Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore

Ak ide o štátnu službu, ktorej vykonávanie nemôže byť prerušené, musí sa príslušníkovi aj bez prerušenia vykonávania štátnej služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.

(4)

Prestávky na jedenie a oddych sa započítavajú do služobného času.

§ 88

Nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami

(1)

Služobný úrad je povinný rozvrhnúť týždenný služobný čas tak, aby príslušník mal medzi koncom služobného dňa a začiatkom nasledujúceho služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň 12 hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.

(2)

Príslušníkovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu vykonávania služby na čas osem hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného služobného času služby príslušníka, považuje sa za čas zameškaný pre prekážky na strane služobného úradu.

§ 89

Dĺžka nepretržitého odpočinku v týždni

(1)

Služobný úrad je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby všetci príslušníci mali raz týždenne dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na piatok a sobotu alebo sobotu a nedeľu, alebo na nedeľu a pondelok.

(2)

Ak vykonávanie štátnej služby neumožňuje rozvrhnúť služobný čas podľa odseku 1, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni výnimočne v iných dňoch týždňa.

(3)

Ak z naliehavých služobných dôvodov nemožno rozvrhnúť služobný čas podľa odsekov 1 a 2, môže služobný úrad určiť nepretržitý odpočinok v týždni odchylne tak, že nepretržitý odpočinok sa príslušníkovi poskytne najmenej jeden deň v týždni, pokiaľ možno tak, aby pripadol na nedeľu, a zvyšok poskytne súhrnne raz za dva týždne.

§ 90

Dni služobného pokoja

(1)

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je príslušník povinný vykonávať štátnu službu nad určený týždenný služobný čas, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok.

(2)

Príslušníkovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň služobný plat.

§ 91

Štátna služba nadčas

(1)

Štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného týždenného služobného času. Štátnou službou nadčas je aj služba, ktorú príslušník vykonáva počas určenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 2.

(2)

Štátna služba nadčas sa môže príslušníkovi prikázať len výnimočne v naliehavom záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.

(3)

V kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.

(4)

Príslušníkovi patrí za vykonávanie štátnej služby nadčas náhradné voľno; to sa nevzťahuje na vedúceho služobného úradu. Ak služobný úrad v odôvodnených prípadoch neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 116.

§ 92

Služobná pohotovosť v štátnej službe príslušníkov

(1)

Ak služobný úrad v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi príslušníkovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu služobného času a nad určený týždenný služobný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia služobného času zdržiaval po určený čas na určitom mieste a bol pripravený na to, že bude povolaný na vykonávanie štátnej služby, ide o služobnú pohotovosť v štátnej službe.

(2)

Služobný úrad môže príslušníkovi nariadiť služobnú pohotovosť mimo služobného času vykonávania štátnej služby, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo na inom dohodnutom mieste.

(3)

Pri nariadenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby alebo na inom určenom mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok.

(4)

Príslušník, ktorý vykonáva služobnú činnosť spojenú s ochranou záujmov štátu, plní osobitné úlohy na zabezpečenie potrebnej pohotovosti zboru, je povinný z dôvodu svojho zaradenia do plánu uvádzania stupňov pohotovosti hlásiť svojmu nadriadenému miesto pobytu v čase mimo štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa na určený signál v určenom čase na určené miesto na plnenie úloh.

§ 93

(1)

Základná výmera dovolenky príslušníka je najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov služobného pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť v kolektívnej zmluve.

(2)

Príslušník, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník túto štátnu službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, v ktorých príslušník vykonával zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu.

(3)

Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 94; táto dovolenka sa musí vždy prednostne vyčerpať.

(4)

Ak čerpá dovolenku príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým časom služby, určí sa dovolenka tak, aby zahŕňala toľko hodín, v ktorých by inak konal štátnu službu, koľko by ich pripadlo na dovolenku čerpanú príslušníkom s časom služby rozvrhnutým rovnomerne.

§ 94

Príslušníkovi patrí za čas dovolenky služobný plat.

PIATA HLAVA

SLUŽOBNÉ VOĽNO

§ 95

(1)

Ak príslušník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými služobnými dňami príslušníka.

(2)

Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je príslušník povinný preukázať.

§ 96

Platené služobné voľno

(1)

Príslušníkovi patrí platené služobné voľno na prípravu a úspešné vykonanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti v rozsahu piatich služobných dní.

(2)

Za čas služobného voľna podľa odseku 1 patrí príslušníkovi služobný plat.

§ 97

(1)

Ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas

a)

čerpania dovolenky,

b)

plateného služobného voľna,

c)

zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,20)

d)

účasti na rekondičnom pobyte,

e)

prehlbovania kvalifikácie,

f)

zvyšovania kvalifikácie,

g)

prestávok na dojčenie,

h)

náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,

i)

keď príslušník nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,

j)

neprítomnosti príslušníka v štátnej službe z dôvodu

1.

dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu,

2.

karantény,

3.

materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú do siedmich rokov dieťaťa.

(2)

Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby čas rodičovskej dovolenky s výnimkou rodičovskej dovolenky príslušníka, ak sa stará o narodené dieťa do uplynutia 20 týždňov od jeho narodenia, poskytnuté náhradné voľno a čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.

ŠIESTA HLAVA

PREHLBOVANIE KVALIFIKÁCIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE PRÍSLUŠNÍKOV A ĎALŠIE PODMIENKY NA RIADNE VYKONÁVANIE ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 98

(1)

Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie príslušníkov.

(2)

Prehlbovaním kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie a odborná príprava príslušníkov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na vykonávanie štátnej služby v zbore. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí ministerstvo.

(3)

Na prehlbovanie kvalifikácie mimo miesta vykonávania štátnej služby poskytne služobný úrad príslušníkovi služobné voľno, najmenej však v rozsahu piatich služobných dní v kalendárnom roku; za tento čas patrí príslušníkovi služobný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

(4)

Výsledky prehlbovania kvalifikácie príslušníka sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.

(5)

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie potrebného stupňa vzdelania na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby na inom funkčnom mieste v súlade s potrebou služobného úradu.

(6)

Na žiadosť príslušníka môže služobný úrad vydať rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie príslušníka, ak je toto zvýšenie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.

