Úplné znenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ZÁKON o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

(1)

Predmetom tohto zákona je upraviť právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

(2)

Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípoch

a)

profesionality,

b)

politickej nezávislosti,

c)

efektivity,

d)

pružnosti,

e)

nestrannosti,

f)

etiky.

(3)

Na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

§ 2

(1)

Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.

(2)

Štátna služba na účely tohto zákona je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi,1) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade (§ 7) v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa

a)

riadenie,

b)

rozhodovanie,

c)

kontrolu,

d)

odbornú prípravu rozhodnutí,

e)

odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním alebo

f)

odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.

(3)

Služobný úrad na účely odseku 2 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.

(4)

Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 2 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh štátnej správy. Vykonávaním štátnych záležitostí je aj plnenie úloh uvedených v odseku 2 písm. a) až d) štátnym zamestnancom, ktorý zabezpečuje uplatňovanie právnych vzťahov štátnych zamestnancov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov a plnenie úloh justičných čakateľov, súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov, probačných a mediačných úradníkov a právnych čakateľov prokuratúry podľa osobitného predpisu.2)

(5)

Štátna služba podľa odseku 2 sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere.

(6)

Právne vzťahy justičných čakateľov, právne vzťahy súdnych úradníkov, právne vzťahy súdnych tajomníkov, právne vzťahy probačných a mediačných úradníkov a právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry pri vykonávaní štátnych záležitostí sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(7)

Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa spravuje osobitnými predpismi.3)

(8)

Tento zákon sa nevzťahuje na

a)

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“), prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), členov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“), ak tento zákon neustanovuje inak, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),

b)

sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),

c)

sudcov vrátane sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona,3a)

d)

prokurátorov,

e)

zamestnancov služobných úradov, ktorí neplnia úlohy podľa odseku 2 alebo 4.

§ 3

(1)

Každý občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) má právo vstúpiť do štátnej služby na základe spravodlivého výberového konania, ak spĺňa predpoklady ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v štátnej službe (§ 15).

(2)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby, a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie.

(3)

Občan, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania práv podľa odseku 2 pri vstupe do štátnej služby, môže sa domáhať svojich práv na súde.3b) Ak občan, ktorý sa považuje za poškodeného v dôsledku nedodržania práv podľa odseku 2, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou služobného úradu (§ 7) preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

(4)

Štátny zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania práv podľa odseku 2, môže sa domáhať svojich práv na príslušnom orgáne (§ 126) alebo na súde. V konaní pred príslušným orgánom alebo súdom služobný úrad (§ 7) preukazuje, že nedošlo k porušeniu týchto práv.

PRVÁ HLAVA

VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV

§ 4

Štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v

a)

prípravnej štátnej službe (§ 19),

b)

stálej štátnej službe (§ 24),

c)

nominovanej štátnej službe (§ 24a) a

d)

dočasnej štátnej službe (§ 25).

§ 5

(1)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.

(2)

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek plnenia úloh štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,1) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade. Odbory štátnej služby určí Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky na návrh najvyšších služobných úradov v služobnom predpise; odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode, ôsmom bode a v písmene g) a v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(3)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných predpisov 1) do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) alebo vymenúva a odvoláva

a)

prezident,

b)

vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

c)

predseda Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“),

d)

predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.

(4)

Funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odseku 3, sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(5)

Na predstaveného v politickej funkcii a na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady“) sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody, ako aj ustanovenia § 8 ods. 3, § 17, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3 a § 43 ods. 2, § 45 až 47, ak osobitný predpis neustanovuje inak; na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa vzťahujú aj ustanovenia o disciplinárnej zodpovednosti a o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 6

Úrad pre štátnu službu

(1)

Úrad pre štátnu službu plní úlohy v oblasti štátnej služby. Sídlom Úradu pre štátnu službu je Bratislava.

(2)

Úrad pre štátnu službu

a)

zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,

b)

vypracúva ročnú správu o uplatňovaní zákona o štátnej službe, ktorú predkladá vláde,

c)

vydáva služobné predpisy na zabezpečenie uplatňovania právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa tohto zákona,

d)

pripravuje návrh systemizácie v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“), zhromažďuje od služobných úradov podklady na jej zostavenie, kontroluje jej dodržiavanie a polročne predkladá informáciu o stave systemizácie vláde,

e)

vykonáva výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké miesta okrem výberového konania na voľné štátnozamestnanecké miesta v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode, ktoré vykonajú tieto služobné úrady,

f)

riadi vzdelávanie v štátnej službe, zabezpečuje jednotný systémový prístup v ďalšom vzdelávaní štátnych zamestnancov a určuje minimálne štandardy ďalšieho vzdelávania štátnych zamestnancov,

g)

plní úlohy osobného úradu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

h)

rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad,

i)

kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,

j)

zverejňuje informácie o voľných štátnozamestnaneckých miestach v štátnej službe,

k)

vedie register štátnych zamestnancov a tiež spravuje ich osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru; osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) spravujú tieto služobné úrady,

l)

plánuje a analyzuje potrebu počtu štátnozamestnaneckých miest; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode plánujú a analyzujú potrebu štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,

m)

vypracúva zásady odborného rastu štátnych zamestnancov a profesijnej kariéry v štátnej službe; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode vypracúvajú zásady odborného rastu a profesijnej kariéry štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,

n)

určuje kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov,

o)

určuje pravidlá a metódy hodnotenia kvality štátnej služby v služobnom úrade,

p)

vypracúva koncepcie sociálnej starostlivosti v štátnej službe,

r)

vytvára a zjednocuje informačný systém v štátnej službe a určuje jeho štandardy,

s)

vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca (ďalej len „etický kódex“),

t)

vydáva Vestník Úradu pre štátnu službu, v ktorom sa uverejňujú služobné predpisy, voľné štátnozamestnanecké miesta, výberové konania na obsadenie voľných štátnozamestnaneckých miest a ďalšie informácie podľa rozhodnutia Úradu pre štátnu službu,

u)

vykonáva skúšky na vymenovanie do nominovanej štátnej služby,

v)

rozhoduje o vzniku nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa § 165b; na rozhodovanie o tomto nároku sa vzťahujú ustanovenia o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru.

