Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

aktiváciu bezpečnostných systémov alebo ich aktiváciu zo skutočných príčin, ale bez priamych následkov,

6.

porušenie technických podmienok alebo prepravných predpisov pri preprave bez priamych následkov,

7.

iné narušenie spoľahlivosti zariadení vyžadujúce nápravné opatrenia na odstránenie následkov,

8.

únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia, pri ktorom nie sú prekročené limity ožiarenia,2)

b)

nehodu, ktorá spôsobila

1.

ohrozenie alebo narušenie plnenia bezpečnostných funkcií,

2.

zlyhanie bezpečnostných systémov alebo aktiváciu bezpečnostných systémov zo skutočných príčin, ktorá vyžaduje opatrenia na odstránenie následkov,

3.

závažné narušenie alebo zlyhanie bezpečnostných bariér,

4.

únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia s prekročením limít ožiarenia,2)

c)

haváriu, ktorá spôsobila únik rádioaktívnych látok, ktorý vyžaduje uplatnenie opatrení na ochranu obyvateľstva.

(4)

Držiteľ povolenia je povinný

a)

vypracovať záväzné postupy na riešenie udalostí podľa odseku 3,

b)

včas vykonať preventívne a zabezpečovacie opatrenia a bezodkladne odstraňovať stavy, ktoré by mohli ohroziť jadrovú bezpečnosť, život alebo zdravie osôb,

c)

ohlasovať úradu nedostatky zistené pri prevádzke, údržbe alebo kontrole, ktoré by mohli viesť k vzniku udalostí podľa odseku 3,

d)

ohlasovať udalosti podľa odseku 3 úradu, a ak ide o nehody a havárie pri uvádzaní jadrového zariadenia do prevádzky, pri prevádzke jadrového zariadenia a jeho vyraďovaní, aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, zisťovať ich príčiny a vykonávať nápravné opatrenia,

e)

na základe zistených príčin vzniku prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave uplatňovať opatrenia na zabránenie ich opakovaniu,

f)

informovať verejnosť o nehode, havárii, opatreniach na ochranu zdravia a o činnostiach, ktoré je potrebné vykonať v prípade takejto nehody alebo havárie.

(5)

Nehodu alebo haváriu pri preprave je držiteľ povolenia povinný ohlásiť úradu, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.

(6)

Úrad zisťuje príčiny a okolnosti vzniku nehôd a havárií, ako aj vybraných porúch.

(7)

Podrobnosti o spôsobe ohlasovania prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave, podrobnosti o zisťovaní ich príčin ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 28

Havarijné plánovanie a havarijná pripravenosť

(1)

Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a na zisťovanie a zmierňovanie a odstraňovanie následkov úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave rádioaktívnych materiálov.

(2)

Havarijné plány sa delia na

a)

predbežný vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení počas jeho alebo ich výstavby,

b)

vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení, ktoré prevádzkuje jeden držiteľ povolenia, a väzbu na plán ochrany obyvateľstva,38)

c)

plán ochrany obyvateľstva, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva v oblasti ohrozenia počas úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia, ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán,

d)

havarijný dopravný poriadok, ktorý obsahuje opatrenia počas nehody alebo havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov.

(3)

Držiteľ povolenia je povinný prijať preventívne opatrenia, ako aj opatrenia na zdolanie alebo zmiernenie následkov nehôd a havárií jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov. O opatreniach a postupoch je držiteľ povolenia povinný informovať verejnosť.

(4)

Na zabezpečenie povinností podľa odseku 3 je držiteľ povolenia povinný zriadiť osobitné pracovisko a vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru.

(5)

Úrad schvaľuje veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením pre každé jadrové zariadenie na základe žiadosti v konaní o udelenie príslušného povolenia. Na základe schválenej veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením krajské úrady dotknuté havarijným plánovaním rozhodnutím zaradia obce do oblasti ohrozenia. Ak je jedna osoba žiadateľom o príslušné povolenie vo vzťahu k viacerým jadrovým zariadeniam nachádzajúcim sa na území, pre ktoré bol vypracovaný aj spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa tieto jadrové zariadenia za jedno jadrové zariadenie a oblasť ohrozenia je len jedna spoločná.

