Zákon o sociálnom poistení

ZÁKON

z 29. mája 2002

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ HLAVA

PRVÝ DIEL

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a pôsobnosť zákona

(1)

Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah základného sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní základného sociálneho poistenia, organizáciu základného sociálneho poistenia, financovanie základného sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním základného sociálneho poistenia a konanie v základnom sociálnom poistení.

(2)

Tento zákon upravuje aj poistenie v nezamestnanosti na účely výberu, platenia, odvádzania, kontroly a vymáhania poistného na poistenie v nezamestnanosti a výberu, platenia, odvádzania, kontroly a vymáhania príspevku do garančného fondu.

(3)

Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov1) (ďalej len „policajt"), profesionálnych vojakov a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách2) (ďalej len „vojak prípravnej služby"), ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 2

(1)

Sociálne poistenie je

a)

základné sociálne poistenie upravené týmto zákonom,

b)

doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu,3)

c)

sociálne zabezpečenie alebo výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.4)

(2)

Základné sociálne poistenie podľa tohto zákona je poistenie pre prípad straty príjmu alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, staroby, invalidity, čiastočnej invalidity, úmrtia poistenca a pre prípad poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz") a choroby z povolania.

§ 3

Rozsah základného sociálneho poistenia

Základné sociálne poistenie sa člení na

a)

nemocenské poistenie,

b)

dôchodkové poistenie,

c)

úrazové poistenie.

DRUHÝ DIEL

ZÁKLADNÉ POJMY

§ 4

Zárobková činnosť

Zárobková činnosť podľa tohto zákona je činnosť

a)

zamestnanca,

b)

samostatne zárobkovo činnej osoby,

c)

spolupracujúcej osoby,

d)

spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.

§ 5

Zamestnanec

(1)

Zamestnanec podľa tohto zákona je

a)

fyzická osoba v pracovnom pomere,5)

b)

fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere,6)

c)

fyzická osoba v služobnom pomere,7)

d)

fyzická osoba v pracovnom vzťahu k družstvu,8)

e)

ústavný činiteľ,9)

f)

predseda samosprávneho kraja,10) starosta obce a primátor mesta,11)

g)

poslanec samosprávneho kraja a poslanec obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie,

h)

doktorand v dennej forme doktorandského štúdia,12)

i)

pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,13)

j)

fyzická osoba vo väzbe14) a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody,15) ak je zaradená do práce.

(2)

Zamestnanec na účely úrazového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

§ 6

Samostatne zárobkovo činná osoba

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

a)

vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách,16)

b)

má oprávnenie na prevádzkovanie živnosti,17)

c)

má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem činnosti

1.

znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu19) v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov,

2.

fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,20)

d)

podľa svojho vyhlásenia sústavne vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu,21)

e)

je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárom komanditnej spoločnosti,22)

f)

vykonáva športovú činnosť zárobkovo ako svoje povolanie, ale nie v pracovnom pomere,

g)

vykonáva činnosť obchodného zástupcu podľa osobitného predpisu.23)

§ 7

Spolupracujúca osoba

Spolupracujúca osoba podľa tohto zákona je

a)

manžel (manželka), dieťa a súrodenec od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodič, svokor, svokra, zať, nevesta osoby uvedenej v § 6 písm. a) a manžel (manželka) tejto spolupracujúcej osoby, ak sa podieľa na jej činnosti a ak nejde o pracovnoprávny vzťah,

b)

manžel (manželka) osoby uvedenej v § 6 písm. b) až g), ak sa podieľa na jej činnosti.

§ 8

Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným

Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a vykonáva pre spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom na území Slovenskej republiky prácu, za ktorú je odmeňovaná formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu24) považuje za príjem zo závislej činnosti.

§ 9

Poistenec

(1)

Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je alebo bola nemocensky poistená alebo dôchodkovo poistená podľa tohto zákona.

(2)

Poistencovi patria práva pri výkone základného sociálneho poistenia bez akýchkoľvek obmedzení, priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie bez ohľadu na pohlavie s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav okrem ustanovení týkajúcich sa ochrany žien v dôsledku materstva a bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

(3)

Ak sa poistenec v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 2 považuje za poškodeného, môže sa domáhať svojich práv na súde.