(3)

Na plnenie úloh uvedených v odseku 2 Úrad pre štátnu službu môže zriaďovať pracovné skupiny zložené aj zo štátnych zamestnancov iných služobných úradov, môže požiadať služobný úrad o pomoc a poskytnutie informácií, dokladov a prerokúvať s ním opatrenia, ktoré sa ho týkajú. Zaradenie štátneho zamestnanca do pracovnej skupiny je podmienené jeho súhlasom a súhlasom služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu. Spôsob zriaďovania pracovných skupín upraví služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.

(4)

Ustanovenia odseku 2 písm. d) až i) a l) až n) sa nevzťahujú na súdy, ustanovenia odseku 2 písm. d) až i) a l) až n) a u) sa nevzťahujú na prokuratúru a ustanovenia odseku 2 písm. d), e), h) a u) sa nevzťahujú na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“).

(5)

Ustanovenia odseku 2 písm. d), f) až i) a n) sa nevzťahujú na služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode.

(6)

Ustanovenia odseku 2 písm. b), c), e), f), h) a j) sa nevzťahujú na Vojenské spravodajstvo.

(7)

Pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. f), g) a m) vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom

a)

na súdoch Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“),

b)

na prokuratúre Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“); generálna prokuratúra vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom na prokuratúre aj pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. e), h), i), l) a n); v rozsahu tejto pôsobnosti vydáva generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) pre štátnych zamestnancov na prokuratúre služobné predpisy,

c)

služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode tieto služobné úrady.

(8)

Pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. c), d), f) až h), l) až o) a r) vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom organizačnej zložky Vojenského spravodajstva organizačná zložka Vojenského spravodajstva.4)

(9)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na prokuratúre rozhoduje generálna prokuratúra. Ak ide o štátneho zamestnanca na generálnej prokuratúre, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru rozhoduje generálny prokurátor na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej z prokurátorov generálnej prokuratúry.

(10)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje predseda najvyššieho kontrolného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

(11)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode rozhoduje vedúci tohto služobného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

(12)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca Vojenského spravodajstva rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“) na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v štátnej službe organizačnej zložky Vojenského spravodajstva.

(13)

Kontrolu dodržiavania systemizácie na najvyššom kontrolnom úrade a v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode vykonáva národná rada alebo jej orgán, ktorý si na tento účel zriadi.

(14)

Kontrolu dodržiavania systemizácie vo Vojenskom spravodajstve zabezpečuje minister obrany.

§ 6a

Register štátnych zamestnancov

(1)

Register štátnych zamestnancov obsahuje osobné údaje.4a) Zoznam osobných údajov je uvedený v prílohe č. 5.

(2)

Služobný úrad je na účely vedenia registra oprávnený spracúvať osobné údaje a poskytovať osobné údaje4a) v rozsahu podľa odseku 1 Úradu pre štátnu službu.

(3)

Úrad pre štátnu službu poskytuje a sprístupňuje osobné údaje4a) z registra štátnych zamestnancov v rozsahu podľa odseku 1 služobnému úradu o štátnych zamestnancoch, ktorí v služobnom úrade vykonávajú štátnu službu.

(4)

Register štátnych zamestnancov obsahuje aj ďalšie údaje, ktorých rozsah a spôsob poskytovania ustanoví služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.

§ 7

Služobný úrad

(1)

Služobný úrad na účely tohto zákona je

a)

ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy,

b)

orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, a to:

1.

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),

2.

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),

3.

najvyšší kontrolný úrad,

4.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),

5.

súd,

6.

generálna prokuratúra, krajské prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenské obvodné prokuratúry,

7.

Kancelária verejného ochrancu práv,

8.

Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“).

c)

orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d)

iný orgán štátnej správy,

e)

útvar Policajného zboru, ktorý určí minister vnútra Slovenskej republiky,

f)

organizačná zložka ozbrojených síl určená príslušným ministerstvom, v ktorého pôsobnosti sú ozbrojené sily,

g)

organizačná zložka Vojenského spravodajstva,

h)

organizačná zložka Slovenskej informačnej služby,

i)

útvar Železničnej polície,

j)

základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

(3)

Najvyšší služobný úrad je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

(4)

Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť podriadeného služobného úradu podľa osobitného predpisu.

§ 8

Osobný úrad

(1)

Osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2 alebo 4.

(2)

Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu. Osobný úrad vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v písm. g) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonávajú štátnu službu.

(3)

Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného úradu je Úrad pre štátnu službu.

(4)

Osobný úrad štátneho zamestnanca podľa § 5 ods. 5, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu.

(5)

Služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu, určí, v ktorých prípadoch a za akých podmienok plní úlohy osobného úradu osobný úrad iného služobného úradu ako ten, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

§ 9

Predstavený

(1)

Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom.

(2)

Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený štátny zamestnanec na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.4b) Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený vojak, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.4c)

(3)

Predstavený môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.2)

(5)

Predstavený, ktorý je veľvyslancom, alebo iný predstavený, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.

§ 10

Vedúci služobného úradu

(1)

Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu“) na účely tohto zákona je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. Vedúci úradu môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo predstavený v politickej funkcii.

(2)

Vedúceho úradu vymenúva vedúci úradu nadriadeného služobného úradu. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, vymenúva predseda Úradu pre štátnu službu (ďalej len „predseda“).

