravy alebo zrušenie vyrubenej dane nemožno vykonať, ak zaniklo právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť.

(5)

Proti takýmto rozhodnutiam sa možno odvolať.

§ 55

Zrušený.

§ 56

Základné pojmy

(1)

Daňová povinnosť vzniká okamihom, keď nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

(2)

Daňová povinnosť, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča.

(3)

Daňová povinnosť zaniknutých právnických osôb prechádza na ich právneho nástupcu.

(4)

Daňový nedoplatok sú povinní zaplatiť tiež ručitelia,12a) ak im zákon povinnosť ručenia ukladá a ak ich na plnenie tejto platobnej povinnosti vyzve správca dane daňového dlžníka. Proti tejto výzve sa môže ručiteľ odvolať. V odvolaní môže ručiteľ namietať len skutočnosť, že nie je ručiteľom alebo ručenie bolo uplatnené vo väčšom než zákonom ustanovenom rozsahu.

§ 57

Zrušený.

§ 58

Spôsob platenia daní

(1)

Dane sa platia príslušnému správcovi dane v slovenskej mene. Pri každej platbe musí byť uvedené, na ktorú daň je platba určená.

(2)

Správca dane prijme platbu na daň, na ktorú bola určená. Platbu vykonanú bez dostačujúceho označenia dane správca dane použije na úhradu daní podľa odseku 7; ak nemožno takto použiť prijatú platbu, správca dane vyzve daňový subjekt, aby oznámil do určenej lehoty, na úhradu ktorej dane bola platba vykonaná. Ak obdrží správca dane odpoveď v určenej lehote, zaúčtuje platbu na daň určenú daňovým subjektom v odpovedi s účinnosťou ku dňu, keď bola vykonaná. Ak neodpovie daňový subjekt včas, určí správca dane, na ktorú daň sa platba zaeviduje; v tomto prípade platí za deň platby deň, keď ju správca dane zaevidoval na daň.

(3)

Správca dane je oprávnený prijatú platbu na označenú daň použiť podľa odseku 7 s výnimkou platby na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. O tom musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.

(4)

Platby na dodatočne vyrubenú daň a príslušenstvo dane musia byť takto výslovne označené.

(5)

Daň možno platiť

a)

bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,

b)

v hotovosti

1.

poštovou poukážkou na príslušný účet správcu dane,

2.

osobám povereným správcom dane prijímať platby na daň do 10 000 Sk; na prijatú platbu je správca dane povinný vydať potvrdenie,

3.

výkonnému úradníkovi pri výkone exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú byť exekúciou vymožené, a ak nie je v exekučnom príkaze určené inak,

4.

zamestnancovi správcu dane v blokovom konaní,

c)

kolkovými známkami, ak tak ustanoví osobitný predpis; správca dane, u ktorého sa predpokladá platenie kolkovými známkami, je povinný mať primeranú zásobu kolkových známok na predaj,

d)

platobnými známkami, ak ide o úhradu daní do rozpočtov obcí a ustanovuje tak osobitný predpis,

e)

preplatkom na inej dani.

(6)

Platobné známky vydávajú obce. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom úpravu a spôsob platenia platobnými známkami.

(7)

Prijatá platba na daň sa použije na úhradu daní v tomto poradí:

a)

exekučné náklady,

b)

bežné platby daní vrátane preddavkov na daň,

c)

najstaršie nedoplatky na daniach,

d)

penále,

e)

pokuty,

f)

zvýšenie dane,

g)

úrok.

(8)

Správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a bude s ňou zaobchádzať rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.

§ 58a

Výzva

(1)

Ak daňový subjekt nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú alebo zrazenú daň v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,1) správca dane ho môže vyzvať, aby zaplatil alebo odviedol daň v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňový subjekt o následkoch nezaplatenia alebo neodvedenia dane. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky nemá odkladný účinok.

(2)

Doručenie výzvy sa považuje za úkon vykonaný na vyberanie dane (§ 69 ods. 2).

§ 59

Odklad platenia a povolenie splátok

(1)

Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane, ktorým je obec, povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo zaplatenie tejto dane v splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie spojené s vážnou ujmou daňového subjektu. Správca dane povolí odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach, ak dlžná suma bude zabezpečená niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa osobitného zákona12b) alebo tohto zákona (§ 71).

(2)

Odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach s výnimkou preddavkov na daň môže na žiadosť daňového subjektu povoliť daňový úrad. Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu platenia dane z príjmov alebo dane z pridanej hodnoty, alebo spotrebných daní, predloží analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie. Správca dane povolí odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach, ak dlžná suma bude zabezpečená niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa osobitného zákona12b) alebo podľa tohto zákona (§ 71).