(6)

Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie je povinný zabezpečiť systémy monitorovania jadrového zariadenia, ako aj v oblasti ohrozenia.

(7)

Orgány štátnej správy, obce, fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracúvaní havarijných plánov v rámci svojej pôsobnosti a poskytovať si navzájom potrebné podklady.

(8)

Žiadateľ o vydanie povolenia je povinný predložiť úradu na schválenie vnútorný havarijný plán po jeho posúdení Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné schválenie.

(9)

Plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia sú povinné krajské úrady predložiť úradu na posúdenie najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.

(10)

Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný predložiť havarijný dopravný poriadok na posúdenie úradu najneskôr šesť mesiacov pred prvým plánovaným uskutočnením prepravy rádioaktívnych materiálov a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.

(11)

Držitelia povolení alebo krajské úrady sú povinné predložiť havarijné plány na opätovné posúdenie alebo schválenie v termíne kratšom ako päť rokov, ak nastali zmeny jadrového zariadenia podľa § 2 písm. u), organizačnej štruktúry podľa odseku 4 alebo prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo havárie jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, zmeny vo veľkosti oblasti ohrozenia, zmeny vo veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia alebo zmeny v zabezpečení prepravy rádioaktívnych materiálov, alebo zmeny na základe výsledkov cvičení a kontrol.

(12)

Havarijný plán

a)

podľa odseku 2 písm. c) schvaľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

b)

podľa odseku 2 písm. d) schvaľuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

(13)

Schválené havarijné plány a schválené veľkosti oblastí ohrozenia jadrovým zariadením sú záväzné pre všetky orgány štátnej správy, obce, ako aj pre všetky fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním.

(14)

Držitelia povolenia alebo krajské úrady musia postupy podľa havarijných plánov pred uvedením jadrového zariadenia do prevádzky alebo pred uskutočnením prvej prepravy rádioaktívnych materiálov precvičiť a následne ich musia držitelia povolenia alebo krajské úrady v pravidelných intervaloch precvičovať, cvičenia vyhodnocovať a na základe výsledkov prijímať nápravné opatrenia.

(15)

Držiteľ povolenia je povinný oboznámiť svojich zamestnancov s predbežným vnútorným havarijným plánom, s vnútorným havarijným plánom a zaškoliť určených zamestnancov na výkon funkcií podľa príslušného vnútorného havarijného plánu. Ostatné osoby nachádzajúce sa na území jadrového zariadenia s vedomím držiteľa povolenia musí držiteľ povolenia poučiť o ich povinnostiach počas vzniku nehody alebo havárie.

(16)

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oboznámiť osoby podieľajúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov s havarijným dopravným poriadkom a zaškoliť určené osoby na výkon funkcií podľa havarijného dopravného poriadku. Ostatné osoby zúčastňujúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov musí držiteľ povolenia poučiť o ich povinnostiach, ak vznikne nehoda a havária pri preprave rádioaktívnych materiálov.

(17)

Dotknuté orgány štátnej správy a obce sú povinné oboznámiť verejnosť v oblasti ohrozenia s opatreniami na ochranu obyvateľstva pre prípad nehody alebo havárie jadrového zariadenia alebo nehody a havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov.

(18)

Dotknuté orgány štátnej správy a obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby sú povinné zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva alebo havarijným dopravným poriadkom na precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení a v určenom rozsahu aj na likvidácii následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení alebo nehôd alebo havárií pri preprave rádioaktívnych materiálov.

(19)

Realizáciu cvičení a hodnotenie priebehu a následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení a pri preprave rádioaktívnych materiálov a prípravu návrhov opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup zabezpečuje úrad na svojom pracovisku vybavenom potrebnými technickými prostriedkami.