(3)

Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva predseda na návrh ministra z uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní.

(4)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Úrad pre štátnu službu, je predseda.

(5)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vojenská obvodná prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je organizačná zložka Vojenského spravodajstva, je riaditeľ tejto zložky.

(6)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ústavný súd, je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

(7)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“). Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd, je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd, je predseda okresného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vyšší vojenský súd, je predseda vyššieho vojenského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vojenský obvodový súd, je predseda vojenského obvodového súdu.

(8)

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) a g) je vymenovaný podľa osobitného predpisu;5) vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. e) je ustanovený podľa osobitného predpisu.5a)

(9)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorého štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu,5b) je táto osoba.

(10)

Vedúci úradu nadriadeného služobného úradu toho úradu, ktorého štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu,5b) vymenuje túto osobu do stálej štátnej služby za vedúceho úradu podľa tohto zákona. Štatutárny zástupca vykonáva funkciu vedúceho úradu až do odvolania podľa osobitného predpisu.5b)

(11)

Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, ak

a)

nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,

b)

nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti vedúceho úradu zo zdravotných dôvodov,

c)

vedúci úradu písomne požiada Úrad pre štátnu službu o uvoľnenie,

d)

minister predloží predsedovi písomný návrh na odvolanie vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, alebo

e)

zanikol alebo sa zrušil služobný úrad.

(12)

Služobný úrad zaradí odvolaného vedúceho úradu podľa odseku 11 na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto do odboru štátnej služby, pre ktorý spĺňa predpoklady podľa § 14, a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto miesto nemá, postupuje

a)

pri odvolaní podľa odseku 11 písm. a) podľa § 40 ods. 3,

b)

pri odvolaní podľa odseku 11 písm. b) až e) podľa § 40 ods. 2 písm. c).

(13)

Ustanovenie odseku 12 neplatí pri odvolaní vedúceho úradu v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33.

§ 11

Služobné predpisy

(1)

Služobné predpisy určujú v medziach tohto zákona podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnych zamestnancov, určujú rozsah oprávnenia predstavených dávať štátnym zamestnancom pokyny na vykonávanie štátnej služby a plniť voči štátnym zamestnancom úlohy služobného úradu podľa tohto zákona. Služobné predpisy podriadeného služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Služobný predpis nadriadeného služobného úradu je záväzný pre podriadený služobný úrad. So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.

(2)

Služobné predpisy vydáva Úrad pre štátnu službu a služobný úrad.

§ 12

(1)

Systemizácia podľa tohto zákona je počet štátnozamestnaneckých miest štátnych zamestnancov v rozpočtových kapitolách a v ich rámci v služobných úradoch alebo v skupinách služobných úradov v členení podľa funkcií (§ 16).

(2)

V systemizácii sa určuje aj počet štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti (§ 55), v rámci nich aj počet štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, a počet štátnozamestnaneckých miest podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b).

(3)

Súčasťou systemizácie je aj objem mzdových prostriedkov určených na platy štátnych zamestnancov.

(4)

Spôsob určenia štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat podľa odseku 2, ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“).

(5)

Služobný úrad, ak tento zákon neustanovuje inak, je povinný predkladať Úradu pre štátnu službu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) prostredníctvom správcu rozpočtovej kapitoly podklad na zostavenie návrhu systemizácie na každý rozpočtový rok podľa stavu k 1. marcu bežného roka. Okresná prokuratúra a krajská prokuratúra predkladá tento podklad prostredníctvom generálnej prokuratúry, vyšší vojenský súd, vojenský obvodový súd a vojenská súčasť generálnej prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenská obvodná prokuratúra prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“).

(6)

Úrad pre štátnu službu je oprávnený podklad podľa odseku 5 preskúmať a vyžiadať si jeho doplnenie alebo prepracovanie.

(7)

Návrh systemizácie vypracuje Úrad pre štátnu službu v spolupráci s ministerstvom financií a so správcami rozpočtových kapitol. Návrh systemizácie ministerstva obrany, služobných úradov v jeho pôsobnosti, vyššieho vojenského súdu, vojenského obvodového súdu, vojenskej súčasti generálnej prokuratúry a vojenských prokuratúr vypracuje ministerstvo obrany s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie krajských súdov a okresných súdov vypracuje ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie ministerstva zahraničných vecí vypracuje ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Najvyšší kontrolný úrad a služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode predkladajú návrh systemizácie národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ho oznamujú Úradu pre štátnu službu a ministerstvu financií tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(8)

Návrh systemizácie vypracovaný podľa odseku 7 predkladá Úrad pre štátnu službu do konca júna bežného roka ministerstvu financií a vláde.

(9)

Systemizáciu schvaľuje vláda pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zmeny v systemizácii po schválení zákona o štátnom rozpočte vykoná vláda.

(10)

Zmeny v systemizácii schválenej podľa odseku 9, ktoré nezakladajú nárok na štátny rozpočet, okrem štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, a s výnimkou zvýšeného počtu štátnozamestnaneckých miest v jednotlivých rozpočtových kapitolách, schvaľuje správca rozpočtovej kapitoly. Zmeny v systemizácii schválenej podľa odseku 9, ktoré zakladajú nárok na štátny rozpočet, schvaľuje na návrh správcu rozpočtovej kapitoly vláda alebo po poverení vládou minister financií. Vedúci príslušného služobného úradu informuje Úrad pre štátnu službu o uskutočnených zmenách v systemizácii. Zmeny v systemizácii najvyššieho kontrolného úradu a služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode možno vykonať len s predchádzajúcim súhlasom národnej rady alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi.

