Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ZÁKON

z 9. septembra 2004

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon upravuje a) podmienky mierového využívania jadrovej energie, b) podmienky výkonu štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, pri mierovom využívaní jadrovej energie, ako aj pri preprave a nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom, fyzickej ochrane jadrových zariadení, jadrových materiálov, vyhoretého jadrového paliva a fyzickej ochrane pri preprave jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva (ďalej len „preprava rádioaktívnych materiálov“) a pri havarijnom plánovaní, c) kategorizáciu jadrových materiálov, podmienky nakladania s jadrovými materiálmi, d) podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom, e) podmienky jadrovej bezpečnosti, f) podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 a odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3, g) systém havarijnej pripravenosti, h) zodpovednosť za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou, i) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri mierovom využívaní jadrovej energie, j) sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

bezúhonným ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom súhlasu alebo povolenia podľa § 5,

b)

fyzickou ochranou súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení potrebných na zabránenie a zistenie neoprávnených činností s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávneného vniknutia do jadrového zariadenia a vykonania sabotáže,

c)

havarijnou pripravenosťou schopnosť rozvinúť a realizovať činnosti a opatrenia, ktoré vedú k zisteniu a účinnému zdolaniu nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov a k účinnému potlačeniu ich možností ohrozenia života, zdravia alebo majetku obyvateľstva a životného prostredia, pričom táto schopnosť musí byť zdokumentovaná v havarijnom pláne,

d)

inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi rádioaktívne odpady vznikajúce pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení,

e)

jadrovou bezpečnosťou stav a schopnosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia a ich obsluhy zabrániť nekontrolovanému rozvoju štiepnej reťazovej reakcie alebo nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a obmedzovať následky nehôd a havárií jadrových zariadení alebo následky udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov,

f)

jadrovým zariadením súbor stavebných objektov a technologických zariadení,

1.

ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory,

2.

na výrobu alebo spracovanie jadrových materiálov alebo skladovanie jadrových materiálov s množstvom väčším ako jeden efektívny kg,

3.

na spracovanie, úpravu alebo skladovanie rádioaktívnych odpadov,

4.

na ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení, inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva; za jadrové zariadenie sa nepovažujú kontajnery a kryty, v ktorých sa jadrový materiál používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče, ani priestory, v ktorých sa tieto kontajnery a kryty skladujú,

g)

limitami a podmienkami bezpečnej prevádzky alebo bezpečného vyraďovania dokument, ktorý obsahuje prípustné hodnoty parametrov zariadení jadrového zariadenia, definuje jeho prevádzkové režimy alebo režimy jeho vyraďovania,

h)

nakladaním

1.

s jadrovými materiálmi ich výroba, spracovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia, využívanie, skladovanie,

2.

s rádioaktívnymi odpadmi zber, triedenie, skladovanie, spracovanie, úprava, manipulácia, ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení, úprava a ukladanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

3.

s vyhoretým jadrovým palivom jeho skladovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia a ukladanie,

4.

so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami ich dovoz, vývoz a používanie,

i)

prepravou rádioaktívnych materiálov prepravné operácie, vrátane činností spojených s naložením a vyložením, z miesta pôvodu jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení alebo vyhoretého jadrového paliva na miesto určenia a prepravné operácie z miesta úpravy inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov na úložisko,

j)

prevádzkou jadrového zariadenia činnosti vykonávané v jadrovom zariadení na dosiahnutie určeného účelu, na ktorý bolo jadrové zariadenie vybudované,

k)

rádioaktívnymi odpadmi akékoľvek nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo pre úroveň ich kontaminácie rádionuklidmi nemožno uviesť do životného prostredia,

l)

skladovaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva umiestnenie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do priestorov, objektov alebo do zariadení umožňujúcich ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia s úmyslom ich následne vyberať,

m)

špecializovaným zariadením zariadenie, ktoré prevádzkuje fyzická osoba alebo právnická osoba na základe udeleného povolenia na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení,

n)

ukladaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva umiestnenie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva,

o)

ukončením prevádzky jadrového zariadenia stav jadrového zariadenia, keď sa jeho využívanie na pôvodný účel skončilo a tento proces je nevratný; pre úložisko rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva platí, že ukončením prevádzky jadrového zariadenia je stav, keď sa skončilo umiestňovanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska,

p)

úložiskom rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva jadrové zariadenie podľa písmena f) štvrtého bodu umožňujúce izoláciu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, kontrolu a ochranu životného prostredia (ďalej len „úložisko“),

q)

vybranými zariadeniami systémy, konštrukcie, komponenty alebo ich časti vrátane ich programového vybavenia dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia, zaradené do bezpečnostných tried podľa svojho významu pre jadrovú bezpečnosť, ako aj podľa bezpečnostnej funkcie systému, ktorého sú súčasťou, a podľa závažnosti ich prípadnej poruchy,

r)

vyhoretým jadrovým palivom ožiarené jadrové palivo trvalo vybrané z jadrového reaktora,

s)

vyraďovaním činnosti po ukončení prevádzky, ktorých cieľom je vyňatie jadrového zariadenia okrem úložiska z pôsobnosti tohto zákona,

t)

využívaním jadrovej energie

1.

umiestňovanie jadrových zariadení, výstavba jadrových zariadení, uvádzanie jadrových zariadení do prevádzky, prevádzka jadrových zariadení alebo vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (ďalej len „vyraďovanie“) a uzatvorenie úložísk rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva,

2.

zmeny na jadrových zariadeniach a overovanie systémov jadrových zariadení alebo častí týchto systémov,

3.

nakladanie s jadrovými materiálmi, so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich tvorby,

4.

odborná príprava zamestnancov držiteľov povolenia podľa § 5 vykonávaná v špecializovaných zariadeniach,

5.

preprava rádioaktívnych materiálov,

u)

zmenami na jadrovom zariadení ovplyvňujúcimi jadrovú bezpečnosť počas výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska alebo po uzatvorení úložiska, ktoré možno realizovať len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení úradu a v osobitných prípadoch aj po stanovisku Európskej komisie, zmeny

1.

vybraných zariadení, ktoré sú nositeľmi ich bezpečnostnej funkcie alebo ktorými sa menia ich vlastnosti vo vzťahu k bezpečnostnej funkcii,

2.

dokumentácie posúdenej alebo schválenej úradom,

3.

ktorých následkom je zmena limít a podmienok podľa písmena g),

v)

zmenami na jadrovom zariadení počas jeho výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska a po uzatvorení úložiska, ktoré podliehajú predchádzajúcemu ohláseniu a posúdeniu úradu, také zmeny, ktoré nie sú uvedené v písmene u), avšak ak budú realizované, môže dôjsť k ovplyvneniu jadrovej bezpečnosti.

§ 3

Zásady mierového využívania jadrovej energie

(1)

Jadrová energia sa môže využívať len na mierové účely a v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.1)

(2)

Využívať jadrovú energiu na iné ako mierové účely sa zakazuje.

(3)

Využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné riziká z takýchto činností, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký účel.

(4)

Pri využívaní jadrovej energie musí byť prednostne kladený dôraz na bezpečnostné aspekty pred všetkými ostatnými aspektmi takýchto činností.

(5)

Pri využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti, spoľahlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením,2) fyzickej ochrany, havarijnej pripravenosti a ochrany pred požiarmi, aby riziko ohrozenia života, zdravia, pracovného alebo životného prostredia bolo podľa dostupných znalostí také nízke, aké možno rozumne dosiahnuť, pričom nesmú byť prekročené limity ožiarenia.2) Pri získaní nových významných informácií o riziku a dôsledkoch využívania jadrovej energie sa musí uvedená úroveň prehodnotiť a musia sa prijať potrebné opatrenia na splnenie podmienok podľa tohto zákona.

(6)

Využívať jadrovú energiu bez súhlasu alebo bez povolenia je zakázané.

(7)

Vykonávať skúšobné výbuchy jadrovej zbrane alebo iné jadrové výbuchy, podporovať alebo zúčastňovať sa na vykonávaní akéhokoľvek skúšobného výbuchu jadrovej zbrane alebo iného jadrového výbuchu je zakázané.

(8)

Zakazuje sa prepravovať rádioaktívne odpady do

a)

miesta nachádzajúceho sa južne od 60. stupňa južnej zemepisnej šírky,

b)

štátu, ktorý je signatárom medzinárodnej zmluvy,3) a ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len „členský štát“), ak nejde o spätný dovoz rádioaktívnych odpadov vzniknutých z materiálov vyvezených z tohto štátu na účely ich spracovania alebo prepracovania v Slovenskej republike,

c)

tretieho štátu, ktorý nemá podľa stanoviska príslušného orgánu štátu pôvodu rádioaktívnych odpadov technické, právne alebo administratívne prostriedky na bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi.

(11)

Každý, kto nakladá so špeciálnymi materiálmi a špeciálnymi zariadeniami, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu. Každý, kto dováža špeciálne materiály a zariadenia, je povinný predložiť úradu vyhlásenie, ktoré obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 bodu B písm. g) bodu 1 až 3.