(20)

Držiteľ povolenia je povinný na vlastné náklady a orgány štátnej správy a ich podriadené organizácie sú povinné bezodplatne poskytovať úradu vo forme, rozsahu a spôsobom, ako sú požadované úradom, údaje potrebné na zabezpečenie havarijnej pripravenosti, na prípravu a realizáciu cvičení, na hodnotenie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov a na prognózu ich vývoja, ako sú technologické údaje jadrových zariadení, údaje z radiačného monitorovania, meteorologické údaje a ďalšie údaje.

(21)

Podrobnosti o obsahu havarijných plánov, podrobnosti o postupe pri ich predkladaní a schvaľovaní, opatreniach, postupoch a činnostiach vrátane stanovenia stupňov závažnosti udalostí podľa medzinárodných kritérií, podrobnosti o informovaní úradu a verejnosti, podrobnosti o náležitostiach podkladov potrebných k žiadosti o schválenie veľkosti oblasti ohrozenia, veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia vrátane termínu predloženia žiadosti, podrobnosti o systémoch monitorovania, podrobnosti o školeniach, o precvičovaní a o aktualizácii havarijných plánov, podrobnosti o poskytovaných dátach a časovom priebehu nehody alebo havárie na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 29

Zodpovednosť za jadrovú škodu

(1)

Na účely zodpovednosti za jadrovú škodu sa použijú ustanovenia medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.39) Ustanovenia všeobecných predpisov o zodpovednosti za škodu40) sa použijú len vtedy, ak medzinárodná zmluva alebo tento zákon neustanovujú inak.

(2)

Držiteľ povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, prevádzku jadrového zariadenia okrem úložísk a držiteľ povolenia na etapu vyraďovania alebo držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je zodpovedný za jadrovú škodu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná podľa odseku 1.

(3)

Ak je jedna osoba držiteľom povolenia podľa odseku 2 pre viacero jadrových zariadení nachádzajúcich sa na území, pre ktoré bol schválený aj spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa tieto jadrové zariadenia na účely zodpovednosti za jadrovú škodu za jedno jadrové zariadenie. Za jedno jadrové zariadenie nemožno však považovať viac jadrových zariadení nachádzajúcich sa na tom istom území, ktorých prevádzkovateľmi sú rôzni držitelia povolenia, aj keď tieto zariadenia na seba technicky nadväzujú.

(4)

Pri určovaní rozsahu a spôsobu náhrady jadrovej škody sa použijú ustanovenia všeobecných predpisov o zodpovednosti za škodu.40) Na určenie jadrovej škody sa použijú predpisy platné v dobe vzniku jadrovej udalosti, ktorá jadrovú škodu spôsobila. Právo na náhradu jadrovej škody sa premlčí, ak nárok na jej náhradu nebol uplatnený v lehote troch rokov odo dňa, keď sa poškodený o udalosti, ktorá viedla k jadrovej škode, a o tom, kto za ňu zodpovedá, dozvedel alebo mohol dozvedieť, najneskôr však v lehote 20 rokov odo dňa vzniku takejto udalosti, prípadne po uplynutí platnosti poistenia, ak bola platnosť poistenia dlhšia.

(5)

Jadrovou škodou je tiež škoda, ktorá vznikla vynaložením nákladov na nevyhnutné opatrenia na odvrátenie alebo zníženie ožiarenia alebo na obnovenie predošlého alebo obdobného stavu životného prostredia, ak tieto opatrenia boli vyvolané v dôsledku jadrovej udalosti a povaha veci to umožňuje.

(6)

Držiteľ povolenia podľa odseku 2 zodpovedá za jadrovú škodu spôsobenú každou jednotlivou jadrovou udalosťou, ak ide o

a)

jadrové zariadenia na energetické účely do 75 000 000 EUR,

b)

ostatné jadrové zariadenia a prepravy rádioaktívnych materiálov do 50 000 000 EUR.

§ 30

Finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu

(1)

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť krytie svojej zodpovednosti za jadrovú škodu do hodnoty ustanovenej v § 29 ods. 6 poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky.