(7)

Rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie obsahuje

a)

stupeň vzdelania a spôsob jeho zvýšenia,

b)

čas, v priebehu ktorého je príslušník povinný zotrvať v služobnom pomere po získaní kvalifikácie,

c)

druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré príslušník uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnej službe.

(8)

Služobný úrad poskytne na zvyšovanie kvalifikácie príslušníkovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu15)

a)

v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účasť na vyučovaní,

b)

dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

c)

20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej záverečnej skúšky,

d)

30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.

(9)

Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí príslušníkovi služobný plat. Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza služobný úrad.

(10)

Ak príslušník nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v služobnom pomere; to neplatí, ak sa služobný pomer skončil podľa § 60 ods. 1 písm. c) a § 60 ods. 2 písm. b).

§ 99

Služobný úrad utvára príslušníkom podmienky na riadne, bezpečné a hospodárne vykonávanie štátnej služby; zabezpečuje najmä

a)

všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy, technické normy a informácie potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby,

b)

zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

c)

vytváranie podmienok na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby,

d)

poskytovanie rovnošaty príslušníkovi.

§ 100

Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkovi v priebehu denného služobného času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, ak ide o príslušníkov s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom, a dvoch teplých jedál, ak ide o príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, na ktoré služobný úrad prispieva 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu17) na každé jedlo.

§ 101

(1)

Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkom, ktorí vykonávajú službu v sťažených podmienkach pri zásahu alebo v súvislosti s ním alebo pri zisťovaní príčin vzniku požiarov, v potrebnom rozsahu bezplatné stravovanie, ochranné nápoje a odpočinok.

(2)

Podrobnosti o poskytovaní bezplatného stravovania, ochranných nápojov a odpočinku ustanoví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 102

Osobitné podmienky na vykonávanie štátnej služby príslušníčok

Ak vykonáva tehotná príslušníčka alebo príslušníčka po skončení materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do deviateho mesiaca po pôrode štátnu službu, ktorá je tehotnej príslušníčke podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materstvo, je služobný úrad povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, je služobný úrad povinný zaradiť ju do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri takomto zaradení patrí príslušníčke služobný plat podľa vykonávanej štátnej služby, najmenej však v sume služobného platu, ktorý jej patril pred týmto zaradením.

SIEDMA HLAVA

PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI

§ 103

Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť

(1)

Príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:

a)

tarifný plat,

b)

príplatok za riadenie,

c)

príplatok za zastupovanie,

d)

osobný príplatok,

e)

hodnostný príplatok,

f)

príplatok za štátnu službu v noci,

g)

príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

h)

príplatok za štátnu službu vo sviatok,

i)

plat za štátnu službu nadčas,

j)

príplatok za zmennosť,

k)

príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,

l)

príplatok za prípravu čakateľa,

m)

odmena,

n)

ďalší plat.

(2)

Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a j) až l).

(3)

Ak ide o príslušníkov, u ktorých sa postupuje podľa § 200 ods. 2 písm. a), služobným platom na účely zákona je súčet služobného platu podľa odseku 2 a doplatku podľa § 200 ods. 2 písm. a).

(4)

Príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

§ 104

Platová trieda

(1)

Príslušníkovi okrem čakateľa na základe vymenovania do štátnej služby a k nej prislúchajúcej funkcie podľa § 21 ods. 3 sa poskytuje služobný plat v príslušnej platovej triede.

(2)

Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú príslušník vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým vznikol služobný pomer alebo bol zmenený, a do ktorej bol vymenovaný alebo poverený zastupovaním nadriadeného.

(3)

Na účely najnáročnejšej činnosti vyplývajúcej z popisu činnosti príslušnej funkcie z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže v súlade s prílohou č. 1 a pôsobnosťou služobných úradov ustanoví katalóg činností v štátnej službe, ktorý všeobecne záväzným právnym predpisom vydá ministerstvo. Pri ustanovení novej pôsobnosti služobného úradu osobitným predpisom ministerstvo doplní katalóg potrebnými činnosťami tak, aby nadobudol účinnosť odo dňa účinnosti osobitného predpisu.

(4)

Pri určení najnáročnejšej činnosti podľa odseku 3 sa prihliada na jej zložitosť, zodpovednosť, psychickú záťaž alebo fyzickú záťaž.

§ 105

Platový stupeň a započítaná prax

(1)

Platový stupeň sa určí podľa započítanej praxe.

(2)

Započítaná prax podľa odseku 1 sa skladá z času odbornej praxe a ďalšieho času.

§ 106

Do času odbornej praxe príslušníka sa započítava čas

a)

vykonávania štátnej služby odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona s výnimkou času počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa a starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa do siedmich rokov veku dieťaťa,

b)

odbornej praxe získanej aj pred vymenovaním do štátnej služby, ak predchádzajúca pracovná činnosť mala rovnaký alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná v príslušnej funkcii, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 107

(1)

Do ďalšieho času sa započítava čas

a)

praxe v inej než požadovanej činnosti získanej pred vymenovaním do štátnej služby v závislosti od miery jej využitia na úspešné vykonávanie štátnej služby priznanej služobným úradom najviac v rozsahu dvoch tretín,

b)

skutočného vykonávania základnej služby a náhradnej služby najviac v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v čase jej vykonávania,

c)

civilnej služby v rozsahu jej skutočného vykonania najviac v rozsahu 18 mesiacov,

d)

starostlivosti o dieťa,

1.

zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky,

2.

dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce osobitne náročnú starostlivosť, ustanovený osobitným predpisom,

ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov,

e)

hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov,21)

f)

doktorandského štúdia22) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie požadovanej činnosti,

g)

vykonávania funkcií podľa § 54 a § 160 ods. 2,

h)

získaný na základe služobného hodnotenia.

(2)

Rozsah a podmienky započítania času na základe výsledkov hodnotenia ustanoví vláda nariadením.

(3)

Do ďalšieho času sa nezapočíta čas uvedený v odseku 1, ak spadá do času vykonávania štátnej služby.

