Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore

ZÁKON

z 2. júla 2001

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Úvodné ustanovenia

(1)

Tento zákon upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „zbor“).

(2)

Tento zákon upravuje aj štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.

PRVÁ HLAVA

ZRIADENIE, ÚLOHY, ORGANIZÁCIA A RIADENIE ZBORU

§ 2

Zriadenie a riadenie zboru

(1)

Zriaďuje sa Hasičský a záchranný zbor.

(2)

Zbor je jednotne organizovaným zborom, ktorý plní úlohy v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi.1)

(3)

Zbor je budovaný podľa zásady nadriadenosti a podriadenosti.

(4)

Zbor je podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

§ 3

Úlohy zboru

(1)

Zbor

a)

plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,1)

b)

vykonáva štátny požiarny dozor,

c)

plní úlohy súvisiace so zdolávaním požiarov, s poskytovaním pomoci a s vykonávaním záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách a podieľa sa na poskytovaní pomoci pri iných mimoriadnych udalostiach,

d)

poskytuje pomoc v prípadoch ohrozenia života a zdravia osôb a majetku právnických osôb a fyzických osôb, ako aj životného prostredia,

e)

plní úlohy na úseku materiálneho vybavenia a technického zabezpečenia bezprostredne súvisiace s výkonom činnosti podľa písmen c) a d),

f)

plní úlohy v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi a v oblasti preventívno-výchovného pôsobenia,

g)

plní úlohy pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania technických požiadaviek požiarnej bezpečnosti, posudzovania zhody a výkonu dohľadu nad výrobkami,2)

h)

podieľa sa na plnení úloh vedecko-technického rozvoja na úseku ochrany pred požiarmi.

(2)

Zbor sa podieľa v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi aj na plnení úloh civilnej ochrany, pri príprave na obranu štátu a úloh spojených s mobilizačnými prípravami.3)

(3)

Zbor spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, s orgánmi samosprávy, právnickými osobami, občianskymi združeniami a s fyzickými osobami.

(4)

Zbor spolupracuje pri riešení otázok na úseku ochrany pred požiarmi s príslušnými orgánmi iných štátov a s medzinárodnými organizáciami.

(5)

Zbor poskytuje pomoc iným štátom v rozsahu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.4)

§ 4

(1)

Zbor tvoria

a)

prezídium zboru,

b)

krajské riaditeľstvá zboru,

c)

okresné riaditeľstvá zboru.

(2)

Zbor riadi prezident zboru. Prezidenta zboru vymenúva a odvoláva minister.

(3)

Prezídium zboru je súčasťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(4)

Krajské riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister na návrh prezidenta zboru.

(5)

Krajské riaditeľstvo zboru je právnickou osobou. Krajské riaditeľstvo zboru je rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.

(6)

Krajské riaditeľstvo zboru so súhlasom prezídia zboru môže zriadiť alebo zrušiť pracovisko krajského riaditeľstva zboru i mimo jeho sídla.

(7)

Okresné riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru.

(8)

Okresné riaditeľstvo zboru koná a rozhoduje v administratívno-právnych veciach samostatne.

(9)

Vnútornú organizáciu zboru určuje prezident zboru.

§ 5

(1)

Sídlom krajského riaditeľstva zboru je spravidla obec, ktorá je sídlom kraja.

(2)

Sídla okresných riaditeľstiev zboru, územné obvody krajských riaditeľstiev zboru a okresných riaditeľstiev zboru, ako aj sídla hasičských staníc ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(3)

Obec, ktorá je sídlom krajského riaditeľstva zboru alebo okresného riaditeľstva zboru, alebo hasičskej stanice, zabezpečí na jeho umiestnenie primerané kancelárske a iné nebytové priestory.5)

§ 6

(1)

Zbor je financovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky; pri plnení svojich úloh spravuje majetok vo vlastníctve štátu.

(2)

Ministerstvo určuje materiálne vybavenie a technické zabezpečenie zboru.

DRUHÁ HLAVA

OPRÁVNENIA A OSOBITNÉ POVINNOSTI PRÍSLUŠNÍKOV HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO ZBORU

§ 7

Oprávnenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru

(1)

Príslušník Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „príslušník“) je oprávnený, ak to vyžaduje plnenie úloh zboru,

a)

vyzvať každého, aby nevstupoval na určené miesto alebo aby sa podrobil iným obmedzeniam vyplývajúcim z vykonávaného zásahu,

b)

vyzvať fyzickú osobu, ktorá porušila predpisy o ochrane pred požiarmi, aby preukázala svoju totožnosť,

c)

vstupovať na pozemok, do objektov a zariadení,

d)

vykonávať ďalšie potrebné činnosti a zisťovania v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi,6)

e)

nazerať do príslušnej dokumentácie,

f)

požadovať potrebné informácie, údaje a vysvetlenia,

g)

požadovať potrebnú súčinnosť od právnických osôb a fyzických osôb.

(2)

Príslušník je oprávnený otvoriť byt alebo iný uzavretý priestor a vstúpiť doň na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí značná škoda na majetku.7)

§ 8

(1)

Na vykonanie zásahu8) podľa § 7 ods. 2 príslušník zabezpečí prítomnosť nezaujatej osoby; nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

(2)

Po vykonaní zásahu je príslušník povinný bezodkladne upovedomiť príslušný orgán Policajného zboru o vykonaní zásahu.

(3)

Na vstup do objektov Armády Slovenskej republiky, vojsk ministerstva vnútra, Železničného vojska, objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Policajného zboru, Železničnej polície a Slovenskej informačnej služby sa vzťahujú osobitné predpisy.9)

§ 9

(1)

Príslušník je povinný pri vykonávaní zásahu dbať na to, aby v súvislosti s touto činnosťou nevznikla osobám bezdôvodná ujma a aby prípadné zasahovanie do ich práv a slobôd nepresiahlo mieru nevyhnutne potrebnú na dosiahnutie účelu vykonávaného zásahu.

(2)

Príslušník je povinný vykonať zásah i v čase mimo vykonávania služby alebo urobiť iné opatrenia nevyhnutné na jeho vykonanie.

§ 10

Príslušník nie je povinný vykonať zásah, ak

a)

jeho zdravotný stav a vplyv liekov alebo iných látok podstatne znižuje jeho schopnosť konať,

b)

na jeho vykonanie nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a zásah takéto vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje,

c)

nie je vybavený zodpovedajúcimi osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a technickými prostriedkami, pričom zásah takéto prostriedky vyžaduje.

§ 11

(1)

Príslušník pri plnení úloh zboru preukazuje svoju príslušnosť k zboru rovnošatou, služobným preukazom alebo ústnym vyhlásením „Hasičský a záchranný zbor“ (ďalej len „ústne vyhlásenie“).

(2)

Ústnym vyhlásením preukazuje príslušník svoju príslušnosť k zboru iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zásahu neumožňujú preukázať príslušnosť rovnošatou alebo služobným preukazom.

