Úplné znenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom

(1)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním, ak štátny zamestnanec prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to

a)

stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

b)

nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

c)

nemá dlhodobo zdravotnú spôsobilosť podľa rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia alebo podľa posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

d)

stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami [§ 14 ods. 1 písm. j)], ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený podľa § 29 ods. 4.

(2)

V prípravnej štátnej službe, v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:

a)

štátny zamestnanec nevykazuje podľa záveru služobného hodnotenia požadované výsledky v štátnej službe,

b)

zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta v systemizácii, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 4; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c), alebo

c)

nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá a so štátnym zamestnancom sa nedohodne inak, pričom sa mu poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu.

(3)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe odvolaním, ak štátny zamestnanec podľa záverov v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe. Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer s odvolaným vedúcim úradu podľa § 10 ods. 11 písm. a) alebo s predstaveným podľa § 31 ods. 1 písm. b), ak tento nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa záveru služobného hodnotenia.

(4)

Štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

(5)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia z nominovanej štátnej služby, prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby okrem predstaveného v politickej funkcii alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby.

§ 41

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť štátneho zamestnanca

(1)

Na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca sa štátnozamestnanecký pomer skončí rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia tejto žiadosti.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 30 dní.

(3)

Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, štátnozamestnanecký pomer sa skončí 60. dňom od doručenia žiadosti štátneho zamestnanca.

§ 42

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote

Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany štátneho zamestnanca. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a nesmie sa skončiť po uplynutí skúšobnej lehoty; ak štátny zamestnanec požiada o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, vedúci úradu vydá rozhodnutie do troch dní od oznámenia skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátnym zamestnancom, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v oznámení, najskôr však dňom jeho doručenia štátnemu zamestnancovi.

§ 43

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

(1)

Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom

a)

uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná kvalifikačná skúška,

b)

uplynutia dočasnej štátnej služby,

c)

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo ak výkon trestu nebol podmienečne odložený,

d)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

e)

ktorým štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov s výnimkou štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm. a) a c), alebo

f)

uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, ak štátneho zamestnanca nemožno opätovne zaradiť na štátnozamestnanecké miesto podľa § 35 ods. 2.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom v dočasnej štátnej službe (§ 25), a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.

(3)

Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil, a o dôvode skončenia. Písomné potvrdenie vydá vedúci úradu.

§ 44

Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

Ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 45

Služobný posudok

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok najneskôr dva týždne pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

(2)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok písomne; vychádza pritom zo služobného hodnotenia a z osobného spisu štátneho zamestnanca.

§ 46

Potvrdenie o štátnej službe

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe, pritom vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

(2)

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o

a)

čase trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,

c)

poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a v prospech koho sú z platu štátneho zamestnanca vykonávané zrážky,

d)

skončení prípravnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckých miest v systemizácii,

e)

funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,

f)

skutočnostiach rozhodujúcich na posúdenie nároku na dovolenku.

§ 47

Osobný spis štátneho zamestnanca

(1)

Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca vedie osobný úrad.

(2)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.

(3)

Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.13)

(4)

Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad odovzdá osobný spis Úradu pre štátnu službu. Osobný spis štátneho zamestnanca na súde odovzdá služobný úrad ministerstvu spravodlivosti. Osobný spis štátneho zamestnanca na prokuratúre odovzdá služobný úrad generálnej prokuratúre. Osobné spisy štátnych zamestnancov služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v ôsmom bode a v písm. g) sa ponechávajú v týchto služobných úradoch. Osobný spis štátneho zamestnanca sa uchováva 40 rokov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 48

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca

(1)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca vykoná predstavený raz za rok. Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe vykoná predstavený pri skončení prípravnej štátnej služby.

(2)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca obsahuje hodnotenie vykonávania štátnej služby z hľadiska

a)

plnenia písomného pokynu predstaveného o služobných úlohách,

b)

celkovej výkonnosti a prínosu pre služobný úrad pozostávajúcich najmä zo správnosti, včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby,

c)

dodržiavania etického kódexu a služobnej disciplíny.

(3)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa týka všetkých štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon. Služobné hodnotenie vedúceho úradu vykonáva vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, služobné hodnotenie vedúceho úradu vykoná predseda. Tretia veta sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na predstaveného v politickej funkcii. Služobné hodnotenie vedúceho úradu uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g) vykonáva ten, kto ho vymenoval.

(4)

Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia a jemu zodpovedajúcej bodovej hodnoty. Záver služobného hodnotenia a jeho bodovej hodnoty znie:

a)

„vykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „4“,

b)

„vykazuje vyšší stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „3“,

c)

„vykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „2“,

d)

„vykazuje čiastočne uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „1“,

e)

„nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „0“.

(5)

Ak štátny zamestnanec nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe, ďalšie služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa môže vykonať už po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia služobného hodnotenia.

§ 49

Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri osobnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Ocenením je peňažný dar, vecný dar alebo iný dar.

§ 50

Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti nemu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.