§ 108

Určenie tarifného platu

(1)

Príslušníkovi v závislosti od platovej triedy podľa § 104 a platového stupňa podľa § 105 patrí tarifný plat podľa stupnice platových taríf, ktorá je ustanovená v prílohe č. 2.

(2)

Ak príslušník započítaním rokov podľa § 106 a 107 dosiahne nad 32 rokov započítanej praxe, určený tarifný plat sa mu zvýši o 1 % za každý pripočítaný rok. Zvýšený tarifný plat sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

§ 109

Príplatok za riadenie

(1)

Nadriadenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Rozpätie percentuálneho podielu pre nadriadených podľa stupňov riadenia je ustanovené v prílohe č. 3.

(2)

Sumu príplatku za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor určí vedúci služobného úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti nadriadeného.

§ 110

Príplatok za zastupovanie

(1)

Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 6 zastupuje nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného nadriadeného.

(2)

Ak zastupuje nadriadený nadriadeného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnej služby príplatok za zastupovanie vo výške určenej pre zastupovaného nadriadeného, ak je to preňho výhodnejšie, pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnej služby mu nepatrí.

§ 111

Osobný príplatok

(1)

Príslušníkovi na ocenenie kvality vykonávanej činnosti a osobných schopností možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor až do sumy zodpovedajúcej stanovenému limitu.

(2)

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno príslušníkovi priznať, zvýšiť alebo znížiť na základe písomného hodnotenia vykonávania štátnej služby príslušným nadriadeným.

(3)

Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 70 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný plat.

(4)

Limit osobného príplatku podľa odseku 3 sa postupne znižuje až na hodnotu 35 %. Miera postupného znižovania osobného príplatku bude zodpovedať miere zvyšovania stupnice platových taríf podľa § 131 ustanovenej v zákone o štátnom rozpočte tak, aby jeho absolútna výška v jednotlivých platových triedach zostala zachovaná. Znížený limit osobného príplatku a termín jeho účinnosti ustanoví vláda nariadením, ktorým sa ustanoví zvýšená stupnica platových taríf (§ 131 ods. 3). Limit osobného príplatku ustanovený v odseku 3 stráca platnosť ustanovením zníženého limitu osobného príplatku v nariadení vlády.

§ 113

Príplatok za štátnu službu v noci

Za hodinu štátnej služby v noci patrí príslušníkovi príplatok v sume, ktorou je 25 % z príslušnej časti služobného platu.

§ 114

Príplatok za štátnu službu v sobotu a nedeľu

Príslušníkovi patrí za hodinu štátnej služby v sobotu a nedeľu príplatok v sume, ktorou je 30 % z príslušnej časti služobného platu.

§ 115

Príplatok za štátnu službu vo sviatok

Za štátnu službu vo sviatok23) patrí príslušníkovi za každú hodinu takejto služby príplatok v sume príslušnej časti služobného platu.

§ 116

Plat za štátnu službu nadčas

(1)

Ak sa podľa § 91 ods. 4 príslušníkovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takejto služby príslušná časť služobného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.

(2)

Príplatok za vykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby.

(3)

Ak sa štátna služba nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria príslušníkovi aj príplatky podľa § 113 až 115. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za štátnu službu nadčas poskytlo náhradné voľno.

(4)

V služobnom plate vedúceho služobného úradu sa vždy prihliada na prácu nadčas.

§ 117

Príplatok za zmennosť

Príslušníkovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 1,7 % až 14,1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj príslušníkovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

§ 118

Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia

(1)

Príslušníkovi, ktorý sa bezprostredne zúčastňuje na zdolávaní požiarov, na záchranných prácach pri povodniach a ostatných živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach a na miestach s ohrozením života a zdravia, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(2)

Príslušníkovi za vykonávanie činností pri použití izolačného dýchacieho prístroja alebo odevu proti sálavému teplu, alebo odevu proti chemickým látkam a biologickým látkam alebo pri činnosti pod vodnou hladinou patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,7 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(3)

Príslušníkovi za vykonávanie činnosti vo výške 10 metrov a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách alebo nad voľnými hĺbkami patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,25 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(4)

Príslušníkovi za prácu vykonávanú pri záchrane ľudského života pri leteckej záchrane z podvesu pod vrtuľníkom a pri vysadzovaní z vrtuľníka patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,7 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(5)

Príslušníkovi, ktorý vykonáva odborné práce pri záchrane ľudského života v ťažkom horolezeckom teréne s použitím špeciálnych záchranárskych pomôcok v sťažených prírodných a poveternostných podmienkach, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,7 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(6)

Za vykonávanie činnosti podľa odsekov 2 až 4 sa považuje aj výcvik príslušníka.

§ 119

Príplatok za prípravu čakateľa

Za prípravu čakateľa (§ 23 ods. 3) patrí školiteľovi príplatok mesačne v sume, ktorou je 10 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Ak školiteľ pripravuje dvoch alebo viac čakateľov, patrí mu príplatok mesačne v sume, ktorou je 15 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Ak školiteľ začne prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca alebo skončí prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca, patrí mu za dni prípravy čakateľa pomerná časť z určenej mesačnej sumy tohto príplatku. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

§ 120

Odmena

(1)

Príslušníkovi možno poskytovať odmenu

a)

za kvalitné plnenie služobných úloh a za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z príslušného služobného miesta,

b)

za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena),

c)

pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho mesačného služobného platu.

(2)

Návrh na poskytnutie odmeny príslušníkovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný nadriadený.

§ 121

Ďalší plat

(1)

Príslušníkovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat v sume služobného platu priznaného príslušníkovi v mesiaci, v ktorom sa mu ďalší plat poskytne, ak v príslušnom polroku do 31. mája alebo do 30. novembra

a)

vykonával štátnu službu aspoň 75 služobných dní alebo 560 hodín služobného času,

b)

štátna služba trvá,

c)

nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 76 alebo § 77.

(2)

Ďalší plat patrí aj príslušníkovi, ktorý splní podmienku ustanovenú v odseku 1 písm. a) k 30. júnu alebo k 31. decembru a spĺňa tiež podmienku ustanovenú v odseku 1 písm. b) a c).