§ 10

Zamestnávateľ

(1)

Zamestnávateľ podľa tohto zákona je pre

a)

fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere,

b)

fyzickú osobu v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,

c)

fyzickú osobu v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická osoba vykonáva štátnu službu,

d)

fyzickú osobu v pracovnom vzťahu k družstvu družstvo,

e)

ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie,

f)

predsedu samosprávneho kraja samosprávny kraj, pre starostu obce obec a pre primátora mesta mesto,

g)

poslanca samosprávneho kraja samosprávny kraj a pre poslanca obecného alebo mestského zastupiteľstva obec alebo mesto,

h)

doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia právnická osoba, u ktorej sa toto štúdium vykonáva,

i)

fyzickú osobu, ktorá je pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti, samosprávny kraj alebo obec, ktoré zariadenie pestúnskej starostlivosti zriadili,

j)

fyzickú osobu vo väzbe a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, ústav Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Zamestnávateľ na účely úrazového poistenia je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, pre ktorú zamestnanec vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

(3)

Právnická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 je zamestnávateľ, ak jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky.

(4)

Fyzická osoba je zamestnávateľ podľa odseku 1 písm. a) a podľa odseku 2, ak zamestnáva inú fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

§ 11

Pracovný úraz a choroba z povolania

(1)

Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré

a)

zamestnanec uvedený v § 5 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh alebo ako fyzická osoba pri činnostiach uvedených v § 18 ods. 2 alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami,

b)

fyzická osoba uvedená v § 18 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

(2)

Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe

a)

zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, alebo ako fyzickej osobe pri činnostiach uvedených v § 18 ods. 2,

b)

fyzickej osobe uvedenej v § 18 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

(3)

Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

(4)

Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je

a)

výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,

b)

iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a

c)

činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

(5)

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je

a)

úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, ak sa nevykonáva v priestore zamestnávateľa, s výnimkou uvedenou v písmene b),

b)

vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,

c)

účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,

d)

povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte25) alebo v priamej súvislosti s ňou.

(6)

V priamej súvislosti s činnosťou osôb uvedených v § 18 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a úkony počas tejto činnosti zvyčajné; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

(7)

Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré vznikli pri výkone služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby alebo v súvislosti s nimi.

§ 12

Nezaopatrené dieťa a sústavná príprava na povolanie

(1)

Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky26) a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak

a)

sústavne sa pripravuje na povolanie,

b)

pre chorobu alebo úraz sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené, alebo

c)

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené.

(2)

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,

a)

ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,27)

b)

ktoré v období sústavnej prípravy na povolanie na strednej škole alebo na vysokej škole vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené, alebo bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie,

c)

ktoré je poberateľom invalidného dôchodku alebo

d)

ktoré v období školských prázdnin v školskom roku, v ktorom skončilo povinnú školskú dochádzku, začalo vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené, alebo bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie podľa osobitného predpisu,28) a to odo dňa začatia výkonu tejto zárobkovej činnosti alebo odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.

(3)

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole29) po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.30)

(4)

Sústavná príprava na povolanie podľa odseku 1 písm. a) sa začína

a)

žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,

b)

študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.

(5)

Sústavná príprava na povolanie podľa odseku 1 písm. a) sa končí

a)

žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,31)

b)

študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.32)

(6)

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie

a)

bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

b)

od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

c)

po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu,31) najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

d)

od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(7)

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva") postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku 3.

§ 13

Všeobecný vymeriavací základ

(1)

Všeobecný vymeriavací základ je dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad") za príslušný kalendárny rok.

(2)

Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 68 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia.

(3)

Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2002 sú uvedené v prílohe č. 2.

(4)

Suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2001 za príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov").

TRETÍ DIEL

DÁVKY ZÁKLADNÉHO SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 14

Zo základného sociálneho poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú

a)

z nemocenského poistenia nemocenské dávky, a to

1.

nemocenské,

2.

ošetrovné,

3.

vyrovnávacia dávka,

4.

materské,

5.

kúpeľná starostlivosť,

b)

z dôchodkového poistenia dôchodkové dávky, a to

1.

starobný dôchodok,

2.

pomerný starobný dôchodok,

3.

invalidný dôchodok,

4.