(3)

Penále sa nepočíta, ak daňový dlžník počas povoleného odkladu platenia dane alebo splátok dodrží určené podmienky.

(4)

Odklad platenia dane alebo zaplatenia dane v splátkach môže povoliť správca dane najskôr odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení odkladu alebo zaplatení dane v splátkach; odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach nesmie byť povolené na dobu dlhšiu ako jeden rok odo dňa splatnosti dane alebo vyrubenia dane alebo jej doplatku.

(5)

Po dobu odkladu platenia dane alebo jej zaplatenia v splátkach zaplatí daňový subjekt alebo daňový dlžník úrok z odloženej sumy vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň štvrťroka. Správca dane úrok vyrubí za celú dobu odkladu a o výške úroku daňový subjekt alebo daňového dlžníka vyrozumie. Tento úrok je splatný do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(6)

Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo povolenia splátok sa nemožno odvolať.

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach.

§ 60

Deň platby

(1)

Za deň platby sa považuje

a)

pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, keď bolo uskutočnené odpísanie z účtu daňového dlžníka,

b)

pri platbách v hotovosti deň, keď banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala.

(2)

Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušné účty správcov daní vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, keď platba z účtu daňového dlžníka bola uskutočnená alebo keď bola v prospech účtu správcu dane prijatá v hotovosti. Ak je účet správcu dane vedený v inej banke ako účet daňového dlžníka, z ktorého je platba prevádzaná, je banka, ktorá uskutočňuje prevod, povinná previesť uhradzovanú sumu tej banke, v ktorej je vedený účet správcu dane, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu správcu dane v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty správcu dane, pripíše v ich prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Banky sú súčasne povinné oznámiť správcovi dane deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu daňovníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú povinné uhradiť správcovi dane sankciu vo výške bežnej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska zo sumy včas neprevedenej.

(3)

Ak daňový dlžník dá príkaz na úhradu daňovej povinnosti a banka príkaz nerealizuje v deň uvedený na príkaze z iných dôvodov, ako je nedostatok finančných prostriedkov na účte daňového dlžníka, ručí daňovému dlžníkovi banka.

(4)

Úhrada daňových pohľadávok má prednosť pred inými úhradami.

(5)

Dodržanie postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 môže kontrolovať správca dane, v ktorého prospech bola platba uskutočnená, alebo správca dane ním dožiadaný.

§ 61

Evidencia daní

(1)

Predmetom evidencie príjmov, ktorú vedie správca dane, je zachytávanie daňových a platobných povinností, ich úhrad alebo zániku a z toho vyplývajúcich daňových preplatkov a nedoplatkov. Tieto údaje sú evidované na osobných účtoch jednotlivých daňových subjektov oddelene za každý druh dane.

(2)

Výška daňovej a platobnej povinnosti je evidovaná na základe predpisových alebo odpisových poukazov evidovaných v osobitnom zázname vydaných predpisových a odpisových poukazov.

(3)

Na debetnej strane osobných účtov sa evidujú predpisy a odpisy daňovej povinnosti vrátane ich prípadných opráv. Ak sa odpisovým poukazom znižuje len platobná povinnosť, eviduje sa na kreditnej strane. Záznamy predpisových a odpisových poukazov sa mesačne uzavierajú a porovnávajú so stavom zaevidovaným na osobných účtoch.

(4)

Platby a vratky dane sú evidované na kreditnej strane osobných účtov. Podkladom na evidenciu sú najmä doklady bánk a pôšt. Vratky dane sa môžu uskutočniť len na základe vydaných platobných poukazov, ktoré sú evidované v zázname vydaných platobných poukazov. Pri uzatváraní záznamu vydaných platobných poukazov sa postupuje obdobne ako pri uzatváraní záznamov predpisových poukazov.

(5)

Správnosť evidencie na kreditnej strane sa mesačne odsúhlasuje podľa dokladov bánk zasielaných správcovi dane.

(6)

Nevymožiteľný nedoplatok sa eviduje v pomocnej evidencii správcu dane v príslušnom členení. Rovnako sa eviduje daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie.

(7)

Z údajov evidencie príjmov sa daňovým subjektom na ich žiadosť vydávajú potvrdenia o stave ich osobných účtov a pre potreby správcu dane výkazy nedoplatkov.

