Zákon o sociálnom poistení

Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň vzniku dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ zamestnanca je mzda, plat, odmena za prácu alebo služobný príjem, z ktorého by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku. Pravdepodobný vymeriavací základ povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby je jedna dvanástina vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

§ 69

Dôchodková hodnota

(1)

Dôchodková hodnota je 168,88 Sk.

(2)

Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota zvyšuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.

(3)

Priemerná mzda uvedená v odseku 2 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky zistená štatistickým úradom.

(4)

Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor.

(5)

Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 4, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

(6)

Výšku aktuálnej dôchodkovej hodnoty po roku 2003 na príslušný kalendárny rok ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov.

DRUHÝ DIEL

STAROBNÝ DÔCHODOK

§ 70

Podmienky nároku na starobný dôchodok

(1)

Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil najmenej vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek").

(2)

Dôchodkový vek je 60 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Poistenkyni, ktorá vychovala päť detí a viac detí a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 53 rokov pripočíta

a)

v roku 2003 štyri kalendárne mesiace,

b)

v roku 2004 osem kalendárnych mesiacov,

c)

v roku 2005 dvanásť kalendárnych mesiacov,

d)

v roku 2006 šestnásť kalendárnych mesiacov,

e)

v roku 2007 dvadsať kalendárnych mesiacov,

f)

v roku 2008 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,

g)

v roku 2009 dvadsaťdeväť kalendárnych mesiacov,

h)

v roku 2010 tridsaťštyri kalendárnych mesiacov,

i)

v roku 2011 tridsaťdeväť kalendárnych mesiacov,

j)

v roku 2012 štyridsaťštyri kalendárnych mesiacov,

k)

v roku 2013 štyridsaťdeväť kalendárnych mesiacov,

l)

v roku 2014 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

m)

v roku 2015 päťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov,

n)

v roku 2016 šesťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

o)

v roku 2017 šesťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov,

p)

v roku 2018 sedemdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

q)

v roku 2019 sedemdesiatdeväť kalendárnych mesiacov.

(4)

Poistenkyni, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 54 rokov pripočíta

a)

v roku 2003 štyri kalendárne mesiace,

b)

v roku 2004 osem kalendárnych mesiacov,

c)

v roku 2005 dvanásť kalendárnych mesiacov,

d)

v roku 2006 šestnásť kalendárnych mesiacov,

e)

v roku 2007 dvadsať kalendárnych mesiacov,

f)

v roku 2008 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,

g)

v roku 2009 dvadsaťosem kalendárnych mesiacov,

h)

v roku 2010 tridsaťdva kalendárnych mesiacov,

i)

v roku 2011 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

j)

v roku 2012 štyridsať kalendárnych mesiacov,

k)

v roku 2013 štyridsaťštyri kalendárnych mesiacov,

l)

v roku 2014 štyridsaťosem kalendárnych mesiacov,

m)

v roku 2015 päťdesiatdva kalendárnych mesiacov,

n)

v roku 2016 päťdesiatšesť kalendárnych mesiacov,

o)

v roku 2017 šesťdesiat kalendárnych mesiacov,

p)

v roku 2018 šesťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

q)

v roku 2019 šesťdesiatosem kalendárnych mesiacov.

(5)

Poistenkyni, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 55 rokov pripočíta

a)

v roku 2003 tri kalendárne mesiace,

b)

v roku 2004 šesť kalendárnych mesiacov,

c)

v roku 2005 deväť kalendárnych mesiacov,

d)

v roku 2006 dvanásť kalendárnych mesiacov,

e)

v roku 2007 pätnásť kalendárnych mesiacov,

f)

v roku 2008 osemnásť kalendárnych mesiacov,

g)

v roku 2009 dvadsaťjeden kalendárnych mesiacov,

h)

v roku 2010 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,

i)

v roku 2011 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

j)

v roku 2012 tridsať kalendárnych mesiacov,

k)

v roku 2013 tridsaťtri kalendárnych mesiacov,

l)

v roku 2014 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

m)

v roku 2015 štyridsať kalendárnych mesiacov,

n)

v roku 2016 štyridsaťštyri kalendárnych mesiacov,

o)

v roku 2017 štyridsaťosem kalendárnych mesiacov,

p)

v roku 2018 päťdesiatdva kalendárnych mesiacov,

q)

v roku 2019 päťdesiatšesť kalendárnych mesiacov.