(3)

Príslušník pri preukazovaní príslušnosti k zboru nesmie služobný preukaz vydať z rúk; na požiadanie dá na nahliadnutie iba jeho prednú stranu.

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 12

(1)

Štátnou službou príslušníkov sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

(2)

Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona.

(3)

Plnením úloh uvedených v odseku 1 sa rozumie aj plnenie úloh príslušníkov na úseku riadenia, rozhodovania, kontroly, odbornej prípravy rozhodnutí, odbornej prípravy návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, odbornej prípravy podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí a uplatňovania právnych vzťahov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

(4)

Miestom vykonávania štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je príslušník zaradený na výkon štátnej služby.

(5)

Služobný pomer sa zakladá k štátu.

(6)

Na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

(7)

Na právne vzťahy zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa odseku 3 a podľa § 3 ods. 1 a 2 a sú zamestnancami ministerstva alebo krajského riaditeľstva zboru, sa vzťahuje osobitný predpis.10)

§ 13

(1)

V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu. Vedúcim služobného úradu je

a)

minister vo vzťahu k prezidentovi zboru,

b)

prezident zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na prezídiu zboru a ním zriadených pracoviskách a k riaditeľom krajských riaditeľstiev zboru,

c)

riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadených pracoviskách, k riaditeľom okresných riaditeľstiev zboru a k príslušníkom zaradeným na okresných riaditeľstvách zboru, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Vedúcim služobného úradu na účely tohto zákona je služobne najvyšší nadriadený všetkým príslušníkom v príslušnom služobnom úrade.

(3)

Nadriadeným môže byť len príslušník, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby; to neplatí, ak ide o ministra.

(4)

Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie

a)

ministerstvo,

b)

krajské riaditeľstvo zboru.

(5)

Osobným úradom vo veci uplatňovania služobného pomeru je úrad, ktorý je osobitným útvarom služobného úradu, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu.

(6)

Osobným úradom vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného; úlohy služobného úradu a osobného úradu prezidenta zboru plní organizačný útvar ministerstva určený ministrom.

(7)

Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa § 3 a § 12 ods. 3.

DRUHÁ HLAVA

DRUHY, VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 14

Druhy štátnej služby sú

a)

prípravná štátna služba (§ 23),

b)

stála štátna služba (§ 29),

c)

dočasná štátna služba (§ 30).

§ 15

(3)

Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Vláda môže vykonať úpravy v systemizácii na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(4)

Vedúci služobného úradu je povinný sledovať, zabezpečovať a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie.

§ 16

Každý občan Slovenskej republiky má právo na prijatie do štátnej služby na základe výberového konania, ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v zbore.

§ 17

(1)

Príslušníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, ak

a)

je bezúhonný,

b)

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c)

spĺňa kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie, do ktorej má byť vymenovaný,

d)

je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na vykonávanie služby,

e)

vykonal základnú vojenskú službu, náhradnú službu alebo civilnú službu, ak podlieha brannej povinnosti,

f)

ovláda štátny jazyk,11)

g)

ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad v služobnom predpise,

h)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,12)

i)

úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa podmienky na dočasnú štátnu službu (§ 30), ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov13) nie starším ako tri mesiace.

(3)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej spôsobilosti vykonávať činnosti v zbore.

(4)

Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a h) musí príslušník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

(5)

Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, je služobný úrad oprávnený zhromažďovať a uchovávať informácie o jeho osobe podľa osobitného predpisu.14)

(6)

Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 18

(1)

Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú

a)

požadované vzdelanie,

b)

osobitná odborná spôsobilosť,

c)

odborná prax.

(2)

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 1 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 19

(1)

Požadované vzdelanie je vzdelanie15) v príslušnom stupni vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní štúdia.

(2)

Vzdelanie na účely tohto zákona je

a)

úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),

b)

vyššie odborné vzdelanie,

c)

vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského bakalárskeho štúdia (ďalej len „bakalárske vzdelanie“),

d)

vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského magisterského štúdia alebo absolvovaním vysokoškolského inžinierskeho štúdia, alebo absolvovaním vysokoškolského doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie“).

(3)

Kvalifikačné predpoklady s výnimkou osobitných kvalifikačných predpokladov podľa odseku 5 sú ustanovené v charakteristikách platových tried príslušníka v prílohe č. 1.

(4)

Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 2 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.15)

(5)

Prezident zboru môže služobným predpisom určiť študijný odbor, ak je študijné zameranie potrebné na výkon požadovanej činnosti pre ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(6)

Odborná prax na účely tohto zákona je minimálny čas vyjadrený v rokoch, potrebný na vykonávanie činností v zbore, ustanovený v prílohe č. 1 a zistený podľa § 105 a 106. Vedúci služobného úradu môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že odborná prax na účely tohto zákona je najmenej jeden rok.

§ 20

Výberové konanie

(1)

Výberové konanie sa vyhlasuje, ak je voľné miesto na prípravnú štátnu službu alebo na dočasnú štátnu službu.

(2)

Výberovým konaním na obsadenie voľnej funkcie v služobnom pomere sa overujú vedomosti, schopnosti a iné požiadavky uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má príslušník vykonávať v štátnej službe. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine.

(3)

Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje vedúci služobného úradu z príslušníkov v stálej štátnej službe; výberová komisia má najmenej päť členov. Predseda výberovej komisie je najvyššie služobne postavený príslušník. Ak je vo výberovej komisii viac rovnako služobne postavených príslušníkov, predsedu výberovej komisie určí vedúci služobného úradu.

(4)

Výberové konanie vyhlasuje vedúci služobného úradu verejne v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej informácie najmenej tri týždne pred jeho začatím, s uvedením miesta na podanie žiadosti o prijatie do prípravnej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby.

(5)

Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 17, služobný úrad pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím. Ak uchádzač nespĺňa podmienky uvedené v § 17, predseda výberovej komisie jeho žiadosť písomne zamietne. O zamietnutí žiadosti predseda výberovej komisie upovedomí uchádzača s uvedením dôvodu.

(6)

Pri výberovom konaní uchádzač predkladá tieto doklady:

a)

písomnú žiadosť o prijatie,

b)

vyplnený osobný dotazník,

c)

životopis,

d)

osobné doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní alebo ich overené odpisy,

e)

výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace,

f)

vojenskú knižku alebo doklad o absolvovaní civilnej služby, ak podlieha brannej povinnosti,

g)

potvrdenie o absolvovaní psychodiagnostického vyšetrenia a lekárskej prehliadky.

(7)

Uchádzača možno požiadať aj o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na vykonávanie služby v zbore.

(8)

Uchádzač sa musí podrobiť previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon funkcie.

(9)

Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov zaväzuje vedúceho služobného úradu pri vymenovaní do služobného pomeru.

(10)

Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača, pretože žiadny uchádzač nevyhovuje, vedúci služobného úradu vyhlási nové výberové konanie.

(11)

Uchádzač o prijatie do služobného pomeru musí byť s výsledkom výberového konania písomne oboznámený do desiatich dní od skončenia výberového konania.