§ 13

(1)

Vedúci úradu je povinný

a)

sledovať, zabezpečiť a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie,

b)

oznamovať Úradu pre štátnu službu obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade a uvoľnenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade; to sa nevzťahuje na vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) a g) a na vedúceho služobného úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

(2)

Pôsobnosť vedúceho úradu podľa odseku 1 vykonáva vo vzťahu k

a)

okresnému súdu a krajskému súdu vedúci úradu ministerstva spravodlivosti,

b)

najvyššiemu súdu predseda najvyššieho súdu,

c)

prokuratúre generálny prokurátor.

DRUHÁ HLAVA

VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 14

Prijatie do štátnej služby

(1)

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“), ak spĺňa tieto predpoklady:

a)

dosiahol vek 18 rokov,

b)

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c)

je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e),

d)

spĺňa kvalifikačné predpoklady,

e)

je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,

f)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g)

ovláda štátny jazyk,

h)

ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g) a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, to určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady,

i)

úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady na dočasnú štátnu službu podľa § 25 ods. 2 písm. a) a c),

j)

je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,5c) ak sa toto oprávnenie na výkon štátnej služby požaduje.

(2)

Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje doložením výpisu z registra trestov6) nie starším ako tri mesiace.

(3)

Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú:

a)

vzdelanie,

b)

osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu,7) ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Vzdelanie na účely tohto zákona je

a)

úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),

b)

vyššie odborné vzdelanie,

c)

vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa“) alebo

d)

vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa“).

(5)

Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v charakteristikách platových tried štátneho zamestnanca v prílohe č. 1.

(6)

Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 4 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.8)

(7)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu získava čakateľ v prípravnej štátnej službe (§ 19) adaptačným vstupným vzdelávaním a adaptačným prípravným vzdelávaním, ktoré sa končí skúškou pred vymenovaním štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby.

(8)

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odsekov 3, 4 a 7 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

(9)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej spôsobilosti štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.9)

(10)

Uchádzača možno prijať len do prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(11)

Predpoklady ustanovené v odseku 1 písm. b) až f), ako aj predpoklad štátneho občianstva Slovenskej republiky musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby. Kvalifikačné predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. b) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm. c).

(12)

Predpoklady podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na občana členskej krajiny Európskej únie. Zoznam štátnozamestnaneckých miest, o ktoré sa môže uchádzať len občan, upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.

§ 15

Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest a výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké miesta

(1)

Voľné štátnozamestnanecké miesta okrem miesta predstaveného sa obsadzujú na základe určenia vedúcim úradu

a)

zo štátnych zamestnancov [§ 27 písm. b) alebo k)] alebo

b)

výberovým konaním, na ktorom sa môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec.

(2)

Ak sa obsadzuje voľné štátnozamestnanecké miesto podľa odseku 1 písm. a), štátny zamestnanec musí spĺňať predpoklady podľa § 14 a musí

a)

byť zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta a vykonával štátnu službu v tom istom odbore alebo

b)

o voľné štátnozamestnanecké miesto sa uchádzať.

(3)

Ak sa štátnozamestnanecké miesto obsadzuje podľa odseku 1 písm. a) a uchádzajú sa o jeho obsadenie dvaja alebo viac štátnych zamestnancov, môže služobný úrad pri jeho obsadzovaní postupovať primerane podľa odsekov 6 až 9.

(4)

Väčší počet voľných štátnozamestnaneckých miest v tom istom odbore štátnej služby alebo v tom istom služobnom úrade sa môže obsadiť na základe výsledkov spoločného výberového konania; na spoločné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 5 až 13 a 19.

(5)

Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom odbore štátnej služby sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine alebo majetok, alebo iné postavenie (§ 3 ods. 2).

(6)

Výberové konanie vyhlasuje Úrad pre štátnu službu vo Vestníku alebo v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými sú:

a)

názov služobného úradu vrátane obce, kde je sídlo služobného úradu alebo jeho organizačnej jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu“),

b)

druh štátnej služby a obsadzovaná funkcia; to neplatí pri oznámení o spoločnom výberovom konaní a pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,

c)

odbor štátnej služby,

d)

predpoklady na vykonávanie štátnej služby podľa § 14; to neplatí pri oznámení o spoločnom výberovom konaní a pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,

e)

zoznam požadovaných dokladov,

f)

dátum a miesto podania žiadosti.

(7)

Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje Úrad pre štátnu službu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej jedného člena z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje Úrad pre štátnu službu. Ak je člen výberovej komisie predpojatý, oznámi túto skutočnosť Úradu pre štátnu službu.

(8)

Výberové konanie na najvyššom kontrolnom úrade uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje predseda najvyššieho kontrolného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje predseda najvyššieho kontrolného úradu. Výberové konanie v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje vedúci tohto služobného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje vedúci úradu.

(9)

Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), Úrad pre štátnu službu pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím.

(10)

Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest; to neplatí, ak sa výberové konanie uskutočnilo na voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho úradu alebo predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a ktorého podľa organizačného poriadku priamo riadi minister.

(11)

Súčasťou overovania schopností uchádzača je písomný test overenia schopností a osobnostných vlastností. Okruh funkcií, na ktoré sa vyžaduje overovanie schopností a osobnostných vlastností uchádzača písomným testom, a kritériá na overovanie týchto schopností určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode okruh funkcií a kritériá určia tieto služobné úrady v služobnom predpise.

(12)

Úrad pre štátnu službu písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

(13)

Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na voľné štátnozamestnanecké miesto do štátnej služby, pretože žiadny uchádzač nevyhovuje, Úrad pre štátnu službu vyhlási nové výberové konanie.

(14)

Podrobnosti o výberovom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.