(2)

Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

(3)

Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu úradu, na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci nadriadeného služobného úradu; ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, na vybavenie sťažnosti je príslušný predseda. To sa nevzťahuje na vybavenie sťažnosti generálneho prokurátora a predsedu najvyššieho súdu. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu uvedenému v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a na vybavenie sťažnosti proti predsedovi je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(4)

Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný predseda. To sa nevzťahuje na vybavenie sťažnosti generálneho prokurátora a predsedu najvyššieho súdu. Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(5)

Na lehoty, vybavovanie a prešetrovanie sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.13a)

§ 51

Služobný preukaz štátneho zamestnanca

Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom. Služobný preukaz vyhotoví služobný úrad.

TRETIA HLAVA

PRÁVA A POVINNOSTI ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

§ 52

Práva štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec má právo

a)

na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

b)

na plat podľa tohto zákona, alebo ak ide o štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode, na plat podľa osobitného predpisu,14)

c)

na zabezpečenie prehlbovania kvalifikácie,

d)

odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, alebo ak táto úloha nepatrí do jeho odboru štátnej služby,

e)

odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti predstaveného,

f)

nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,

g)

podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.

(2)

Štátny zamestnanec má okrem práva podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

§ 53

Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec je povinný

a)

zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní štátnej služby,

b)

dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,

c)

plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas,

d)

vykonávať všetky úlohy, ktoré patria v odbore štátnej služby k jeho služobným povinnostiam; na plnenie konkrétnych úloh vydá predstavený na účely služobného hodnotenia (§ 48) štátnemu zamestnancovi písomný pokyn najneskôr do jedného mesiaca od vydania rozhodnutia o služobnom hodnotení (§ 48),

e)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

f)

vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne a zdržať sa pri výkone štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,

g)

prehlbovať si kvalifikáciu,

h)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

i)

dbať, aby žiadna jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne a lojálne,

j)

poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,

k)

upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,

l)

oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

m)

zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť rozhodovania,

n)

ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a využívať ho iba na oprávnené účely,

o)

správať sa slušne k predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom služobného úradu a v služobnom styku s fyzickými osobami a právnickými osobami,

p)

dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,

r)

byť pri vykonávaní štátnej služby slušne oblečený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

s)

zastupovať predstaveného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,

t)

plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona,

u)

zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré boli štátnemu zamestnancovi zverené,

v)

oznámiť predstavenému, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu, poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe služobného úradu.

(2)

Štátny zamestnanec nesmie

a)

vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná jeho funkcie alebo ohrozuje jeho nestrannosť,

b)

v súvislosti s vykonávaním štátnej služby prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,

c)

sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so

1.

štátom,

2.

obcou,

3.

vyšším územným celkom,

4.

štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,

5.

rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou alebo zariadením obce,

6.

rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou vyššieho územného celku alebo

7.

inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

d)

požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

e)

nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis14a) neustanovuje inak, s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku; to sa vzťahuje aj na blízke osoby10) štátneho zamestnanca,

f)

používať symboly spojené s výkonom štátnej služby na osobný prospech,

g)

zneužívať výhody vyplývajúce z vykonávania štátnej služby, a to ani po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

h)

zvýhodňovať blízke osoby10) pri vykonávaní štátnej služby, poskytovať nepravdivé vyhlásenia, vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

(3)

Etický kódex na základe spoločensky všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných morálnych pravidiel a hodnôt spoločenského styku upravuje zásady správania štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom etického kódexu sú základné pravidlá správania štátneho zamestnanca, ktoré je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského styku s občanmi a právnickými osobami, s predstavenými a inými štátnymi zamestnancami.

§ 54

Majetkové priznanie štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný deklarovať svoje majetkové pomery

a)

do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

do 31. marca každého kalendárneho roka podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok štátneho zamestnanca, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

a)

nehnuteľnom majetku,

b)

hnuteľných veciach,

c)

majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3)

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) štátny zamestnanec na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.15)

(4)

Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca je aj čestné vyhlásenie štátneho zamestnanca, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,16) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(5)

Úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení štátneho zamestnanca sa považuje za závažné služobné previnenie (§ 60 ods. 2).

(6)

Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu úradu, ak ide o vedúceho úradu, predsedovi, a ak ide o predsedu, predsedovi vlády, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku štátneho zamestnanca a ich uchovávanie.

(7)

Na výzvu vedúceho úradu, predsedu alebo predsedu vlády, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť v majetkovom priznaní, ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. a), aj údaje o právnom dôvode a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu17) a aj údaje o majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 500 000 Sk.

§ 55

Povinnosti štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti

(1)

Vedúci úradu so súhlasom Úradu pre štátnu službu určí, ktoré štátnozamestnanecké miesta služobného úradu určené v systemizácii sú miesta mimoriadnej významnosti okrem štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat; štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti sú tie štátnozamestnanecké miesta, ktoré sú rozhodujúce najmä na plnenie programového vyhlásenia vlády alebo úloh spojených s čerpaním finančných prostriedkov Európskej únie. Štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, určuje vláda pri schválení systemizácie.