(12)

Výberové konanie sa skončí, ak uchádzač zoberie späť žiadosť o prijatie, zamietnutím žiadosti o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Výberové konanie sa skončí aj v prípade smrti uchádzača.

§ 21

Vznik služobného pomeru

(1)

Služobný pomer vzniká vymenovaním do funkcie dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením služobnej prísahy. Služobná prísaha sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa príslušníkovi odovzdá písomné oznámenie o dĺžke odbornej praxe a započítanej praxe, o sume a zložení služobného platu, o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky.

(2)

Vymenovanie podľa odseku 1 vykoná vedúci služobného úradu. Vymenovanie do štátnej služby na funkciu možno uskutočniť, ak funkcia podľa schválenej systemizácie je vytvorená a je voľná. Voľné miesto sa prednostne obsadí príslušníkom zaradeným mimo činnej štátnej služby alebo iným štátnym zamestnancom, ktorý spĺňa podmienky podľa § 17.

(3)

Rozhodnutie o vymenovaní príslušníka do štátnej služby musí obsahovať

a)

meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, pridelené evidenčné číslo a miesto trvalého pobytu,

b)

deň vzniku služobného pomeru,

c)

druh štátnej služby,

d)

funkciu, do ktorej je vymenovaný,

e)

služobný úrad vrátane obce sídla služobného úradu a jeho organizačnej jednotky alebo inak určené miesto,

f)

dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,

g)

hodnosť, do ktorej je vymenovaný,

h)

dĺžku skúšobnej lehoty,

i)

dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa uchádzač prijíma do dočasnej štátnej služby.

(4)

Príslušníkovi v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:

funkcia	platová trieda
hasič	1
hasič záchranár	2
technik-strojník inšpektor	3
hasič záchranár špecialista technik špecialista samostatný inšpektor	4
vedúci technik špecialista odborný inšpektor	5
samostatný odborný inšpektor	6
samostatný odborný inšpektor špecialista	7
vrchný inšpektor	8
vrchný inšpektor špecialista	9.

(5)

Na okresnom riaditeľstve zboru môže byť príslušník zaradený najvyššie do 7. platovej triedy, na krajskom riaditeľstve zboru môže byť príslušník zaradený najvyššie do 8. platovej triedy.

(6)

Ak uchádzač nemôže nastúpiť do štátnej služby, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak uchádzač nastúpi do štátnej služby v najbližší deň výkonu štátnej služby.

(7)

Služobný pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

§ 22

Služobná prísaha

(1)

Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil životy a zdravie občanov a majetok pred požiarmi, haváriami, živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami, a to i s nasadením vlastného života. Pri plnení svojich povinností sa budem riadiť Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, svedomite a nestranne. Tak prisahám!“.

(2)

Služobná prísaha je zložená, ak po jej prečítaní ten, kto ju skladá, vyhlási „tak prisahám“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia služobnej prísahy, odtlačok pečiatky so štátnym znakom a podpis vedúceho služobného úradu.

§ 23

Prípravná štátna služba

(1)

Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby.

(2)

Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania je príslušník vymenovaný do funkcie ako príslušník čakateľ (ďalej len „čakateľ“), ak ďalej nie je ustanovené inak. V tomto období je čakateľ povinný získať osobitnú odbornú spôsobilosť. Prípravná štátna služba trvá najviac dva roky, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3)

Čakateľ plní služobné úlohy pod dohľadom školiteľa, ktorého určuje služobný úrad z príslušníkov v stálej štátnej službe.

(4)

Do obdobia prípravnej štátnej služby sa započítava čas

a)

skutočného vykonávania štátnej služby,

b)

odbornej prípravy na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti.

(5)

Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť, ak počas nej čakateľ bez svojho zavinenia nezískal osobitnú odbornú spôsobilosť, najviac však o jeden rok. V prípravnej štátnej službe po skončení skúšobnej lehoty plní čakateľ služobné úlohy vyplývajúce z funkcie, do ktorej je vymenovaný.

(6)

Po prijatí do služobného pomeru musí každý príslušník prejsť prípravnou štátnou službou okrem príslušníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a príslušníka, ktorý bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(7)

Obdobie prípravnej štátnej služby plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a končí sa skúškou na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Do tohto obdobia sa nezapočítavajú časy uvedené v § 97 ods. 1 písm. b), c) a j).

§ 24

Osobitná odborná spôsobilosť

(1)

Súčasťou prípravnej štátnej služby je odborná príprava čakateľa na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti.

(2)

Odbornú prípravu na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti tvorí

a)

základná príprava,

b)

špecializovaná príprava.

(3)

V prípravnej štátnej službe po absolvovaní základnej prípravy plní príslušník úlohy zboru vyplývajúce z funkcie, do ktorej je vymenovaný.

(4)

Základnú prípravu vykonáva ministerstvo. Základná príprava sa končí skúškou pred skúšobnou komisiou. Rozsah a obsah základnej prípravy a priebeh skúšky upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(5)

Špecializovaná príprava príslušníkov sa vykonáva až po skončení základnej prípravy.

(6)

Špecializovanú prípravu vykonáva ministerstvo. Špecializovaná príprava sa končí skúškou pred skúšobnou komisiou. Rozsah a obsah špecializovanej prípravy pre určené funkcie a priebeh skúšky upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 25

(1)

Účelom overenia osobitnej odbornej spôsobilosti je overiť, či čakateľ pred vymenovaním do určenej funkcie

a)

pozná a je schopný aplikovať všeobecne záväzné právne predpisy nevyhnutné na výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi vrátane znalosti tohto zákona a služobných predpisov,

b)

má vedomosti o požiarnej technike, vecných prostriedkoch požiarnej ochrany, záchranárskych prostriedkoch a požiarnotechnických zariadeniach,

c)

má vedomosti o požiarnej taktike, záchranárskych činnostiach, odborných službách a špeciálnych činnostiach zboru,

d)

ovláda činnosti v oblasti požiarnej prevencie,

e)

získal potrebné zručnosti na výkon činností v zbore,

f)

dokáže plniť aj koncepčné úlohy a úlohy v legislatívnom procese v služobnom úrade, ak je ním prezídium zboru.

(2)

Rozsah a obsah vedomostí a zručností pre určené funkcie v zbore upraví ministerstvo.

(3)

Overenie osobitnej odbornej spôsobilosti sa vykoná v týchto termínoch:

a)

skúška zo základnej prípravy do skončenia skúšobnej lehoty,

b)

skúška zo špecializovanej prípravy najneskôr do konca prípravnej štátnej služby.

(4)

Na vykonanie overenia osobitnej odbornej spôsobilosti má čakateľ právo, ak sa prípravná štátna služba podľa tohto zákona neskončila.

(5)

Deň úspešného overenia osobitnej odbornej spôsobilosti je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby.

§ 26

(1)

Ak čakateľ nesplnil požiadavky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, povolí mu služobný úrad na základe jeho písomnej žiadosti opakovať skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Každú skúšku na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti možno opakovať len raz.