(15)

Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(16)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 a odsekov 9 až 13 sa vzťahujú aj na výberové konanie na štátnu službu na prokuratúre s tým, že pôsobnosť predsedu vykonáva generálny prokurátor a pôsobnosť Úradu pre štátnu službu generálna prokuratúra. Výberové konanie na prokuratúre uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje generálny prokurátor. Výberová komisia má päť členov; traja členovia musia byť prokurátori, dvaja členovia štátni zamestnanci z príslušného odboru štátnej služby. Predsedu výberovej komisie vymenúva generálny prokurátor. Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na prokuratúre ustanoví osobitný predpis, ktorý vydá generálny prokurátor. Tento predpis sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(17)

Podrobnosti o výberovom konaní v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady. Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa použijú primerane.

(18)

Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na ministerstve zahraničných vecí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

(19)

Predseda môže po vyhlásení výberového konania, zriadení výberovej komisie a vymenovaní jej predsedu písomne poveriť vedúceho úradu toho služobného úradu, v ktorom sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto, alebo vedúceho úradu nadriadeného služobného úradu vykonaním výberového konania.

§ 15a

Hromadné výberové konanie

(1)

Na získanie štátnych zamestnancov na väčší počet štátnozamestnaneckých miest, ktorí majú mimoriadne osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti, môže predseda vyhlásiť hromadné výberové konanie aj bez určenia štátnozamestnaneckých miest. Ak hromadné výberové konanie nebolo vypísané na konkrétne štátnozamestnanecké miesto, obsadenie štátnozamestnaneckého miesta úspešným uchádzačom vykoná Úrad pre štátnu službu s príslušným služobným úradom.

(2)

Hromadné výberové konanie vyhlasuje predseda na obsadenie štátnozamestnaneckých miest v 7. až 11. platovej triede v jednom odbore alebo vo viacerých odboroch štátnej služby.

(3)

Na hromadné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 15.

(4)

Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov a osobitných odborných znalostí uchádzača v hromadnom výberovom konaní spolupracuje výberová komisia s vybranými odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a príbuzných vedných odborov.

(5)

Výberová komisia na základe výsledkov hromadného výberového konania súčasne odporučí zaradenie úspešných uchádzačov na konkrétne štátnozamestnanecké miesta v služobných úradoch.

§ 16

Vznik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (§ 18). Sľub sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Štátnozamestnanecký pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť sľub alebo ho zložil s výhradou. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá rozhodnutie o výške a zložení funkčného platu a písomné oznámenie o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky. Vymenovanie vykoná vedúci úradu okrem vymenovania do dočasnej štátnej služby odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ktoré vykoná člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady.

(2)

Vymenovanie do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto možno uskutočniť len za predpokladu, že štátnozamestnanecké miesto podľa schválenej systemizácie je voľné.

(3)

Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má podľa opisu činností na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 11. platovej triede; štátnym zamestnancom, ktorí poberajú osobný plat, patrí funkcia bez vzťahu k platovej triede.

Platová trieda	Platová tarifa
1.	7 350
2.	7 940
3.	8 610
4.	9 360
5.	11 190
6.	11 880
7.	13 460
8.	14 430
9.	16 450
10.	18 760
11.	21 390

(4)

Priemer platových tried, ktorý musí služobný úrad alebo skupina služobných úradov dodržať pri tvorbe systemizácie, môže ustanoviť nariadenie vlády; to neplatí pre služobný úrad, ktorým je krajský súd, a služobný úrad, ktorým je okresný súd, a pre služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode.

(5)

V služobnom úrade, ktorý má okresnú pôsobnosť, patrí štátnemu zamestnancovi funkcia okresný radca, ak vykonáva najnáročnejšiu činnosť zaradenú do 7. platovej triedy. V služobnom úrade, ktorý má krajskú pôsobnosť, patrí štátnemu zamestnancovi funkcia krajský radca, ak vykonáva najnáročnejšiu činnosť zaradenú do 8. platovej triedy.

(6)

Štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe (ďalej len „čakateľ“) sa zaradí do funkcie zodpovedajúcej náročnosti ním vykonávanej činnosti.

§ 17

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby

(1)

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby obsahuje

a)

meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,

b)

funkciu štátneho zamestnanca,

c)

druh štátnej služby,

d)

odbor štátnej služby,

e)

služobný úrad vrátane sídla služobného úradu,

f)

pravidelné miesto výkonu štátnej služby,

g)

dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,

h)

čas trvania dočasnej štátnej služby.

(2)

Prílohou rozhodnutia podľa odseku 1 je opis štátnozamestnaneckého miesta.

§ 18

Sľub

(1)

Štátny zamestnanec skladá sľub, ktorý znie:

„Sľubujem na svoju česť vernosť Slovenskej republike. Pri vykonávaní štátnej služby budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, Etický kódex štátneho zamestnanca a služobné predpisy a v súlade s nimi sa budem riadiť pokynmi predstavených. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, čestne, svedomite a nestranne.“.

(2)

Sľub je zložený, ak po jeho prečítaní ten, kto ho skladá, vyhlási „tak sľubujem“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine. Na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.

§ 19

Prípravná štátna služba

(1)

Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby. Prípravnú štátnu službu vykonáva čakateľ.

(2)

Skúšobná lehota je tri mesiace a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

(3)

Prípravná štátna služba trvá najmenej tri mesiace a najviac šesť mesiacov, ak tento zákon alebo osobitný predpis2) neustanovuje inak. Prípravná štátna služba sa predĺži najviac na jeden rok, ak je v rámci prípravnej štátnej služby štátny zamestnanec povinný získať osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu;7) predĺženie sa nevzťahuje na právnych čakateľov prokuratúry. Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí sa vykonaním kvalifikačnej skúšky za účasti školiteľa.

(4)

Súčasťou prípravnej štátnej služby je odborná príprava čakateľa a odborná príprava na získanie osobitných kvalifikačných predpokladov podľa osobitného predpisu7) (ďalej len „odborná príprava“), ak sa osobitné kvalifikačné predpoklady na štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bol čakateľ vymenovaný, vyžadujú.