(2)

Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný

a)

viesť zoznam stretnutí s osobami v služobnom úrade, ktoré nie sú štátnymi zamestnancami služobného úradu alebo zamestnancami služobného úradu, okrem stretnutí, o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia, a okrem stretnutí s členom vlády pôsobiacim v služobnom úrade,

b)

viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú účastníkmi konania pred služobným úradom, a s osobami, ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti a ktorých predmetom bolo plnenie služobných úloh v služobnom úrade; to sa nevzťahuje na stretnutia, o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia,

c)

viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú štatutárnymi orgánmi, zamestnancami, vlastníkmi alebo zástupcami právnických osôb, ktoré sú účastníkmi konania alebo ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti; to sa nevzťahuje na stretnutia, o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia,

d)

zverejňovať zoznam podľa písmen a) až c) podľa osobitného predpisu,18)

e)

oznámiť Úradu pre štátnu službu akékoľvek príjmy zo zárobkovej činnosti vykonávanej mimo štátnej služby,

f)

informovať o obsahu stretnutí na požiadanie služobného úradu.

(3)

Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.

(4)

Nedodržanie povinností podľa odsekov 2 a 3 sa považuje za závažné služobné previnenie podľa § 60 ods. 2.

§ 56

Konanie vo veciach majetkového priznania štátneho zamestnanca

(1)

Ak štátny zamestnanec nepodá včas majetkové priznanie podľa § 54, vyzve ho vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády na dodatočné splnenie tejto povinnosti, najneskôr v lehote 30 dní.

(2)

Vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády preskúma úplnosť majetkového priznania a v prípade potreby štátneho zamestnanca vyzve, aby ho v lehote 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil alebo doplnil.

(3)

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 54 ods. 6 zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

(4)

Nesplnenie niektorej z povinností podľa odsekov 1 až 3 vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády oznámi spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania príslušnej disciplinárnej komisii. Rovnako sa postupuje, ak vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády nepovažuje splnenie povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má odôvodnené pochybnosti o statočnosti pôvodu majetkového prírastku štátneho zamestnanca alebo o hodnovernosti ním preukazovaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.

§ 57

Pokyny predstaveného na vykonávanie štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec je povinný riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi predstaveného, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predstavený pritom nesmie prekročiť rozsah svojho oprávnenia podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie jeho štátnej služby.

(2)

Predstavený nie je oprávnený ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

(3)

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť predstaveného skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak predstavený trvá na splnení pokynu, je povinný štátnemu zamestnancovi oznámiť to písomne.

§ 58

Povinnosti predstaveného

Okrem plnenia povinností štátneho zamestnanca podľa § 53 až 55 je predstavený ďalej povinný

a)

riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,

b)

dávať písomné podnety vedúcemu úradu na disciplinárne konanie, ak sa dozvedel o porušení povinností podriadeným štátnym zamestnancom; vedúci úradu je povinný podnet posúdiť, a ak zistí disciplinárnu zodpovednosť, podá návrh disciplinárnej komisii na disciplinárne konanie,

c)

určiť zástupcu z podriadených štátnych zamestnancov na zastupovanie v rozsahu písomného poverenia v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne; zástupcu môže určiť, ak s tým podriadený štátny zamestnanec súhlasí,

d)

utvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,

e)

slušne sa správať voči podriadeným štátnym zamestnancom,

f)

zastupovať služobný úrad v disciplinárnom konaní na základe poverenia vedúcim úradu,

g)

vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených štátnych zamestnancov.

§ 59

Obmedzenie podnikania a inej zárobkovej činnosti

(1)

Štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Štátny zamestnanec je povinný zamestnávateľovi písomne oznámiť príjem z vykonávania ostatných činností uvedených v odseku 3, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol sumu 50 000 Sk, do 31. marca kalendárneho roka. Inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.19)

(2)

Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. To neplatí, ak je štátny zamestnanec vyslaný do takého orgánu vládou alebo služobným úradom. Štátny zamestnanec v súvislosti s členstvom v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona,19a) na vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh,19b) Fondu ochrany vkladov19b) alebo Garančného fondu investícií19b) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže štátny zamestnanec vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec, pre vyšší územný celok, pre Národnú banku Slovenska19c) alebo pre Úrad pre finančný trh.19d)

(4)

Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí (§ 2 ods. 2), môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú takéto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na pracovnú cestu.

(5)

Ustanovením odseku 4 nie je dotknuté právo na odmenu za činnosti v odseku 3.

(6)

Štátny zamestnanec sa nesmie počas jedného roka od skončenia vykonávania štátnej služby zamestnať v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu u osôb, ktorým jeho rozhodnutím bola poskytnutá štátna pomoc, podpora, výhoda alebo odpustenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

(7)

Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vykonávanie verejnej služby v cudzine štátnym zamestnancom, ktorému bolo poskytnuté neplatené služobné voľno.