(2)

Žiadosť o opakovanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti sa musí doručiť služobnému úradu do desiatich kalendárnych dní po neúspešne vykonanej skúške.

(3)

Skúšku základnej prípravy možno opakovať najskôr po mesiaci po neúspešne vykonanej skúške a najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa vzniku služobného pomeru. Skúšku špecializovanej prípravy možno opakovať najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do šiestich mesiacov po neúspešne vykonanej skúške. Čas do vykonania opakovanej skúšky je pokračovaním prípravnej štátnej služby.

§ 27

(1)

Skúšobnú komisiu zriaďuje ministerstvo.

(2)

Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva prezident zboru z príslušníkov v stálej štátnej službe. Skúšobná komisia má najmenej troch členov.

(3)

Skúšobná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Skúšobná komisia sa uznáša o výsledku skúšky väčšinou hlasov všetkých členov. Člen skúšobnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania. Uznesenie skúšobnej komisie znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“; uznesenie sa vyhotoví v písomnej forme.

§ 28

Skúšobná lehota

(1)

Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa určí skúšobná lehota, a to najdlhšie na šesť mesiacov. Určená skúšobná lehota je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať.

(2)

Skúšobná lehota začína plynúť odo dňa prijatia do služobného pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 97 ods. 1 okrem písmena e).

§ 29

Stála štátna služba

(1)

Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby je získanie osobitnej odbornej spôsobilosti.

(3)

Príslušník sa zaradí do stálej štátnej služby

a)

po skončení prípravnej štátnej služby,

b)

po skončení dočasnej štátnej služby podľa § 30 ods. 2 alebo

c)

ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby a od jeho skončenia neuplynul viac ako jedennásobok času, počas ktorého predchádzajúci služobný pomer trval; obdobím trvania služobného pomeru je obdobie, ktoré sa započítava do výsluhy rokov v hodnosti (§ 34 ods. 4).

(4)

Do stálej štátnej služby sa po prijatí zaradí aj uchádzač, ktorého predchádzajúci pracovný pomer v rámci Zboru požiarnej ochrany trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynul viac ako jedennásobok času, počas ktorého predchádzajúci pracovný pomer trval, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej bol prijatý.

§ 30

Dočasná štátna služba

(1)

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Dočasnú štátnu službu možno vykonávať opakovane.

(2)

Príslušník, ktorý vykonával dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň dvoch rokov a spĺňa kvalifikačnú požiadavku osobitnej odbornej spôsobilosti, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby.

(3)

Príslušník počas zaradenia do dočasnej štátnej služby má rovnaké postavenie ako príslušník v stálej štátnej službe, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 31

Príbuzenské a iné obdobné vzťahy príslušníkov v služobnom pomere

(1)

Príslušníkov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,16) nemožno zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

(2)

Uchádzač o prijatie do služobného pomeru je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.

(3)

Príslušník je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru.

§ 32

(1)

Príslušníkovi patrí rovnošata a iné súčasti a zložky výstroja.

(2)

Rovnošata je služobný odev príslušníka, ktorý má špecifické označenie vyjadrujúce jeho príslušnosť k zboru.

(3)

Na rovnošate nosí príslušník štátny znak Slovenskej republiky.

(4)

Príslušník vykonáva štátnu službu spravidla v rovnošate.

§ 33

(1)

Druhy rovnošiat sú

a)

pracovná rovnošata,

b)

služobná rovnošata.

(2)

Pracovnú rovnošatu tvorí

a)

čiapka,

b)

blúza,

c)

nohavice alebo sukňa,

d)

pracovná košeľa,

e)

pracovný plášť,

f)

pracovná obuv.

(3)

Služobnú rovnošatu tvorí

a)

čiapka,

b)

sako,

c)

nohavice alebo sukňa,

d)

košeľa.

(4)

Súčasti pracovnej rovnošaty a služobnej rovnošaty sú

a)

kravata,

b)

ponožky; ak ide o príslušníčky, pančuchové nohavice,

c)

sveter alebo pulóver,

d)

poltopánky,

e)

zimná obuv; ak ide o príslušníčky, čižmy,

f)

šál,

g)

kožené rukavice,

h)

zimná čiapka,

i)

plášť.

(5)

Zložky výstroja sú

a)

služobný opasok,

b)

tepláková súprava,

c)

tričko,

d)

trenírky,

e)

ponožky,

f)

športová obuv.

(6)

Rovnošatu, ostatné zložky výstroja a súčasti rovnošiat okrem pančuchových nohavíc, poltopánok a čižiem poskytuje príslušníkovi služobný úrad. Služobný úrad poskytuje ročne príslušníkovi peňažný príspevok na nákup pančuchových nohavíc, poltopánok a čižiem.

(7)

Podrobnosti o poskytovaní, nosení a vyhotovení rovnošiat, o vykonávaní štátnej služby v občianskom odeve, o peňažnom príspevku, zaradení príslušníkov do výstrojných noriem a doby životnosti rovnošiat a súčastí rovnošiat a zložiek výstroja upraví ministerstvo služobným predpisom.

§ 34

Hodnosti

(1)

Príslušníkovi patrí hodnosť.

(2)

Ustanovujú sa tieto hodnosti a čas výsluhy rokov v hodnosti:

hodnosť	výsluha rokov v hodnosti
a) práporčícke hodnosti
1. rotmajster	dva roky
2. nadrotmajster	tri roky
3. podpráporčík	štyri roky
4. práporčík	päť rokov
5. nadpráporčík
b) dôstojnícke hodnosti
1. podporučík	jeden rok
2. poručík	dva roky
3. nadporučík	tri roky
4. kapitán	tri roky
5. major	štyri roky
6. podplukovník	päť rokov
7. plukovník
c) generálske hodnosti
generál.

(3)

Pre hodnosti nadpráporčíka, plukovníka a generála sa čas výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

(4)

Do času výsluhy rokov v hodnosti sa započítava čas trvania služobného pomeru s výnimkou času

a)

výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,

b)

služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,

c)

ďalšej rodičovskej dovolenky,

d)

dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz, počas ktorej príslušník nemá nárok na nemocenské,

e)

zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 52,

f)

na ktorý bolo príslušníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka.

(5)

Do práporčíckej hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníkov, ktorí vykonávajú štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, prezident zboru a príslušníkov, ktorí vykonávajú štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je krajské riaditeľstvo, riaditeľ krajského riaditeľstva.

(6)

Do dôstojníckej hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníkov prezident zboru; prezidenta zboru vymenúva a povyšuje do hodnosti minister.

§ 35

(1)

Pre každú funkciu v zbore sa plánuje hodnosť.

(2)

Ak má príslušník úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti rotmajstra.

(3)

Ak má príslušník bakalárske vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná.

(4)

Ak má príslušník vysokoškolské vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti poručíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná.

(5)

Ak príslušník pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti o jeden stupeň nižšej, ako je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný.