čiastočný invalidný dôchodok,

5.

vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

6.

sirotský dôchodok,

7.

kúpeľná starostlivosť,

c)

z úrazového poistenia úrazové dávky, a to

1.

úrazový príplatok,

2.

úrazová renta,

3.

jednorazové vyrovnanie,

4.

pozostalostná úrazová renta,

5.

jednorazové odškodnenie,

6.

pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,

7.

rekvalifikácia a rekvalifikačné,

8.

náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

9.

náhrada nákladov spojených s liečením,

10.

náhrada nákladov spojených s pohrebom.

ŠTVRTÝ DIEL

OSOBNÝ ROZSAH ZÁKLADNÉHO SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 15

Osobný rozsah nemocenského poistenia

(1)

Povinne nemocensky poistení sú

a)

zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak,

b)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu33) bol vyšší ako 121 000 Sk.

(2)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť

a)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nie je povinne nemocensky poistená,

b)

spolupracujúca osoba nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,

c)

spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným.

§ 16

Osobný rozsah dôchodkového poistenia

(1)

Povinne dôchodkovo poistení sú

a)

zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený,

b)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,

c)

občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu34) alebo mimoriadnu vojenskú službu35) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách,

d)

občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva civilnú službu,36)

e)

fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do troch rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov jeho veku,

f)

fyzická osoba, ktorá je zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorej sa poskytuje podpora v nezamestnanosti,28)

g)

fyzická osoba, ktorá sa pripravuje na pracovné uplatnenie zaškolením alebo prípravou na prácu, ktorej sa poskytuje podpora v období zaškoľovania a v období prípravy na prácu,37)

h)

fyzická osoba, ktorá sa po dovŕšení 18 rokov veku sústavne pripravuje na povolanie, ak sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona,

i)

fyzická osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok podľa tohto zákona, a to do dovŕšenia veku ustanoveného na vznik nároku na starobný dôchodok.

(2)

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť

a)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nie je povinne dôchodkovo poistená,

b)

spolupracujúca osoba dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,

c)

spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným,

d)

fyzická osoba, ktorá je zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorej sa neposkytuje podpora v nezamestnanosti,28)

e)

fyzická osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole a nie je nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona,

f)

fyzická osoba, ktorá bola najmenej jeden rok dôchodkovo poistená a dobrovoľne pokračuje v dôchodkovom poistení.

(3)

Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom majú aj manžel (manželka) a nezaopatrené dieťa po osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a po poberateľoch starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku.

§ 17

Osobný rozsah úrazového poistenia

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak.38)

§ 18

(1)

Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)

Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj

a)

žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo bola u nich zistená choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,

b)

fyzická osoba, ktorá utrpela pracovný úraz alebo bola u nej zistená choroba z povolania pri výkone základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby,34) mimoriadnej vojenskej služby35) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby,36)

c)

fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo bola u nej zistená choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu,39) a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,

d)

fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri zásahu pri živelnej udalosti a pri odstraňovaní jej následkov a pri výkone tejto činnosti utrpela pracovný úraz alebo bola u nej zistená choroba z povolania,

e)

dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb na športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,

f)

dobrovoľný člen horskej služby a fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo bola u nich zistená choroba z povolania.

(3)

Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom majú aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.

PIATY DIEL

OSOBNÝ ROZSAH POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI

§ 19

(1)

Povinne poistení v nezamestnanosti sú

a)

zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený,

b)

policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby,

c)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

(2)

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť

a)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nie je povinne poistená v nezamestnanosti,

b)

spolupracujúca osoba samostatne zárobkovo činnej osoby poistenej v nezamestnanosti,

c)

spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditista komanditnej spoločnosti,

d)

fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu40) v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne.

(3)

Komanditista komanditnej spoločnosti podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je komanditistom komanditnej spoločnosti a vykonáva pre túto spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky prácu, za ktorú je odmeňovaná formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu24) považuje za príjem zo závislej činnosti.