(5)

Čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľa určuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

(6)

Čakateľ na súde, ktorého príprava sa uskutočňuje podľa osobitných predpisov,2) vykonáva úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľa určuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe a zo sudcov.

§ 20

(1)

Účelom kvalifikačnej skúšky je overiť, či čakateľ pozná a je schopný uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby vrátane znalosti tohto zákona a služobných predpisov, ako aj osobitných predpisov, ak sa na výkon funkcie požaduje získanie osobitných kvalifikačných predpokladov. V služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, iný ústredný orgán štátnej správy alebo služobný úrad uvedený v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode, účelom kvalifikačnej skúšky je ďalej overiť, či čakateľ dokáže plniť aj koncepčné úlohy a úlohy v legislatívnom procese v príslušnom odbore štátnej služby. Súčasťou kvalifikačnej skúšky je aj písomné zhodnotenie vykonávania služobných úloh čakateľom, ktoré vykoná školiteľ.

(2)

Kvalifikačná skúška sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti. Obe časti kvalifikačnej skúšky sa konajú spravidla v jeden deň. Služobný úrad určí deň konania kvalifikačnej skúšky do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti čakateľa o vykonanie kvalifikačnej skúšky, najneskôr však v posledných troch mesiacoch trvania prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Služobný úrad zvolá kvalifikačnú komisiu a písomne pozve čakateľa aspoň jeden mesiac pred dňom konania kvalifikačnej skúšky.

(3)

Deň úspešného vykonania kvalifikačnej skúšky je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby. Po úspešne vykonanej kvalifikačnej skúške sa čakateľ vymenuje do stálej štátnej služby.

§ 21

zrušený

§ 22

Kvalifikačná komisia

(1)

Kvalifikačná komisia sa zriaďuje podľa príslušného odboru štátnej služby v najvyššom služobnom úrade. V služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. a) a b) v prvom bode až v piatom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g), na generálnej prokuratúre a na najvyššom súde sa zriaďuje kvalifikačná komisia podľa príslušného odboru štátnej služby v týchto služobných úradoch.

(2)

Kvalifikačnú komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Kvalifikačná komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. V služobnom úrade, ktorým je najvyšší súd, traja členovia kvalifikačnej komisie musia byť sudcovia. V služobnom úrade, ktorým je prokuratúra, traja členovia kvalifikačnej komisie musia byť prokurátori. V služobnom úrade, ktorým je súd, dvaja členovia kvalifikačnej komisie môžu byť sudcovia. Predseda kvalifikačnej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je v kvalifikačnej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu kvalifikačnej komisie vymenuje vedúci úradu.

(3)

Kvalifikačná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Kvalifikačná komisia sa uznáša o výsledku kvalifikačnej skúšky väčšinou hlasov všetkých členov. Člen kvalifikačnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania. Uznesenie kvalifikačnej komisie znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“; uznesenie sa vyhotoví písomne.

(4)

Podmienky kvalifikačnej skúšky a zloženie kvalifikačnej komisie pre štátnu službu na prokuratúre ustanovuje osobitný zákon.

(5)

Štátni zamestnanci v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. c) vykonávajú kvalifikačnú skúšku pred kvalifikačnou komisiou zriadenou v služobnom úrade uvedenom v odseku 1, do ktorého odvetvovej pôsobnosti patrí odbor štátnej služby, v ktorom sa má kvalifikačná skúška vykonať.

§ 23

Zaradenie blízkych osôb

(1)

Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,10) nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého okrem štátnych zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v cudzine.

(2)

Uchádzač o štátnu službu je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.

(3)

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.

§ 24

Stála štátna služba

Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 24a

Nominovaná štátna služba nadväzuje na stálu štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Štátneho zamestnanca do nominovanej štátnej služby vymenuje predseda. Podmienkou vymenovania do nominovanej štátnej služby je úspešné vykonanie nominačnej skúšky.

§ 24b

(1)

O vykonanie nominačnej skúšky môže požiadať predsedu štátny zamestnanec v stálej štátnej službe.

(2)

Štátny zamestnanec podľa odseku 1 musí spĺňať tieto podmienky:

a)

najmenej dva roky trvania štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak,

b)

vzdelanie podľa § 14 ods. 4 písm. d),

c)

ovláda anglický jazyk, francúzsky jazyk alebo nemecký jazyk,

d)

v posledných dvoch hodnotených obdobiach dosiahol pri služobnom hodnotení bodovú hodnotu „3“ alebo „4“, ak tento zákon neustanovuje inak,

e)

spĺňa mimoriadne osobnostné predpoklady.

§ 24c

(1)

Účelom nominačnej skúšky je overiť mimoriadne osobnostné predpoklady, odborné znalosti a úroveň ovládania cudzieho jazyka podľa § 24b ods. 2 písm. c).

(2)

Mimoriadnymi osobnostnými predpokladmi podľa odseku 1 sú najmä analytické myslenie, koncepčné myslenie, strategické myslenie, angažovanosť, profesionalita, vyrovnaná a harmonická osobnosť, adaptabilita, flexibilita, riadiace schopnosti, schopnosť pracovať pod tlakom a schopnosť a vôľa učiť sa a ďalej sa vzdelávať.

(3)

Deň konania nominačnej skúšky určí predseda. Úrad pre štátnu službu písomne pozve uchádzačov o nominovanú štátnu službu aspoň jeden mesiac pred dňom začatia konania nominačnej skúšky.

(4)

Nominačná skúška sa uskutočňuje pred nominačnou komisiou, ktorej členov a predsedu určí predseda. Nominačná komisia má päť členov.

(5)

Nominačná komisia je schopná uznášať sa, ak je prítomná väčšina jej členov. Nominačná komisia zhodnotí výsledok nominačnej skúšky a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov o nominovanú štátnu službu.