(8)

Na poskytovanie informácií z evidencie príjmov sa vzťahuje primerane § 23.

(9)

Tlačivá predpisových, odpisových a platobných poukazov a záznamov k nim vydá ministerstvo. Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom upraviť formu vedenia evidencie daní v súvislosti so zavedením výpočtovej techniky.

§ 62

(1)

Vyhlásenie o možnosti použiť zaplatenú daň na verejnoprospešný účel podľa osobitného zákona12c) sa podáva súčasne s daňovým priznaním a v lehote podľa tohto zákona.

(2)

Vyhlásenie podľa odseku 1 obsahuje

a)

presné označenie daňovníka, ktorý ho podáva,

b)

určenie použitia peňažných prostriedkov na verejnoprospešný účel,

c)

číslo účtu, názov banky a presné označenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, v ktorej prospech má správca dane poukázať sumu peňažných prostriedkov podľa písmena b).

(3)

Daňovník, za ktorého ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (ďalej len „ročné zúčtovanie“) vykonáva na jeho žiadosť platiteľ dane, napíše vyhlásenie podľa odseku 2 a požiada najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia posledného platiteľa dane, ktorý mu vykonáva ročné zúčtovanie, o jeho zaslanie správcovi dane podľa trvalého pobytu daňovníka. Platiteľ dane priloží k vyhláseniu potvrdené ročné zúčtovanie o výške zaplatenej dane a do 30. apríla v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vyhlásenie a potvrdené ročné zúčtovanie odstúpi správcovi dane podľa trvalého pobytu daňovníka.

(4)

Správca dane je povinný do 60 dní od pripísania zaplatenej dane na jeho účet previesť peňažné prostriedky podľa odseku 2 určenej fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Tento postup správca dane uplatní len v prípade, ak daňovník zaplatil daň v priznanej výške podľa daňového priznania. Rovnako postupuje správca dane aj v prípade, ak mu bolo doručené od platiteľa dane vyhlásenie s potvrdeným ročným zúčtovaním o výške zaplatenej dane.

§ 63

Daňové preplatky a úrok

(1)

Daňový preplatok (ďalej len „preplatok“) je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.

(2)

Preplatok sa použije na úhradu prípadného nedoplatku inej dane, alebo ak nie je takýto nedoplatok, ako preddavok na dosiaľ nesplatnú daňovú povinnosť pri dani, pri ktorej preplatok vznikol. O prevedení preplatku na úhradu nedoplatku inej dane sa daňový dlžník vyrozumie. Za deň úhrady tohto nedoplatku sa považuje deň, ktorý nasleduje po dni vzniku preplatku.

(3)

Preplatky daňového subjektu na jednotlivých druhoch daní, cla a iných platieb13c) možno použiť na kompenzáciu jeho nedoplatkov na inej dani, cle a iných platbách. O tom musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.

(4)

Ak nemožno preplatok použiť podľa odsekov 2 a 3, môže daňový subjekt požiadať o jeho vrátenie. Preplatok sa vráti, ak je väčší než 50 Sk, a to do jedného mesiaca od doručenia žiadosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak, pričom pri daniach z príjmov sa preplatok vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa § 38. Žiadosť o vrátenie preplatku alebo jeho preúčtovanie nepodlieha správnym poplatkom.

(5)

Ak nepožiada daňový subjekt, ktorého daňová povinnosť už úplne zanikla, o vrátenie daňového preplatku do troch rokov od konca roku, v ktorom nadobudol právoplatnosť posledný platobný výmer na daň, na ktorej je preplatok, nárok na vrátenie preplatku zaniká.

(6)

Ak vznik preplatku zapríčiní správca dane, vráti preplatok bez žiadosti do 15 dní od jeho zistenia. Ak ho vráti po lehote podľa odseku 4, je povinný zaplatiť daňovému subjektu úrok z preplatku vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

(7)

Proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti o vrátenie preplatku môže daňový subjekt podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

(8)

Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov,13d) sa použije na kompenzáciu nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho nedoplatkov na iných daniach13e) alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov.13d)

§ 64

Odpustenie daňového nedoplatku

(1)

Správca dane môže celkom alebo sčasti odpustiť daňový nedoplatok (ďalej len „nedoplatok“) s výnimkou daňového nedoplatku pri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb na jeho výživu odkázaných alebo ak by vymáhanie nedoplatku viedlo k hospodárskemu zániku daňového dlžníka, pri ktorom by výnos z jeho likvidácie bol pravdepodobne nižší než ním vytvorená daň v budúcom daňovom období. Splnenie podmienok na uplatnenie tohto ustanovenia zistí správca dane podľa pomôcok.