ŠIESTY DIEL

VZNIK A ZÁNIK ZÁKLADNÉHO SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 20

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamestnanca

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká

a)

fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká odo dňa skončenia pracovného pomeru,

b)

fyzickej osobe v štátnozamestnaneckom pomere odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a zaniká odo dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

c)

fyzickej osobe v služobnom pomere odo dňa vzniku služobného pomeru a zaniká odo dňa skončenia služobného pomeru,

d)

fyzickej osobe v pracovnom vzťahu k družstvu odo dňa vzniku pracovného vzťahu k družstvu a zaniká odo dňa zániku pracovného vzťahu k družstvu,

e)

ústavnému činiteľovi, predsedovi samosprávneho kraja, primátorovi mesta a starostovi obce odo dňa, ktorý je podľa osobitného predpisu určený na nástup do funkcie, a zaniká odo dňa zániku mandátu podľa osobitného predpisu,

f)

poslancovi samosprávneho kraja a poslancovi obecného zastupiteľstva odo dňa, od ktorého je dlhodobo uvoľnený z výkonu činnosti zamestnanca na výkon funkcie poslanca, a zaniká odo dňa, od ktorého už nie je dlhodobo uvoľnený na výkon tejto funkcie,

g)

doktorandovi odo dňa zápisu na dennú formu doktorandského štúdia podľa osobitného predpisu12) a zaniká odo dňa, ktorým doktorand prestal byť doktorandom,

h)

pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti odo dňa začatia výkonu pestúnskej starostlivosti a zaniká odo dňa skončenia výkonu pestúnskej starostlivosti,

i)

fyzickej osobe vo väzbe a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody odo dňa zaradenia do práce a zaniká odo dňa vyradenia z práce.

§ 21

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby

(1)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu33) bol vyšší ako 121 000 Sk, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu33) nebol vyšší ako 121 000 Sk, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,41) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu33) bol vyšší ako 121 000 Sk, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu33) nebol vyšší ako 121 000 Sk.

(3)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy

a)

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 písm. a) odo dňa odhlásenia sa z evidencie vedenej v obci,

b)

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 písm. b) a c) odo dňa zániku oprávnenia na prevádzkovanie alebo na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,

c)

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 písm. d) odo dňa vyhlásenia, že skončila sústavný výkon samostatnej zárobkovej činnosti,

d)

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 písm. e) odo dňa vystúpenia z verejnej obchodnej spoločnosti alebo z komanditnej spoločnosti alebo odo dňa výmazu verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti z obchodného registra,

e)

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 písm. f) odo dňa skončenia platnosti zmluvy, na ktorej základe vykonávala športovú činnosť,

f)

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 písm. g) odo dňa zániku obchodného zastúpenia podľa osobitného predpisu.23)

§ 22

Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb

Povinné dôchodkové poistenie vzniká inej fyzickej osobe uvedenej v § 16 ods. 1 písm. c) až i) odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, a zaniká odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie.

§ 23

Vznik a zánik nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

(1)

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie odo dňa prihlásenia sa, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká odo dňa odhlásenia sa z tohto poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie najskôr odo dňa nasledujúceho po zániku povinného nemocenského poistenia a zaniká vždy odo dňa, ktorý predchádza dňu vzniku povinného nemocenského poistenia.

(3)

Dobrovoľne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká nemocenské poistenie aj z dôvodu uvedeného v § 21 ods. 3.

(4)

Spolupracujúcej osobe zaniká nemocenské poistenie aj odo dňa zániku nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

(5)

Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným zaniká nemocenské poistenie aj odo dňa, v ktorom prestal byť spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným z dôvodu zániku spoločnosti s ručením obmedzeným.

§ 24

Vznik a zánik dôchodkového poistenia dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby

(1)

Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe vzniká dôchodkové poistenie odo dňa prihlásenia sa, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká odo dňa odhlásenia sa z tohto poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe vzniká dôchodkové poistenie najskôr odo dňa nasledujúceho po zániku povinného dôchodkového poistenia a zaniká vždy odo dňa, ktorý predchádza vzniku povinného dôchodkového poistenia.

(3)

Dobrovoľne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká dôchodkové poistenie vždy aj z dôvodu uvedeného v § 21 ods. 3.