(8)

Porušenie obmedzení podľa odsekov 1 a 2 sa považuje za závažné služobné previnenie (§ 60 ods. 2).

§ 60

(1)

Štátny zamestnanec zodpovedá za služobné previnenie. Služobné previnenie je zavinené porušenie povinností štátneho zamestnanca.

(2)

Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo na inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená.

§ 61

(1)

Za služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne opatrenia:

a)

písomné pokarhanie alebo

b)

zníženie funkčného platu o 15 % najviac na tri mesiace.

(2)

Za závažné služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne opatrenia:

a)

zníženie funkčného platu o 30 % najviac na tri mesiace,

b)

odvolanie predstaveného,

c)

prepustenie z nominovanej štátnej služby,

d)

prepustenie zo stálej štátnej služby,

e)

prepustenie z dočasnej štátnej služby okrem predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom, alebo

f)

prepustenie z prípravnej štátnej služby.

§ 62

zrušený

§ 63

zrušený

§ 64

zrušený

§ 65

zrušený

§ 66

zrušený

ŠTVRTÁ HLAVA

PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 67

(1)

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

(2)

Služobný čas štátneho zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Štátny zamestnanec, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva štátnu službu striedavo v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má služobný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo nepretržitej prevádzke má služobný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Skrátenie týždenného služobného času štátneho zamestnanca možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

§ 68

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno. Za deň, keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Ak služobný úrad v naliehavom záujme štátnej služby štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 88.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

§ 69

Štátnemu zamestnancovi patrí za vykonanú štátnu službu nadčas náhradné voľno. Za dobu, keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu nadčas, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. To neplatí pre vedúceho úradu a pre predstaveného v politickej funkcii. Ak služobný úrad v odôvodnenom prípade štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 93.

§ 70

U štátneho zamestnanca, ktorého služobný úrad zaradil do plánu vyrozumenia a je povinný hlásiť predstavenému miesto pobytu mimo služobného času vykonávania štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie vojnového stavu, na účely tohto zákona ide o pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie vojnového stavu.

§ 71

(1)

Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

(2)

Štátnemu zamestnancovi patrí za čas dovolenky funkčný plat.

§ 72

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí platené služobné voľno na prípravu a na vykonanie kvalifikačnej skúšky v rozsahu piatich služobných dní.

(2)

Počas služobného voľna podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

§ 73

(1)

Za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas

a)

čerpania dovolenky,

b)

plateného služobného voľna,

c)

zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,20)

d)

prehlbovania kvalifikácie,

e)

zvyšovania kvalifikácie,

f)

prestávky na dojčenie,

g)

náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,

h)

keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,

i)

neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu

1.

dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,

2.

karantény,

3.

materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť do šiestich rokov veku dieťaťa.

(2)

Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby

a)

čas rodičovskej dovolenky okrem rodičovskej dovolenky štátneho zamestnanca, ak sa stará o narodené dieťa do 20 týždňov od jeho narodenia,

b)

zaradenie mimo činnú štátnu službu, za ktoré štátnemu zamestnancovi nepatrí plat štátneho zamestnanca,

c)

poskytnuté služobné voľno, za ktoré nepatrí štátnemu zamestnancovi plat štátneho zamestnanca,

d)

čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem času dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.

§ 74

Služobný úrad utvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné a hospodárne vykonávanie štátnej služby; zabezpečuje najmä

a)

všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby,

b)

zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

c)

utváranie podmienok na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby,

d)

poskytovanie rovnošaty štátnemu zamestnancovi, ak to ustanovuje osobitný predpis.

§ 75

Služobný úrad je povinný zabezpečiť štátnemu zamestnancovi v priebehu denného služobného času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, na ktoré služobný úrad prispieva vo výške 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.12) Povinnosť služobného úradu ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v cudzine.

§ 76

Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť ju do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Pri tomto preložení patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat podľa vykonávanej štátnej služby, najmenej však funkčný plat, ktorý jej patril pred týmto preložením.

PIATA HLAVA

PREHLBOVANIE KVALIFIKÁCIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV

§ 77

(1)

Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie štátnych zamestnancov.

(2)

Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie a minimálne štandardy vzdelávania určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu. Druhá veta sa nevzťahuje na súdy a prokuratúru. Služobný predpis, ktorý určí druhy a formy prehlbovania kvalifikácie, vydá pre štátnych zamestnancov na súdoch minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) a pre štátnych zamestnancov na prokuratúre generálny prokurátor. Na služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v písm. g) a na služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí služobný predpis, ktorý vydá tento služobný úrad.

(3)

Na prehlbovanie kvalifikácie poskytne služobný úrad štátnemu zamestnancovi služobné voľno v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad. Služobný úrad uhrádza štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], náklady na prehlbovanie kvalifikácie v cudzine najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.

(4)

Výsledky prehlbovania kvalifikácie štátneho zamestnanca sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.

(5)

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie kvalifikácie na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby v súlade s potrebou služobného úradu. Zvyšovanie kvalifikácie na účely tohto zákona je aj získanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na výkon štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta potrebné.