(12)

Každý, kto vyrába obalové súbory pre ožiarené alebo vyhoreté jadrové palivo alebo vykonáva výstavbu horúcich komôr, alebo vykonáva výskumné a vývojové činnosti súvisiace s konverziou jadrových materiálov, s obohacovaním, s výrobou palivových článkov, s reaktormi, s kritickými súbormi, s prepracovaním a nakladaním s vysokoaktívnymi a stredneaktívnymi rádioaktívnymi odpadmi obsahujúcimi osobitné štiepne materiály, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu a Európskej komisii.

(13)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe oznamovania podľa odsekov 11 a 12 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 4

Pôsobnosť úradu

(1)

Úrad

a)

vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení,

b)

vykonáva štátny dozor v oblasti využívania jadrovej energie, pri fyzickej ochrane a pri havarijnom plánovaní,

c)

kontroluje plnenie povinností podľa tohto zákona,

d)

vydáva fyzickým osobám alebo právnickým osobám súhlas alebo povolenie podľa § 5 ods. 2 a 3, kontroluje plnenie podmienok súhlasu alebo povolenia a súhlas alebo povolenie zrušuje,

e)

schvaľuje na účely havarijného plánovania veľkosť oblasti ohrozenia alebo veľkosť spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,

f)

zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti pôsobnosti tohto zákona vrátane plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj plnenie funkcie styčného miesta4) a plní v rozsahu svojej pôsobnosti ďalšie oznamovacie povinnosti podľa osobitného predpisu,5)

g)

informuje susedné štáty, Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu a Európsku komisiu, prípadne ďalšie orgány Európskej únie, o nezákonnom zmocnení sa jadrových materiálov, rádioaktívnych žiaričov, nehodách a haváriách na jadrových zariadeniach na území Slovenskej republiky a o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej republiky,

h)

jedenkrát ročne, vždy k 30. aprílu, predkladá správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o svojej činnosti za uplynulý rok vláde Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky,

i)

informuje verejnosť o

1.

nehodách a haváriách jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,

2.

haváriách mimo územia Slovenskej republiky,

3.

závažných nedostatkoch zistených úradom v jadrových zariadeniach a opatreniach prijatých na ich odstránenie,

4.

udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov okrem utajovaných skutočností podliehajúcich ochrane podľa osobitného predpisu,6)

5.

ďalších skutočnostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,

j)

vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,7)

k)

vedie štátny systém evidencie jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení.

(2)

Úrad ďalej

a)

schvaľuje

1.

typy prepravných zariadení na prepravu rádioaktívnych materiálov,

2.

dokumentáciu systému kvality žiadateľov o povolenie a držiteľov povolenia,

3.

požiadavky na kvalitu jadrových zariadení, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení,

4.

systém odbornej prípravy zamestnancov držiteľov povolenia,

5.

program prípravy vybraných zamestnancov,

6.

predbežný plán fyzickej ochrany a plán fyzickej ochrany,

7.

predbežné vnútorné havarijné plány a vnútorné havarijné plány,

8.

predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky a limity a podmienky bezpečnej prevádzky,

9.

limity a podmienky bezpečného vyraďovania,

10.

program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,

11.

hranice jadrového zariadenia a ich zmeny,

12.

veľkosť oblasti ohrozenia alebo spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením a jej zmeny,

13.

realizáciu zmien podľa § 2 písm. u),

b)

ukladá

1.

znížiť výkon alebo pozastaviť prevádzku alebo vyraďovanie jadrového zariadenia, alebo jeho výstavbu,

2.

pozastaviť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom,

3.

sankcie podľa tohto zákona,

c)

určuje

1.

nového držiteľa povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi a s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný s jadrovými materiálmi alebo s rádioaktívnymi odpadmi bezpečne nakladať,

2.

povinnosť inému držiteľovi príslušného povolenia vstúpiť do práv a povinností týkajúcich sa bezpečného nakladania s jadrovými materiálmi alebo rádioaktívnymi odpadmi toho držiteľa povolenia, ktorého povolenie zaniklo z dôvodov uvedených v § 9 ods. 4, vrátane možnosti čiastočného alebo úplného odobratia jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov tomuto držiteľovi povolenia,

d)

overuje

1.

osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o osobitnej odbornej spôsobilosti,

2.

odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu a výcvik na simulátore pre vybraných zamestnancov, a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o odbornej spôsobilosti,

e)

posudzuje

1.

plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,

2.

havarijné dopravné poriadky,

3.

dokumentáciu uvedenú v prílohách tohto zákona, ktorá je potrebná k jednotlivým druhom súhlasov alebo povolení, a ktorú podľa tohto zákona neschvaľuje,

4.

program prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,

5.

technické vybavenie špecializovaného zariadenia,

6.

návrh stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky spolu s návrhom finančného plánu zabezpečenia tejto stratégie a vydáva k týmto návrhom odborné stanovisko,

f)

vydáva súhlas na

1.

umiestnenie stavby jadrového zariadenia,

2.

realizáciu zmien podľa § 2 písm. u),

3.

vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona,

4.

rozriedenie a spotrebu jadrových materiálov,

5.

jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky,

6.

skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia,

7.

použitie nového typu jadrového paliva,

g)

rozhoduje o tom,

1.

či ide o jadrové zariadenie,

2.

či ide o zmeny na jadrových zariadeniach podľa § 2 písm. u) alebo písm. v),

3.

či ide o jadrový materiál, špeciálny materiál alebo zariadenie,

h)

vydáva ďalšie rozhodnutia podľa osobitných predpisov.8)

(3)

Úrad pri výkone štátneho dozoru

a)

vykonáva kontroly pracovísk, prevádzok a objektov jadrových zariadení, prevádzok a objektov držiteľov súhlasov alebo povolení a pritom kontroluje plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe, prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia, dodržiavanie limít a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania, systému zabezpečovania kvality, ako aj povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí, opatrení alebo nariadení vydaných podľa tohto zákona,

b)

kontroluje plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti pôsobnosti tohto zákona,

c)

kontroluje systém odbornej prípravy zamestnancov, programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov, programy prípravy vybraných zamestnancov držiteľov povolení a kontroluje odbornú spôsobilosť zamestnancov, ako aj osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení,

d)

zisťuje na mieste stav, príčiny a následky vybraných porúch, nehôd alebo havárií na jadrovom zariadení alebo udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov; počas vyšetrovania nehody, havárie alebo udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov iným orgánom zúčastňuje sa ako neopomenuteľný orgán na tomto vyšetrovaní,

e)

kontroluje vykonávanie povinných prehliadok, revízií, prevádzkových kontrol a skúšok vybraných zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti,

f)

nariaďuje odstránenie nedostatkov ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, havarijnú pripravenosť,

g)

hodnotí jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu a havarijnú pripravenosť nezávisle od držiteľa povolenia,

h)

kontroluje obsah, aktualizáciu a precvičovanie havarijných plánov, ktoré schvaľuje alebo ktoré posudzuje, a školenia o nich,

i)

vykonáva miestne zisťovanie na pracoviskách, v prevádzkach a objektoch žiadateľov o vydanie súhlasu alebo povolenia a držiteľov súhlasu alebo povolenia vrátane kontroly dodržiavania systému kvality.

(4)

Úrad písomnou dohodou s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky určí podrobnosti o spolupráci v dozornej činnosti v oblasti využívania jadrovej energie.

§ 5

Využívanie jadrovej energie

(1)

Využívať jadrovú energiu možno len na základe súhlasu alebo povolenia vydaného úradom fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

(2)

Súhlas sa vyžaduje na umiestnenie stavby jadrového zariadenia.

(3)

Povolenie sa vyžaduje na

a)

stavbu jadrového zariadenia (ďalej len „stavebné povolenie“),

b)

uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky,

c)

prevádzku jadrového zariadenia,

d)

etapu vyraďovania,

e)

uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,

f)

nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom,

g)

nakladanie s jadrovými materiálmi v jadrovom zariadení,

h)

dovoz alebo vývoz jadrových materiálov,

i)

vývoz špeciálnych materiálov a zariadení v súlade s osobitným predpisom,9)

j)

prepravu rádioaktívnych materiálov vrátane medzinárodnej prepravy; toto povolenie sa nevzťahuje na osobu, ktorá dopravu vykonáva, ak nie je súčasne prepravcom,

k)

odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia podľa písmen b) až g),

l)

spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 11 písm. a),

m)

dovoz rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 11 písm. b),

n)

nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia.

(4)

Súhlas úradu podľa odseku 2 a povolenie úradu podľa odseku 3 nenahrádza licenciu, povolenie, oprávnenie alebo osvedčenie vydané inými správnymi orgánmi podľa osobitných predpisov.10)

(5)

Úrad môže všetky svoje rozhodnutia viazať na splnenie podmienok v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou, fyzickou ochranou, zabezpečovaním kvality alebo havarijnou pripravenosťou. Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, za ktorých bolo rozhodnutie vydané, prípadne na základe nových poznatkov vedy a techniky alebo na odôvodnenú písomnú žiadosť držiteľa súhlasu alebo povolenia.