(2)

Odpustenie nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť nedoplatku v určenej lehote.

(3)

Proti rozhodnutiu o odpustení nedoplatku sa nemožno odvolať.

§ 65

Odpísanie nedoplatku pre nevymožiteľnosť

(1)

Nedoplatok môže správca dane odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymožiteľný. Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáha od daňového dlžníka aj od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, najmenej desať rokov po skončení roka, v ktorom tento nedoplatok vznikol, alebo ak by neviedlo vymáhanie zrejme k výsledku, alebo ak je pravdepodobné, že by náklady vymáhania presiahli jeho výťažok. Rovnako sa postupuje i vtedy, ak nie je nedoplatok nevymožiteľný, avšak jeho vymáhanie je spojené s veľkými ťažkosťami.

(2)

O odpísaní pre nevymožiteľnosť sa daňový dlžník neupovedomuje; jeho dlh trvá ďalej, ak nie je vybranie dane premlčané.

(3)

Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok ku dňu zániku daňového subjektu; rovnako správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok po právoplatnom skončení likvidácie dedičstva alebo ak dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu.

(4)

Ak zániku daňového subjektu predchádza jeho zrušenie bez likvidácie, správca dane daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa odseku 3 neodpíše.

(5)

Odpísaním daňového nedoplatku podľa odseku 3 daňový nedoplatok zaniká.

(6)

Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku je právoplatné dňom jeho vydania, nedoručuje sa a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.

§ 65a

Odpísanie daňovej pohľadávky v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní

(1)

Správca dane odpíše daňovú pohľadávku (§ 95 ods. 1) alebo jej časť na základe právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania,8aa) ak podľa neho dlžník splnil svoje povinnosti úplne a včas.

(2)

Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňovú pohľadávku alebo jej časť aj na základe právoplatného

a)

uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo

b)

rozhodnutia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok daňového subjektu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty, alebo

c)

uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo

d)

uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania.

(3)

Ak po skončení konkurzného konania zostane majetok, odpíše správca dane daňovú pohľadávku alebo jej časť podľa odseku 2 až po zániku daňového subjektu, ak zániku predchádzala likvidácia; ak zániku daňového subjektu predchádza jeho zrušenie bez likvidácie, správca dane daňovú pohľadávku alebo jej časť podľa odseku 2 neodpíše.

(4)

Odpísaním daňovej pohľadávky daňový nedoplatok zaniká.

(5)

Rozhodnutie o odpísaní daňovej pohľadávky je právoplatné dňom jeho vydania, nedoručuje sa a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.

§ 66

Preddavky

(1)

Preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

(2)

Daňovník platí určený preddavok na daň

a)

v prípadoch určených týmto zákonom alebo osobitným predpisom v lehotách a výške v nich ustanovených,

b)

na základe rozhodnutia správcu dane.

(3)

Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu môže určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise.13f) Daňový subjekt spolu so žiadosťou predloží analýzu finančnej a ekonomickej situácie, ktorá bude preukazovať aj dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov na daň. Platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise,13f) môže určiť správca dane aj z vlastného podnetu.

(4)

Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane.

§ 67

Zvýšenie dane

Ak nebolo daňové priznanie alebo hlásenie o dani podané včas, môže správca dane zvýšiť príslušnú daň uvedenú v tomto priznaní alebo hlásení až o 10 %, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 68

Vyberanie dane zrážkou

Daň alebo preddavok na daň, ktorú bol platiteľ dane povinný zraziť alebo vybrať z daňového základu, odvedie správcovi dane v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Ak tieto daňové sumy neboli zrazené alebo vybraté v určenej výške alebo odvedené v určenej lehote, predpíše správca dane platiteľovi dane tieto sumy na priame platenie.

§ 69

Premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatok

(1)

Právo vybrať a vymáhať nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom sa stal tento nedoplatok splatným.

(2)

Ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znova po skončení kalendárneho roka, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatok však možno vybrať a vymáhať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

(3)

Na premlčanie správca dane prihliadne len vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky.

(4)

Ak je nedoplatok zabezpečený na hnuteľných veciach, nemôže sa záložné právo premlčať, ak má veriteľ záložnú vec v držbe.

(5)

Ak je nedoplatok zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, nemôže sa do 30 rokov po tomto zápise proti uplatneniu takto získaného práva namietať premlčanie nedoplatku.