(2)

Poistenie sa uzatvára alebo iná finančná zábezpeka sa ustanovuje zvlášť pre každé jadrové zariadenie alebo prepravu rádioaktívnych materiálov po zohľadnení odseku 4 a § 15 ods. 11.

(3)

Krytie zodpovednosti prevádzkovateľa za jadrovú škodu podľa odseku 1 musí trvať počas doby platnosti povolenia podľa § 29 ods. 2 a najmenej 20 rokov po jadrovej udalosti.

(4)

Z krytia zodpovednosti za jadrovú škodu sú vyňaté jadrové udalosti spôsobené malými množstvami jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorých sa nepredpokladá spôsobenie vzniku jadrovej škody. Podrobnosti o maximálnych limitách takýchto množstiev ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

(5)

Ak vznikne jadrová udalosť, je držiteľ povolenia povinný písomne oznámiť v oblasti ovplyvnenej touto udalosťou podľa zistení úradu a ostatných dotknutých orgánov, že za jadrovú škodu spôsobenú touto udalosťou zodpovedá. Toto písomné oznámenie musí byť verejne dostupné u držiteľa povolenia, na úrade a vo všetkých obciach v tejto oblasti.

§ 31

Výkon štátneho dozoru, inšpekčná činnosť a inšpektori jadrovej bezpečnosti

(1)

Úrad kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe, ako aj dodržiavanie rozsahu a podmienok uvedených v rozhodnutiach podľa § 4 a plnenie opatrení na odstránenie nedostatkov uvedených v protokoloch (ďalej len „inšpekčná činnosť“). Inšpekčnú činnosť úrad vykonáva u držiteľov povolení a u osôb, u ktorých je odôvodnený predpoklad, že využívajú jadrovú energiu na iné ako mierové účely alebo neoprávnene využívajú jadrovú energiu, alebo u osôb, u ktorých je dôvodné podozrenie, že porušujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú mierového využívania jadrovej energie a ktorými je Slovenská republika viazaná. Úrad vykonáva kontrolu aj u osôb, u ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania činností v oblasti využívania jadrovej energie podľa tohto zákona bez povolenia alebo súhlasu.

(2)

Inšpekčnú činnosť vykonáva úrad poverenými štátnymi zamestnancami (ďalej len „inšpektor“).

(3)

Inšpektor vykonáva inšpekčnú činnosť v štátnozamestnaneckom pomere v príslušnom odbore štátnej služby podľa osobitného predpisu37) v služobnom úrade, ktorým je úrad. Inšpektor musí spĺňať predpoklad vzdelania, nadobudnúť a preukázať príslušné kompetencie a úspešne vykonať inšpektorskú skúšku, čím splní osobitný kvalifikačný predpoklad. Inšpektorom v oblastiach zahŕňajúcich utajované skutočnosti môže byť len inšpektor, ktorý okrem splnenia predpokladov na inšpektora je navyše oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.6)

(4)

Zamestnanec úradu, ktorý je pripravovaný na funkciu inšpektora v čase pred vykonaním inšpektorskej skúšky, má postavenie inšpektora - čakateľa. Inšpekčnú činnosť môže vykonávať len v sprievode a pod dohľadom inšpektora.

(5)

Inšpektorská skúška sa skladá z písomnej a ústnej časti. Inšpektorská skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorej členov vymenuje predseda úradu. Účelom inšpektorskej skúšky je overiť, či inšpektor - čakateľ pozná a je schopný uplatňovať predpisy potrebné na výkon inšpekčnej činnosti v odbore, v ktorom bude inšpekčnú činnosť vykonávať.

(6)

Výsledok inšpektorskej skúšky skúšobná komisia oznámi inšpektorovi - čakateľovi do 15 dní. O úspešne vykonanej inšpektorskej skúške úrad vydá inšpektorovi - čakateľovi osvedčenie.

(7)

Po úspešne vykonanej inšpektorskej skúške na návrh predsedu skúšobnej komisie predseda úradu písomne vymenuje inšpektora - čakateľa do funkcie inšpektora a vydá mu preukaz inšpektora.