(6)

Na žiadosť štátneho zamestnanca služobný úrad môže vydať rozhodnutie o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca, ak je toto zvyšovanie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.

(7)

Rozhodnutie o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje

a)

druh kvalifikácie a spôsob jej zvyšovania,

b)

čas, po ktorý je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po zvýšení kvalifikácie,

c)

druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnej službe.

(8)

Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie podľa odseku 5 prvej vety štátnemu zamestnancovi poskytne služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu8)

a)

v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,

b)

dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

c)

20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky,

d)

30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.

(9)

Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza služobný úrad.

(10)

Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; to neplatí, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa § 40 ods. 1 písm. c) a § 40 ods. 2 písm. b).

ŠIESTA HLAVA

ODMEŇOVANIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI

§ 78

Plat štátneho zamestnanca

(1)

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je

a)

tarifný plat (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify),

b)

príplatok za riadenie,

c)

príplatok za zastupovanie,

d)

osobný príplatok,

e)

osobitný príplatok,

f)

príplatok za štátnu službu v noci,

g)

príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

h)

príplatok za štátnu službu vo sviatok,

i)

príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,

j)

príplatok za prípravu čakateľa,

k)

príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti,

l)

príplatok za zmennosť,

m)

plat za štátnu službu nadčas,

n)

odmena.

(2)

Funkčný plat na účely tohto zákona je

a)

súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až e) a i) až l),

b)

plat podľa § 159 ods. 3.

c)

osobný plat podľa odseku 4,

d)

plat podľa odseku 5.

e)

plat podľa § 159b.

(3)

Štátnemu zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom okrem platu podľa odseku 1 patrí náhrada za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti bolo určené podľa § 12 ods. 2, patrí za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom namiesto platu podľa odseku 1 osobný plat. Výšku osobného platu určí Úrad pre štátnu službu na základe porovnateľných platov v súkromnom sektore a možností štátneho rozpočtu. Výška osobného platu sa kráti o 30 %, ak štátny zamestnanec podľa služobného hodnotenia nevykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby, v období do najbližšieho služobného hodnotenia. Úrad pre štátnu službu na návrh vedúceho úradu môže znížiť osobný plat až o 50 %, ak štátny zamestnanec nesplní výkonnostné ukazovatele určené služobným úradom so súhlasom Úradu pre štátnu službu.

(5)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a predstavenému v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy, patrí funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady.20a)

§ 79

Platová trieda

Štátnemu zamestnancovi na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto a k nemu patriacu funkciu podľa § 16 ods. 3 sa poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 80

zrušený

§ 81

zrušený

§ 82

Tarifný plat

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej podľa odseku 2 alebo podľa § 105 a sumy zvýšení podľa odseku 3.

(2)

Štátnemu zamestnancovi patrí platová tarifa podľa prílohy č. 2 v závislosti od platovej triedy podľa § 79 ods. 1. Štátnemu zamestnancovi v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bode patrí platová tarifa podľa osobitného predpisu.

(3)

Platová tarifa podľa odseku 2 na základe záverov služobného hodnotenia (§ 48) pri dosiahnutí bodovej hodnoty

a)

4 sa zvýši o 3 %,

b)

3 sa zvýši o 2 %,

c)

2 sa zvýši o 1 %,

d)

1 a 0 zostáva bez zmeny.

(4)

Pri zvýšení platových taríf podľa § 105 suma zvýšenia platovej tarify sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a súčtu percentuálnych zvýšení priznaného štátnemu zamestnancovi podľa odseku 3 ku dňu účinnosti zvýšenia platových taríf.

(5)

Platová tarifa podľa odseku 2 predstaveného v politickej funkcii sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia toho, kto ho do funkcie vymenoval. Platová tarifa podľa odseku 2 odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.

(6)

Zvýšenie platových taríf podľa odseku 3 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

§ 83

Príplatok za riadenie

(1)

Predstavenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2. Predstavenému v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bodepatrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov. Rozpätie percentuálneho podielu pre predstaveného podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 3.

(2)

Príplatok za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor určí vedúci úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti predstaveného.

(3)

Príplatok za riadenie podľa odsekov 1 a 2 patrí aj odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ak podľa rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady riadi iného odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.

(4)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za riadenie podľa odsekov 1 a 2 určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

§ 84

Príplatok za zastupovanie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa § 27 písm. d) zastupuje predstaveného dlhšie ako dva týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného predstaveného.

(2)

Ak predstavený zastupuje predstaveného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. d) príplatok za zastupovanie v sume určenej pre zastupovaného predstaveného, ak je to preňho výhodnejšie. Pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnozamestnaneckého pomeru mu nepatrí.

§ 85

Osobný príplatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor až do výšky 100 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bode sa štátnemu zamestnancovi osobný príplatok určí z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov.

(2)

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. l).

(3)

Odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady možno priznať osobný príplatok podľa odseku 1 na základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady alebo nimi povereného štátneho zamestnanca.