§ 6

Žiadosť o súhlas alebo o povolenie

(1)

Žiadosť o súhlas alebo o povolenie musí obsahovať,

a)

ak ide o fyzické osoby, meno a priezvisko, trvalý pobyt, evidenčné číslo, ak už bolo úradom pridelené,

b)

ak ide o právnické osoby, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko, trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom alebo jeho členom, evidenčné číslo, ak už bolo úradom pridelené,

c)

predmet, druh, rozsah a miesto činnosti, na ktorú sa žiada súhlas alebo povolenie, spôsob jej zabezpečenia, dobu, počas ktorej chce žiadateľ túto činnosť vykonávať, a spôsob ukončenia činnosti.

(2)

Súčasťou žiadosti je

a)

doklad o bezúhonnosti fyzickej osoby alebo osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace,

b)

ak ide o právnické osoby, výpis z obchodného registra alebo iného obdobného registra vedeného v členskom štáte nie starší ako tri mesiace, ak je právnická osoba podnikateľom; ak ide o fyzické osoby, výpis zo živnostenského registra alebo iného obdobného registra vedeného v členskom štáte nie starší ako tri mesiace, ak je fyzická osoba podnikateľom,

c)

spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zriaďovacia listina, ak ide o novozaložený subjekt,

d)

ak ide o žiadosť o súhlas na umiestnenie úložiska alebo ak ide o žiadosť o stavebné povolenie na úložisko, doklad o vlastníckom práve štátu k pozemku, na ktorom má byť úložisko umiestnené alebo postavené,

e)

doklad o funkčnom technickom vybavení žiadateľa na požadovanú činnosť a doklad, že žiadateľ má stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou,

f)

doklad o zabezpečení nakladania s rádioaktívnymi odpadmi vrátane jeho finančného zabezpečenia, ak pri povoľovaných činnostiach majú vznikať rádioaktívne odpady,

g)

doklad o vlastníckej a organizačnej štruktúre žiadateľa o súhlas alebo povolenie, ak je žiadateľom právnická osoba,

h)

dokumentácia vyžadovaná k žiadostiam o jednotlivé druhy súhlasu alebo povolení uvedená v prílohách tohto zákona,

i)

dokumentácia o počte stálych zamestnancov s uvedením ich odbornosti,

j)

ak ide o žiadosti podľa osobitného predpisu,11) dokumentácia vyžadovaná osobitným predpisom.

§ 7

Podmienky na vydanie súhlasu alebo povolenia

(1)

Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia fyzickej osobe sú

a)

spôsobilosť na právne úkony,

b)

bezúhonnosť,

c)

preukázanie funkčného technického vybavenia na požadovanú činnosť,

d)

preukázanie dostatočného počtu stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou,

(2)

Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia právnickej osobe sú

a)

spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,

b)

preukázanie funkčného technického vybavenia na požadovanú činnosť,

c)

preukázanie dostatočného počtu stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou,

(3)

Osobitnými podmienkami vydania súhlasu podľa § 5 ods. 2 sú

a)

posúdenie hodnotenia vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie, ak tak ustanovuje osobitný predpis,8) ako aj hodnotenie potenciálneho vplyvu okolitého prostredia na jadrové zariadenie,

b)

schválenie požiadaviek na kvalitu jadrového zariadenia,

c)

schválenie návrhu hraníc jadrového zariadenia,

d)

schválenie návrhu veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

(4)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až g), j), k) je schválenie dokumentácie systému kvality pre povoľovanú činnosť.

(5)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d), f), g), j) je schválenie predbežného plánu fyzickej ochrany alebo plánu fyzickej ochrany.

(6)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d), f), g), j) je schválenie kategorizácie vybraných zariadení do bezpečnostných tried.

(7)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) je schválenie predbežného vnútorného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „predbežný vnútorný havarijný plán“).

(8)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d), f), g), j) je schválenie vnútorného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „vnútorný havarijný plán“), plánov ochrany obyvateľstva a havarijného dopravného poriadku.

(9)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až c), f), g) je schválenie predbežných limít a podmienok bezpečnej prevádzky alebo limít a podmienok bezpečnej prevádzky.

(10)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) je schválenie limít a podmienok bezpečného vyraďovania.

(11)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až e) je schválenie predbežného vymedzenia hraníc jadrového zariadenia, ich vymedzenia alebo zmien.

(12)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až e) je schválenie predbežného vymedzenia veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením, jej vymedzenia alebo zmien.

(13)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) je schválenie programu uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členeného na etapy.

(14)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) je splnenie kvalifikačných požiadaviek vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých zamestnancov.

(15)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. h) je uzavretá obchodná zmluva odsúhlasená Európskou komisiou a zároveň je žiadateľ alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, pre ktorú sa jadrový materiál dováža alebo vyváža, držiteľom povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi.

§ 8

Náležitosti a vydávanie súhlasu alebo povolenia

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, v rozhodnutí o vydaní súhlasu alebo povolenia úrad

a)

uvedie identifikačné údaje žiadateľa a pridelené evidenčné číslo,

b)

vymedzí predmet a rozsah súhlasu alebo povolenia,

c)

môže určiť podmienky súhlasu alebo povolenia,

d)

môže uviesť časovo alebo technicky ohraničené obdobie, na ktoré sa súhlas alebo povolenie vydáva.

(2)

Úrad môže vydať súhlas alebo povolenie najviac na dobu desiatich rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na prevádzku jadrového zariadenia je možné vydať aj opakovane, pričom jeho vydanie je viazané na splnenie podmienok uvedených v § 7, ako aj podmienok uvedených v § 23 ods. 2 a 7. Žiadateľ o povolenie v tomto prípade prikladá k žiadosti dokumentáciu uvedenú v prílohe č. 1 bode C v primeranom rozsahu.

(3)

Činnosti uvedené v súhlase alebo v povolení môže vykonávať len osoba uvedená v súhlase alebo v povolení (ďalej len „držiteľ povolenia“).

(4)

Úrad rozhodne o vydaní súhlasu alebo povolenia po overení, že žiadateľ splnil všetky podmienky určené týmto zákonom a príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho základe. Úrad postupuje v konaní o vydanie súhlasu alebo povolenia nezávisle od konania iného správneho orgánu. Žiadateľ je jediným účastníkom konania.

(5)

Žiadateľ o vydanie súhlasu alebo povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu a osobám prizvaným úradom vstup do objektov a priestorov žiadateľa a poskytovať potrebnú súčinnosť pri vykonávaní previerky splnenia podmienok na vydanie súhlasu alebo povolenia.

(6)

Úrad rozhodne o vydaní súhlasu alebo povolenia, ak žiadosť obsahuje predpísané náležitosti, ak je k nej doložená predpísaná dokumentácia a žiadateľ spĺňa podmienky v lehotách

a)

do 60 dní, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak,

b)

do štyroch mesiacov, ak ide o umiestnenie stavby jadrového zariadenia okrem úložiska,

c)

do šiestich mesiacov, ak ide o uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a ak ide o etapu vyraďovania,

d)

do jedného roka, ak ide o stavebné povolenie, ak ide o umiestnenie a uzatvorenie úložiska a ak ide o opakované povolenie na prevádzku jadrového zariadenia podľa odseku 2.

(7)

Lehoty podľa odseku 6 začínajú plynúť odo dňa doručenia úplnej žiadosti spolu s úplnou predpísanou dokumentáciou; tieto lehoty sa primerane predlžujú o lehoty, v ktorých koná Európska komisia, ak sa vyžaduje jej vyjadrenie, stanovisko alebo súhlas podľa osobitného predpisu.5)

(8)

Ak úrad zistí, že žiadosť nemá náležitosti podľa § 6 ods. 1, alebo ak k žiadosti nie sú priložené doklady podľa § 6 ods. 2, úrad vyzve žiadateľa v lehote 30 dní od doručenia žiadosti, aby odstránil nedostatky žiadosti alebo aby doplnil chýbajúce doklady. Úrad vo výzve určí primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov žiadosti alebo doplnenie chýbajúcich dokladov, najmenej však 30 dní. Úrad zároveň vo výzve žiadateľa upozorní na následky neodstránenia nedostatkov žiadosti alebo nedoplnenia chýbajúcich dokladov podľa odseku 9.

(9)

Ak žiadateľ neodstráni nedostatky žiadosti alebo ak nedoplní chýbajúce doklady v lehote, ktorú určil úrad, napriek tomu, že bol na možnosť zastavenia konania úradom upozornený, úrad konanie zastaví.

§ 9

Zmena, zrušenie alebo zánik súhlasu alebo povolenia

(1)

Ak ide o žiadosť o zmenu súhlasu alebo povolenia, postupuje sa v konaní primerane podľa § 6 až 8.