(6)

Poistenkyni, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 56 rokov pripočíta

a)

v roku 2003 dva kalendárne mesiace,

b)

v roku 2004 štyri kalendárne mesiace,

c)

v roku 2005 šesť kalendárnych mesiacov,

d)

v roku 2006 osem kalendárnych mesiacov,

e)

v roku 2007 desať kalendárnych mesiacov,

f)

v roku 2008 dvanásť kalendárnych mesiacov,

g)

v roku 2009 pätnásť kalendárnych mesiacov,

h)

v roku 2010 osemnásť kalendárnych mesiacov,

i)

v roku 2011 dvadsaťjeden kalendárnych mesiacov,

j)

v roku 2012 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,

k)

v roku 2013 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

l)

v roku 2014 tridsať kalendárnych mesiacov,

m)

v roku 2015 tridsaťtri kalendárnych mesiacov,

n)

v roku 2016 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

o)

v roku 2017 tridsaťdeväť kalendárnych mesiacov,

p)

v roku 2018 štyridsaťdva kalendárnych mesiacov,

q)

v roku 2019 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov.

(7)

Poistenkyni, ktorá v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 57 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 57 rokov pripočíta

a)

v roku 2003 dva kalendárne mesiace,

b)

v roku 2004 štyri kalendárne mesiace,

c)

v roku 2005 šesť kalendárnych mesiacov,

d)

v roku 2006 osem kalendárnych mesiacov,

e)

v roku 2007 desať kalendárnych mesiacov,

f)

v roku 2008 dvanásť kalendárnych mesiacov,

g)

v roku 2009 štrnásť kalendárnych mesiacov,

h)

v roku 2010 šestnásť kalendárnych mesiacov,

i)

v roku 2011 osemnásť kalendárnych mesiacov,

j)

v roku 2012 dvadsať kalendárnych mesiacov,

k)

v roku 2013 dvadsaťdva kalendárnych mesiacov,

l)

v roku 2014 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,

m)

v roku 2015 dvadsaťšesť kalendárnych mesiacov,

n)

v roku 2016 dvadsaťosem kalendárnych mesiacov,

o)

v roku 2017 tridsať kalendárnych mesiacov,

p)

v roku 2018 tridsaťdva kalendárnych mesiacov,

q)

v roku 2019 tridsaťštyri kalendárnych mesiacov.

(8)

Dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 7 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenkyne.

(9)

Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odsekov 3 až 7 pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenkyne, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.

§ 71

Určenie sumy starobného dôchodku

(1)

Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 68 ods. 1 druhá vetaplatí rovnako.

(2)

Ak poistenec vykonával zárobkovú činnosť, z ktorej bol dôchodkovo poistený, po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie výkonu zárobkovej činnosti po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok výkonu zárobkovej činnosti po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

TRETÍ DIEL

POMERNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK

§ 72

Podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok

Poistenec má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, dovŕšil vek najmenej 65 rokov a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

§ 73

Určenie sumy pomerného starobného dôchodku

(1)

Suma pomerného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 68 ods. 1 druhá veta platí rovnako.

(2)

Ak poistenec vykonával zárobkovú činnosť, z ktorej bol dôchodkovo poistený, po splnení podmienok nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma pomerného starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie výkonu zárobkovej činnosti po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ustanovenie § 71 ods. 2 druhej vetyplatí rovnako.

ŠTVRTÝ DIEL

INVALIDNÝ DÔCHODOK

§ 74

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 76a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok.

§ 75

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

(1)

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 66 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2)

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené pre nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.56)

(4)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a)

výpisu zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b)

komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5)

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 3.

(6)

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7)

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8)

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho zamestnania, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9)

Ak v prílohe č. 3 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

(10)

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

§ 76

(1)

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

(2)

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

(3)

Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

§ 77

Určenie sumy invalidného dôchodku

Suma invalidného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 68 ods. 1 druhá vetaplatí rovnako.

PIATY DIEL

ČIASTOČNÝ INVALIDNÝ DÔCHODOK

§ 78

Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok

(1)

Poistenec má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidný a získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 76.

(2)

Poistenec je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 33 %, ale najviac o 66 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; § 75 odseky 2 až 10platia rovnako.

(3)

Poistencovi, ktorý sa stal čiastočne invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v § 76 ods. 1 považuje za splnenú.

§ 79

Suma čiastočného invalidného dôchodku

(1)

Suma čiastočného invalidného dôchodku sa určuje z invalidného dôchodku percentuálnym podielom poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť.

(2)

Ak sa počas trvania nároku na čiastočný invalidný dôchodok zmení pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, suma čiastočného invalidného dôchodku sa určí podľa odseku 1 zo sumy invalidného dôchodku určenej ako súčin priemerného osobného mzdového bodu získaného v rozhodujúcom období pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok vrátane obdobia pripočítaného od vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v kalendárnom roku, v ktorom sa zmenil pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť; § 68 ods. 1 druhá vetaplatí rovnako.