(3)

Ďalší plat sa po splnení podmienok podľa odseku 1 vyplatí v termíne určenom na výplatu platu za mesiac máj alebo november. Príslušníkovi, u ktorého sa postupuje podľa odseku 2, sa ďalší plat vyplatí v termíne určenom na výplatu platu za mesiac jún alebo december.

(4)

Vykonávaním štátnej služby na účely poskytnutia ďalšieho platu podľa odseku 1 písm. a) je tiež čas podľa § 97 ods. 1 písm. a) až i) a čas neprítomnosti v štátnej službe z dôvodu choroby z povolania alebo služobného úrazu, ktoré vznikli v služobnom úrade alebo u jeho právneho predchodcu.

(5)

Suma ďalšieho platu zistená podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

§ 122

Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť

(1)

Ak je príslušníkovi podľa § 92 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada

a)

50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

b)

15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

c)

5 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

(2)

Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odseku 1 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.

(3)

Príslušníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 92 ods. 4, na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu patrí náhrada mesačne v sume 3,5 % až 25,4 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti o jej poskytovaní určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi príslušníkovi sumu peňažnej náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na celé desiatky korún nahor.

§ 123

Platové pomery čakateľa

(1)

Čakateľovi patrí služobný plat ako príslušníkovi v stálej štátnej službe podľa § 103 okrem príplatku za riadenie, príplatku za zastupovanie a príplatku za prípravu čakateľa.

(2)

Čakateľovi počas skúšobnej lehoty nepatrí osobný príplatok.

(3)

V prvom roku prípravnej štátnej služby sa tarifný plat určený podľa § 104 ods. 1 znižuje o 20 %, v druhom roku o 10 % a počas predĺženia prípravnej štátnej služby o 10 %. Príplatky a peňažná náhrada, na ktorých výpočet je rozhodujúca suma tarifného platu, vypočítajú sa z takto upraveného tarifného platu.

(4)

Na platové pomery čakateľov sa vzťahujú ustanovenia § 103 ods. 2, § 104 až 108, § 111 až 118 a § 120 až 122.

§ 124

Platové pomery príslušníka v dočasnej štátnej službe

Na platové pomery príslušníkov v dočasnej štátnej službe sa vzťahujú ustanovenia § 103 až 118, § 120 až 122.

§ 125

Krátenie služobného platu v dôsledku nesplnenia služobného úväzku

(1)

Ak je príslušníkovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu služobný plat o príslušnú časť služobného platu za každú takto neodslúženú hodinu. Ak príslušník s povolením služobného úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie podľa predchádzajúcej vety sa nepoužije.

(2)

Krátenie služobného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak príslušník nesplní týždenný služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný služobný plat, alebo ak má povolený kratší týždenný služobný čas.

§ 126

Služobný úrad zabezpečuje ochranu údajov o plate a iných peňažných náležitostiach príslušníka.

§ 127

Služobný plat vedúcemu služobného úradu určuje vedúci nadriadeného služobného úradu; prezidentovi zboru určuje služobný plat minister.

§ 128

(1)

Ak je príslušník preradený na inú funkciu, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci novej funkcii odo dňa účinnosti preradenia.

(2)

Príplatok za riadenie patrí nadriadenému odo dňa vymenovania za nadriadeného podľa § 49 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(3)

Príplatok za zastupovanie patrí príslušníkovi odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 49 ods. 6 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(4)

Tarifný plat vo vyššom platovom stupni patrí príslušníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom podľa § 105 dosiahol počet rokov praxe potrebný na postup do vyššieho platového stupňa.

(5)

Služobný úrad príslušníkovi písomne oznámi zmeny podľa odsekov 1 až 4 a zmeny ďalších príplatkov určených mesačnou sumou. To platí aj pre zmenu tarifného platu čakateľa podľa § 123 ods. 3.

§ 129

(1)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na príslušníkov, obsahujú ustanovenia

a)

o mzde, rozumie sa tým služobný plat podľa tohto zákona,

b)

o priemernom zárobku alebo priemernej mzde, rozumie sa tým služobný plat podľa § 103 ods. 2 tohto zákona priznaný príslušníkovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(2)

V prípadoch, ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý služobný plat. Čistý služobný plat sa zisťuje,

a)

ak ide o príslušníka v stálej štátnej službe, zo služobného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb,

b)

ak ide o príslušníka v prípravnej štátnej službe alebo o príslušníka v dočasnej štátnej službe, zo služobného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre príslušníka v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.

§ 130

Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175 služobného platu. Pri inom týždennom služobnom čase sa príslušná časť služobného platu úmerne upraví.

§ 131

(1)

V rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 190 sa každoročne dohodne zvýšenie stupnice platových taríf v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti zvýšenej stupnice platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na celé desiatky korún nahor. Dohodnuté zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia sa zahrnú do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(2)

Ak sa kolektívna zmluva neuzatvorí, zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia podľa odseku 1 navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(3)

Zvýšenú stupnicu platových taríf a termín jej účinnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví vláda nariadením. Stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 2 stráca platnosť ustanovením zvýšenej stupnice platových taríf podľa prvej vety.

§ 132

Odchodné

(1)

Príslušníkovi pri prvom skončení stálej štátnej služby z dôvodu, že stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu alebo ju nesmie vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, ak dosiahol na pracovisku určenom záväzným posudkom príslušného orgánu hygienickej služby najvyššiu prípustnú expozíciu, ako aj pri prvom odchode do dôchodku patrí odchodné, ak jeho započítaná prax podľa § 106 a 107 dosiahla najmenej šesť rokov. Základná suma odchodného je jednonásobok posledne priznaného mesačného služobného platu. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítanej praxe o jednu polovicu posledného priznaného služobného platu, najviac však do sumy desaťnásobku služobného platu príslušníka.

(2)

Ak príslušníkovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu,24) poskytne sa mu odchodné v čiastke rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu.24)

(3)

Odchodné vypláca príslušníkovi služobný úrad, v ktorom bol príslušník v poslednom služobnom pomere.

§ 133

Vyrovnávací príspevok

(1)

Príslušníkovi, ktorý odpracoval v zbore najmenej 20 rokov a dosiahol vek 50 rokov a jeho služobný pomer sa skončil preto, že podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu alebo akúkoľvek funkciu v zbore, ktorej vykonávanie by nebolo na ujmu jeho zdravia, a nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia, poskytuje sa vyrovnávací príspevok do dosiahnutia veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok.