§ 70

Zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň

(1)

Ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň za bežný kalendárny rok alebo predchádzajúce zdaňovacie obdobia bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie alebo vyberanie dane spojené so značnými ťažkosťami, môže správca dane s uvedením dôvodov, na základe ktorých pokladá vyberanie a vymáhanie za ohrozené, vydať zabezpečovací príkaz. V zabezpečovacom príkaze uloží daňovému subjektu, aby najneskôr do troch dní v príkaze uvedenú sumu dane zabezpečil v prospech správcu dane, a to spôsobom uvedeným v príkaze, najmä zložením istoty na jeho účet alebo do určenej depozitnej úschovy.

(2)

Ak zloží daňový subjekt dostatočnú istotu, toto zabezpečenie sa nevykoná a už vykonané zabezpečovacie úkony správca dane zruší.

(3)

Proti zabezpečovaciemu príkazu sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní do 30 dní po jeho podaní, zabezpečovací príkaz stráca platnosť. Pri plnení zabezpečovacieho príkazu sa primerane použijú ustanovenia o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke.

(4)

Výšku nevyrubenej ohrozenej dane určí správca dane podľa vlastných pomôcok. Ak nehrozí nebezpečenstvo omeškania, môže správca dane vyzvať daňový subjekt, aby v trojdňovej lehote oznámil údaje potrebné na takéto určenie dane.

(5)

Ak tuzemský dlžník plní svoje platobné záväzky voči devízovému cudzincovi, ktorý podlieha zdaneniu v tuzemsku, zrazí súčasne s výplatou dlžnej sumy z tejto sumy preddavok na daň v určenej výške a príslušnému správcovi dane oznámi identifikačné údaje o tejto zrážke.

(6)

V jednotlivých prípadoch môže správca dane a pri skupine dlžníkov alebo druhov platieb ústredné riaditeľstvo určiť výšku zrážky odchylne od všeobecnej úpravy.

(7)

Ak nepodá daňový dlžník – devízový cudzinec – daňové priznanie ani na výzvu a ak nie je možné zabezpečiť daň bez jeho súčinnosti podľa pomôcok správcu dane, považuje sa daň za vyrovnanú vykonanou zrážkou podľa odseku 5.

§ 71

(1)

Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže z tohto zákona vzniknúť rozhodnutím správcu dane záložné právo k veciam daňového dlžníka alebo ručiteľa a záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo nemôže vzniknúť k ortopedickým a kompenzačným pomôckam vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a jej ostatné príslušenstvo. Rozhodnutie o zabezpečení daňovej pohľadávky záložným právom k veciam daňového dlžníka alebo ručiteľa alebo k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi alebo ručiteľovi, ktorý sa proti tomuto rozhodnutiu môže v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.

(2)

Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 30 ods. 2 aj označenie daňového nedoplatku, predmet záložného práva a zákaz nakladať so zálohom bez súhlasu správcu dane.

(3)

Rozhodnutie o určení záložného práva sa s vyznačením jeho vykonateľnosti zašle, ak ide o nehnuteľnosť, na zápis do katastra nehnuteľností13a) alebo držiteľovi záložných vecí, prípadne poddlžníkovi. Správca dane oznámi katastru nehnuteľností, kedy nadobudlo rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti právoplatnosť.

(4)

Záložné právo k veciam alebo k pohľadávkam daňového subjektu možno uplatniť aj na zabezpečenie budúcej istej daňovej pohľadávky, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená.

(5)

Ustanovenia osobitného predpisu o záložnom práve13b) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.

(6)

Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť.

(7)

Správca dane dbá na to, aby sa daňový nedoplatok zabezpečoval záložným právom na hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť primerane k výške daňového nedoplatku. V prípade, že daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o určení záložného práva nevlastní vec primeranú k výške daňového nedoplatku, môže správca dane zabezpečiť daňový nedoplatok aj na hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť vyššej hodnoty.

(8)

Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o určení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane.

(9)

Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka.

(10)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 9 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky.

§ 71a

(1)

Ak vznikne na založených veciach alebo pohľadávkach viac záložných práv, prednostne sa uspokojí záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky podľa tohto zákona; to neplatí, ak pohľadávky zabezpečené záložným právom sa uspokojujú v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo v čase od povolenia vyrovnania do potvrdenia vyrovnania.8aa)

(2)

Rozhodnutie o určení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový dlžník daňovú pohľadávku zaplatil celkom alebo sčasti alebo ak bol založený majetok prevedený na inú osobu. Rozhodnutie sa doručí daňovému dlžníkovi, poddlžníkovi alebo ručiteľovi, ktorí proti nemu môžu v lehote do 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie.