(6)

Doba výkonu odborných činností podľa odseku 5 je na vymenovanie do hodnosti

a) nadporučíka	3 roky,
b) kapitána	6 rokov,
c) majora	10 rokov,
d) podplukovníka	15 rokov,
e) plukovníka	21 rokov.

(7)

Plánované hodnosti pre jednotlivé funkcie v zbore a postup pri prepožičaní hodnosti upraví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 36

(1)

Príslušník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti. Ak je to pre príslušníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 35 ods. 5. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynul čas výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná pre funkciu, do ktorej sa prijíma, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.

(2)

Príslušník, ktorý bol v pracovnom pomere v rámci Zboru požiarnej ochrany alebo v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo k ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti, ak takáto hodnosť podľa tohto zákona existuje, alebo do hodnosti rovnakej úrovne, ak je takáto hodnosť pre funkciu, do ktorej bol vymenovaný, plánovaná. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je vymenovaný do funkcie, v ktorej sa využijú jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 35 ods. 2 až 4.

§ 37

(1)

Príslušník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:

a)

je vo funkcii, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než akú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má bakalárske vzdelanie, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej hodnosti, ak má vysokoškolské vzdelanie,

b)

od jeho posledného povýšenia uplynul určený čas výsluhy rokov v hodnosti (§ 34 ods. 2).

(2)

Príslušník v práporčíckej hodnosti vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňajúci kvalifikačné predpoklady má nárok na vymenovanie do

a)

hodnosti podporučíka, ak dosiahol úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie,

b)

hodnosti poručíka, ak dosiahol bakalárske vzdelanie,

c)

hodnosti nadporučíka, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie.

§ 38

Návrh na vymenovanie príslušníka do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda.

§ 39

Prepožičanie hodnosti

(1)

Príslušníkovi zaradenému do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na obdobie, počas ktorého to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je príslušník vymenovaný. Hodnosť prepožičiava príslušníkovi prezident zboru; prezidentovi zboru hodnosť prepožičiava minister.

(2)

Prepožičať možno najvyššiu hodnosť plánovanú pre funkciu, do ktorej je príslušník vymenovaný, s výnimkou hodnosti generála.

(3)

Príslušníkovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

§ 40

(1)

Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov. So služobným hodnotením musí byť príslušník oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

(2)

V hodnotiacej časti sa posudzujú

a)

znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov so zameraním na výkon funkcie a ich uplatňovanie pri vykonávaní štátnej služby,

b)

znalosti služobných predpisov, s ktorými bol príslušník riadne oboznámený,

c)

vykonávanie štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,

d)

plnenie povinností príslušníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,

e)

spôsobilosť príslušníka na ďalší výkon funkcie alebo vykonávanie štátnej služby,

f)

zručnosti a schopnosti príslušníka potrebné na výkon funkcie.

(3)

Príslušník je služobne hodnotený za obdobie, ktoré uplynulo od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

(4)

V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník

a)

je spôsobilý vykonávať doterajšiu alebo vyššiu funkciu,

b)

je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu alebo

c)

nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore.

(5)

Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

a)

pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti príslušníka na zaradenie do stálej štátnej služby,

b)

ak príslušník zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby.

(6)

V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

a)

najmenej raz za päť rokov,

b)

ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti príslušníka na výkon funkcie.

§ 41

(1)

Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí príslušníka osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje vedúci služobného úradu, ktorý príslušníka vymenúva do funkcie.

(2)

Pred skončením prípravnej štátnej služby, dočasnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti príslušníka na zaradenie do stálej štátnej služby alebo ak bezprostredne nadriadený nepozná príslušníka z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená vedúcim služobného úradu, ktorý príslušníka vymenúva do funkcie.

(3)

Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť príslušníkovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak príslušník podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vyššiemu nadriadenému.

§ 42

O návrhu služobného hodnotenia sa vyjadruje formou stanoviska vyšší nadriadený. Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá požiadavkám určeným v § 40 ods. 2, vráti bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo na prepracovanie. Bezprostredne nadriadený doplní alebo spresní návrh v požadovanom rozsahu alebo podrobne odôvodní skutočnosti uvedené vo svojom návrhu; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením alebo odôvodnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať nové služobné hodnotenie.

§ 43

(1)

Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi príslušníka so schváleným služobným hodnotením.

(2)

Príslušník je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky alebo si môže vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí príslušníka o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

§ 44

(1)

Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti (§ 151 ods. 2) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere príslušníka, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

(2)

Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie príslušníka formou pohovoru. Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.

(3)

Služobné hodnotenie sa zakladá do osobného spisu príslušníka.

(4)

Podrobnosti o služobnom hodnotení upraví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 45

Zmena služobného pomeru je

a)

preradenie na inú funkciu,

b)

preloženie do iného sídla služobného úradu,

c)

prevelenie,

d)

vymenovanie za nadriadeného,

e)

zastupovanie nadriadeného viac ako tri týždne,

f)

odvolanie nadriadeného,

g)

zaradenie príslušníčky mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a materstva,

h)

zaradenie príslušníka v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne podľa § 160 ods. 2,

i)

zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby z dôvodu zmeny systemizácie v stálej štátnej službe,

j)

zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby z dôvodu vyslania na denné štúdium,

k)

zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich štátnu službu,

l)

opätovné zaradenie príslušníka do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby.

§ 46

(1)

Zmena služobného pomeru sa môže vykonať len v stálej štátnej službe okrem § 45 písm. g).

(2)

Zmenu služobného pomeru vykoná písomným rozhodnutím vedúci služobného úradu, ktorý je príslušný podľa § 13 ods. 1.

(3)

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je príslušník povinný dodržiavať povinnosti príslušníka okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

§ 47

Preradenie a preloženie

(1)

Príslušníka možno s jeho písomným súhlasom

a)

preradiť na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej služby alebo

b)

preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby služobného úradu, ako je sídlo služobného úradu uvedené v rozhodnutí podľa § 21 ods. 3 písm. e),

c)

preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby služobného úradu, ako je sídlo služobného úradu uvedené v rozhodnutí podľa § 21 ods. 3 písm. e), a preradiť na inú funkciu, ako je uvedená v rozhodnutí podľa § 21 ods. 3 písm. d).

(2)

Príslušníka možno preradiť podľa odseku 1 písm. a) alebo preložiť podľa odseku 1 písm. b), alebo preložiť a preradiť podľa odseku 1 písm. c)

a)

na určité obdobie, najdlhšie na tri mesiace v kalendárnom roku, alebo

b)

trvale.

(3)

Ak uplynie obdobie, počas ktorého bol príslušník preradený alebo preložený na určité obdobie, zaradí sa

a)

do tej istej funkcie v tom istom mieste vykonávania štátnej služby,

b)

do toho istého sídla služobného úradu, v ktorom vykonával štátnu službu pred preložením,

c)

do tej istej funkcie a toho istého sídla služobného úradu, v ktorom vykonával štátnu službu pred preradením a preložením,

ak sa príslušník nedohodne so služobným úradom inak.