(4)

Spolupracujúcej osobe zaniká dôchodkové poistenie aj odo dňa zániku dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

(5)

Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným zaniká dôchodkové poistenie aj odo dňa, v ktorom prestal byť spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným z dôvodu zániku spoločnosti s ručením obmedzeným.

(6)

Fyzickej osobe, ktorá dobrovoľne pokračuje v dôchodkovom poistení, zaniká dôchodkové poistenie aj získaním desiatich rokov dobrovoľného pokračovania v dôchodkovom poistení.

§ 25

Úprava hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

(1)

Hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedená v § 15 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a 2 sa zvyšuje vždy od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku 2003 o 10 % sumy tohto príjmu platnej do 30. júna bežného roka. Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti po tomto zvýšení sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

(2)

Hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zistená na základe dodatočného daňového priznania je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia alebo na vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane.

§ 26

Vznik a zánik úrazového poistenia

Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a zaniká odo dňa, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca.

§ 27

Prerušenie povinného nemocenského poistenia a prerušenie povinného dôchodkového poistenia

(1)

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom

a)

čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu42) alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu,7)

b)

je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie podľa osobitných predpisov,43)

c)

má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

d)

je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas vykonávania ktorej bol vzatý do väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody.

(2)

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.

(3)

Zamestnancovi a samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 11. dňa potreby ošetrovania osoby uvedenej v § 42 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 42 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti.

(4)

Obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odsekov 1 až 3 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

SIEDMY DIEL

VZNIK A ZÁNIK POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI

§ 28

Vznik a zánik povinného poistenia v nezamestnanosti

(1)

Zamestnancovi vzniká povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamestnanca a zaniká odo dňa zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamestnanca.

(2)

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby vzniká povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa vzniku služobného pomeru a zaniká odo dňa skončenia služobného pomeru.

(3)

Samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a zaniká odo dňa zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

(4)

Na prerušenie povinného poistenia v nezamestnanosti platí § 27 rovnako.

§ 29

Vznik a zánik poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti

(1)

Dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká odo dňa odhlásenia sa z tohto poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti poistenie v nezamestnanosti vzniká najskôr odo dňa nasledujúceho po zániku povinného poistenia v nezamestnanosti a zaniká vždy odo dňa, ktorý predchádza dňu vzniku povinného poistenia v nezamestnanosti.

(3)

Samostatne zárobkovo činnej osobe dobrovoľne poistenej v nezamestnanosti poistenie v nezamestnanosti zaniká aj z dôvodu uvedeného v § 21 ods. 3.

(4)

Spolupracujúcej osobe zaniká poistenie v nezamestnanosti aj dňom zániku poistenia v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnej osobe.

ÔSMY DIEL

SPÔSOBILOSŤ FYZICKEJ OSOBY V PRÁVNYCH VZŤAHOCH ZÁKLADNÉHO SOCIÁLNEHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI

§ 30

(1)

Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

(2)

Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.

(3)

Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis.44)

(4)

O pozbavení a o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, o zákonnom zástupcovi fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, a o vyhlásení fyzickej osoby za mŕtvu platí rovnako osobitný predpis.45)

DEVIATY DIEL

PRÁVNE ÚKONY A POČÍTANIE LEHÔT

§ 31

Právne úkony

(1)

Na právne úkony v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti platí osobitný predpis45) rovnako, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Právny úkon, ktorý sa neurobil formou ustanovenou týmto zákonom, je neplatný.

§ 32

Počítanie lehôt v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti

(1)

Lehota určená podľa dní sa začína odo dňa, ktorý nasleduje po udalosti rozhodujúcej pre jej začiatok.

(2)

Posledný deň lehoty určený podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, keď došlo k udalosti určujúcej začiatok lehoty. Ak takýto deň v mesiaci nie je, posledný deň lehoty je posledný deň v mesiaci.

(3)

Ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom základné sociálne poistenie alebo ak sa podanie odovzdá na prepravu poštou.

DRUHÁ HLAVA

NEMOCENSKÉ DÁVKY

PRVÝ DIEL

VŠEOBECNÉ PODMIENKY NÁROKU NA NEMOCENSKÉ DÁVKY

§ 33

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca

Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak

a)

splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a

b)

za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 36 ods. 1 alebo 2, v § 42 ods. 1 a v § 51 ods. 1 písm. a), nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 7.