§ 80

Nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku

(1)

Ak bol čiastočný invalidný dôchodok priznaný v období od 1. januára do 30. júna, poistenec má nárok na jeho výplatu do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok.

(2)

Ak bol čiastočný invalidný dôchodok priznaný v období od 1. júla do 31. decembra, poistenec má nárok na jeho výplatu do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho dva roky po kalendárnom roku, v ktorom bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok.

(3)

Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 1 alebo 2 poistenec má nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku do 30. júna každého nasledujúceho kalendárneho roka, ak má pokles zárobku.

(4)

Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa prvýkrát zisťuje pokles zárobku po uplynutí obdobia nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku uvedeného v odseku 1, je obdobie od priznania čiastočného invalidného dôchodku do konca kalendárneho roka, v ktorom bol tento dôchodok priznaný. Pri ďalšom zisťovaní poklesu zárobku rozhodujúce obdobie je vždy obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zisťuje pokles zárobku.

(5)

Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa zisťuje pokles zárobku po uplynutí obdobia nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku uvedeného v odseku 2, je vždy obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zisťuje pokles zárobku.

(6)

Pokles zárobku je splnený, ak osobný mzdový bod v porovnaní s priemerným porovnateľným osobným mzdovým bodom poklesol najmenej o percentuálny pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť. Osobný mzdový bod sa určí ako podiel pomernej časti príjmu zo zárobkovej činnosti, z ktorej bol poistenec povinne dôchodkovo poistený za rozhodujúce obdobie, a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu. Ak sa v rozhodujúcom období zmení pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, pokles zárobku je splnený, ak osobný mzdový bod v porovnaní s priemerným porovnateľným osobným mzdovým bodom poklesol najmenej o priemerný percentuálny pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný percentuálny pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť sa určí tak, že sa súčet dní rozhodujúceho obdobia pred zmenou tohto poklesu schopnosti vynásobených mierou poklesu schopnosti poistenca v tomto období a dní rozhodujúceho obdobia po zmene poklesu schopnosti vynásobených zmenenou mierou poklesu schopnosti vydelí číslom 365. Priemerný percentuálny pokles schopnosti poistenca sa zaokrúhľuje na celé číslo nadol.

(7)

Pomerná časť príjmu zo zárobkovej činnosti, z ktorej bol poistenec povinne dôchodkovo poistený, je príjem pripadajúci na jeden deň rozhodujúceho obdobia.

(8)

Príjem zo zárobkovej činnosti podľa odseku 7 je vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.

(9)

Pomerná časť všeobecného vymeriavacieho základu je všeobecný vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň kalendárneho roka, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zisťuje pokles zárobku.

(10)

Priemerný porovnateľný osobný mzdový bod je podiel súčtu porovnateľných osobných mzdových bodov za kalendárne roky rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa zisťoval priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy čiastočného invalidného dôchodku, a počtu kalendárnych rokov tohto rozhodujúceho obdobia.

(11)

Porovnateľný osobný mzdový bod za každý kalendárny rok rozhodujúceho obdobia uvedeného v odseku 10 sa určí ako podiel príjmu zo zárobkovej činnosti uvedeného v odseku 8 a všeobecného vymeriavacieho základu.

(12)

Pokles zárobku je splnený aj vtedy, ak poberateľ čiastočného invalidného dôchodku v celom období, za ktoré sa sleduje pokles zárobku, nevykonával zárobkovú činnosť, z ktorej by bol povinne dôchodkovo poistený, alebo ak pomerná časť príjmu zo zárobkovej činnosti, z ktorej bol poistenec povinne dôchodkovo poistený, nie je vyššia ako suma minimálnej mzdy zamestnancov,57) ktorá platí k 1. júlu kalendárneho roka, v ktorom sa rozhoduje o nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku, pripadajúca na jeden deň.

(13)

Pokles zárobku sa nezisťuje za obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia.

(14)

Osobný mzdový bod ustanovený v odseku 6 a porovnateľný osobný mzdový bod ustanovený v odseku 11 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(15)

Pomerná časť príjmu ustanovená v odseku 7 a pomerná časť všeobecného vymeriavacieho základu ustanovená v odseku 9 sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

ŠIESTY DIEL

VDOVSKÝ DÔCHODOK A VDOVECKÝ DÔCHODOK

§ 81

Podmienky nároku na vdovský dôchodok a podmienky nároku na vdovecký dôchodok

(1)

Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý

a)

ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku,

b)

ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo

c)

zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2)

Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.

(3)

Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak

a)

sa stará o nezaopatrené dieťa,

b)

je invalidná alebo

c)

dovŕšila dôchodkový vek.