(4)

Služobný úrad môže preradiť, preložiť alebo preložiť a preradiť príslušníka aj na základe jeho písomnej žiadosti.

(5)

Trvalé preloženie vykoná vymenovaním vedúci služobného úradu, v ktorom bude príslušník vykonávať štátnu službu.

§ 48

Prevelenie

(1)

Príslušníka možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh zboru pri závažných požiaroch, haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach na ochranu života, zdravia a majetku na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 60 kalendárnych dní za obdobie 12 mesiacov, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol vymenovaný.

(2)

Pri prevelení príslušníka do iného miesta výkonu štátnej služby mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

§ 49

Vymenovanie za nadriadeného a zastupovanie nadriadeného

(1)

Za nadriadeného vymenúva vedúci služobného úradu na základe výberového konania príslušníka v stálej štátnej službe.

(2)

Na výberové konanie na vymenovanie za nadriadeného sa primerane použijú ustanovenia § 20 ods. 2 až 8.

(3)

Výberová komisia vo výberovom konaní využíva služobné hodnotenie príslušníka vzhľadom na povinnosti, ktoré má nadriadený plniť v štátnej službe.

(4)

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, je vymenovaný za nadriadeného ako

a)

vedúci oddelenia,

b)

zástupca vedúceho pracoviska [§ 13 ods. 1 písm. b)],

c)

vedúci pracoviska [§ 13 ods. 1 písm. b)],

d)

riaditeľ odboru,

e)

viceprezident zboru,

f)

prezident zboru.

(5)

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je krajské riaditeľstvo zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako

a)

veliteľ družstva,

b)

veliteľ zmeny,

c)

veliteľ hasičskej stanice,

d)

vedúci pracoviska [§ 13 ods. 1 písm. c)],

e)

vedúci oddelenia,

f)

riaditeľ okresného riaditeľstva,

g)

riaditeľ krajského riaditeľstva.

(6)

Vedúci služobného úradu vymenuje príslušníka v stálej štátnej službe na zastupovanie nadriadeného v čase jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v kalendárnom roku.

§ 50

Odvolanie nadriadeného

(1)

Vedúci služobného úradu (§ 13 ods. 1) odvolá nadriadeného v štátnej službe, ak

a)

sa v systemizácii znížil počet funkčných miest,

b)

nevykazuje riadne výsledky pri vykonávaní svojej funkcie nadriadeného v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,

c)

nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti nadriadeného zo zdravotných dôvodov alebo

d)

nadriadený písomne požiada služobný úrad o odvolanie.

(2)

Vykonávanie funkcie nadriadeného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie nadriadeného nesmie byť dlhšie ako jeden mesiac.

(3)

Vykonávanie funkcie nadriadeného sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 76 písm. b) a c).

§ 51

Ak vykonáva tehotná príslušníčka štátnu službu, ktorá je tehotnej príslušníčke podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a služobný úrad ju nemôže preradiť na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o príslušníčke po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Príslušníčke patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby služobný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

§ 52

(1)

Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkč-né miesto sa zrušilo, zaradí sa mimo činnej štátnej služby.

(2)

Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby,

a)

ak sa podľa osobitného predpisu stal počas trvania služobného pomeru osobou blízkou nadriadenému a nemožno ho preradiť na inú voľnú funkciu,

b)

ak podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná, menej zodpovedná funkcia alebo ak ho do tejto menej zodpovednej funkcie nemožno zaradiť najdlhšie na 18 mesiacov,

c)

ak bol odvolaný z funkcie nadriadeného podľa § 77 písm. b) a nemožno ho zaradiť do inej voľnej funkcie v stálej štátnej službe,

d)

ak je vyslaný na denné štúdium.

(3)

Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) a d) patrí príslušníkovi 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

(4)

Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. b) a c) patrí príslušníkovi 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však v sume minimálnej mzdy.

(5)

Ak sa príslušník stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Služobný plat podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu do 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

(6)

Ak sa u príslušníka preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 5, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby a doplatí sa mu do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel do služobného platu, ktorý by mu inak patril. To neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol príslušník zaradený mimo činnej štátnej služby, trestným činom alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol zaradený mimo činnej štátnej služby, prepustený zo stálej štátnej služby.

(7)

Ak odpadnú dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby.

§ 53

(1)

Zaradenie príslušníka vyslaného na denné štúdium mimo činnej štátnej služby sa vykoná dňom povolania alebo vyslania na štúdium a trvá do skončenia alebo prerušenia štúdia.

(2)

Pri zaradení mimo činnej štátnej služby sa príslušník vyslaný na denné štúdium ustanoví do funkcie vyčlenenej pre toto zaradenie v služobnom úrade.

§ 54

Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby

Dňom, ktorým sa príslušník stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky, členom vlády, predsedom alebo podpredsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, poslancom obecného zastupiteľstva, mest-ského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo expertom medzinárodnej organizácie, ktorý za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, počas ktorého bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí služobný plat príslušníka.

§ 55

Opätovné zaradenie príslušníka na vykonávanie štátnej služby

(1)

Zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby sa skončí jeho zaradením

a)

na vykonávanie štátnej služby na funkčné miesto toho istého služobného úradu a do rovnakej funkcie,

b)

na základe jeho písomného súhlasu na iné voľné funkčné miesto toho istého služobného úradu, pre ktoré spĺňa kvalifikačné predpoklady,

c)

na základe jeho písomného súhlasu na voľné funkčné miesto iného služobného úradu, pre ktoré spĺňa kvalifikačné predpoklady.

(2)

Zaradenie príslušníka v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok.

§ 56

(1)

Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu príslušníka na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je pravidelné miesto vykonávania štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom služobnej cesty, do skončenia tejto služobnej cesty.

(2)

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu príslušníka na cestu na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3)

Služobný úrad vyšle príslušníka na služobnú cestu na návrh nadriadeného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu a cieľ cesty, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty. Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy príslušníka.

(4)

Pravidelné miesto vykonávania štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov je sídlo služobného úradu vymedzené obcou a adresou služobného úradu, kde príslušník vykonáva štátnu službu. Pravidelné miesto vykonávania štátnej služby písomne oznámi príslušníkovi služobný úrad pri jeho vymenovaní do štátnej služby.

(5)

Príslušník je povinný nastúpiť na služobnú cestu aj v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na vykonávanie štátnej služby príslušníčok tým nie sú dotknuté.

(6)

Časom nástupu a časom skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona rozumie čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý príslušníka prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.

§ 57

(1)

Príslušníka v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe možno s jeho súhlasom vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného miesta vykonávania štátnej služby alebo do iného služobného úradu.

(2)

Príslušníkovi vyslanému na služobnú cestu patrí náhrada výdavkov podľa osobitného predpisu.17)

§ 58

Náhrada výdavkov súvisiacich s preložením

(1)

Príslušník má pri preložení na určité obdobie nárok na náhradu výdavkov ako pri služobnej ceste, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta vykonávania služby.