§ 72

Zrušený.

§ 72a

Zrušený.

§ 73

Základné ustanovenia

(1)

Daňové exekučné konanie je konaním správcu dane, v ktorom vymáha daňový nedoplatok a úhradu exekučných nákladov (§ 90).

(2)

Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitných predpisov.14)

(3)

Správca dane, ktorým je daňový úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky právne úkony v mene štátu vrátane jeho zastupovania v súdnom konaní.

(4)

Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k veci, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy.

(5)

Správca dane je povinný

a)

zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,

b)

vykonať daňovú exekúciu len v súlade s týmto zákonom a spôsobmi, aké tento zákon ustanovuje.

(6)

Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha alebo sa začne iná exekúcia,14) ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade nemôže správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu.14a) Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné konanie,14b) vykoná sa prednostne daňová exekúcia.

(7)

Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na nadobúdateľa uvedeného v § 84m ods. 7 zanikajú závady viaznuce na veci.

(8)

Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno vykonať daňovú exekúciu, ak sa dokladmi preukáže, že

a)

na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona,

b)

na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu,14c)

c)

od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.

V týchto prípadoch ustanovenie § 43 zostáva nedotknuté.

(9)

Predmetom daňovej exekúcie môžu byť aj veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; pokiaľ ide o veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel daňového dlžníka. Na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa neprihliadne, ak sa návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podal po doručení daňovej exekučnej výzvy daňovému dlžníkovi.

(10)

Daňová exekúcia je neprípustná na vec, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby. Právo na vec, proti ktorej je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo tretia osoba uplatnia návrh na vylúčenie veci z výkonu daňovej exekúcie na súde, správca dane takúto vec vylúči z výkonu daňovej exekúcie až do rozhodnutia súdu.

(11)

Záložné právo viažuce sa na predmet daňovej exekúcie pri výkone daňovej exekúcie nezaniká. To neplatí, ak je z výťažku uspokojený len správca dane. Dňom prechodu vlastníckeho práva pri výkone daňovej exekúcie veritelia strácajú oprávnenie uplatňovať záložné právo voči vydražiteľovi alebo nadobúdateľovi. Ak pri výkone daňovej exekúcie vznikne zvyšok výťažku, správca dane ho použije na uspokojenie iných veriteľov podľa § 93 ods. 6. Záložné práva veriteľov, na ktorých sa vzťahuje postup podľa § 93 ods. 6, zanikajú dňom, keď sa aspoň pomerne uspokojila pohľadávka, na ktorú bolo zriadené záložné právo. Záložné práva veriteľov, ktorí neboli takto uspokojení, zanikajú dňom úplného vyčerpania zvyšku výťažku podľa § 93 ods. 6.

(12)

Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.

§ 74

Exekučný titul

(1)

Exekučným titulom je

a)

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,

b)

vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.

(2)

Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje

a)

označenie daňového dlžníka,

b)

výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, prípadne opravných daňových priznaní alebo dodatočných daňových priznaní, alebo oznámení, alebo hlásení,

c)

výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania alebo hlásenia podľa osobitných zákonov,

d)

výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní,

e)

pôvodnú splatnosť daní,

f)

deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.

Deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.

§ 75

Začatie daňového exekučného konania

(1)

Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno proti nemu podať opravné prostriedky.

(2)

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje

a)

názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal,

b)

číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia,

c)

meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka,

d)

označenie konkrétneho exekučného titulu,

e)

výšku vymáhaného daňového nedoplatku,

f)

označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka,

g)

výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka osobám evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje,

h)

označenie majetku, na ktorý sa vzťahuje výrok podľa písmena g),

i)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky.

(3)

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.

(4)

V prípade, že na majetok daňového dlžníka vzniklo zákonné záložné právo správcu dane (§ 71) pred vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, nedoručuje sa rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania osobe evidujúcej takýto majetok daňového dlžníka; tejto osobe správca dane oznámi, ktorý deň sa začalo daňové exekučné konanie. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1. V týchto prípadoch rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. f) a g).

(5)

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobe podľa odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa zakazuje osobe podľa odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku uvedeného v rozhodnutí. Tým nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 71.

§ 76

Daňová exekučná výzva

(1)

Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobe podľa § 75 ods. 2 písm. f).