(8)

Predseda úradu a podpredseda úradu obdržia preukaz inšpektora dňom vymenovania do funkcie.

(9)

Inšpektor sa pri výkone inšpekčnej činnosti preukazuje preukazom inšpektora.

(10)

Inšpekčná činnosť sa môže vykonávať len spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie a bezpečnosť ľudí a životné prostredie.

(11)

Inšpektor je oprávnený

a)

vstupovať kedykoľvek bez obmedzenia do objektov držiteľov povolení a do priestorov jadrových zariadení a do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia alebo sa nakladá s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom, vykonávať v nich inšpekčnú činnosť, presvedčovať sa u odborne spôsobilých zamestnancov, vybraných zamestnancov, ak práve nevykonávajú činnosť s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť, o ich znalostiach predpisov, zisťovať stav, príčiny a následky prevádzkovej udalosti a udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj kontrolovať stav havarijnej pripravenosti, vykonávať kontrolu dodržiavania jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany, dodržiavania prevádzkových predpisov, preverovať odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľa povolenia a zúčastňovať sa na vyšetrovaní prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov,

b)

vykonávať kontrolu, zúčastňovať sa na skúškach a vykonávať úkony s cieľom zisťovať, či sa dodržiavajú požiadavky vyplývajúce z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe a podmienok uvedených v rozhodnutiach úradu a v protokoloch z inšpekčnej činnosti,

c)

požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekčnej činnosti a požadovať ich kópie a poskytnutie informácií a vysvetlení,

d)

po oznámení štatutárnemu orgánu držiteľa povolenia alebo ním poverenému zamestnancovi odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo médií, ktoré sa používajú alebo sa s nimi manipuluje, alebo odoberať vzorky zo životného prostredia,

e)

používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a audiodokumentácie potrebnej na výkon inšpekčnej činnosti, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy,6)

f)

nariadiť zachovanie zariadení, pracovísk, stavieb a objektov alebo ich častí v pôvodnom stave až do skončenia zisťovania alebo nariadiť zdokumentovanie stavu zariadení, pracovísk, stavieb a objektov alebo ich častí v čase výkonu inšpekčnej činnosti,

g)

nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekčnej činnosti,

h)

po prerokovaní zistených nedostatkov so štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo s osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo s fyzickou osobou - držiteľom povolenia formou protokolu ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov vrátane záväzných termínov na ich splnenie,

i)

odobrať preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti, ak u vybraného zamestnanca zistí také nedostatky v osobitnej odbornej spôsobilosti alebo v jeho činnosti, ktoré viedli k ohrozeniu alebo by mohli viesť k priamemu ohrozeniu jadrovej bezpečnosti, alebo odobrať preukaz o odbornej spôsobilosti, ak u lektora zistí také nedostatky v odbornej spôsobilosti alebo v jeho činnosti, ktoré viedli alebo by mohli viesť k nedostatočnej odbornej príprave vybraných zamestnancov držiteľov povolení.

(12)

Odobratý preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti alebo preukaz o odbornej spôsobilosti inšpektor postúpi na ďalšie konanie úradu. Úrad do jedného mesiaca od ich odobratia rozhodne o ich odňatí alebo vrátení.

(13)

Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti alebo preukaz o odbornej spôsobilosti možno odňať na dobu určitú, najviac však na dobu troch rokov, alebo natrvalo. Na dobu určitú sa odníma, ak je predpoklad na zánik dôvodov, pre ktoré bol odňatý. Jeho vrátenie je podmienené overením osobitnej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti zamestnanca a úspešným absolvovaním skúšky pred skúšobnou komisiou alebo odbornou komisiou. Pri trvalej strate fyzickej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti sa tento preukaz odníma natrvalo.

(14)

Oprávnenia inšpektora podľa odseku 11 sa v primeranom rozsahu vzťahujú aj na miestne zisťovanie v konaní o udelenie súhlasu alebo povolenia, ako aj na výkon kontroly u osôb, u ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania činnosti podľa tohto zákona bez povolenia alebo súhlasu, alebo u osôb, u ktorých je odôvodnené predpokladať, že vykonávajú činnosti v oblasti využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely.