§ 34

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

(1)

Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak

a)

splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a

b)

zaplatili poistné na nemocenské poistenie za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(2)

Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, nárok na nemocenskú dávku vznikne, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.

(3)

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorým vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v ochrannej lehote, nárok na nemocenskú dávku vznikne, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.

§ 35

Ochranná lehota

(1)

Ochranná lehota je 42 dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ochranná lehota

a)

poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako 42 dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie,

b)

poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.

(3)

Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako 42 dní.

(4)

Ochranná lehota nevzniká, ak nemocenské poistenie

a)

bolo prerušené podľa § 27 ods. 1 a 2,

b)

zaniklo v období, v ktorom má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

(5)

Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

DRUHÝ DIEL

NEMOCENSKÉ

§ 36

(1)

Poistenec má nárok na nemocenské, ak nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený, pretože bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného podľa osobitného predpisu46) na výkon zárobkovej činnosti (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť") alebo poistencovi bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.47)

(2)

Poistenkyňa má nárok na nemocenské aj vtedy, ak nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistená, pretože bola uznaná v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom za dočasne práceneschopnú a nemá nárok na materské.

(3)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má po splnení podmienok ustanovených v odseku 1 alebo 2 a v § 34 nárok na nemocenské, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.

§ 37

(1)

Poistencovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti a zaniká odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo odo dňa uznania invalidity alebo čiastočnej invalidity, najneskôr uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

(3)

Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia podľa odseku 1, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistenec počas tohto obdobia nemocenského poistenia nebol dočasne práceneschopný.

(4)

Poistenkyni, ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu dočasne práceneschopná, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

§ 38

(1)

Poistencovi, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,47) vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa obdobia, v ktorom bolo nariadené karanténne opatrenie, a zaniká posledným dňom obdobia, v ktorom bolo nariadené karanténne opatrenie.

(2)

Obdobie nariadeného karanténneho opatrenia sa nezapočítava do podporného obdobia podľa § 37 ods. 1 a 3.

§ 39

Poskytovanie nemocenského

Nemocenské sa poskytuje za dni.

§ 40

Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 59, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 41

Poistenec má nárok na nemocenské vo výške polovice nemocenského podľa § 40odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

TRETÍ DIEL

OŠETROVNÉ

§ 42

Podmienky nároku na ošetrovné

(1)

Poistenec má nárok na ošetrovné, ak nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený, pretože

a)

ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo

b)

sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak

1.

dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,47)

2.

predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu47) alebo

3.

fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu47) alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti, a preto sa nemôže o dieťa starať.

(2)

Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je

a)

vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),

b)

dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

§ 43

Poskytovanie ošetrovného

Ošetrovné sa poskytuje za dni.

§ 44

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 59.

§ 45

(1)

Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné, ak osobitný predpis neustanovuje inak,48) od prvého dňa potreby ošetrovania osoby uvedenej v § 42 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 42 ods. 1 písm. b) a zaniká odo dňa skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa.

(2)

Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.

§ 46

Poistenec nemá nárok na ošetrovné v období, v ktorom má nárok na

a)

nemocenské,

b)

materské,

c)

rodičovský príspevok s výnimkou, ak ide o poistenca, ktorý počas poberania rodičovského príspevku vo výške podľa osobitného predpisu49) vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený.

ŠTVRTÝ DIEL

VYROVNÁVACIA DÁVKA

§ 47

Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku

(1)

Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas tehotenstva je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu50) zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

(2)

Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu50) zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

(3)

Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce,

a)

zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe je také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy alebo jej zdravie, alebo materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času,

b)

oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo alebo jej zdravie, alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,

c)

preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto ohrozuje podľa lekárskeho posudku tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,

d)

oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 48

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak v jeho priebehu zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo.

§ 49

(1)

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 7.

(2)

Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 50

Výška vyrovnávacej dávky

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom určeným podľa § 60 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

PIATY DIEL

MATERSKÉ

§ 51

(1)

Poistenkyňa má nárok na materské, ak

a)

z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistená, a

b)

v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.

(2)

Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.51)

(4)

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.

(5)

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 4, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.

(6)

Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.

(7)

Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.