(2)

Daňová exekučná výzva obsahuje

a)

názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,

b)

číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,

c)

meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka,

d)

oznámenie o začatí daňového exekučného konania,

e)

výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,

f)

výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia exekučnej výzvy,

g)

upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo zákonné záložné právo správcu dane (§ 71), na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1,

h)

označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,

i)

zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,

j)

poučenie o možnosti podať opravný prostriedok [§ 30 ods. 2 písm. e)],

k)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky.

(3)

Daňová exekučná výzva sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie daňovej exekučnej výzvy je vylúčené. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie

a)

zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka,

b)

opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov,

c)

verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu v cudzine alebo sídlo alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy; na doručovanie verejnou vyhláškou sa vzťahujú ustanovenia § 19.

(4)

Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, tá je doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto ju doručuje.

(5)

Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak

a)

nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,

b)

sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie má odkladný účinok. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48.

(6)

Ak majetok daňového dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka spravuje, eviduje alebo je oprávnená s ním nakladať, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania. Ak chce správca dane uplatniť daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka, zašle daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu; na túto daňovú exekučnú výzvu sa rovnako vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5.

§ 77

Daňový exekučný príkaz

(1)

Daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo.

(2)

Daňový exekučný príkaz obsahuje

a)

názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal,

b)

číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu,

c)

meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka,

d)

výšku vymáhaného daňového nedoplatku,

e)

spôsob vykonania daňovej exekúcie a číslo účtu správcu dane,

f)

ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej exekúcie,

g)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky.

(3)

Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám (§ 6) a iným osobám podľa tohto zákona podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie. Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj osobám, ktoré majú na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo. Tieto osoby sú povinné oznámiť do 15 dní od doručenia daňového exekučného príkazu výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené záložné právo, a dátum jeho vzniku. Takéto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť správcovi dane najneskôr pri súpise vecí. Ak nie je daňový dlžník pri súpise veci prítomný, oznámi tieto osoby do ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy. Zároveň je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak daňový dlžník tieto povinnosti nesplní, zodpovedá za spôsobenú škodu.

(4)

Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.

§ 77a

Oprava daňového exekučného príkazu

Správca dane môže opraviť daňový exekučný príkaz, ak prišlo pri jeho vydaní k chybe v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.

§ 78

Daňová exekúcia

Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku spôsobmi podľa § 82.

§ 79

Odloženie daňovej exekúcie

(1)

Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach.

(2)

Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak preveruje skutočnosti rozhodujúce na zastavenie daňovej exekúcie.

(3)

Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, odložiť i vtedy, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí daňový dlžník preukázať.

(4)

Ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal, zostávajú zachované.

(5)

Rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk.

(6)

Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nemožno podať opravný prostriedok.

§ 80

Zastavenie daňového exekučného konania

(1)

Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak

a)

exekučný titul bol zrušený,

b)

exekučný titul sa nestal vykonateľným,

c)

bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,

d)

predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,

e)

bola vznesená námietka premlčania vymáhaného daňového nedoplatku,

f)

daňový nedoplatok bol vyrovnaný,

g)

je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.

(2)

Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo 2 možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

§ 81

Doručovanie rozhodnutia

Rozhodnutie vydané podľa § 79 a 80 sa doručuje osobám podľa § 77 ods. 3 do vlastných rúk.

§ 82

Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie

(1)

Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu

a)

zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b)

prikázaním pohľadávky,

c)

predajom hnuteľných vecí,

d)

odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

e)

predajom cenných papierov,

f)

predajom nehnuteľnosti,

g)

predajom podniku alebo jeho časti,

h)

postihnutím majetkového práva spojeného s podielom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka i niekoľkými spôsobmi súčasne.

§ 82a

(1)

Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na právnickú osobu alebo fyzickú osobu, voči ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo iný príjem uvedený v § 82h ods. 1.

(2)

Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem podľa § 82h ods. 1, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.

(3)

Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy uvedené v § 82h ods. 1, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené.

(4)

Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy alebo z iných príjmov daňového dlžníka, ktorý zo mzdy alebo z iných príjmov platí úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť. V prípade platenia úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb nepodlieha daňovej exekúcii ani suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.14d)

§ 82b

(1)

Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie.

(2)

Správca dane na základe § 77 ods. 1 vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy.

(3)

Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa § 77 ods. 2 obsahuje

a)

označenie platiteľa mzdy,

b)

ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy.

(4)

Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku podľa osobitného predpisu.14e) Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis.14f) Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.

(5)

Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia osobitného predpisu,14e) len v prípade, ak s tým súhlasí daňový dlžník.

(6)

Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca dane uložiť pokutu podľa § 35. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku.

§ 82c

(1)

Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.