(2)

Vyrovnávací príspevok patrí príslušníkovi odo dňa skončenia stálej štátnej služby do takej sumy, aby spolu s príjmami z inej zárobkovej činnosti dosiahla sumu posledného mesačného služobného príjmu. Vyrovnávací príspevok vypláca služobný úrad bez žiadosti príslušníka.

ÔSMA HLAVA

NÁHRADA ŠKODY

§ 134

(1)

Príslušník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predošlého stavu. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným príslušníkom, určí nadriadený služobný úrad; ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu škody určí ministerstvo.

(2)

Služobný úrad je povinný vymáhať od príslušníka náhradu škody, za ktorú príslušník zodpovedá služobnému úradu.

§ 135

Ak príslušník uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré príslušník spôsobil úmyselne, po požití alkoholických nápojov alebo po požití iných návykových látok, a na škody, ak má príslušník osobitnú zodpovednosť.

§ 136

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu.25)

DEVIATA HLAVA

KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU

§ 137

Predmet konania

Konanie vo veciach služobného pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa služobného pomeru okrem

a)

výberového konania do prípravnej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby,

b)

overovania osobitnej odbornej spôsobilosti,

c)

zriaďovania výberovej komisie, zriaďovania skúšobnej komisie, zriaďovania poradnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie a iných poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,

d)

služobnej cesty.

§ 138

Orgány, ktoré uskutočňujú konanie v prvom stupni

Vo veciach služobného pomeru v prvom stupni koná a rozhoduje

a)

minister vo vzťahu k prezidentovi zboru,

b)

prezident zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na prezídiu zboru a ním zriadených zariadeniach a k riaditeľom krajských riaditeľstiev zboru,

c)

riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadených zariadeniach, k riaditeľom okresných riaditeľstiev zboru a k príslušníkom zaradeným na okresných riaditeľstvách zboru,

d)

orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva v prípadoch uvedených v tomto zákone (ďalej len „príslušný orgán“).

§ 139

Účastníci konania

(1)

Účastníkmi konania sú príslušníci, bývalí príslušníci alebo pozostalí po príslušníkoch, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

(2)

Za služobný úrad koná oprávnený nadriadený, ktorým je

a)

v disciplinárnom konaní navrhovateľ,

b)

v ostatných veciach nadriadený, ktorého určí služobný predpis.

§ 140

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo oprávneného nadriadeného.

(2)

Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený príslušnému orgánu. Ak sa konanie začína na návrh oprávneného nadriadeného, konanie sa začína dňom, keď príslušný orgán vykonal voči účastníkom konania prvý úkon.

§ 141

Postup v konaní

(1)

Príslušný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie.

(2)

Príslušný orgán pri posudzovaní veci objasňuje všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

§ 142

Podanie

(1)

Ak tak ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť ho príslušnému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do zápisnice.

(2)

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo účastník navrhuje; musí byť podpísané a označené dátumom podania.

(3)

Príslušný orgán na žiadosť účastníka potvrdí prijatie podania.

§ 143

Zápisnica

(1)

O ústnych podaniach a dôležitých úkonoch v konaní sa vyhotovuje zápisnica.

(2)

Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia boli prijaté. V zápisnici týkajúcej sa disciplinárneho konania sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.

(3)

Zápisnicu podpisujú všetci zástupcovia orgánu, ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci aj osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili. V zápisnici sa uvedú aj dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice.

§ 144

Postúpenie

Ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je príslušný vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

§ 145

Práva a povinnosti účastníkov konania

(1)

Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.

(2)

Účastníci konania majú právo nahliadať do príslušných spisov okrem zápisnice o hlasovaní a robiť si z nich výpisy, odpisy a fotokópie.

(3)

Príslušný orgán je povinný zabezpečiť, aby sa nazretím do spisu, jeho odpisom alebo fotokópiou neporušilo štátne tajomstvo, služobné tajomstvo ani dôležitý záujem účastníka konania.

§ 146

Dokazovanie

(1)

Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu skutočného stavu veci, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb, listiny a obhliadka.

(2)

Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Príslušný orgán rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Príslušný orgán je povinný vykonať aj iné dôkazy, než aké boli účastníkom konania navrhnuté, ak sú potrebné na zistenie skutočného stavu.

(3)

Príslušný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 147

Dožiadanie

Ak príslušný orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať iný príslušný orgán toho istého alebo nižšieho stupňa; dožiadaný príslušný orgán vykoná tento úkon bezodkladne.

§ 148

Trovy konania

(1)

Trovy konania, ktoré vznikli služobnému úradu, uhrádza služobný úrad. Trovy konania, ktoré vznikli príslušníkovi, znáša príslušník; má právo na ich úhradu v prípade, ak bol úspešný. Náhradu mu poskytne služobný úrad.

(2)

Príslušný orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a preukázaný ušlý zárobok. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po jeho vzniku, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.

(3)

Trovy spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.

(4)

Trovy hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadia osobitným predpisom.26)

§ 149

Zastavenie konania

Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu služobného úradu alebo smrťou účastníka konania.

§ 150

Rozhodnutie

(1)

Príslušný orgán je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia aj k spôsobu jeho zistenia alebo navrhnúť jeho doplnenie.

(2)

Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu vecí a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania doručením alebo vyhlásením.

(3)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(4)

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený príslušný orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých bolo rozhodnuté.

(5)

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého príslušného orgánu.

(6)

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia príslušný orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

§ 151

Rozhodovanie a doručovanie rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie alebo rozklad, je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť. Na výkon rozhodnutia sa vzťahuje osobitný predpis.27)

(3)

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu. V ostatných veciach je potrebné rozhodnúť do 30 dní od začatia konania; v osobitne zložitých veciach do 60 dní.

(4)

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia do vlastných rúk. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.

(5)

Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, sa môže rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. O ústnom vyhlásení sa vyhotoví zápisnica. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Zápisnicu o oznámení rozhodnutia ústnym vyhlásením podpíšu všetci účastníci konania. Uvedie sa v nej aj dátum ústneho vyhlásenia rozhodnutia.