(2)

Príslušník má pri trvalom preložení nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov a na náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov, ak je preložený mimo obce pravidelného vykonávania štátnej služby.

§ 59

(1)

Služobný pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

a)

odvolaním z funkčného miesta z dôvodov uvedených v § 60 ods. 1 až 3,

b)

uložením disciplinárneho opatrenia prepustenia zo štátnej služby podľa § 77 písm. c) až e),

c)

na základe písomnej žiadosti príslušníka (§ 61),

d)

v skúšobnej lehote (§ 62) alebo

e)

uplynutím dočasnej štátnej služby.

(2)

Služobný pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 63).

(3)

Služobný pomer zaniká smrťou príslušníka.

(4)

Písomné rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a), c) a d) alebo písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru príslušníka podľa § 63 ods. 2 vydá vedúci služobného úradu.

§ 60

Skončenie služobného pomeru služobným úradom

(1)

Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním, ak príslušník prestal spĺňať predpoklady nevyh-nutné na vykonávanie štátnej služby, a to

a)

štátne občianstvo Slovenskej republiky,

b)

trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

c)

zdravotnú spôsobilosť podľa rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia alebo podľa posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

(2)

V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:

a)

príslušník podľa výsledku služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore,

b)

v systemizácii sa znížil počet funkčných miest; v takomto prípade má príslušník nárok na náhradu v sume päťnásobku jeho funkčného platu.

(3)

Služobný úrad skončí služobný pomer s príslušníkom v stálej štátnej službe odvolaním, ak príslušník podľa výsledku služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore.

(4)

Služobný pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

(5)

Služobný pomer sa skončí dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby.

§ 61

Skončenie služobného pomeru na žiadosť príslušníka

(1)

Na základe písomnej žiadosti príslušníka sa služobný pomer skončí rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia žiadosti.

(2)

Služobný pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia nesmie byť kratšie ako 30 dní a dlhšie ako 60 dní, ak sa nedohodli inak.

(3)

Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, služobný pomer sa skončí šesťdesiatym dňom od doručenia žiadosti príslušníka.

§ 62

Skončenie služobného pomeru v skúšobnej lehote

Služobný pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany príslušníka. Služobný pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a nesmie sa skončiť po uplynutí skúšobnej lehoty.

§ 63

Skončenie služobného pomeru na základe zákona

(1)

Služobný pomer príslušníka sa skončí dňom

a)

uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná skúška na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti alebo ak sa nesplnil kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 195,

b)

uplynutia dočasnej štátnej služby,

c)

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

d)

ktorým príslušník dovŕši vek 65 rokov, alebo

e)

uplynutia času zaradenia mimo štátnej služby z dôvodov uvedených v § 52 ods. 2 písm. b), ak príslušníka nemožno opätovne zaradiť do služobného pomeru.

(2)

Písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru na základe zákona obsahuje deň, ktorým sa služobný pomer skončil, a dôvod skončenia služobného pomeru.

§ 64

Neplatné skončenie služobného pomeru

Ak je podľa právoplatného rozhodnutia skončenie služobného pomeru neplatné, služobný pomer trvá ďalej. Za obdobie od neplatného skončenia služobného pomeru do opätovného zaradenia do štátnej služby patrí príslušníkovi služobný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru.

§ 65

(1)

Služobný úrad vydá príslušníkovi služobný posudok najneskôr dva týždne pred skončením služobného pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

(2)

Služobný posudok príslušníkovi vydá služobný úrad písomne, pričom vychádza zo služobného hodnotenia a z osobného spisu príslušníka.

§ 66

(1)

Služobný úrad vydá príslušníkovi v deň skončenia služobného pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe, pričom vychádza z osobného spisu príslušníka.

(2)

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä

a)

čas trvania služobného pomeru,

b)

záväzky príslušníka súvisiace so služobným pomerom,

c)

v akom poradí a v čí prospech sa z platu príslušníka vykonávajú zrážky,

d)

skončenie prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby z dôvodu zníženia počtu funkčných miest v systemizácii,

e)

údaj o funkcii a služobnom plate príslušníka, ak o to príslušník písomne požiada,

f)

skutočnosti rozhodujúce na posúdenie nároku na dovolenku.

§ 67

Osobný spis príslušníka

(1)

Všetky písomnosti týkajúce sa služobného pomeru príslušníka sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis príslušníka vedie osobný úrad.

(2)

Služobný úrad poskytuje príslušníkovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.

(3)

Služobný úrad môže poskytovať informácie o príslušníkovi len s jeho súhlasom alebo vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.14)

(4)

Po skončení služobného pomeru sa osobný spis odovzdá ministerstvu, ktoré uchováva spisy príslušníka ešte desať rokov po skončení služobného pomeru. Osobný spis príslušníka sa spravuje 50 rokov po skončení služobného pomeru.

TRETIA HLAVA

SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC

§ 68

Služobná disciplína

Služobná disciplína príslušníkov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

§ 69

Základné práva a povinnosti príslušníka

(1)

Príslušník má právo

a)

na podmienky nevyhnutné na riadne vykonávanie štátnej služby,

b)

na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,

c)

na prehlbovanie kvalifikácie,

d)

odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu,

e)

odmietnuť výkon služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti nadriadeného,

f)

nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,

g)

podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.

(2)

Príslušník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(3)

Príslušník je povinný

a)

plniť osobne, zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b)

vykonávať všetky úlohy, ktoré patria k jeho služobným povinnostiam,

c)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu; táto povinnosť platí aj po skončení služobného pomeru,

d)

vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,

e)

zvyšovať svoje odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a udržiavať si požadovanú fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby a zúčastňovať sa na odbornej príprave a overovaní vedomostí, zručností a fyzickej zdatnosti,

f)

neprijímať v súvislosti s vykonávaním štátnej služby dary alebo iné výhody okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,

g)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,

h)

poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,

i)

oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

j)

dbať o to, aby jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy lojálne a nestranne,

k)

zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť alebo nestrannosť rozhodovania,

l)

ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,

m)

oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú vykonávanie štátnej služby, a oznámiť hroziacu škodu,

n)

zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,

o)

dodržiavať služobnú disciplínu,

p)

dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší služobný čas,

r)

byť pri vykonávaní štátnej služby primerane ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

s)

zastupovať nadriadeného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,

t)

na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, preventívnym prehliadkam a vyšetreniam,

u)

dodržiavať pri vykonávaní štátnej služby pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k ostatným príslušníkom a v služobnom styku aj k občanom,

(4)

Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.

(5)

Príslušník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných, alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

(6)

Obmedzenie podľa odseku 5 sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku príslušníka. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže príslušník vykonávať, len ak túto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán alebo pre obec.

§ 70

Majetkové priznanie

(1)

Príslušník zaradený do platovej triedy 5 a vyššej počas trvania štátnej služby je povinný priznať svoje majetkové pomery

a)

do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru,

b)

do 31. marca každého kalendárneho roka.