(2)

Ak držiteľ povolenia poruší svoje povinnosti určené týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho základe alebo podmienky určené v súhlase alebo povolení, môže úrad vydaný súhlas alebo povolenie zmeniť alebo zrušiť.

(3)

Úrad môže zrušiť alebo zmeniť súhlas alebo povolenie, ak jeho držiteľ

a)

neodstráni nedostatky zistené úradom v termínoch ním stanovených,

b)

písomne požiada o zrušenie alebo o zmenu.

(4)

Súhlas alebo povolenie zaniká

a)

u fyzických osôb smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

b)

dňom zániku právnickej osoby,

c)

uplynutím doby, na ktorú bolo vydané,

d)

rozhodnutím úradu o jeho zrušení.

§ 10

Povinnosti držiteľa povolenia

(1)

Držiteľ povolenia je povinný v rozsahu súhlasu alebo povolenia

a)

zabezpečiť jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, havarijnú pripravenosť vrátane ich overovania,

b)

dodržiavať úradom posúdenú alebo schválenú dokumentáciu; odchýliť sa od tejto dokumentácie je možné po jej predchádzajúcom opätovnom posúdení alebo schválení úradom,

c)

sústavne a komplexne hodnotiť napĺňanie zásad uvedených v § 3 ods. 3 až 5 a zabezpečovať uplatňovanie výsledkov hodnotenia v praxi,

d)

dodržiavať podmienky povolenia alebo súhlasu, vyšetriť bezodkladne každé porušenie týchto podmienok a prijať opatrenia na nápravu a zabránenie opakovaniu takéhoto porušenia,

e)

dodržiavať limity a podmienky bezpečnej prevádzky alebo limity a podmienky bezpečného vyraďovania; ich porušenie, nedodržanie alebo prekročenie bezodkladne oznámiť úradu,

f)

dodržiavať technické a organizačné požiadavky určené všeobecne záväznými právnymi predpismi,

g)

poskytovať inšpektorom úradu pri výkone inšpekčnej činnosti potrebnú súčinnosť podľa osobitného predpisu,12) poskytovať inšpektorom osobné ochranné pracovné pomôcky na výkon inšpekčnej činnosti, poskytovať potrebnú súčinnosť osobám prizvaným úradom na účel posúdenia otázok súvisiacich s výkonom inšpekčnej činnosti, na vyžiadanie úradu poskytnúť požadovanú dokumentáciu alebo iné informácie spadajúce do pôsobnosti úradu, a to aj mimo výkonu inšpekčnej činnosti,

h)

umožniť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom len držiteľom povolení na nakladanie s nimi podľa tohto zákona,

i)

poveriť výkonom pracovných činností len osoby spĺňajúce podmienky uvedené v § 24 a u osôb vykonávajúcich činnosti podľa osobitného predpisu6) zabezpečiť overenie preverenia ich spôsobilosti podľa tohto osobitného predpisu,

j)

uhrádzať úradu náklady spojené s overovaním osobitnej odbornej spôsobilosti,

k)

oznamovať úradu bezodkladne každú zmenu podľa § 2 písm. v),

l)

predkladať úradu na odsúhlasenie alebo schválenie každú zmenu podľa § 2 písm. u) najmenej jeden mesiac pred jej uvažovanou realizáciou,

m)

informovať verejnosť o hodnotení stavu jadrovej bezpečnosti,

n)

neodkladne informovať úrad o vyhlásení konkurzu alebo zamietnutí konkurzu pre nedostatok majetku,

o)

predložiť úradu zaradenie jadrového zariadenia a jadrových materiálov do príslušnej kategórie z hľadiska fyzickej ochrany,

p)

vypracovať predbežný vnútorný havarijný plán, vnútorný havarijný plán a havarijný dopravný poriadok, ako aj podklady pre plán ochrany obyvateľstva a pre havarijný dopravný poriadok,

q)

preukázateľne a neodkladne oznámiť úradu zásahy smerujúce k odvráteniu nehody, havárie alebo k odstráneniu ich následkov,

r)

v súlade so schváleným plánom fyzickej ochrany bezodkladne písomne oznámiť úradu výkon leteckej činnosti13) v objektoch jadrového zariadenia a jeho bezprostrednej blízkosti.

(2)

Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až e) je povinný v dostatočnom predstihu pred ukončením platnosti povolenia s prihliadnutím na lehoty uvedené v § 8 ods. 6 a 7 predložiť úradu žiadosť a príslušnú dokumentáciu na vydanie povolenia na pokračovanie činnosti.

(3)

Držiteľ povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu, osobám prizvaným úradom, ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vstup do objektov a priestorov jadrových zariadení alebo do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, a poskytovať potrebnú súčinnosť pri výkone ich činnosti.

(4)

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov a orgány štátnej správy zodpovedajúce za plány ochrany obyvateľstva na úrovni kraja umožnia inšpektorom úradu, osobám prizvaným úradom, ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prístup k dokumentácii, do objektov a zariadení, na ktoré sa príslušné havarijné plány vzťahujú.

(5)

Držiteľ povolenia je povinný odovzdávať úradu údaje požadované týmto zákonom a odovzdávať Európskej komisii alebo inému príslušnému orgánu Európskej únie údaje požadované osobitnými predpismi podľa § 13, ako aj ďalšie údaje vyžadované medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná vo vzťahu k Európskej únii s ohľadom na nešírenie jadrových zbraní. Súčasne je povinný údaje požadované osobitnými predpismi14) zasielať na vedomie úradu.

(6)

Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť úradu akúkoľvek zmenu skutočností, ktoré boli základom na vydanie súhlasu alebo povolenia, alebo akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla viesť k zmene alebo zrušeniu povolenia, a to v lehote do 15 dní odo dňa jej vzniku.

(7)

Držiteľ povolenia je povinný plniť aj ďalšie povinnosti uvedené v tomto zákone.

§ 11

Jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia

(1)

Jadrové materiály sú materiály definované osobitnými predpismi.15)

(2)

Špeciálne materiály a zariadenia sú materiály a zariadenia definované osobitným predpisom.9)

(3)

V pochybnostiach, či niektorá látka je jadrovým materiálom alebo či niektorý materiál a zariadenie je špeciálnym materiálom a zariadením, rozhodne úrad.

(4)

Špeciálne materiály a zariadenia, ktoré spadajú pod dozor úradu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 12

Nakladanie s jadrovými materiálmi

(1)

Pre jadrové materiály, pri ktorých nie je známy vlastník alebo ich vlastníkovi zaniklo povolenie podľa § 9 ods. 4 alebo jadrové materiály boli nadobudnuté v rozpore s týmto zákonom, úrad rozhodnutím určí iného držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) alebo n) na vykonanie nevyhnutných opatrení. Pri úhrade vynaložených nákladov držiteľovi povolenia sa postupuje primerane podľa § 21 ods. 9.

(2)

Každý, kto nájde jadrový materiál alebo iný obdobný rádioaktívny materiál alebo má podozrenie, že ide o jadrový materiál alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, je povinný neodkladne oznámiť jeho nález úradu, Policajnému zboru alebo hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky.

(3)

Každý, kto zistí stratu alebo odcudzenie jadrového materiálu alebo iného obdobného rádioaktívneho materiálu alebo má podozrenie alebo vedomosť o poškodení jadrového materiálu alebo iného obdobného rádioaktívneho materiálu, monitorovacích zariadení alebo plomb sledujúcich stav a tok jadrových materiálov, je povinný neodkladne oznámiť túto skutočnosť úradu, Policajnému zboru alebo hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky a Európskej komisii.

(4)

Fyzická osoba alebo právnická osoba v žiadosti o udelenie povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) alebo n) okrem údajov podľa § 6 uvedie

a)

druhy jadrových materiálov,

b)

činnosti, na ktoré bude jadrové materiály používať.

(5)

Ak sa bude s jadrovými materiálmi nakladať v jadrovom zariadení, k žiadosti o udelenie povolenia sa pripoja údaje vyžadované osobitným predpisom.16)

(6)

Žiadosť o udelenie povolenia predloží fyzická osoba alebo právnická osoba

a)

najneskôr šesť mesiacov pred prvým príjmom jadrových materiálov do jadrového zariadenia,

b)

najneskôr dva mesiace pred prvým príjmom jadrových materiálov mimo jadrového zariadenia.

(7)

Používať jadrové materiály spôsobom, pri ktorom sa spotrebujú alebo rozriedia tak, že ich nemožno spätne získať, alebo pri ktorom podstatne zmenia svoju formu alebo stav, okrem použitia jadrového paliva v jadrovom reaktore možno len s predchádzajúcim súhlasom úradu a Európskej komisie.