(4)

Nárok na výplatu vdovského dôchodku vznikne znovu, ak sa vdova znovu začne starať o nezaopatrené dieťa.

(5)

Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) a podľa odseku 4 je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

(6)

Nárok na vdovský dôchodok zaniká

a)

uzatvorením manželstva,

b)

dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.

(7)

Pre nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 6 rovnako.

(8)

Ustanovenia o vzniku nároku na vdovecký dôchodok platia rovnako aj na vdovcov, ktorí ovdoveli v predchádzajúcom období a ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona spĺňajú podmienky ustanovené v odsekoch 1 až 6.

§ 82

Suma vdovského dôchodku a suma vdoveckého dôchodku

(1)

Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

(2)

Vdovský dôchodok po poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok je 60 % čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal jeho poberateľ nárok ku dňu smrti.

(3)

Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 a 2 rovnako.

SIEDMY DIEL

SIROTSKÝ DÔCHODOK

§ 83

Podmienky nároku na sirotský dôchodok

(1)

Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2)

Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.

(3)

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne opätovne.

(4)

Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.

§ 84

Suma sirotského dôchodku

(1)

Suma sirotského dôchodku je 30 % starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.

(2)

Sirotský dôchodok po poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, je 30 % čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal jeho poberateľ nárok ku dňu smrti.

(3)

Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

ÔSMY DIEL

KÚPEĽNÁ STAROSTLIVOSŤ

§ 85

Kúpeľná starostlivosť z dôchodkového poistenia

(1)

Kúpeľná starostlivosť z dôchodkového poistenia môže byť poskytnutá poberateľom dôchodkov za podmienok ako poberateľom nemocenských dávok.

(2)

Náklady spojené s kúpeľnou starostlivosťou hradenou z dôchodkového poistenia zahŕňajú náklady na liečebnú zložku, stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky.

DEVIATY DIEL

§ 86

(1)

Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bolo zaplatené dlžné poistné na dôchodkové poistenie.

(2)

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe kontroly vykonanej správcom dane zmení vymeriavací základ povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená tejto osobe dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom poberateľ tejto dávky bol povinný predložiť dodatočné daňové priznanie Sociálnej poisťovni alebo v ktorom správca dane oznámil zmenu základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby.

§ 87

(1)

Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal niektorú z týchto dôchodkových dávok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než ktorý bol poistencovi určený na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky.

(2)

Ak predchádzajúca dôchodková dávka bola vypočítaná podľa predpisov platných pred 1. júlom 2003, určí sa osobný mzdový bod podľa § 67 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí z tejto sumy.

§ 88

(1)

Poberateľ starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku nemá nárok na výplatu tohto dôchodku počas obdobia, v ktorom vykonáva zárobkovú činnosť, a počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom sa mu poskytuje nemocenské, plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu,4) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Poberateľ starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť dohodnutú najviac na obdobie troch rokov, má nárok na výplatu starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku, a to aj počas obdobia, v ktorom mu patrí nemocenské, plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu.4)

(3)

Samostatne zárobkovo činnej osobe, spolupracujúcej osobe, spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným, primátorovi mesta a starostovi obce sa podmienka dohodnutia zárobkovej činnosti najviac na obdobie troch rokov považuje za splnenú.

§ 89

(1)

Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia poberania nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu4) priznaného pred vznikom nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok.

(2)

Nárok na výplatu invalidného dôchodku zaniká, ak poberateľ tohto dôchodku začne vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený. To neplatí, ak poberateľ invalidného dôchodku vykonáva činnosť zamestnanca v pracovnom pomere na kratší pracovný čas nepresahujúci 20 hodín týždenne.

§ 90

Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok

(1)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkových dávok toho istého druhu z dôchodkového poistenia, s výnimkou nárokov na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, vypláca sa iba jedna dôchodková dávka, a to tá, ktorá je vyššia alebo najvyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok sa vypláca tá dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh nárokov na ich výplatu zanikajú nároky na dôchodkové dávky, ktoré sa nevyplácajú.

(2)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu dôchodkovej dávky uvedenej v odseku 1 a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.

(3)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu dôchodkovej dávky uvedenej v odseku 1 a podmienky nároku na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a podmienky nároku na sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.

(4)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.

(5)

Ak priznaním starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 91.

(6)

Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal nárok alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 118 ods. 5. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby nepresiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrilo podľa § 91ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.

DESIATY DIEL

§ 91

Zvyšovanie dôchodkových dávok

(1)

Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento medziročného rastu ukazovateľa uvedeného v odseku 1, ktorý má nižšiu hodnotu. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania.

(3)

Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

(4)

Invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, ktorý sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácal z dôvodu poskytovania nemocenského priznaného pred vznikom nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, sa zvýši za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácal. Tieto zvýšenia patria od vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku a od vzniku nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku.