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok príslušníka, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

a)

nehnuteľnom majetku,

b)

hnuteľných veciach,

c)

majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3)

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje a majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) príslušník na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou, pričom sa tento majetok v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.18)

(4)

Súčasťou majetkového priznania príslušníka je aj čestné vyhlásenie príslušníka, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,19) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(5)

Údaje o majetkových pomeroch priznaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu služobného úradu, ak ide o vedúceho služobného úradu na krajskom riaditeľstve zboru, vedúcemu služobného úradu na prezídiu zboru, ak ide o vedúceho služobného úradu na prezídiu zboru, ministrovi, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku príslušníka a ich uchovávanie.

(6)

Na výzvu vedúceho služobného úradu alebo ministra, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti priznaných údajov, je príslušník povinný predložiť majetkové priznanie, aj ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 500 000 Sk.

§ 71

Konanie vo veciach majetkového priznania

(1)

Ak príslušník nepodá včas majetkové priznanie podľa § 70, vyzve ho vedúci služobného úradu alebo minister na dodatočné splnenie tejto povinnosti najneskôr do 30 dní.

(2)

Vedúci služobného úradu alebo minister preskúma úplnosť majetkového priznania, ak treba, vyzve príslušníka, aby ho v lehote do 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil a doplnil.

(3)

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 70 ods. 5 zistia u príslušníka majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, je príslušník povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci služobného úradu alebo minister určí príslušníkovi primeranú lehotu, najviac 60 dní.

(4)

Nesplnenie niektorej z povinností podľa odsekov 1 až 3 vedúci služobného úradu alebo minister oznámi spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania príslušnej disciplinárnej komisii. Rovnako sa postupuje, ak vedúci služobného úradu alebo minister nepovažuje splnenie povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má odôvodnené pochybnosti o pôvode majetkového prírastku príslušníka alebo o hodnovernosti ním preukázaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.

§ 72

Povinnosti nadriadeného

Okrem plnenia povinností podľa § 69 je nadriadený ďalej povinný

a)

riadiť, organizovať, kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadených príslušníkov,

b)

zabezpečovať, aby podriadení príslušníci mali požadované vedomosti, zručnosti, schopnosti a fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby,

c)

vytvárať priaznivé podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a podriadených príslušníkov viesť k služobnej disciplíne,

d)

slušne sa správať voči podriadeným príslušníkom,

e)

vystupovať pred disciplinárnou komisiou a v konaní pred súdom,

f)

vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených príslušníkov,

g)

oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.

§ 73

(1)

Minister, prezident zboru a riaditeľ krajského riaditeľstva zboru môžu podriadeným príslušníkom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

(2)

Podrobnosti o disciplinárnych previneniach, o udeľovaní disciplinárnych odmien a ukladaní disciplinárnych opatrení upraví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 74

Disciplinárne odmeny

(1)

Disciplinárne odmeny sú

a)

písomná pochvala,

b)

peňažný dar alebo vecný dar,

c)

mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti alebo mimoriadne vymenovanie do prvej dôstojníckej hodnosti.

(2)

Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo dlhodobému príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje.

(3)

Za to isté konanie možno udeliť len jednu disciplinárnu odmenu alebo odmenu (§ 120).

(4)

Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo zabránenie značným materiálnym škodám,1) mimoriadny prejav odvahy a úsilia pri vykonávaní štátnej služby alebo vzorná reprezentácia Slovenskej republiky alebo zboru.

(5)

Príslušníkovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

(6)

Príslušníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne povýšiť do vyššej hodnosti alebo mimoriadne vymenovať do prvej dôstojníckej hodnosti podľa odseku 1 písm. c) in memoriam.

§ 75

Služobné previnenia

(1)

Služobným previnením je zavinené porušenie povinnosti príslušníka. Príslušník zodpovedá za služobné previnenie.

(2)

Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená.

§ 76

Za služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych opatrení:

a)

písomné pokarhanie,

b)

zníženie služobného platu až o 15 % najviac na tri mesiace,

c)

zníženie hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka.

§ 77

Za závažné služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych opatrení:

a)

zníženie služobného platu až o 30 % najviac na tri mesiace,

b)

odvolanie nadriadeného z funkcie,

c)

prepustenie zo stálej štátnej služby,

d)

prepustenie z dočasnej štátnej služby,

e)

prepustenie z prípravnej štátnej služby.

§ 78

Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť príslušníkovi v hodnosti rotmajstra, podporučíka alebo generála.

§ 79

(1)

Disciplinárne konanie sa uskutočňuje pred disciplinárnou komisiou.

(2)

Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Príslušník musí mať možnosť pred uložením disciplinárneho opatrenia vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

(3)

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na skutočnosti protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých sa ho príslušník dopustil, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajšie plnenie služobných povinností.

(4)

Uložením disciplinárneho opatrenia príslušník nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil služobným previnením.

(5)

Zriadenie, právomoc a zloženie disciplinárnej komisie upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 80

Za služobné previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní služobného previnenia a najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania služobného previnenia.

§ 81

Ak sa príslušník dopustil služobného previnenia v cudzine, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu príslušníka z cudziny, ak sa ktorýkoľvek z nadriadených príslušníka o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa príslušník zdržiaval v cudzine; najneskôr však do jedného roka odo dňa návratu z cudziny.

§ 82

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol príslušník za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa jeho uloženia.

§ 83

(1)

Písomné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vydáva príslušníkovi vedúci služobného úradu na návrh disciplinárnej komisie.

(2)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa zakladá do osobného spisu príslušníka.

(3)

Po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa príslušník posudzuje, ako by mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie s výnimkou disciplinárneho opatrenia prepustenia zo štátnej služby.

(4)

Disciplinárne opatrenie môže vedúci služobného úradu na návrh nadriadeného zahladiť aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 3, ak príslušník svojím vykonávaním služby a správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka, môže tak urobiť až po uplynutí polovice času vykonania tohto opatrenia.

(5)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu príslušníka vyradí, len čo sa príslušník posudzuje, ako by mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie; to neplatí, ak príslušníkovi bolo uložené disciplinárne opatrenie prepustenie zo štátnej služby.

§ 84

Evidencia disciplinárnych opatrení

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisujú bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

ŠTVRTÁ HLAVA

PODMIENKY VÝKONU ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 85

Týždenný služobný čas

(1)

Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

(2)

Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.

§ 86

Nerovnomerné rozvrhnutie týždenného služobného času

(1)

Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie celého kalendárneho roka.

(2)

Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.

(3)

Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v ktorom príslušník podľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu.

§ 87

Prestávky v štátnej službe

(1)

Služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách nepretržitej štátnej služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu v rovnomerne rozvrhnutom služobnom čase prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút. Začiatok a koniec tejto prestávky určí služobný úrad.

(2)

Služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách nepretržitej štátnej služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút.

(3)