(8)

Podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 13

Evidencia a kontrola jadrových materiálov

(1)

Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) a n) je povinný

a)

viesť o týchto materiáloch evidenčné záznamy v rozsahu požadovanom osobitnými predpismi17) a prevádzkové záznamy, predkladať úradu správy o zmene inventára,

b)

poskytovať úradu kópie dokumentácií, ktoré sú požadované podľa osobitných predpisov,16)

c)

ustanoviť zodpovedného zamestnanca na vedenie evidenčných a prevádzkových záznamov o kontrole jadrových materiálov a jeho meno, priezvisko a ďalšie kontaktné údaje ohlásiť úradu a Európskej komisii,

d)

informovať úrad a Európsku komisiu o neplnení povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov.17)

(2)

Podrobnosti o vedení prevádzkových záznamov, podrobnosti o vykonávaní inšpekčnej činnosti úradom, podrobnosti o vypracúvaní a predkladaní správ o zmene inventára a o spôsobe ohlasovania a informovania o udalostiach súvisiacich s činnosťou dozorných zariadení a s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 14

Dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, vývoz špeciálnych materiálov a zariadení

Na dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, vývoz špeciálnych materiálov a zariadení podľa osobitných predpisov18) vydá úrad povolenie fyzickej osobe alebo právnickej osobe na základe písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou podľa prílohy č. 2 bodu B. Pri povoľovaní vývozu špeciálnych materiálov a zariadení sa postupuje v súlade s osobitnými predpismi,9) pričom príslušným orgánom na účely vykonávania tohto predpisu je ministerstvo hospodárstva.

§ 15

Preprava rádioaktívnych materiálov

(1)

Prepravca rádioaktívnych materiálov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pripravuje prepravu rádioaktívnych materiálov, je v prepravných dokumentoch označená ako prepravca a je držiteľom povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov.

(2)

Prepravovať rádioaktívne materiály možno len na základe povolenia na prepravu, ktoré vydá úrad prepravcovi, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov vydá úrad po predložení písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 2 bode A.

(4)

Prepravu rádioaktívnych materiálov možno uskutočňovať len v prepravných zariadeniach, ktorých typy schválil úrad. Úrad rozhodne o žiadosti o schválenie typu prepravného zariadenia v lehote do 12 mesiacov od začatia konania. Držiteľ rozhodnutia o schválenom type prepravného zariadenia je povinný oznámiť úradu výrobné čísla prepravných zariadení. Podrobnosti o náležitostiach žiadosti a o dokladoch, ktoré je nutné k žiadosti doložiť, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

(5)

Rozhodnutie o schválení typu prepravného zariadenia sa vydáva najviac na päť rokov.

(6)

Prepravca je povinný overovať zhodu vlastností a parametrov prepravných zariadení so schváleným typom a túto zhodu preukazovať.19)

(7)

Prepravné zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, ktoré boli schválené obdobným spôsobom v členských štátoch alebo v niektorom zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú súčasne zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru, sa považujú za typovo schválené podľa tohto zákona.

(8)

Prepravné zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, ktoré boli schválené obdobným spôsobom v štátoch nespadajúcich pod odsek 7, môže úrad považovať za typovo schválené podľa tohto zákona.

(9)

Pri prepravných zariadeniach určených na prepravu rádioaktívnych materiálov je súčasťou podkladov na rozhodnutie úradu o typovom schválení dokumentácia o skúškach, ktoré sa vykonajú na náklady žiadateľa u oprávnených osôb na vykonávanie takýchto skúšok.

(10)

Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov sa udeľuje pre každú prepravu; to neplatí, ak ide o prepravu toho istého druhu rádioaktívnych materiálov, pri tom istom druhu prepravy a tým istým prepravcom, keď možno udeliť povolenie na prepravu až na jeden rok, ak ide o prepravu jadrových materiálov alebo vyhoretého jadrového paliva, a na tri roky, ak ide o prepravu rádioaktívnych odpadov.

(11)

Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov nie je potrebné na prepravu

a)

výrobkov z neožiareného prírodného a ochudobneného uránu a neožiareného tória,

b)

jadrových materiálov, ktorých preprava za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov nepresiahne

1.

500 kg pre prírodný neožiarený urán,

2.

1 000 kg pre neožiarený ochudobnený urán a neožiarené tórium.

(12)

Prepravca rádioaktívnych materiálov je povinný zabezpečiť ohlásenie ich vstupu alebo výstupu z územia Slovenskej republiky do alebo zo štátov mimo Európskej únie pohraničnému colnému úradu a predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia, a ak ide o tranzit, pri vstupe overenú kópiu platného povolenia štátu, do ktorého majú byť rádioaktívne materiály zo Slovenskej republiky prepustené. Bez splnenia tejto podmienky colný úrad tento tovar neprepustí. Údaje uvedené v týchto dokladoch colný úrad oznámi úradu.

(13)

Na prepravu rádioaktívnych materiálov sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21 ods. 3. Pri preprave rádioaktívnych materiálov musia byť splnené požiadavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.20)

(14)

Podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 16

Preprava rádioaktívnych odpadov medzi členskými štátmi a do a zo Spoločenstva

(1)

Držiteľom rádioaktívnych odpadov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má za ne v čase pred ich prepravou právnu zodpovednosť a má ich v úmysle prepraviť príjemcovi.

(2)

Príjemcom rádioaktívnych odpadov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej sa rádioaktívne odpady prepravujú.

(3)

Príslušným orgánom je orgán v krajine pôvodu, tranzitu alebo určenia, ktorý má podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoci v oblasti výkonu dozoru a kontroly prepravy rádioaktívnych odpadov.

(4)

Žiadosť o povolenie prepravy rádioaktívnych odpadov do členských štátov alebo do štátov, ktoré nie sú členskými štátmi (ďalej len „iné štáty“), predkladá úradu držiteľ rádioaktívnych odpadov na štandardizovanom dokumente, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3 časti A.

(5)

Držiteľ rádioaktívnych odpadov priloží k žiadosti podľa odseku 4 vyhlásenie, že si rádioaktívne odpady prevezme späť, ak nebude schopný zabezpečiť ich prepravu príjemcovi alebo ak nebude možné prepravu vykonať za podmienok uložených príslušnými orgánmi ďalších štátov. Ak sa budú rádioaktívne odpady prepravovať z iného štátu, vyhlásenie držiteľa rádioaktívnych odpadov zabezpečí ich príjemca. Vyhlásenie bude obsahovať aj spôsob riešenia finančných náležitostí spojených so spätnou prepravou rádioaktívnych odpadov.

(6)

Povolenie na spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov, ak sa ich preprava nedokončí, vydá úrad.

(7)

Úrad zašle žiadosť podľa odseku 4 na vyjadrenie príslušným orgánom štátu, v ktorom sídli príjemca rádioaktívnych odpadov (ďalej len „štát určenia“), a tranzitných štátov.

(8)

Jednou žiadosťou možno požiadať o povolenie na viacero prepráv rádioaktívnych odpadov podľa odseku 4, ak súčasne

a)

majú rádioaktívne odpady zhodné fyzikálne, chemické a rádiologické vlastnosti,

b)

sa preprava vykoná medzi rovnakým držiteľom a rovnakým príjemcom rádioaktívnych odpadov a zahŕňa tie isté príslušné orgány,

c)

rádioaktívne odpady

1.

vstúpia na územie členského štátu z iného štátu cez ten istý hraničný priechod,

2.

vystúpia z územia členského štátu do iného štátu cez ten istý hraničný priechod,

d)

príslušné orgány štátov zúčastňujúcich sa na preprave nerozhodnú inak.

(9)

Úrad odpovie na žiadosť podľa odseku 4 zaslanú príslušným orgánom členského štátu, z ktorého držiteľ rádioaktívnych odpadov tieto odpady odosiela (ďalej len „štát pôvodu“), na štandardizovanom dokumente, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3 časti B, do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti.

(10)

Ak je to potrebné, úrad si môže vyžiadať od príslušného orgánu štátu pôvodu ďalší mesiac na posúdenie žiadosti podľa odseku 4.

(11)

Ak úrad nedostane vyjadrenie k žiadosti zaslanej podľa odseku 4 od príslušných orgánov štátu určenia a tranzitných štátov v lehotách uvedených v odseku 9 alebo 10, bude sa považovať ich postoj za súhlas s prepravou rádioaktívnych odpadov, ak tieto štáty vopred neinformovali Európsku komisiu, že s takýmto postupom automatického povoľovania prepráv rádioaktívnych odpadov nesúhlasia.

(12)

Ak úrad žiadosť zamietne alebo vydá povolenie s podmienkami, uvedie aj dôvody tohto zamietnutia alebo podmienok.

(13)

Ak úrad vydáva povolenie na prepravu rádioaktívnych odpadov, ktorá má podobný charakter ako preprava, ktorú už povolil príslušný orgán členského štátu určenia alebo členského štátu tranzitu, úrad nemôže uložiť prísnejšie podmienky.

(14)

Úrad vydá povolenie na prepravu rádioaktívnych odpadov do členských štátov, až keď bude žiadosť podľa odseku 4 schválená príslušnými orgánmi členského štátu určenia a tranzitných členských štátov. O vydaní tohto povolenia úrad informuje tieto príslušné orgány na štandardizovanom dokumente, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3 časti C.