(5)

Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

(6)

Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s iným dôchodkom, určí sa percento zvýšenia z mesačnej sumy vyplácanej dôchodkovej dávky. Pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí percento zvýšenia z mesačnej sumy dôchodkovej dávky vyplácanej odo dňa tejto zmeny.

(7)

Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok zvyšuje sa každá z týchto dôchodkových dávok.

(8)

Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný zo starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.

(9)

Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie patrí.

ŠTVRTÁ HLAVA

ÚRAZOVÉ DÁVKY

PRVÝ DIEL

§ 92

Poškodený

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec a fyzická osoba uvedená v § 18 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo bola u nich zistená choroba z povolania.

§ 93

Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok

(1)

Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 14 písm. c) prvý bod, druhý boda štvrtý boda na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených podľa § 138 ods. 15 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 58 ods. 1, 2 a 5. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je vznik nároku na úrazovú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Na určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu platí § 61 ods. 2 primerane.

(3)

Ak zamestnancovi vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 po skončení výkonu činnosti zamestnanca, počas ktorého utrpel pracovný úraz alebo počas ktorého naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odsekov 1 alebo 2. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň skončenia výkonu tejto činnosti.

(4)

Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zamestnanec skončil výkon činnosti zamestnanca a počas ktorého utrpel pracovný úraz alebo počas ktorého naposledy pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 3 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza roku, v ktorom skončil výkon tejto činnosti.

(5)

Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 18 ods. 2, ktorá nemá príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

DRUHÝ DIEL

ÚRAZOVÝ PRÍPLATOK

§ 94

Podmienky nároku na úrazový príplatok

Zamestnanec, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak sa zamestnancovi vypláca nemocenské z nemocenského poistenia.

§ 95

Poskytovanie úrazového príplatku

Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

§ 96

Suma úrazového príplatku

Suma úrazového príplatku je 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

TRETÍ DIEL

ÚRAZOVÁ RENTA

§ 97

Podmienky nároku na úrazovú rentu

(1)

Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 33 %-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 18 ods. 2(ďalej len „pokles pracovnej schopnosti").

(2)

Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné.

(3)

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 11 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 18 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené pre nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.56)

§ 98

Určenie sumy úrazovej renty

(1)

Mesačná suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

(2)

Ak sa poškodenému vypláca starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

(3)

Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.

(4)

Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

(5)

Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

(6)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty a zánik nároku na úrazovú rentu platí § 90 ods. 1 druhá veta a tretia veta primerane.

(7)

Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 91primerane.

ŠTVRTÝ DIEL

JEDNORAZOVÉ V YROVNANIE

§ 99

Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie

(1)

Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti nepresahujúci 33 %, ale najmenej 10 %.

(2)

Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie aj vtedy, ak zanikol nárok na úrazovú rentu a pokles pracovnej schopnosti je najmenej 10 %.

§ 100

Určenie sumy jednorazového vyrovnania

Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin tristošesťdesiatpäťnásobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

PIATY DIEL

POZOSTALOSTNÁ ÚRAZOVÁ RENTA

§ 101

Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu

(1)

Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu44) alebo vyživovaciu povinnosť určenú súdom, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.

(2)

Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.

(3)

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

§ 102

Suma pozostalostnej úrazovej renty

(1)

Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktorý bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

(2)

Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by bol mal poškodený nárok pri 100 % strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti. Skutočnosť rozhodujúca pri určení rozhodujúceho obdobia na výpočet pozostalostnej úrazovej renty je deň úmrtia poškodeného, po ktorom vzniká nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Ak poškodený v deň úmrtia nepoberal úrazovú rentu, skutočnosťou na určenie rozhodujúceho obdobia na výpočet úrazovej renty je deň jeho smrti.

(3)

Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 91primerane.

ŠIESTY DIEL

§ 103

Jednorazové odškodnenie

(1)

Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.

(2)

Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je sedemstotridsaťnásobok denného vymeriavacieho základu, najviac 1 000 000 Sk.

(3)

Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 1 000 000 Sk.

SIEDMY DIEL

PRACOVNÁ REHABILITÁCIA A REHABILITAČNÉ

§ 104

Pracovná rehabilitácia

(1)

Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.

(2)

Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

(3)

Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej zárobkovej činnosti alebo inej vhodnej zárobkovej činnosti. Iná vhodná zárobková činnosť je zárobková činnosť zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.

(4)

Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa alebo v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu.58) O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu.59)

(5)

Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania pracovná rehabilitácia sa môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon doterajšej zárobkovej činnosti alebo inej vhodnej zárobkovej činnosti po uplynutí šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.

(6)

Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia podľa odseku 5.