§ 85a

Osobitný príplatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti okrem štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, patrí osobitný príplatok vo výške 50 % až 100 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu.

(2)

Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe patrí osobitný príplatok vo výške 50 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu.

(3)

Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 2 sa osobitný príplatok zníži o polovicu, ak v služobnom hodnotení získal bodovú hodnotu „2“; ak v služobnom hodnotení získal bodovú hodnotu „1“ alebo „0“, osobitný príplatok sa mu odníme na dobu do ďalšieho služobného hodnotenia.

(4)

Zníženie alebo odobratie osobitného príplatku podľa odseku 3 sa uplatní od prvého dňa mesiaca, v ktorom rozhodnutie o služobnom hodnotení nadobudlo právoplatnosť, a platí až do nadobudnutia právoplatnosti nasledujúceho rozhodnutia o služobnom hodnotení.

§ 86

Príplatok za štátnu službu v noci

Za hodinu štátnej služby v noci patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou je 25 % z príslušnej časti funkčného platu.

§ 87

Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu

Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou je 30 % z príslušnej časti funkčného platu.

§ 88

Príplatok za štátnu službu vo sviatok

Ak sa podľa § 68 ods. 1 štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takej služby príplatok v sume, ktorou je príslušná časť funkčného platu.

§ 89

Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia z dôvodu

a)

profesionálnej infekcie,

b)

ionizujúceho alebo neionizujúceho žiarenia,

c)

chemických škodlivín,

d)

fyzikálnych vplyvov.

(2)

Príplatok podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a škodlivého vplyvu do I. skupiny alebo II. skupiny v zozname činností, ktorý je uvedený v prílohe č. 4. V I. skupine je príplatok mesačne 1,6 % až 16,2 % z platovej tarify prvej platovej triedy a v II. skupine je príplatok mesačne 4,6 % až 29,8 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Príplatok podľa miery rizika, ako aj intenzity a času pôsobenia sťažujúcich a škodlivých vplyvov v priebehu vykonávania činností určí služobný úrad v rámci rozpätia príslušnej skupiny pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(3)

Ak štátny zamestnanec z hľadiska nároku na poskytovanie príplatku vykonáva podľa odseku 1 rôzne činnosti zaradené podľa prílohy č. 4 do I. skupiny a II. skupiny, patrí mu príplatok najmenej v sume podľa spodnej hranice rozpätia určeného pre II. skupinu.

(4)

Rozhodujúce kritériá na zaradenie činnosti do príslušnej skupiny príplatkov a na určenie konkrétnej sumy príplatku v rámci rozpätia pri využití prípadného odborného zisťovania a rozboru sú:

a)

charakter činnosti a použité postupy,

b)

fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov prostredia a postupov, pričom sa vychádza z charakteru a miery rizika, ktoré najpodstatnejšie pôsobia nepriaznivo na ľudský organizmus,

c)

vznikajúce a pôsobiace škodliviny (druh, množstvo, vplyv na ľudský organizmus),

d)

dĺžka času, v ktorom je štátny zamestnanec vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov,

e)

výskyt poškodenia zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s vykonávaním činnosti,

f)

porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni obťažnosti alebo škodlivosti na zdravie na posudzovanom mieste, kde štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, s najvyššie prípustnými hodnotami (koncentráciami, dávkami, limitmi) podľa príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(5)

Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé podmienky na štátnozamestnaneckom mieste, nie na ojedinelé výkyvy a havarijný stav.

(6)

Ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce a škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých vykonávaní treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, služobný úrad zaradí tieto činnosti do skupín porovnávaním s činnosťami uvedenými v prílohe č. 4.

(7)

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti pri používaní dýchacieho izolačného prístroja alebo odevu proti sálavému teplu alebo pri činnosti pod vodou, alebo pri ničení a výskumných skúškach výbušných predmetov patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,6 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(8)

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti s výbušninami pod vodou patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,9 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nepatrí príplatok podľa odseku 7. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(9)

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti vo výške 10 m a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,25 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(10)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

§ 90

Príplatok za prípravu čakateľa

Za prípravu čakateľa (§ 19) patrí školiteľovi príplatok mesačne v sume, ktorou je 13,5 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu. Ak školiteľ pripravuje dvoch alebo viac čakateľov, patrí mu príplatok mesačne v sume, ktorou je 20 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu. Ak školiteľ začne prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca alebo skončí prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca, patrí mu za dni prípravy čakateľa pomerná časť z určenej mesačnej sumy tohto príplatku. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

§ 91

Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti

(1)

Štátnemu zamestnancovi pri vykonávaní štátnej služby v cudzine v krízovej oblasti patrí mesačne príplatok až do sumy, ktorou je 10 % súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Suma príplatku sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(2)

Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

§ 92

Príplatok za zmennosť

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 1,5 % až 12 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(2)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

§ 93

Plat za štátnu službu nadčas

(1)

Ak sa podľa § 69 štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takej služby príslušná časť funkčného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.