(15)

Ak tento zákon neustanovuje inak, na výkon inšpekčnej činnosti sa vzťahujú základné pravidlá kontrolnej činnosti uvedené v osobitnom predpise.41)

§ 32

Zastavenie prevádzky jadrového zariadenia

(1)

Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania alebo pri vzniku závažných skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, úrad rozhodne o obmedzení rozsahu alebo platnosti povolenia alebo uloží držiteľovi povolenia vykonať nevyhnutné opatrenia, prípadne rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia.

(2)

Ak iný orgán rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia z iných dôvodov, ako je ohrozenie bezpečnosti, je tento orgán povinný uhradiť držiteľovi povolenia náklady potrebné na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti a príslušnú časť nákladov Štátnemu fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na vyraďovanie jadrového zariadenia, ktoré v dôsledku takéhoto rozhodnutia vznikli.

§ 33

Medzinárodné inšpekcie

(1)

Medzinárodná inšpekcia je činnosť, ktorú vykonávajú medzinárodní inšpektori na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2)

Inšpekčný mandát je dokument oprávňujúci medzinárodných inšpektorov vykonávať inšpekcie podľa odseku 1.

(3)

Každá fyzická osoba alebo právnická osoba je povinná poskytnúť potrebnú súčinnosť medzinárodným inšpektorom pri inšpekčnej činnosti v rozsahu zodpovedajúcom ich právam podľa inšpekčného mandátu.

(4)

Fyzická osoba alebo právnická osoba dotknutá medzinárodnou inšpekciou má právo oboznámiť sa s inšpekčným mandátom.

(5)

Medzinárodná inšpekcia sa môže vykonávať len spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie a bezpečnosť ľudí a životné prostredie.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa v primeranom rozsahu vzťahujú aj na ďalšie oprávnené osoby poverené Európskou komisiou, ktoré vykonávajú činnosti podľa osobitného predpisu.42)

(7)

Na medzinárodnej inšpekcii sa môže zúčastniť inšpektor úradu, a ak je kontrola vykonávaná osobami podľa odseku 6, aj zástupcovia ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy v rozsahu ich pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.43)

(8)

Ak je to potrebné na účely dosiahnutia cieľa alebo výkonu medzinárodnej inšpekcie, úrad môže požiadať o súčinnosť Policajný zbor a colné orgány. Úrad v žiadosti uvedie, aký rozsah súčinnosti požaduje. Policajný zbor a colné orgány sú povinné žiadosti úradu v rozsahu svojich oprávnení vyhovieť. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, je úrad oprávnený požiadať príslušný súd o vydanie predbežného opatrenia na vstup medzinárodných inšpektorov do objektov predmetu medzinárodnej inšpekcie.

§ 34

Správne delikty a priestupky

(1)

Úrad uloží pokutu až do 50 000 000 Sk držiteľovi povolenia, ktorý poruší ustanovenie § 3 ods. 2, 7, 8 alebo 10.

(2)

Úrad uloží pokutu až do 30 000 000 Sk právnickej osobe, ktorá poruší ustanovenie § 3 ods. 6.

(3)

Úrad uloží pokutu až do 10 000 000 Sk držiteľovi povolenia za porušenie povinností vyplývajúcich mu z § 10 alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v súhlase alebo za nevykonanie opatrení v určených lehotách uložených rozhodnutím úradu alebo nevykonanie opatrenia inšpektora na odstránenie nedostatkov podľa § 31 ods. 11 písm. h).

(4)

Úrad uloží pokutu až do 1 000 000 Sk právnickej osobe za nesplnenie povinností uložených v § 3 ods. 11 a 12, § 12 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 3.

(5)

Úrad uloží pokutu až do 500 000 Sk držiteľovi povolenia za neoznámenie informácií významných pre výkon štátneho dozoru alebo za neoznámenie skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany, havarijného plánovania alebo za zaradenie zamestnanca na výkon činností, pre ktoré nespĺňa podmienku odbornej spôsobilosti alebo osobitnej odbornej spôsobilosti.