§ 105

Rehabilitačné

(1)

Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.

(2)

Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie s výnimkou dní,

a)

v ktorých sa poškodený nezúčastnil na pracovnej rehabilitácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,

b)

za ktoré mal poškodený nárok na nemocenské a úrazový príplatok alebo

c)

počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.

(3)

Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.

(4)

Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca čiastočný invalidný dôchodok alebo úrazová renta, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného podľa odseku 3 a sumy týchto dávok pripadajúcej na deň.

ÔSMY DIEL

REKVALIFIKÁCIA A REKVALIFIKAČNÉ

§ 106

Rekvalifikácia

(1)

Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.

(2)

Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej zárobkovej činnosti; § 104 ods. 3 druhá veta platí rovnako.

(3)

Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.60) Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie; § 104 ods. 4 platí rovnako.

(4)

Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie § 104 ods. 5 a 6 platia rovnako.

(5)

Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

§ 107

Rekvalifikačné

(1)

Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.

(2)

Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy § 105 ods. 2 až 4platia rovnako.

DEVIATY DIEL

NÁHRADA ZA BOLESŤ A NÁHRADA ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA

§ 108

Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

DESIATY DIEL

NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S LIEČENÍM

§ 109

(1)

Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia.

(2)

Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk.

(3)

Suma uvedená v odseku 2 platná k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšuje vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o 5 %.

JEDENÁSTY DIEL

NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S POHREBOM

§ 110

(1)

Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.

(2)

Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä

a)

náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,

b)

cintorínske poplatky,

c)

náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,

d)

náklady na úpravu hrobu.

(3)

Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy § 109 ods. 3 platí rovnako.

(4)

Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu

a)

jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 3 000 Sk a

b)

cestovných výdavkov vynaložených na jej prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.

(5)

Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy § 109 ods. 3 platí rovnako.

PIATA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH, DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH A O ÚRAZOVÝCH DÁVKACH

§ 111

Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky a úrazové dávky a vznik nároku na ich výplatu

(1)

Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku a úrazovú dávku (ďalej len „dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

§ 112

Vylúčenie nároku na dávku

(1)

Nárok na nemocenské, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok nevzniká, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopný, invalidný alebo čiastočne invalidný v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý bol poistencovi uložený trest odňatia slobody.

(2)

Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného celkom podľa osobitného predpisu.61)

§ 113

Obmedzenie sumy dávky

(1)

Suma nemocenského, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopný, invalidný alebo čiastočne invalidný v dôsledku požitia alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.

(2)

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu62) sčasti a osobitný predpis63) neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa miery zavinenia zamestnávateľa.

§ 114

Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky

(1)

Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

a)

priznala v nižšej sume, ako patrí,

b)

vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c)

neprávom odoprela alebo

d)

priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

(2)

Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

(3)

Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

(4)

Výplata dávky sa zastaví alebo uvoľní alebo dávka sa vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

(5)

Výplata dávky sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.

(6)

Dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

(7)

Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, čiastočnou invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo čiastočne invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.

(8)

Ak zanikol nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu pre priznanie inej dávky, zúčtujú sa sumy inej dávky patriacej odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.

§ 115

Zánik nároku na dávku a na výplatu dávky

(1)

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

(2)

Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 116

Premlčanie nároku na výplatu dávky

(1)

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

(2)

Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

§ 117

Zúčtovanie dávok s podporou v nezamestnanosti a s dávkou sociálnej pomoci

(1)

Ak sa priznáva starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo úrazová renta spätne aj za obdobie, v ktorom sa poistencovi vyplácala podpora v nezamestnanosti, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznané uvedené dávky s vyplatenou podporou v nezamestnanosti, a

a)

ak suma priznaného starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo úrazovej renty prevyšuje sumu vyplatenej podpory v nezamestnanosti, poukáže

1.

na účet Národného úradu práce sumu, ktorá zodpovedá sume poskytnutej podpory v nezamestnanosti,

2.

poberateľovi starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo úrazovej renty rozdiel medzi sumou tohto priznaného dôchodku alebo úrazovej renty a poskytnutou podporou v nezamestnanosti,

b)

ak suma priznaného starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo úrazovej renty je nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej podpory v nezamestnanosti, poukáže

1.

na účet Národného úradu práce sumu, ktorá zodpovedá sume poskytnutej podpory v nezamestnanosti,

2.

poberateľovi starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo úrazovej renty dôchodok alebo úrazovú rentu prvýkrát až v príslušnom mesiaci, v ktorom súčet nevyplatených dôchodkov alebo úrazovej renty je vyšší ako vyplatená podpora v nezamestnanosti; takto vzniknutý rozdiel poukáže poberateľovi starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo úrazovej renty.