(2)

Ak sa štátna služba nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria štátnemu zamestnancovi aj príplatky podľa § 86 až 88. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za štátnu službu nadčas poskytlo náhradné voľno.

(3)

Funkčný plat predstaveného v politickej funkcii a vedúceho úradu v príslušnom služobnom úrade je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.

§ 94

Odmena

(1)

Štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu

a)

za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z príslušného štátnozamestnaneckého miesta,

b)

za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena),

c)

pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho funkčného platu.

d)

pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok najviac v sume trojnásobku jeho posledného funkčného platu.

(2)

Návrh na poskytnutie odmeny štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný predstavený. Úrad pre štátnu službu môže štátnemu zamestnancovi navrhnúť odmenu aj za plnenie úloh podľa § 6 ods. 3.

§ 95

zrušený

§ 96

Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť

(1)

Ak je štátnemu zamestnancovi prikázaná služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti, ak ide o pohotovosť vykonávanú

a)

v mieste vykonávania jeho štátnej služby, náhrada v sume, ktorou je 50 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

b)

v mieste jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo v inom dohodnutom mieste, náhrada v sume, ktorou je 15 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

c)

mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, náhrada v sume, ktorou je 5 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

(2)

Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odseku 1 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonávaniu štátnej služby. Toto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje § 70, na základe rozhodnutia vedúceho úradu patrí náhrada za pohotovosť mesačne 3,5 % až 35,4 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti o poskytovaní náhrady podľa prvej vety určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi sumu náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na celé desiatky korún nahor.

§ 97

Platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe

(1)

Na platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 89, § 91 až 96 a § 98.

(2)

Na platové pomery predstaveného v politickej funkcii (§ 25 ods. 1) sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 83, § 85 až 89, § 91, 94, § 96 ods. 3 a § 98, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 98

Plat pri dočasnom vyslaní

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], sa poskytuje časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Na tieto účely je časťou platu 60 % funkčného platu, platu podľa § 78 ods. 1 písm. f) až h) a m) a n) a náhrady za služobnú pohotovosť podľa § 78 ods. 3. Zostávajúcich 40 % funkčného platu, platu podľa § 78 ods. 1 písm. f) až h) a m) a n) a náhrady za služobnú pohotovosť podľa § 78 ods. 3 sa poskytuje v slovenskej mene.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)] a ktorému patrí funkčný plat podľa § 68, § 71 ods. 2, sa 60 % funkčného platu poskytuje v cudzej mene; v prípade, ak mu patrí funkčný plat podľa § 77 ods. 3, poskytuje sa mu 60 % funkčného platu v cudzej mene len vtedy, ak sa prehlbovanie kvalifikácie uskutočňuje v krajine, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(3)

Funkčným platom štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], na účely § 86 až 88 a § 93 je jeho funkčný plat určený v slovenskej mene pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], patrí časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.

(5)

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre štátneho zamestnanca, u ktorého predpokladané dočasné vyslanie je kratšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie tejto štátnej služby sa na účely tohto zákona považuje za pracovnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.12)

(6)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi preddavok na časť platu poskytovanú v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Poskytnutý preddavok je štátny zamestnanec povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania štátny zamestnanec vráti poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred odchodom z cudziny.

§ 99

Platová relácia, platový koeficient

(1)

Časť platu podľa § 98 ods. 1 vynásobená platovou reláciou je časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene.

(2)

Platová relácia je pomer platového koeficientu a kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, v ktorej sa vypláca časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Spôsob výpočtu platovej relácie ustanoví nariadenie vlády.

(3)

Platový koeficient vyjadruje podiel hodnoty spotrebného koša vybraných druhov tovarov a služieb krajiny, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, k hodnote spotrebného koša vybraných druhov tovarov a služieb Slovenskej republiky. Základňou určenia platového koeficientu je cenová dokumentácia. Obsah cenovej dokumentácie ustanoví nariadenie vlády.

(4)

Platové relácie vypočítané podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

§ 100

(1)

Ak je štátnemu zamestnancovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu funkčný plat za každú takto neodslúženú hodinu. Ak štátny zamestnanec s povolením služobného úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie podľa prvej vety sa nepoužije.

(2)

Krátenie funkčného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak štátny zamestnanec nesplní týždenný služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný funkčný plat, alebo ak má povolený kratší týždenný služobný čas.

§ 100a

Ustanovenia § 79 až 97 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorému patrí osobný plat podľa § 78 ods. 4, a na predstaveného v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, alebo na predstaveného v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnu správy.

§ 101

Služobný úrad zabezpečí ochranu údajov o plate a iných peňažných náležitostiach štátneho zamestnanca.

§ 102

(1)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade okrem ministerstva a vedúcemu úradu určí plat ten, kto ho vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Predstavenému v politickej funkcii patrí po odvolaní z funkcie náhrada vo výške trojnásobku jeho posledného platu, ak osobitný predpis neustanovuje inak; to neplatí, ak do jedného mesiaca po odvolaní z funkcie bude vymenovaný do štátnej služby podľa § 25 ods. 1 alebo podľa § 26 ods. 3.