§ 152

Odvolacie konanie

(1)

Proti rozhodnutiu príslušného orgánu môže účastník konania podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(2)

Účastník konania podáva odvolanie služobnému úradu, ktorý rozhodnutie vydal.

(3)

Podanie odvolania má odkladný účinok.

(4)

Služobný úrad, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie odvolaciemu orgánu.

(5)

Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(6)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii.

(7)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(8)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti služobnému úradu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti; služobný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

§ 153

Rozklad

Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Na rozklad a konanie o ňom sa vzťahujú ustanovenia o odvolaní.

§ 154

(1)

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a ak bezvýsledne uplynula lehota na plnenie.

(3)

Výkon rozhodnutia upravuje osobitný predpis.27)

§ 155

(1)

Písomnosť týkajúca sa služobného pomeru (ďalej len „písomnosť“) musí byť doručená príslušníkovi do vlastných rúk.

(2)

Služobný úrad písomnosť doručuje príslušníkovi v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou.

(3)

Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu príslušníka ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

(4)

Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť je splnená, len čo príslušník písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu služobnému úradu ako nedoručiteľnú a príslušník svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, keď príslušník prijatie písomnosti bezdôvodne odmietne.

§ 156

Príslušník doručuje písomnosť určenú pre služobný úrad spravidla osobným podaním na služobnom úrade.

§ 157

Preskúmanie právoplatných rozhodnutí

(1)

Ak sa dodatočne zistili mimoriadne závažné okolnosti, ktoré neboli účastníkovi konania bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže príslušný orgán na jeho návrh preskúmať právoplatné rozhodnutie a na základe toho právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Príslušný orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, rozhodne vo veci samej.

(2)

Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže účastník konania podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3)

Proti novému rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať.

§ 158

Preskúmanie rozhodnutí súdom

(1)

Právoplatné rozhodnutia vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom.27)

(2)

Žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach služobného pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

DESIATA HLAVA

ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV

§ 159

(1)

Služobný úrad je povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy

a)

rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia služobného pomeru,

b)

služobných predpisov týkajúcich sa služobného pomeru,

c)

opatrení na vytvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

d)

opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu príslušníkov,

e)

podkladov potrebných na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok.

(2)

Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 1 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.

(3)

Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok na vykonávanie štátnej služby v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä

a)

delegovať svojich členov do poradných orgánov zriadených na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a zásadných opatrení v oblasti sociálneho zabezpečenia, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia príslušníkov,

b)

vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,

c)

vyžadovať od nadriadených potrebné informácie a podklady,

d)

podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

e)

vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,

f)

vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.

(4)

Služobný úrad rozhoduje o použití sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového orgánu.

(5)

Na účely uvedené v odseku 3 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, podklady a prihliada na jeho stanovisko.

(6)

V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje príslušníkov personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 4.

§ 160

(1)

Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady alebo personálny dôverník sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia služobného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

(2)

Príslušník, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby v rozsahu týždenného služobného času, zaradí sa počas vykonávania tejto funkcie mimo činnej štátnej služby. V tomto čase mu nepatrí služobný plat.

JEDENÁSTA HLAVA

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VYKONÁVANÍ SLUŽBY

§ 161

Rekondičný pobyt

(1)

Služobný úrad je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania a regenerácie telesného a duševného zdravia povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybraným príslušníkom.

(2)

Na rekondičnom pobyte v trvaní 14 dní nepretržite v kalendárnom roku sú povinní zúčastniť sa

a)

príslušníci, ktorí bezprostredne plnia úlohy podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d) najmenej desať rokov,

b)

ostatní príslušníci starší ako 45 rokov, ktorí plnia úlohy zboru najmenej desať rokov, ak tak rozhodne príslušná lekárska komisia.

(3)

Rekondičný pobyt sa neposkytuje príslušníkovi, ktorý je vo výpovednej lehote alebo ktorý končí služobný pomer na základe žiadosti príslušníka o skončenie služobného pomeru, ani tomu príslušníkovi, u ktorého to vylučuje zdravotný stav.

(4)

Služobný úrad musí počas rekondičného pobytu zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim, a ak ide o internátny rekondičný pobyt, aj ubytovanie a celodenné stravovanie.

(5)

Príslušníka na rekondičný pobyt podľa odseku 2 vysiela v určenom termíne vedúci služobného úradu.

(6)

Príslušník je povinný nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne; náhradný nástupný termín sa môže príslušníkovi určiť v prípade, ak nemohol nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne zo závažných služobných, osobných, zdravotných alebo rodinných dôvodov a tieto dôvody včas oznámil vedúcemu služobného úradu, ktorý ho na rekondičný pobyt vyslal.

(7)

Ak príslušník nenastúpi na rekondičný pobyt v určenom termíne a neoznámi dôvody, pre ktoré sa na rekondičnom pobyte nemôže zúčastniť, znáša finančné náklady s tým spojené a neposkytne sa mu náhradný termín.

(8)

Služobný úrad určí príslušníkovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky ako pri služobnej ceste.

(9)

Rekondičný pobyt sa príslušníkovi poskytuje bezplatne. Náklady spojené s rekondičným pobytom príslušníka znáša služobný úrad.

(10)

Príslušníkovi, ktorý sa zúčastňuje na povinnom rekondičnom pobyte, zodpovedá za škodu vzniknutú pri účasti na tomto pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou služobný úrad, ktorý mu účasť na pobyte určil. Príslušník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu počas trvania rekondičného pobytu, tomuto úradu. Účasťou na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou je aj cesta na nástup rekondičného pobytu a späť po jeho skončení, účasť na rekondičnom programe, stravovanie a časť osobného voľna v rekondičnom objekte. Povolená neorganizovaná vychádzka sem nepatrí.

(11)

Účasť na rekondičnom pobyte sa posudzuje ako vykonávanie služby. Príslušníkovi počas rekondičného pobytu patrí služobný plat.

(12)

Podrobnosti o rekondičnom pobyte ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 162

Bezpečnosť práce príslušníkov pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a pri vykonávaní záchranných prác pri haváriách a iných mimoriadnych udalostiach upraví ministerstvo služobným predpisom.