(2)

Na zúčtovanie starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo úrazovej renty s dávkou sociálnej pomoci a poukázanie súm na účet príslušného okresného úradu a poberateľovi dôchodku alebo úrazovej renty platí odsek 1 rovnako.

§ 118

Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok

(1)

Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné a rehabilitačné sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.

(2)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.

(3)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

(4)

Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na dávku, dôchodková dávka, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa môžu vyplácať preddavkovo; preddavky sa zúčtujú za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov, ak nejde o zúčtovanie dôchodkovej dávky z cudziny.

(5)

Sumy jednotlivých dávok sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.

§ 119

Poukazovanie dávok a poberateľ dávky

(1)

Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.64) Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,64) ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka) poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky dôchodku poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky.

(2)

Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni.

(3)

Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, sa dávka poukazuje prostredníctvom poukazu do tohto zariadenia, ak poberateľ dávky nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky.

(4)

Príjemca dávky je poberateľ dávky alebo zákonný zástupca poberateľa dávky.

(5)

Zákonný zástupca je povinný dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať.

§ 120

Prechod nároku na dávku

(1)

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení tohto nároku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(2)

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, rehabilitačné alebo rekvalifikačné, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(3)

Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto osoby, osobám uvedeným v odseku 1.

(4)

Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

(5)

Ak niet osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, patria tieto dávky Sociálnej poisťovni.

§ 121

Postúpenie nároku na dávku

Nárok na dávku nemožno postúpiť.

PRVÁ HLAVA

PRVÝ DIEL

VÝKON A ORGANIZÁCIA ZÁKLADNÉHO SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 122

Sociálna poisťovňa

(1)

Základné sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

(2)

Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon základného sociálneho poistenia a na výber, platenie, odvádzanie, kontrolu a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a na výber, platenie, odvádzanie, kontrolu a vymáhanie príspevku do garančného fondu.

(3)

Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

DRUHÝ DIEL

ORGÁNY SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

§ 123

Sociálna poisťovňa vykonáva svoju činnosť samosprávnymi orgánmi a výkonnými orgánmi Sociálnej poisťovne.

§ 124

(1)

Samosprávne orgány Sociálnej poisťovne sú

a)

Správna rada Sociálnej poisťovne (ďalej len „správna rada") a

b)

Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len „dozorná rada").

(2)

Výkonné orgány Sociálnej poisťovne sú

a)

Ústredie Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie"),

b)

pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „pobočka").

(3)

Územné obvody a sídla výkonných orgánov Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej poisťovne.

§ 125

Členstvo v samosprávnych orgánoch

(1)

Funkčné obdobie správnej rady a dozornej rady je päťročné. Po uplynutí funkčného obdobia správna rada a dozorná rada vykonáva svoju činnosť až do zvolenia novej správnej rady a novej dozornej rady.

(2)

Členstvo v správnej rade a dozornej rade je čestné. Člen správnej rady a dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie.

(3)

Členovi správnej rady za výkon funkcie v správnej rade a členovi dozornej rady za výkon funkcie v dozornej rade možno raz za rok priznať odmenu. O priznaní odmeny členovi dozornej rady rozhoduje správna rada a o priznaní odmeny členovi správnej rady rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada").

(4)

Výkon funkcie v správnej rade a výkon funkcie v dozornej rade sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

(5)

Člen správnej rady a člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen správnej rady a člen dozornej rady nemôže byť v pracovnom pomere k výkonným orgánom Sociálnej poisťovne. Člen správnej rady nemôže byť súčasne aj členom dozornej rady.

§ 126

Správna rada

(1)

Správna rada rokuje a rozhoduje o zásadných otázkach organizácie a činnosti Sociálnej poisťovne, najmä

a)

prerokúva návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie najmenej piatich rokov a po jeho odsúhlasení orgánom dozoru štátu predkladá tento návrh na schválenie národnej rade v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu,

b)

prerokúva účtovnú uzávierku Sociálnej poisťovne a po jej odsúhlasení orgánom dozoru štátu predkladá účtovnú uzávierku spolu s návrhom na priznanie odmeny členom správnej rady na schválenie národnej rade v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu,

c)

volí a odvoláva generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (ďalej len „generálny riaditeľ"),

d)

volí a odvoláva členov dozornej rady,

e)

rozhoduje o veciach presahujúcich rámec bežného hospodárenia Sociálnej poisťovne,

f)

schvaľuje správu o činnosti Sociálnej poisťovne a výročnú správu Sociálnej poisťovne a predkladá ju orgánu dozoru štátu,

g)

schvaľuje štatút Sociálnej poisťovne,

h)

schvaľuje rokovací poriadok správnej rady,

i)

schvaľuje návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení, úrazovom poistení, na pokutách a na penále uložených v základnom sociálnom poistení,

j)

schvaľuje vnútorné predpisy výkonných orgánov, najmä organizačný poriadok, pracovný poriadok, mzdový poriadok, kontrolný poriadok, pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,

k)

rozhoduje o ďalších otázkach, ktoré si vyhradí.