(15)

Úplne vyplnené štandardizované dokumenty sa priložia k sprievodnej dokumentácii pri preprave rádioaktívnych odpadov do členských štátov. Ak sa rádioaktívne odpady prepravujú po železnici, tieto štandardizované dokumenty sa predložia príslušným orgánom dotknutých členských štátov. Zoznam zásielok musí zostaviť držiteľ rádioaktívnych odpadov pred každou prepravou na štandardizovanom dokumente uvedenom v prílohe č. 3 časti D. Tento dokument sprevádza rádioaktívny odpad počas prepravy. Po jej skončení je dokument priložený k oznámeniu o prijatí.

(16)

Príjemca rádioaktívnych odpadov z členských štátov potvrdí úradu do 15 dní od príjmu rádioaktívnych odpadov ich príjem na štandardizovanom dokumente uvedenom v prílohe č. 3 časti E. Úrad zašle kópiu tohto potvrdenia príslušným orgánom dotknutých členských štátov.

(17)

Ak úrad obdrží od členského štátu určenia potvrdenie o príjme rádioaktívnych odpadov prepravovaných zo Slovenskej republiky, zašle kópiu tohto potvrdenia pôvodnému držiteľovi rádioaktívnych odpadov.

(18)

Žiadosť o povolenie na prepravu rádioaktívnych odpadov z členských štátov alebo z iných štátov predkladá úradu príjemca rádioaktívnych odpadov na štandardizovanom dokumente uvedenom v prílohe č. 3 časti A. Príjemca rádioaktívnych odpadov sa v tomto prípade považuje za ich držiteľa a úrad postupuje voči príslušným orgánom tranzitných členských štátov ako príslušný orgán odosielajúceho členského štátu únie na základe jeho informácií.

(19)

Ak rádioaktívne odpady prepravované z iného štátu príjemcovi v inom štáte vstúpia na územie členského štátu cez územie Slovenskej republiky, považuje sa Slovenská republika za odosielajúci členský štát a úrad koná na základe informácií poskytnutých osobou zodpovednou za prepravu rádioaktívnych odpadov cez územie Slovenskej republiky.

(20)

Úrad pri posudzovaní žiadosti o povolenie na prepravu rádioaktívnych odpadov do iného štátu informuje príslušný orgán tohto štátu, ak preprava rádioaktívnych odpadov do takéhoto štátu nie je vopred zakázaná podľa § 3 ods. 8, o pripravovanej preprave a o vydaní povolenia na prepravu; na tento účel sa použije štandardizovaný dokument uvedený v prílohe č. 3 časti B.

(21)

Držiteľ rádioaktívnych odpadov, ktorému úrad vydal povolenie na ich prepravu do iného štátu, písomne informuje úrad o príjme týchto rádioaktívnych odpadov v štáte určenia do dvoch týždňov od ich príjmu. Písomná informácia obsahuje aj

a)

informáciu o poslednej colnici, ktorá prepustila rádioaktívne odpady cez hranicu členského štátu do iného štátu,

b)

vyhlásenie príjemcu, že rádioaktívne odpady boli prijaté v mieste určenia, s uvedením colnice, ktorá prepustila rádioaktívne odpady na územie štátu určenia.

(22)

Ak úrad vydal povolenie na prepravu rádioaktívnych odpadov, umožní ich spätnú prepravu po ich spracovaní alebo úprave, ak nebude možné rádioaktívne odpady prepraviť ich príjemcovi a budú splnené požiadavky ustanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá úrad, a požiadavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.20)

(23)

Ak držiteľ rádioaktívnych odpadov nie je zároveň pôvodcom rádioaktívnych odpadov, je ich pôvodca oprávnený zmluvne previesť zodpovednosť za ne na držiteľa rádioaktívnych odpadov a v lehote do 15 dní od podpísania zmluvy je povinný o tejto skutočnosti informovať úrad.

(24)

Štandardizované dokumenty uvedené v prílohe č. 3 musia byť vyplnené v súlade s poznámkami uvedenými v jednotlivých častiach týchto dokumentov.

(25)

Príslušným orgánom v Slovenskej republike na vykonávanie povoľovania a dozoru prepráv rádioaktívnych odpadov medzi členskými štátmi a do a zo Spoločenstva je úrad. Úrad zašle Európskej komisii svoj názov a adresu a všetky potrebné informácie pre rýchlu komunikáciu, ako aj jeho možný nesúhlas s automatickým postupom schvaľovania do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Úrad zašle Európskej komisii akúkoľvek zmenu informácií potrebných pre rýchlu komunikáciu bezodkladne po ich vzniku.

(26)

Úrad informuje Európsku komisiu raz za dva roky, prvýkrát do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o

a)

uplatnení ustanovení odsekov 4 až 22,

b)

prepravách rádioaktívnych odpadov cez územie Slovenskej republiky.

§ 17

Umiestnenie stavieb jadrových zariadení

(1)

Úrad rozhodne o vydaní súhlasu na umiestnenie stavby jadrového zariadenia na základe písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode A a na základe vyjadrenia Európskej komisie podľa osobitného predpisu.21)

(2)

Na posúdenie vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie podľa osobitného predpisu,8) ako aj potenciálneho vplyvu okolitého prostredia na jadrové zariadenie vydá úrad stanovisko na základe žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode A.

(3)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode A ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 18

Stavebné povolenie na stavby jadrových zariadení

(1)

Na stavebné konanie pre stavby jadrových zariadení sa vzťahuje osobitný predpis22) a tento zákon.

(2)

Stavbu jadrového zariadenia môže uskutočňovať len držiteľ platného stavebného povolenia vydaného v súlade s osobitným predpisom.23)

(3)

Úrad rozhodne o vydaní stavebného povolenia na stavbu jadrového zariadenia na základe písomnej žiadosti stavebníka o stavebné povolenie doloženej dokumentáciou vyžadovanou osobitným predpisom11) a dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode B.

(4)

Na stavby jadrových zariadení s osobitným zásahom do zemskej kôry, ako sú podzemné úložiská, sa vzťahujú osobitné predpisy,24) ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode B ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 19

Uvádzanie jadrových zariadení do prevádzky a prevádzka jadrových zariadení

(1)

Uvádzať jadrové zariadenie do prevádzky a prevádzkovať jadrové zariadenie môže len držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku.

(2)

Začiatok uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky je zavezenie prvého palivového článku jadrového paliva do jadrového reaktora, ako aj začatie nakladania s jadrovými materiálmi alebo rádioaktívnymi odpadmi, alebo vyhoretým jadrovým palivom v jadrových zariadeniach, ktorých súčasťou nie je jadrový reaktor.

(3)

Povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky vydá úrad po predložení písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode C. Toto povolenie je súčasťou povolenia na predčasné užívanie stavby podľa osobitného predpisu.25)

(4)

Súhlas na ďalšiu etapu uvádzania do prevádzky vydá úrad po predložení písomnej žiadosti držiteľa povolenia podľa odseku 3 po posúdení správy o vyhodnotení predchádzajúcej etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky.

(5)

Prevádzka jadrového zariadenia sa člení na skúšobnú prevádzku a prevádzku.

(6)

Súhlas na skúšobnú prevádzku vydá úrad po predložení písomnej žiadosti doloženej správou o vyhodnotení uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky. Tento súhlas je súčasťou súhlasu na dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku podľa osobitného predpisu.26)

(7)

Po kladnom vyhodnotení skúšobnej prevádzky na návrh držiteľa povolenia úrad začne kolaudačné konanie podľa osobitného predpisu.27)

(8)

Držiteľ povolenia musí zaznamenávať a uchovávať údaje o prevádzke jadrového zariadenia dôležité pre vyraďovanie, ktoré sú uvedené v koncepčnom pláne vyraďovania. Súčasne je povinný zabezpečovať účelovo viazané prostriedky na úhradu nákladov spojených s vyraďovaním.28)

(9)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode C a správy podľa odsekov 4 a 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 20

Vyraďovanie

(1)

Po ukončení prevádzky jadrového zariadenia je držiteľ povolenia na prevádzku povinný zabezpečiť vyraďovanie. Za vyraďovanie zodpovedá držiteľ povolenia na etapu vyraďovania.

(2)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred plánovaným odstavením jadrového zariadenia na účel ukončenia prevádzky predložiť dokumentáciu podľa osobitného predpisu8) a doplniť ju tak, aby vyhovovala požiadavkám na obsah koncepčného plánu vyraďovania.

(3)

Povolenie na etapu vyraďovania vydá úrad na základe písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode D.

(4)

Ak vyraďovanie vyžaduje výstavbu a využívanie nových technologických celkov na území ohraničenom hranicami vyraďovaného jadrového zariadenia, platia pre predkladanie, posudzovanie a schvaľovanie dokumentácie primerane požiadavky podľa § 18 a 19.