(8)

Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

§ 52

(1)

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak

a)

z dôvodu starostlivosti o dieťa nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený, a

b)

v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní; do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.

(2)

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je

a)

otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,

b)

otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,

c)

manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

d)

manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo

e)

fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

§ 53

Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak

a)

jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo

b)

ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské alebo ošetrovné.

§ 54

(1)

Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká odo dňa prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa.

(2)

Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká odo dňa skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započíta do celkového obdobia trvania nároku na materské.

§ 55

Poskytovanie materského

(1)

Materské sa poskytuje za dni.

(2)

Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi.

§ 56

Výška materského

Výška materského je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 59.

ŠIESTY DIEL

KÚPEĽNÁ STAROSTLIVOSŤ

§ 57

Kúpeľná starostlivosť

(1)

Kúpeľná starostlivosť môže byť poskytnutá poistencovi, ktorý má v dôsledku choroby52) pokles pracovnej schopnosti a podľa návrhu ošetrujúceho lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poistenca do pracovného procesu.

(2)

O výbere poistencov na kúpeľnú starostlivosť sa rozhoduje na základe lekárskeho návrhu.

(3)

Pri kúpeľnej starostlivosti patrí poistencovi nemocenské, ak sa táto starostlivosť poskytuje mimo dovolenky na zotavenie pri chorobách uvedených v indikačnom zozname53) ako „X".

(4)

Náklady spojené s kúpeľnou starostlivosťou hradí Sociálna poisťovňa zo základného sociálneho poistenia; ich súčasťou sú náklady na liečebnú zložku a na stravovanie. Ubytovanie a cestovné výdavky nie sú súčasťou nákladov hradených Sociálnou poisťovňou.

(5)

Kúpeľnú starostlivosť zabezpečuje Sociálna poisťovňa v kúpeľných zariadeniach, ktoré spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu.54) Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmito zariadeniami zmluvy, ktoré obsahujú najmä podmienky, zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním kúpeľnej starostlivosti.

SIEDMY DIEL

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH

§ 58

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

(1)

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak poistencovi vzniklo nemocenské poistenie

a)

v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka,

b)

v kalendárnom roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku,

c)

v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.

(3)

Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

(4)

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu,50) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

(5)

Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.

§ 59

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

§ 60

Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky

Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 59. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

§ 61

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok

(1)

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak

a)

poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 58 ods. 1 a 2 príjem zo zárobkovej činnosti, z ktorej je nemocensky poistený, alebo

b)

poistencovi vznikol nárok na nemocenskú dávku v deň vzniku nemocenského poistenia.

(2)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca je jedna tridsatina mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, z ktorých by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.

(3)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.

ÔSMY DIEL

NÁROKY Z NEMOCENSKÉHO POISTENIA V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH

§ 62

Nárok na nemocenské dávky pri trvaní nemocenského poistenia z viacerých zárobkových činností

(1)

Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každej zárobkovej činnosti, z ktorej je poistenec nemocensky poistený.

(2)

Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých zárobkových činností, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z činností, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.

§ 63

Nároky z nemocenského poistenia pri vojenskej službe v ozbrojených silách a pri civilnej službe

(1)

Ak bol poistenec povolaný na výkon základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby,34) mimoriadnej vojenskej služby35) alebo ak vykonával prípravnú službu55) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo bol povolaný na výkon civilnej služby,36) nemá za obdobie výkonu tejto služby nárok na nemocenské dávky.

(2)

Ak skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku vznikla poistencovi v období výkonu základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby,34) mimoriadnej vojenskej služby35) alebo prípravnej služby55) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby36) a trvá aj po skončení tejto služby, poistenec má nárok na nemocenskú dávku odo dňa nasledujúceho po skončení výkonu tejto vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby.

(3)

Ak skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku vznikla poistencovi

a)

do troch dní po skončení výkonu základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby,34) mimoriadnej vojenskej služby35) alebo prípravnej služby55) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby,36) skôr než opäť začal vykonávať zárobkovú činnosť, má nárok na nemocenskú dávku, ktorá sa určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu, alebo

b)

po troch dňoch od skončenia vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby36) a poistenec nezačal vykonávať zárobkovú činnosť, nevzniká nárok na nemocenskú dávku.