§ 103

(1)

Ak je štátny zamestnanec vymenovaný na štátnozamestnanecké miesto s vyššou náročnosťou činnosti alebo nižšou náročnosťou činnosti a k nej patriacou vyššou funkciou alebo nižšou funkciou, patrí mu platová tarifa zodpovedajúca novej funkcii odo dňa účinnosti vymenovania. Suma zvýšenia platovej tarify sa vypočíta ako súčin zodpovedajúcej platovej tarify a súčtu percentuálnych zvýšení priznaných štátnemu zamestnancovi podľa § 82 ods. 3 alebo § 159b ods. 2 ku dňu účinnosti vymenovania.

(2)

Príplatok za riadenie patrí predstavenému odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 27 písm. c) v pomernej výške zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(3)

Príplatok za zastupovanie patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 27 písm. d) v pomernej výške zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(4)

Zvýšenie platovej tarify podľa § 82 ods. 3 patrí štátnemu zamestnancovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom rozhodnutie o služobnom hodnotení nadobudlo právoplatnosť.

(5)

Služobný úrad štátnemu zamestnancovi oznámi písomne zmeny podľa odsekov 1 až 4 a zmeny ďalších príplatkov určených mesačnou sumou.

§ 104

Príslušnou časťou funkčného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175 funkčného platu. Ak dôjde v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa k skráteniu týždenného služobného času podľa § 67 ods. 2, určí príslušnú časť funkčného platu Úrad pre štátnu službu služobným predpisom.

§ 105

Nariadenie vlády ustanoví zvýšené platové tarify v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa21) dohodnutú na príslušný kalendárny rok v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na celé desiatky korún nahor. Dohodnuté zvýšenia platových taríf a termín účinnosti ich zvýšenia sa zahrnie do návrhu zákona o štátnom rozpočte. Platové tarify uvedené v prílohe č. 2 alebo v osobitnom predpise strácajú platnosť ustanovením zvýšených platových taríf podľa prvej vety. Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie platových taríf a termín ich účinnosti ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

§ 105a

Odchodné

(1)

Pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi v štátnej službe odchodné vo výške posledne priznaného funkčného platu. Táto výmera sa môže zvýšiť kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

(2)

Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu,22) poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu.22)

§ 106

Hmotné výhody a paušálne náhrady

(1)

Vedúci úradu podľa § 10, ktorým je ministerstvo, a predseda majú právo na bezplatné

a)

používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez neho na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,

b)

poskytnutie a používanie jedného služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti v čase vykonávania štátnej služby a mimo nej.

(2)

Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu. Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(3)

Ak sa u štátneho zamestnanca podľa odseku 1 uplatní zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. e), tento štátny zamestnanec je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý podľa odseku 1 písm. b) služobnému úradu.

(4)

Hmotné výhody podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na predstaveného v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, ústredný orgán štátnej správy, na ktorého čele nie je člen vlády, kancelária prezidenta, kancelária národnej rady a ústavný súd, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu.

(5)

Ustanovenie odseku 3 platí rovnako pri odvolaní z funkcie predstaveného v politickej funkcii.

(6)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, alebo predstavenému v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 11. platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(7)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, kancelária národnej rady, Kancelária verejného ochrancu práv, kancelária súdnej rady a ústavný súd, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 13,6 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(8)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy a ktorému nepatrí paušálna nezdanená náhrada podľa odseku 6, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 41 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(9)

Paušálna nezdanená náhrada podľa odsekov 6 až 8 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé stovky korún nahor.

§ 106a

Jednorazové mimoriadne odškodnenie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov a vojnových udalostí, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume šesťnásobku až dvanásťnásobku časti posledne priznaného mesačného funkčného platu poskytovanej v inej ako slovenskej mene.

(2)

Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 zomrie, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti,16) jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume pätnásťnásobku časti posledne priznaného mesačného funkčného platu štátneho zamestnanca poskytovanej v inej ako slovenskej mene. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu s nárokom na sirotský dôchodok v sume päťnásobku časti posledne priznaného mesačného funkčného platu štátneho zamestnanca poskytovanej v inej ako slovenskej mene.

(3)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne v slovenskej mene. Pri určení výšky odškodnenia sa použije kurz inej ako slovenskej meny, v ktorej bola štátnemu zamestnancovi vyplácaná časť mesačného funkčného platu, ku slovenskej mene, vyhlásený Národnou bankou Slovenska v deň poskytnutia odškodnenia.

(4)

Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí príslušný služobný úrad.

(5)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa neposkytne, ak bol štátny zamestnanec odškodnený podľa osobitného predpisu.

SIEDMA HLAVA

NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV

§ 107

zrušený

§ 108

zrušený

§ 108a

zrušený

§ 108b

zrušený

§ 109

zrušený

§ 110

zrušený

§ 111

zrušený

§ 112

zrušený