(5)

Konvenčný odpad z vyraďovania je nerádioaktívny odpad, ktorý vznikol výlučne v procese vyraďovania a na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.29)

(6)

Úrad rozhodne o vyňatí jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona na základe písomnej žiadosti držiteľa povolenia na vyraďovanie doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode F.

(7)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bodoch D a F ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 21

Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom

(1)

Za bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi pred ich prevzatím na úložisko zodpovedá pôvodca rádioaktívnych odpadov.

(2)

Úprava rádioaktívnych odpadov sú činnosti vedúce k vytvoreniu formy vhodnej na ich prepravu a ukladanie alebo ich skladovanie.

(3)

S rádioaktívnymi odpadmi sa musí nakladať tak, aby sa

a)

zachovala podkritickosť,

b)

zabezpečil odvod zostatkového tepla,

c)

minimalizovali účinky ionizujúceho žiarenia na obsluhu, obyvateľstvo a životné prostredie,2)

d)

prihliadalo na vlastnosti ovplyvňujúce jadrovú bezpečnosť, ako sú toxicita, horľavosť, výbušnosť a iné nebezpečné vlastnosti.

(4)

Tvorba rádioaktívnych odpadov a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa musia riadiť technickými a organizačnými opatreniami tak, aby sa ich množstvo a aktivita udržiavali na najnižšej racionálne dosiahnuteľnej úrovni.

(5)

Za ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia a inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov vrátane uzatvorenia úložiska a jeho inštitucionálnej kontroly zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(6)

Úložisko rádioaktívnych odpadov možno umiestniť len na pozemku, ktorý je vo vlastníctve štátu, v súlade so schválenou Koncepciou územného rozvoja Slovenska a ďalšou schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

(7)

Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi vrátane nákladov na zabezpečenie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska uhrádza pôvodca rádioaktívnych odpadov, ak osobitným zákonom nie je ustanovené inak.28)

(8)

Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný bezpečne nakladať s rádioaktívnymi odpadmi, úrad určí iného držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. V rozhodnutí úrad vymedzí rozsah nakladania s týmito rádioaktívnymi odpadmi.

(9)

Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca, alebo náklady, ktoré vynakladá držiteľ povolenia určený úradom podľa odseku 8, uhrádza Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Ak sa pôvodca rádioaktívnych odpadov zistí dodatočne, je povinný uhradiť náklady vzniknuté pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi tomuto fondu.

(10)

Všetky činnosti pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musia smerovať k ich bezpečnému uloženiu.

(11)

Dovoz rádioaktívnych odpadov na územie Slovenskej republiky je zakázaný okrem prípadov, v ktorých je dodržaný postup podľa § 16, a okrem úradom povoleného dovozu rádioaktívnych odpadov,

a)

ktoré vznikli prepracovaním a úpravou rádioaktívnych materiálov vyvezených na tento účel a ich spätný dovoz bol úradom vopred povolený,

b)

na účely ich spracovania alebo úpravy na území Slovenskej republiky, ak vývoz materiálu s alikvotnou aktivitou je zmluvne zabezpečený a úradom povolený.

(12)

Ustanovenia odsekov 1 až 11 sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, pričom držiteľ povolenia, ktorý vyhoreté jadrové palivo vyprodukoval, zodpovedá za nakladanie s týmto vyhoretým jadrovým palivom až po jeho odovzdanie a jeho prevzatie na úložisko.

(13)

Podrobnosti o požiadavkách na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom s dôrazom na jeho skladovanie a ukladanie a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich tvorby, roztriedenia rádioaktívnych odpadov do tried a podrobnosti o požiadavkách pri ich dovoze, o požiadavkách na rozsah a obsah dokumentácie pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, o požiadavkách na zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, o požiadavkách na evidenciu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 22

Uzatvorenie úložiska a inštitucionálne opatrenia

(1)

Uzatvorenie úložiska sú administratívne a technické činnosti po ukončení umiestňovania rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska.

(2)

Inštitucionálna kontrola je súbor činností, ktorými právnická osoba podľa § 3 ods. 9 zabezpečuje kontrolu vstupu na územie úložiska a kontrolu a údržbu funkčnosti jeho bariér po uzatvorení úložiska v čase ustanovenom v bezpečnostnej dokumentácii.

(3)

Povolenie na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu vydá úrad po predložení písomnej žiadosti držiteľa povolenia na prevádzku úložiska doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode E.

(4)

Držiteľ povolenia vykonáva opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa po uzatvorení úložiska

a)

uchovávali záznamy,

b)

vykonávala inštitucionálna kontrola úložiska,

c)

vykonal nápravný zásah, ak je to nevyhnutné v prípade neplánovaného úniku rádioaktívnych látok.

(5)

Rozsah záznamov podľa odseku 4 písm. a) a rozsah inštitucionálnej kontroly podľa odseku 4 písm. b) určí úrad v podmienkach povolenia.

(6)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode E ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 23

Jadrová bezpečnosť

(1)

Za jadrovú bezpečnosť zodpovedá držiteľ povolenia. Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť dostatočné finančné zdroje a ľudské zdroje na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti vrátane nevyhnutnej inžinierskej a technickej podpornej činnosti vo všetkých oblastiach súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou. Držiteľ povolenia musí bezpečnostným aspektom venovať prednostnú pozornosť pred všetkými ostatnými aspektmi povolenej činnosti.

(2)

Počas prevádzky alebo počas vyraďovania jadrového zariadenia je držiteľ povolenia povinný vykonávať pravidelné, komplexné a systematické hodnotenie jadrovej bezpečnosti (ďalej len „periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti“) s prihliadnutím na aktuálny stav poznatkov v oblasti hodnotenia jadrovej bezpečnosti a prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

(3)

Na vykonávanie činností na jadrovom zariadení, najmä na obsluhu, údržbu, kontrolu a skúšky vybraných zariadení, musí držiteľ povolenia vydať prevádzkové predpisy. Tieto predpisy musia byť v súlade s podmienkami povolenia. Držiteľ povolenia musí tieto predpisy aktualizovať a dopĺňať podľa aktuálneho stavu jadrového zariadenia.

(4)

Držiteľ povolenia môže realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. u) len po predchádzajúcom odsúhlasení alebo schválení úradom a v prípadoch uvedených v osobitných predpisoch21) aj po stanovisku Európskej komisie.

(5)

Držiteľ povolenia môže realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. v) len po ich predchádzajúcom ohlásení úradu a po posúdení úradom podľa § 4 ods. 2 písm. g) druhého bodu.

(6)

O zmenách na jadrovom zariadení podľa § 2 písm. u) alebo v) musí držiteľ povolenia viesť samostatnú evidenciu.

(7)

Periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti je držiteľ povolenia povinný vykonávať v intervaloch a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad.

(8)

Podrobnosti o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení pri ich umiestňovaní, projektovaní, výstavbe, uvádzaní do prevádzky, prevádzke, vyraďovaní a uzatvorení úložiska, ako aj kritériá pre kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 24

Odborná spôsobilosť

(1)

Odborná spôsobilosť je súhrn odborných vedomostí, praktických skúseností, znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia, potrebných na výkon pracovných činností zamestnanca držiteľa povolenia. Odborná spôsobilosť sa získava úspešným absolvovaním odbornej prípravy v špecializovanom zariadení.

(2)

Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn odborných vedomostí, praktických skúseností, zásadných postojov a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, ktorá je nutná na výkon pracovných činností s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť.

(3)

Vykonávať pracovné činnosti, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, môžu len odborne spôsobilí zamestnanci, ktorých odbornú spôsobilosť preverila odborná komisia zriadená prevádzkovateľom špecializovaného zariadenia a vydala im osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

(4)

Vybraní zamestnanci držiteľa povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie sú zamestnanci vykonávajúci pracovné činnosti, ktoré majú priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť, majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získané v Slovenskej republike alebo na území členských štátov,30) ukončili odbornú prípravu, sú zdravotne spôsobilí a psychicky spôsobilí, ktorých osobitnú odbornú spôsobilosť preverila skúšobná komisia zriadená úradom a úrad im vydal preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti.

(5)

Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti vydá úrad na základe žiadosti držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) po splnení kvalifikačných požiadaviek podľa odsekov 2 a 4, preukázaní zdravotnej spôsobilosti,31) psychickej spôsobilosti, ukončení odbornej prípravy a úspešnom vykonaní skúšky pred skúšobnou komisiou zriadenou úradom.

(6)

Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) a j) je povinný zabezpečiť pravidelné prehliadky zamestnancov32) zamerané na zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť, ak je potrebná na výkon pracovných činností zamestnancov.

(7)

Prevádzkovateľ špecializovaného zariadenia môže vykonávať odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení len na základe povolenia. Odborná príprava sa vykonáva v súlade so schváleným systémom prípravy podľa programov prípravy.

(8)

Povolenie prevádzkovateľovi špecializovaného zariadenia vydáva úrad na základe písomnej žiadosti po posúdení technického vybavenia používaného pri tejto príprave a odbornej spôsobilosti zamestnancov žiadateľa o povolenie.