(2)

Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy.

(3)

Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku.

§ 82d

(1)

Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná vždy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

(2)

Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po tom, keď bola časť mesačnej mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.

(3)

Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového dlžníka za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili.

(4)

Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.

§ 82e

(1)

Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa mzdy.

(2)

Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od daňového dlžníka alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz.

(3)

Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku l sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručení daňového exekučného príkazu získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu a ak mu dávku vyplatí platiteľ mzdy.

§ 82f

(1)

Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer.

(2)

Nový platiteľ mzdy po obdržaní písomného vyhlásenia predloženého podľa odseku 1 oznámi túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.

(3)

Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný príkaz (§ 82e ods. 1), na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka, a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie zostatok vymáhaného daňového nedoplatku.

(4)

Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, je povinný oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný pomer u iného platiteľa mzdy.

(5)

Za nesplnenie povinnosti podľa odseku 4 môže správca dane uložiť daňovému dlžníkovi pokutu podľa § 35.

§ 82g

Niekoľko platiteľov mzdy

(1)

Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy.

(2)

Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.

§ 82h

Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov

(1)

Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu zrážkami z odmeny za prácu členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o pracovnej činnosti a z dohody o vykonaní práce, z dôchodkov poskytovaných z dôchodkového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, z peňažných dávok nemocenského poistenia nahrádzajúcich mzdu, zo štipendia s výnimkou štipendia z verejných prostriedkov, z náhrady uchádzajúceho zárobku, z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií a z podpory v nezamestnanosti.

(2)

Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

(3)

Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.14d)

(4)

Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky.

§ 83

Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať

a)

prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke,

b)

prikázaním iných peňažných pohľadávok,

c)

postihnutím iných majetkových práv.

§ 83a

Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke

(1)

Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka.

(2)

Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte.14g)

(3)

Daňová exekúcia sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke a jej poukázaním na účet správcu dane určený v daňovom exekučnom príkaze.

(4)

Správca dane doručí do vlastných rúk banke rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania.

(5)

Správca dane prikáže banke, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovala na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne.

(6)

Po doručení daňového exekučného príkazu je banka povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane; v prípade termínovaného vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhaného daňového nedoplatku, banka je povinná poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka, a to aj postupne, až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

(7)

Ak banka po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 použije alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo osobám, ktoré majú dispozičné právo k účtu, použitie peňažných prostriedkov na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať od banky peňažné prostriedky, ktoré z tohto dôvodu neboli poukázané na jeho účet spôsobom uvedeným v tomto zákone.

§ 83b

Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii

(1)

Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré písomným vyhlásením daňového dlžníka sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov, a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu14h) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania.

(2)

Daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch vedených v banke, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu alebo majú účelové určenie.15)

§ 83c

Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok

(1)

Iná peňažná pohľadávka na účely tohto zákona je peňažný záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový dlžník je povinný na výzvu správcu dane predložiť správcovi dane písomný zoznam uznaných16) pohľadávok.

(2)

V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.

(3)

Správca dane zakáže v daňovej exekučnej výzve daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka.

(4)

Správca dane vydá daňový exekučný príkaz len do výšky záväzku tretej osoby, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

(5)

Po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný, na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze. Ak je poddlžník platiteľom dane z pridanej hodnoty, poukazuje splatný záväzok znížený o sumu dane z pridanej hodnoty, ak na účely odpočtu tejto dane podľa osobitného zákona19) platí túto daň daňovému dlžníkovi.

(6)

Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz aj na pohľadávku splatnú v budúcnosti, a to aj v prípade, ak budú daňovému dlžníkovi vznikať postupne čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu.

(7)

Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.

(8)

Na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je prípustné uzatvoriť dohodu o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy sú neplatné.

(9)

Ak je daňový exekučný príkaz vydaný na autorskú odmenu a autor je daňovým dlžníkom, môže správca dane žiadať plnenie do výšky troch pätín. Ak autorskú odmenu vypláca právnická osoba vykonávajúca kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,16a) na účely tohto zákona sa považuje za poddlžníka. Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje aj na sumy, ktoré už boli v prospech autora zložené u právnickej osoby vykonávajúcej kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,16a) ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.

(10)

Ustanovenie odseku 9 sa použije primerane, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.

(11)

Daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky nepodliehajú prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, príspevok na pohreb, zaopatrovací príspevok, príspevky pestúnskej starostlivosti, dávka sociálnej pomoci, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a účelové peňažné dávky pre ťažko zdravotne postihnutých občanov.

(12)