(4)

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe sa podmienka výkonu zárobkovej činnosti podľa odseku 3 písm. a) považuje za splnenú.

TRETIA HLAVA

DÔCHODKOVÉ DÁVKY

PRVÝ DIEL

VYMEDZENIE POJMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA

§ 64

(1)

Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia s výnimkou obdobia uvedeného v § 140bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného u zamestnanca sa považuje za splnenú.

(3)

Obdobie dôchodkového poistenia osôb uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) až g) sa započíta ako obdobie povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak fyzická osoba získala aspoň jeden rok dôchodkového poistenia ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba, spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným alebo ako fyzická osoba uvedená v § 16 ods. 1 písm. h).

(4)

Obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 16 ods. 1 písm. c) sa započítava ako obdobie povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak táto fyzická osoba získala aspoň jeden rok dôchodkového poistenia ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba, spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným alebo ako fyzická osoba uvedená v § 16 ods. 1 písm. h), toto obdobie spolu s obdobím výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, nezískala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu56) a nebol jej priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.56)

(5)

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu56) a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.56)

(6)

Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 16 ods. 1 písm. c) a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak tieto obdobia boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.56)

(7)

Ak sa kryjú obdobia dôchodkového poistenia navzájom, hodnotí sa to isté obdobie dôchodkového poistenia len raz.

(8)

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

§ 65

(1)

Fyzická osoba uvedená v § 16 ods. 1 písm. e) je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(2)

Ak sa dieťaťu poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne alebo týždenne, starostlivosť fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 o toto dieťa sa nepovažuje podľa tohto zákona za osobnú a celodennú starostlivosť.

(3)

To isté obdobie osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa sa hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe.

§ 66

Osobný vymeriavací základ

Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých poistenec platil poistné na dôchodkové poistenie.

§ 67

Osobný mzdový bod

(1)

Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2)

Osobný mzdový bod za obdobie dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c), d), f) až i), ktoré trvalo celý kalendárny rok, je 0,3. Osobný mzdový bod za obdobie dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 16 ods. 1 písm. e), ktoré trvalo celý kalendárny rok, je 0,5. Ak obdobie dôchodkového poistenia trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia poistenia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za obdobie dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) až i), ktoré trvalo celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa toto obdobie poistenia získalo. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na sedem desatinných miest nahor.

§ 68

Priemerný osobný mzdový bod

(1)

Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa vyjadruje v dňoch prepočítaných na roky a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej 2 sa započítava jedna tretina a na výšku prevyšujúcu 2 sa neprihliada.

(3)

V období rokov 2004 až 2013 sa výška priemerného osobného mzdového bodu, na ktorú sa neprihliadalo v predchádzajúcom kalendárnom roku, zvyšuje vždy k 1. januáru kalendárneho roka o 0,1. Od 1. januára 2013 sa na priemerný osobný mzdový bod vo výške nad 3 neprihliada.

(4)

Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 2 a 3 sa určí na štyri desatinné miesta.

(5)

Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom,

a)

v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia alebo

b)

do ktorého patrí deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, ak poistenec po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok ďalej vykonával zárobkovú činnosť, z ktorej bol dôchodkovo poistený, až do tohto dňa a nepoberal starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok.

(6)

Poistencovi, ktorý má rozhodujúce obdobie podľa odseku 5 písm. a) a b), na určenie sumy starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku sa použije priemerný osobný mzdový bod z toho rozhodujúceho obdobia, v ktorom je tento bod vyšší.

(7)

Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1993, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8)

Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odsekov 5 až 7 nie je najmenej päť kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1993 postupne tak, aby v ňom bolo päť takýchto kalendárnych rokov. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá päť kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Rozhodujúce obdobie sa nepredlžuje, ak osobné mzdové body nemožno určiť z dôvodu, že poistenec, ktorý bol povinný platiť poistné na dôchodkové poistenie, nezaplatil toto poistné.

(9)

Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 5 až 8 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na dôchodkové poistenie dosiahnutých v tomto kratšom období a počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia. Odsek 4 platí rovnako.

(10)

Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a obdobia tohto dôchodkového poistenia. Druhá veta odseku 1 a odsek 4 platia rovnako.

(11)