(9)

Zamestnanci prevádzkovateľa špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu vybraných zamestnancov a ich výcvik na simulátore (ďalej len „lektori“), môžu túto činnosť vykonávať len na základe preukazu o odbornej spôsobilosti v oblasti danej odbornej prípravy. Podrobnosti o overovaní a podmienky overenia odbornej spôsobilosti lektorov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

(10)

Zamestnanci prevádzkovateľa špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú prípravu vybraných zamestnancov alebo odborne spôsobilých zamestnancov počas ich stáže a výcviku na pracovnom mieste (ďalej len „inštruktori“), môžu túto činnosť vykonávať po splnení kvalifikačných požiadaviek ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá úrad.

(11)

Povolenie na odbornú prípravu podľa odseku 8 vydáva úrad na päť rokov.

(12)

Ak občan členského štátu s kvalifikovaným povolaním podľa prílohy č. 4 má záujem o voľné pracovné miesto v jadrových zariadeniach v Slovenskej republike, nemôže byť diskriminovaný na základe národnosti alebo štátnej príslušnosti.

(13)

Na účely tohto zákona sa kvalifikovaným povolaním podľa prílohy č. 4 rozumie regulované povolanie podľa osobitného predpisu,33) ak tento zákon neustanovuje inak.

(14)

Na účely tohto zákona osobitným školením, na základe ktorého získa občan členského štátu osobitné vedomosti z oblasti jadrovej energie podľa prílohy č. 4, sa rozumie regulované vzdelávanie podľa osobitného predpisu,34) ak tento zákon neustanovuje inak.

(15)

Na účely tohto zákona sa regulované vzdelávanie uznáva podľa osobitného predpisu,35) ak tento zákon neustanovuje inak.

(16)

Odborná kvalifikácia v oblasti jadrovej energetiky s vplyvom na jadrovú bezpečnosť na základe uznaného regulovaného vzdelávania podľa odseku 14 je rovnocenná s odbornou spôsobilosťou podľa odseku 1, ak tento zákon alebo osobitný predpis36) neustanovuje inak.

(17)

Odborná kvalifikácia v oblasti jadrovej energetiky s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť na základe uznaného regulovaného vzdelávania podľa odseku 14 je rovnocenná s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa odseku 2, ak tento zákon alebo osobitný predpis36) neustanovuje inak.

(18)

Podrobnosti o odbornej príprave, o činnostiach odborne spôsobilých zamestnancov a vybraných zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) a j) a o ich poverovaní na výkon pracovných činností, o podmienkach overovania ich odbornej spôsobilosti a osobitnej odbornej spôsobilosti vrátane vydávaní preukazov o osobitnej odbornej spôsobilosti, o zriaďovaní odbornej komisie a skúšobnej komisie, o dokumentácii potrebnej k žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 8, o požiadavkách na lektorov odbornej prípravy a inštruktorov odbornej prípravy a o podmienkach overovania ich odbornej spôsobilosti vrátane vydávaní preukazov o odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 25

Zabezpečovanie kvality

(1)

Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 2 a 3 písm. a) až g), j) a k) je povinný vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru, postupy a zdroje na zabezpečovanie kvality jadrových zariadení (ďalej len „systém kvality“).

(2)

Za určenie a dodržiavanie požiadaviek na kvalitu jadrových zariadení, vybraných zariadení, ich kategorizáciu do bezpečnostných tried v oblasti využívania jadrovej energie vrátane dodávok zariadení a služieb zodpovedá držiteľ povolenia.

(3)

Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 musia zodpovedať významu zariadení a významu činností z hľadiska jadrovej bezpečnosti.

(4)

Dokumentáciu systému kvality držiteľa povolenia, požiadavky na kvalitu jadrových zariadení, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení schvaľuje úrad.

(5)

Podrobnosti o požiadavkách na dokumentáciu systému kvality držiteľa povolenia, ako aj podrobnosti o požiadavkách na kvalitu jadrových zariadení, podrobnosti o požiadavkách na kvalitu vybraných zariadení a podrobnosti o rozsahu ich schvaľovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 26

Fyzická ochrana

(1)

Neoprávnená činnosť s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom je činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávaná s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia, rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.

(2)

Sabotáž je akýkoľvek úmyselný čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok život, zdravie alebo majetok obyvateľstva alebo životné prostredie.

(3)

Za fyzickú ochranu zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.

(4)

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť, aby osoby, ktoré sa s jeho súhlasom zdržujú v jadrovom zariadení alebo sa podieľajú na činnostiach podľa § 12 a 21, alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavali požiadavky fyzickej ochrany.

(5)

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie

a)

bezúhonnosti osôb vstupujúcich do jadrového zariadenia alebo zúčastňujúcich sa na preprave rádioaktívnych materiálov okrem

1.

osôb, u ktorých sa bezúhonnosť vyžaduje a preukazuje na účel výkonu činností podľa osobitných predpisov,37) a osôb nimi sprevádzaných alebo

2.

osôb sprevádzaných určenými zamestnancami držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) a j),

b)

bezúhonnosti a spoľahlivosti osôb prichádzajúcich do styku s jadrovými materiálmi I. a II. kategórie, osôb zabezpečujúcich fyzickú ochranu, osôb vstupujúcich bez sprevádzania určenými zamestnancami držiteľa povolenia do vnútorného priestoru jadrových zariadení,

c)

zdravotnej a psychickej spôsobilosti všetkých osôb, ktoré výkonom pracovnej činnosti môžu mať vplyv na jadrovú bezpečnosť.

(6)

Pri neoprávnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom zariadení, neoprávnenej činnosti pri preprave rádioaktívnych materiálov alebo hrozbe uskutočnenia takejto činnosti poskytuje na požiadanie držiteľa povolenia pomoc v rozsahu svojej pôsobnosti Policajný zbor alebo Železničná polícia.

(7)

Pri zistení skutočností podľa odseku 6 je držiteľ povolenia povinný vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať Policajný zbor alebo Železničnú políciu a úrad.

(8)

Ak držiteľ povolenia nie je schopný zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou a s podmienkami povolenia, je povinný ju na základe preukázateľnej žiadosti zabezpečiť v súčinnosti s Policajným zborom. Policajný zbor je povinný na zmluvnom základe takejto žiadosti vyhovieť.

(9)

Podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie fyzickej ochrany vrátane zaradenia jadrového zariadenia alebo jadrového materiálu do kategórií na zabezpečenie fyzickej ochrany ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 27

Prevádzkové udalosti na jadrovom zariadení a udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov

(1)

Prevádzková udalosť je udalosť, pri ktorej došlo na jadrovom zariadení k ohrozeniu alebo porušeniu jadrovej bezpečnosti počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, počas jeho prevádzky, počas etapy vyraďovania alebo počas uzatvorenia úložiska.

(2)

Udalosť pri preprave je udalosť pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorá spôsobila nesúlad s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť pri preprave rádioaktívnych materiálov.

(3)

Prevádzkové udalosti a udalosti pri preprave sa delia na

a)

poruchu, ktorá spôsobila

1.

ohrozenie jadrovej bezpečnosti bez priameho ohrozenia plnenia bezpečnostných funkcií,

2.

narušenie bezpečnostných bariér alebo iných bezpečnostných opatrení bez priamych následkov,

3.

vyvolanie plynutia limít a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania,

4.

porušenie limít a podmienok bez priamych následkov na plnenie bezpečnostných funkcií,

5.

aktiváciu bezpečnostných systémov alebo ich aktiváciu zo skutočných príčin, ale bez priamych následkov,

6.

porušenie technických podmienok alebo prepravných predpisov pri preprave bez priamych následkov,

7.

iné narušenie spoľahlivosti zariadení vyžadujúce nápravné opatrenia na odstránenie následkov,

8.

únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia, pri ktorom nie sú prekročené limity ožiarenia,2)

b)

nehodu, ktorá spôsobila

1.

ohrozenie alebo narušenie plnenia bezpečnostných funkcií,

2.

zlyhanie bezpečnostných systémov alebo aktiváciu bezpečnostných systémov zo skutočných príčin, ktorá vyžaduje opatrenia na odstránenie následkov,

3.

závažné narušenie alebo zlyhanie bezpečnostných bariér,

4.

únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia s prekročením limít ožiarenia,2)

c)

haváriu, ktorá spôsobila únik rádioaktívnych látok, ktorý vyžaduje uplatnenie opatrení na ochranu obyvateľstva.

(4)

Držiteľ povolenia je povinný

a)

vypracovať záväzné postupy na riešenie udalostí podľa odseku 3,

b)

včas vykonať preventívne a zabezpečovacie opatrenia a bezodkladne odstraňovať stavy, ktoré by mohli ohroziť jadrovú bezpečnosť, život alebo zdravie osôb,

c)

ohlasovať úradu nedostatky zistené pri prevádzke, údržbe alebo kontrole, ktoré by mohli viesť k vzniku udalostí podľa odseku 3,

d)