§ 163

Príplatok k nemocenskému a príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny

(1)

Ak je príslušník uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na vykonávanie štátnej služby a vznikol mu nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu, patrí mu príplatok k nemocenskému v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti, a poskytnutým nemocenským. Celkový čas poskytovania príplatku pri tej istej dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby alebo pri viacerých dočasných neschopnostiach na vykonávanie štátnej služby, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najdlhšie 30 dní.

(2)

Príplatok k nemocenskému príslušníkovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby vznikla v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.

(3)

Ak štátnemu zamestnancovi vznikne nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, patrí mu príplatok k tejto podpore v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti, a poskytnutým nemocenským. Celkový čas poskytovania príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny pri viacerých ošetrovaniach, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najdlhšie 30 dní.

§ 164

Príplatok k peňažnej pomoci v materstve

Ak príslušníkovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného zákona,28) patrí mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj po odpočítaní príspevku na poistenie v nezamestnanosti, a poskytnutou peňažnou pomocou v materstve.

§ 165

Príplatok za štátnu službu k dôchodku

(1)

Príslušník stálej štátnej služby má nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku, ak

a)

skončil stálu štátnu službu a

b)

má nárok na výplatu starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

(2)

Nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku má aj

a)

manželka, ktorá má nárok na vdovský dôchodok po zomretom príslušníkovi v stálej štátnej službe,

b)

manžel, ktorý má nárok na vdovecký dôchodok po zomretej príslušníčke v stálej štátnej službe,

c)

nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok po zomretom rodičovi, ktorý bol príslušníkom v stálej štátnej službe, alebo nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok po príslušníkovi v stálej štátnej službe, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak bolo dieťa v čase jeho smrti prevažne odkázané naňho výživou, ktorú zo závažných príčin nemohli zabezpečiť rodičia.

(3)

Suma príplatku za štátnu službu k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, vdovskému dôchodku, vdoveckému dôchodku a k sirotskému dôchodku za každý rok praxe započítanej podľa § 106 a § 107 ods. 1 písm. b) je 1,25 % priznaného dôchodku. Za každý ďalší celý mesiac započítanej praxe patrí štátnemu zamestnancovi príplatok za štátnu službu k dôchodku v sume 1/12 z 1,25 % priznaného dôchodku.

§ 166

Zvyšovanie príplatku za štátnu službu k dôchodku

Priznaný príplatok za štátnu službu k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento a o ustanovenú pevnú sumu zvýšenia dôchodku. Zvýšený príplatok za štátnu službu k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku.

§ 167

Služobným platom na účely § 163 a 164 je služobný plat, ktorý by príslušníkovi patril, ak by mu nevznikol nárok na nemocenské alebo nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, alebo nárok na peňažnú pomoc v materstve.

§ 168

(1)

Nárok na príplatok k nemocenskému, príplatok k peňažnej pomoci v materstve, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny a príplatok za štátnu službu k dôchodku (ďalej len „príplatok“) vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na príplatok.

(2)

Konanie o priznanie príplatku sa začína na základe písomnej žiadosti príslušníka, prípadne pozostalého po príslušníkovi; žiadosť sa podáva na tlačive určenom ministerstvom.

(3)

Ak sa dodatočne zistí, že sa príplatok priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neoprávnene odoprel alebo priznal od neskoršieho dátumu, ako od ktorého patrí, príplatok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého príplatok alebo jeho zvýšenie patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie.

(4)

Ak zanikol nárok na príplatok alebo ak sa zistí, že príplatok bol priznaný neprávom, príplatok sa odníme.

(5)

Ak sa zistí, že príplatok bol priznaný vo vyššej sume, ako patrí, príplatok sa zníži. Príslušník alebo pozostalý po príslušníkovi je povinný vrátiť príplatok alebo jeho časť, ak sa zistí, že

a)

príplatok bol priznaný neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patril, alebo vedel alebo musel vedieť alebo z okolností predpokladať, že sa vyplatil neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patril,

b)

vedome inak spôsobil, že sa príplatok alebo jeho časť vyplatili vo vyššej výmere, ako patrili.

(6)

Nárok na vrátenie príplatku poskytnutého neprávom alebo v nesprávnej sume zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď ministerstvo túto skutočnosť zistilo, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý sa príplatok vyplatil.

(7)

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce o nároku na výplatu príplatku, jeho výplata sa zastaví alebo obnoví, alebo sa príplatok vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume.

(8)

Nárok na príplatok uplynutím času nezaniká.

(9)

Nárok na výplatu príplatku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príplatok patrí.

§ 169

(1)

Príplatok k nemocenskému, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny vypláca služobný úrad pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu s platom.

(2)

Suma príplatku k nemocenskému, príplatku k peňažnej pomoci v materstve a príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

(3)

Príplatok za štátnu službu k dôchodku vypláca ministerstvo vopred v ním určených pravidelných mesačných lehotách.

(4)

Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa vypláca do cudziny pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití príslušníka alebo pozostalého po príslušníkovi.

(5)

Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa poukazuje na účet príslušníka alebo pozostalého po príslušníkovi v banke; náklady s tým spojené uhrádza príslušník alebo pozostalý po príslušníkovi.

(6)

Poberateľom príplatku za štátnu službu k dôchodku po príslušníkovi je pozostalý alebo zákonný zástupca pozostalého.

(7)

Suma príplatku za štátnu službu k dôchodku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

§ 170

(1)

Nárok na príplatok zaniká smrťou príslušníka. Ak má nárok na príplatok pozostalý po príslušníkovi, tento nárok zaniká smrťou pozostalého po príslušníkovi.

(2)

Ak príslušník zomrel po uplatnení nároku na príplatok, vstupujú do ďalšieho konania o príplatok a nadobúdajú nárok na sumy splatné do smrti príslušníka postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s príslušníkom v čase jeho smrti v domácnosti.19) Podmienka domácnosti nemusí byť splnená, ak ide o deti, ktoré majú nárok na príplatok k sirotskému dôchodku po zomretom príslušníkovi.

(3)

Ak sa príplatok priznal pred smrťou príslušníka, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti príslušníka členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v odseku 2.