(6)

Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov, odborných znalostí a úrovne ovládania cudzieho jazyka uchádzača o nominovanú štátnu službu spolupracuje nominačná komisia s vybranými odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a príbuzných vedných odborov.

(7)

Obsah, spôsob vykonania a kritériá hodnotenia nominačnej skúšky podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.

§ 25

Dočasná štátna služba

(1)

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, odborník plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.

(2)

Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať

a)

na základe výberového konania uchádzača, ktorý je odborník,

b)

bez výberového konania odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, predstaveného, ktorý je veľvyslancom,

c)

bez výberového konania uchádzača na zastupovanie štátneho zamestnanca v prípade pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby, neplateného služobného voľna, zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 32, § 33 ods. 2 a § 34, dočasného preloženia alebo v prípade, že ide o štátnozamestnanecké miesto, ktoré bolo Úradu pre štátnu službu oznámené ako voľné, ak osobitný predpis10a) neustanovuje inak, do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby.

(3)

Odborník v dočasnej štátnej službe, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, vykonáva štátnu službu samostatne, na určitú dobu, najdlhšie päť rokov. Predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, vykonávajú štátnu službu samostatne po dobu vykonávania funkcie predstaveného. Štátny zamestnanec vymenovaný podľa odseku 2 písm. c) vykonáva štátnu službu na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov. Odborník v dočasnej štátnej službe plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady vykonáva štátnu službu počas doby výkonu funkcie člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady; to neplatí, ak ho člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady odvolá alebo sa sám funkcie vzdá.

(4)

Dočasná štátna služba podľa odseku 2 písm. a) a c) zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 26

Vymenovanie do štátnej služby v osobitných prípadoch

(1)

Uchádzač, ktorý bol v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do stálej štátnej služby alebo do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby neuplynuli viac ako tri roky a ak znova zloží sľub; uchádzač, ktorý bol v nominovanej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, aj ak uplynuli viac ako tri roky, avšak menej ako šesť rokov od skončenia nominovanej štátnej služby, ak vykoná nominačnú skúšku a znova zloží sľub.

(2)

Uchádzač, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia dočasnej štátnej služby neuplynuli tri roky, vykoná kvalifikačnú skúšku a znova zloží sľub.

(3)

Predstavený, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak znova zloží sľub.

(4)

Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) možno vymenovať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o vymenovanie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) ak takýto uchádzač

a)

bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu3) na tomto mieste,

b)

spĺňa predpoklady podľa § 14 ods. 1 písm. a) až h),

c)

zložil sľub.

(5)

Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) a od jej skončenia neuplynuli viac ako dva roky, v služobnom úrade plnil úlohy štátnej správy alebo vykonával štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2, spĺňa predpoklady podľa § 14 a zloží sľub, možno na základe jeho žiadosti vymenovať priamo do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu.

§ 27

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je

a)

dočasné preloženie,

b)

trvalé preloženie,

c)

vymenovanie za predstaveného,

d)

zastupovanie predstaveného presahujúce dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom úrade,

e)

odvolanie predstaveného,

f)

zaradenie štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a materstva,

g)

zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne podľa § 119,

h)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu zmeny systemizácie v nominovanej štátnej službe,

i)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo závažného služobného previnenia alebo podozrenia zo spáchania trestného činu,

j)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby,

k)

opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby.

l)

dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie“).

§ 28

(1)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môže vykonať len v tom istom odbore štátnej služby okrem zmeny podľa § 27 písm. f); z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby možno zmenu vykonať len vtedy, ak ju štátny zamestnanec môže vykonávať so zreteľom na plnenie kvalifikačného predpokladu a vzhľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej služby a na výsledky služobného hodnotenia.

(2)

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná rozhodnutím vedúci úradu, ktorý je príslušný podľa § 10. Trvalé preloženie vykoná rozhodnutím vedúci úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu po dohode s vedúcim úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(3)

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti štátneho zamestnanca okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

§ 29

Dočasné preloženie a trvalé preloženie

(1)

Štátneho zamestnanca možno dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, a s jeho súhlasom aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov, do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa mu zmení opis štátnozamestnaneckého miesta alebo pravidelné miesto výkonu štátnej služby a ak nejde o zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. l); štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe možno trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v rámci toho istého odboru štátnej služby aj bez jeho súhlasu.

(2)

Počas preloženia podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený; ak je štátny zamestnanec podľa odseku 1 preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný úrad.

(3)

Štátneho zamestnanca možno bez jeho súhlasu opätovne dočasne preložiť až po uplynutí 24 mesiacov od prvého dňa predchádzajúceho dočasného preloženia.

(4)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis štátnozamestnaneckého miesta.

(5)

Po uplynutí času preloženia štátneho zamestnanca podľa odseku 1 a odseku 3 sa štátny zamestnanec zaradí do toho istého odboru štátnej služby služobného úradu, v ktorom vykonával štátnu službu pred preložením, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

§ 30

Vymenovanie predstaveného a zastupovanie predstaveného

(1)

Predstaveného vymenúva vedúci úradu na základe výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a ktorého podľa organizačného poriadku10b) priamo riadi minister, a predstaveného v služobnom úrade podľa § 7 ods. 1 písm. c), ktorého priamo riadi minister, vymenúva vedúci úradu na návrh ministra z uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. Na výberovom konaní sa okrem štátneho zamestnanca môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Na výberovom konaní na miesto predstaveného, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí, môže sa zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe v tomto služobnom úrade. Štátnozamestnanecké miesto predstaveného, ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí a ktorý nevykonáva štátnu službu v cudzine, a jeho štátnozamestnanecké miesto bolo uvoľnené podľa § 27 písm. l), možno obsadiť bez výberového konania štátnym zamestnancom, ktorý vykonával štátnu službu v cudzine na štátnozamestnaneckom mieste predstaveného, a od skončenia výkonu tejto služby v cudzine neuplynulo viac ako 60 dní. Uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec, alebo uchádzač, ktorý je v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe, po úspešnom výberovom konaní sa vymenuje do stálej štátnej služby, ak zloží sľub.