(2)

Správna rada má 21 členov. Správna rada sa tvorí

a)

zo siedmich zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov65) reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok,

b)

zo siedmich zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,65)

c)

zo siedmich zástupcov navrhnutých vládou.

(3)

Členov správnej rady volí a odvoláva národná rada.

(4)

Správna rada si zvolí zo svojich členov predsedu správnej rady a dvoch podpredsedov správnej rady.

(5)

Schôdze správnej rady zvoláva a riadi predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady podľa potreby, najmenej raz za štvrťrok. Na požiadanie aspoň jednej tretiny členov správnej rady zvolá predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady schôdzu správnej rady do 30 dní. O zvolanie schôdze správnej rady môže požiadať aj generálny riaditeľ, dozorná rada a orgán dozoru štátu. Predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady v takomto prípade zvolá schôdzu správnej rady do 30 dní.

(6)

Na schôdzi správnej rady sa zúčastňuje generálny riaditeľ a môže sa zúčastniť aj generálny riaditeľ Národného úradu práce.

(7)

Správna rada je schopná uznášať sa, ak sa na jej schôdzi zúčastnia najmenej štyria členovia podľa odseku 2 písm. a), štyria členovia podľa odseku 2 písm. b) a štyria členovia podľa odseku 2 písm. c).

(8)

Správna rada rozhoduje uznesením. Na prijatie uznesenia sa vyžaduje, aby bolo schválené väčšinou prítomných členov zastupujúcich každý subjekt uvedený v odseku 2.

(9)

Pravidlá rokovania správnej rady upraví rokovací poriadok správnej rady.

(10)

Členstvo v správnej rade zaniká

a)

uplynutím funkčného obdobia správnej rady, najneskôr do zvolenia novej správnej rady,

b)

odvolaním,

c)

písomným vzdaním sa členstva alebo

d)

smrťou.

(11)

Národná rada odvolá člena správnej rady, ak

a)

sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch schôdzach správnej rady,

b)

začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v správnej rade uvedenú v § 125 ods. 5,

c)

si neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

d)

bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený.

(12)

Člena správnej rady môže národná rada odvolať, ak odvolanie

a)

člena správnej rady navrhnutého reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov65) reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok navrhnú tieto reprezentatívne združenia,

b)

člena správnej rady navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov65) navrhnú reprezentatívne združenia zamestnávateľov,

c)

člena správnej rady navrhnutého vládou navrhne vláda.

§ 127

Dozorná rada

(1)

Dozorná rada je dozorný a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne. Za svoju činnosť zodpovedá správnej rade, ktorej predkladá svoje návrhy, uznesenia a stanoviská.

(2)

Dozorná rada najmä

a)

kontroluje hospodárenie výkonných orgánov s finančnými prostriedkami nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia,

b)

kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa dodržiavania finančnej disciplíny,

c)

prerokúva správy o činnosti Sociálnej poisťovne,

d)

navrhuje zvolať správnu radu, najmä ak zistí nedostatky v hospodárení výkonných orgánov, a predkladá jej návrhy na rozhodnutie o opatreniach potrebných na odstránenie zistených nedostatkov,

e)

schvaľuje rokovací poriadok dozornej rady.

(3)

Dozorná rada vykonáva kontrolnú činnosť z vlastného podnetu, z podnetu správnej rady, z podnetu generálneho riaditeľa, z podnetu generálneho riaditeľa Národného úradu práce alebo z podnetu orgánu dozoru štátu.

(4)

Dozorná rada vykonáva kontrolu vždy, ak vzniklo podozrenie, že došlo k priestupku alebo k trestnému činu v súvislosti s hospodárením výkonných orgánov.

(5)

Dozorná rada má deväť členov. Dozorná rada sa tvorí z odborníkov z oblasti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

(6)

Dozorná rada si zvolí zo svojich členov predsedu, ktorý zvoláva a riadi schôdze dozornej rady.

(7)

Schôdze dozornej rady sa konajú najmenej raz za štvrťrok. O zvolanie schôdze dozornej rady môže požiadať aj správna rada, generálny riaditeľ a orgán dozoru štátu. Predseda dozornej rady v takomto prípade zvolá schôdzu dozornej rady do 30 dní.

(8)

Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná dvojtretinová väčšina všetkých jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

(9)