(4)

Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

§ 171

O odvolaní proti rozhodnutiu o nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku rozhoduje minister na návrh poradnej komisie.

§ 172

Poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie29) sa príslušník posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ. Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie30) sa príslušník posudzuje ako zamestnanec; služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

§ 173

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

(1)

Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti31) sa príslušník v prípravnej štátnej službe a príslušník v dočasnej štátnej službe posudzujú ako zamestnanci; služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

(2)

Príslušník v stálej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za príslušníka v stálej štátnej službe služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

§ 174

Premlčanie a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, sa premlčania dovolá; v takomto prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

(2)

Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom, v prípadoch zániku disciplinárnej zodpovednosti, zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov konania. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.

(3)

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.

§ 175

Lehoty

(1)

Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

(2)

Ak bolo rozhodnuté o plnení v splátkach, začína plynúť lehota na uplatnenie práva na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatná celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenia splátky.

(3)

Ak tento zákon neustanovuje inak, je lehota na uplatnenie peňažných pohľadávok zo služobného pomeru tri roky.

(4)

Ak ide o opakujúce sa plnenie, je lehota na uplatnenie práva na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.

(5)

Lehota na uplatnenie práva na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že vznikla škoda, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(6)

Právo priznané právoplatným rozhodnutím sa premlčuje v lehote desiatich rokov odo dňa, keď sa malo podľa tohto rozhodnutia plniť.

(7)

Premlčacia lehota uvedená v odseku 6 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí rozložené; premlčacia lehota sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich splatnosti.

(8)

Práva na opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia, sa premlčujú za tri roky odo dňa ich splatnosti.

§ 176

Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru

(1)

Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného platu príslušníka; zrážky zo služobného platu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so služobným platom.

(3)

Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť príslušníka zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným vyhlásením, že tento nárok uspokojí, ak tak neurobí povinný sám.

(4)

Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na jeho požiadanie čiastku svojho práva.

(5)

Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak tento nárok neuspokojí príslušník, hoci ho na to služobný úrad vyzval.

(6)

Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti služobnému úradu príslušník.

(7)

Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže uspokojiť príslušník.

(8)

Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od príslušníka náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.

§ 177

Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením

(1)

Ak zanikne služobný úrad na základe osobitného zákona zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, prechádzajú práva a povinnosti zo služobného pomeru v plnom rozsahu na preberajúci služobný úrad.

(2)

Ak zanikne služobný úrad na základe osobitného zákona rozdelením, práva a povinnosti zo služobného pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Osobitný zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo služobného pomeru.

§ 178

Prevod časti služobného úradu

(1)

Ak sa na základe osobitného zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného úradu, práva a povinnosti zo služobného pomeru voči príslušníkom tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.

(2)

Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči príslušníkom prechádzajúcej časti služobného úradu, ktorých služobné pomery do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

§ 179

Zrušenie služobného úradu

Ak sa na základe osobitného zákona služobný úrad zruší, osobitný zákon ustanoví, na ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo služobného pomeru príslušníka zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť práva príslušníka zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.

§ 180

Zánik práv a povinností zo služobného pomeru

(1)

Uspokojením právo zanikne.

(2)

Právo musí byť uspokojené riadne a včas.

(3)

Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním miesto trvalého pobytu alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.

(4)

Ak nie je čas uspokojenia práva ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

(5)

Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené v okamihu doručenia plnenia alebo pripísaním na účet.

(6)

Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov týkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do súdnej úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo ak nie je prítomný.

(7)

Príslušník aj služobný úrad sú povinní prijať i čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré sa má uspokojiť.

(8)

Ak je príslušník povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom príslušník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.

(9)

Ak príslušník požiada služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže mu služobný úrad povoliť primerané splátky. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.

(10)

Ak príslušník neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí. Toto právo však môže služobný úrad použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

(11)

Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce príslušník právo uspokojiť celkom, je služobný úrad povinný plnenie od neho prijať.

(12)

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.

(13)

Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania v sume ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo aj inak.

(14)

K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúkané plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

(15)

Služobný úrad alebo príslušník, ktorých právo sa uspokojilo, sú povinní vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.

(16)

Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.

§ 181

Uplynutie času

Práva a povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.

§ 182

Smrť príslušníka

(1)

Peňažné nároky príslušníka jeho smrťou nezanikajú; do trojnásobku jeho služobného platu zo služobného pomeru prechádzajú platové nároky postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho smrti v domácnosti;19) predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

(2)

Peňažné nároky služobného úradu zanikajú smrťou príslušníka okrem práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré príslušník pred svojou smrťou uznal čo do dôvodov a sumy a nároku na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.

§ 183

Osobitné ustanovenie o bývalom príslušníkovi, ktorý musí mať opatrovníka

Ak ide o právo bývalého príslušníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva čas, na ktorý mu nebol ustanovený opatrovník.

§ 184

Počítanie času

(1)

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

(2)

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

(3)

Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

(4)

Návrh je potrebné doručiť služobnému úradu v určenej lehote.

(5)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa netýkajú obdobia, ktorého uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti; tieto obdobia sa začínajú prvým dňom a končia sa uplynutím posledného dňa určeného obdobia.

§ 185

(1)

Zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(2)

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného.

(3)

Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(4)

Ak zástupca presiahne rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len ak takýto úkon schválil alebo na jeho základe koná.

§ 186

Príslušník a služobný úrad sa môžu dať zastúpiť inou fyzickou osobou alebo inou právnickou osobou. Na zastúpenie je potrebné písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu, inak je neplatné.

§ 187

Splnomocnenie zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie alebo vypovedanie splnomocnenia musí byť písomné. Splnomocnenie zanikne tiež smrťou niektorého z nich. Pre iného ako zástupcu a zastúpeného je zánik splnomocnenia účinný vtedy, keď sa o ňom dozvie. Ak zastúpený zomrie alebo ak zástupca splnomocnenie vypovie, je zástupca povinný vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený neutrpel ujmu. Takto vykonané úkony majú právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, ak neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedičia.

§ 188

(1)

Súd môže ustanoviť opatrovníka príslušníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

(2)