(2)

Na výberové konanie na vymenovanie za predstaveného sa primerane použijú ustanovenia § 15.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na prokuratúru, na Vojenské spravodajstvo a na sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona.3a)

(4)

Zástupcom vedúceho úradu je štátny zamestnanec, ktorý zastupuje vedúceho úradu v celom rozsahu jeho práv a povinností, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zástupcu vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vedúci úradu.

(5)

Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti presahujúcej dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom úrade. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v kalendárnom roku; to neplatí v prípade zastupovania predstaveného, ktorý je veľvyslancom.

§ 31

Odvolanie predstaveného

(1)

Vedúci úradu odvolá predstaveného v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe, ak

a)

sa zmenou organizačnej štruktúry služobného úradu zrušil útvar, ktorý riadi,

b)

nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby podľa služobného hodnotenia,

c)

nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti predstaveného zo zdravotných dôvodov,

d)

predstavený písomne požiada služobný úrad o uvoľnenie alebo

e)

uplynula doba, na ktorú bol vymenovaný predstavený, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí.

(2)

Vykonávanie funkcie predstaveného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Čas od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie predstaveného nesmie byť dlhší ako jeden mesiac.

(3)

Vykonávanie funkcie predstaveného sa skončí dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 61 ods. 2 písm. b).

(4)

Služobný úrad zaradí odvolaného predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto miesto nemá, postupuje

a)

pri odvolaní podľa odseku 1 písm. a), c) a d) podľa § 40 ods. 2 písm. c),

b)

pri odvolaní podľa odseku 1 písm. b) podľa § 40 ods. 3.

(5)

Ustanovenie odseku 4 neplatí pri odvolaní predstaveného v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33.

§ 32

Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a služobný úrad nemôže vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, ani ju preložiť do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

§ 33

(1)

Ak sa v systemizácii znížil počet štátnozamestnaneckých miest, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe sa nekončí. Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto sa zrušilo, zaradí sa mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 18 mesiacov. Počas 12 mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, a počas ďalších šiestich mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Ak takto vypočítaná suma je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,11) patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe suma minimálnej mzdy platná odo dňa zaradenia mimo činnej štátnej služby.

(2)

Ak sa štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa z uvedených dôvodov môže zaradiť mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Výška funkčného platu podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v odseku 2, sa po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby doplatí najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený, ak

a)

štátny zamestnanec nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo

b)

disciplinárne konanie vedené proti štátnemu zamestnancovi sa právoplatne skončilo inak ako uložením disciplinárneho opatrenia za závažné služobné previnenie; to neplatí, ak disciplinárne konanie sa zastavilo preto, že štátnozamestnanecký pomer sa skončil na základe žiadosti štátneho zamestnanca.

§ 34

Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby

(1)

Odo dňa, ktorým sa štátny zamestnanec stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom národnej rady, prezidentom, členom vlády, predsedom najvyššieho kontrolného úradu alebo podpredsedom najvyššieho kontrolného úradu, sudcom ústavného súdu, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, alebo expertom medzinárodnej organizácie, ktorý za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu verejnej služby, ktoré je podľa pracovnej zmluvy v cudzine, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

(3)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci úradu. Počas vyslania patrí štátnemu zamestnancovi plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.

§ 34a

zrušený

§ 35

Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby

(1)

Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu.

(2)

Ak štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby, služobný úrad nemôže zaradiť na to isté štátnozamestnanecké miesto, postupuje pri tom podľa § 29 v spolupráci s Úradom pre štátnu službu.

(3)

Zaradenie štátneho zamestnanca v štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok.

§ 35a

Dočasné vyslanie

(1)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky.

(2)

O dočasnom vyslaní rozhoduje vedúci úradu alebo vedúci úradu po dohode s vedúcim úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, alebo s vedúcim zastupiteľského úradu. Rozhodnutie o dočasnom vyslaní sa štátnemu zamestnancovi oznámi písomne.

(3)

O skončení, skrátení alebo predĺžení dočasného vyslania rozhoduje vedúci úradu. Dočasné vyslanie skončí dňom, ktorý je uvedený v rozhodnutí o skončení dočasného vyslania.

(4)

Na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa odseky 1 až 3 vzťahujú primerane.

§ 36

Pracovná cesta a zahraničná pracovná cesta

(1)

Pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom pracovnej cesty, do skončenia tejto pracovnej cesty.

(2)

Zahraničná pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3)

Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu na návrh predstaveného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, cieľ, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

(4)

Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov je miesto uvedené v rozhodnutí o vymenovaní do štátnej služby [§ 17 písm. f)].

§ 37

Náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou

(1)

Štátnemu zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu patrí náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.12)

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, poskytuje sa náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.12)

§ 38

Náhrada výdavkov súvisiacich s preložením

(1)

Štátny zamestnanec má počas dočasného preloženia, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu výdavkov ako pri pracovnej ceste, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.

(2)

Štátny zamestnanec má pri trvalom preložení, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov a na náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.

§ 39

Skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

a)

odvolaním zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3,

b)

uložením disciplinárneho opatrenia prepustenia z nominovanej štátnej služby, prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby, prepustenia z prípravnej štátnej služby [§ 61 ods. 2 písm. c) až e)],

c)

na žiadosť štátneho zamestnanca (§ 41),

d)

v skúšobnej lehote (§ 42) alebo

e)

uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43).

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43).

(3)

Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca.

§ 40