(6)

Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá poruší ustanovenie § 3 ods. 6 alebo nesplní povinnosti uložené v § 3 ods. 11 a 12, v § 12 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 3. Úrad uloží za tieto priestupky pokutu do 100 000 Sk. V konaní o priestupku úrad postupuje podľa osobitného predpisu.44)

(7)

Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená pokuta, možno uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty, ktorú je možné podľa odsekov 1 až 5 uložiť.

(8)

Konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 5 možno začať do jedného roka odo dňa, keď úrad zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(9)

Pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa odsekov 1 až 5 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup dozorovaných subjektov alebo dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb pri odstraňovaní následkov nedostatkov a k prijatým opatreniam. V odôvodnených prípadoch môže úrad od uloženia pokuty upustiť.

(10)

Uložením pokuty držiteľovi povolenia alebo iným fyzickým osobám alebo právnickým osobám zostáva nedotknutá ich trestná zodpovednosť, ako aj trestná zodpovednosť ich zamestnancov.

(11)

Výnosy z pokút sú príjmom Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

§ 35

Vzťah k správnemu poriadku

Na konanie úradu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní45) s výnimkou lehôt ustanovených na vydanie rozhodnutia v konaniach podľa § 8 ods. 6 a § 15 ods. 4 a s výnimkou náležitostí rozhodnutia v konaniach podľa § 15 ods. 4, § 16 a 24.

§ 36

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

§ 37

Prechodné ustanovenia

(1)

Platnosť oprávnení vydaných podľa doterajších predpisov zaniká dňom účinnosti tohto zákona okrem oprávnení na činnosti, ktoré sú uvedené v § 5 ods. 2 a 3 tohto zákona. Ostatné rozhodnutia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona.

(2)

Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konania o udelenie oprávnenia sa zastavujú dňom účinnosti tohto zákona.

(3)

Ak vykonávanie niektorých činností v oblasti využívania jadrovej energie nie je v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom, je právnická osoba alebo fyzická osoba povinná bezodkladne prerokovať s úradom opatrenia na ich zosúladenie s týmto zákonom. Opatrenia sa musia vykonať v lehote ustanovenej úradom, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(4)

Nové preukazy inšpektorom podľa tohto zákona úrad vydá do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona.

§ 38

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1.

zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a zákona č. 470/2000 Z. z.,

2.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 29/1999 Z. z., ktorou sa vydáva zoznam špeciálnych materiálov a zariadení,

3.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 30/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o maximálnych limitoch množstiev jadrových materiálov, pri ktorých sa nepredpokladá spôsobenie vzniku jadrovej škody,

4.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 186/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zabezpečení fyzickej ochrany jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov,

5.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 187/1999 Z. z. o odbornej spôsobilosti zamestnancov jadrových zariadení v znení vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 317/2002 Z. z.,

6.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 198/1999 Z. z. o evidencii a kontrole jadrových materiálov,

7.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie v znení vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 318/2002 Z. z.,

8.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 246/1999 Z. z. o dokumentácii jadrových zariadení pri ich vyraďovaní,

9.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 284/1999 Z. z. o podrobnostiach prepravy jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov,

10.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 31/2000 Z. z. o udalostiach na jadrových zariadeniach,

11.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 190/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom,

12.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 317/2002 Z. z. o požiadavkách na systémy kvality držiteľov oprávnení a o zmene a doplnení vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 187/1999 Z. z. o odbornej spôsobilosti zamestnancov jadrových zariadení,

13.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 318/2002 Z. z. o bezpečnostnej dokumentácii jadrových zariadení a o zmene a doplnení vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie,

14.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 121/2003 Z. z. o hodnotení jadrovej bezpečnosti,

15.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 167/2003 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.

Čl. II

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 139/1982 Zb., zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.136/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 175/1999 Z. z., zákona č. 237/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z. z., zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 417/2003 Z. z. a zákona č. 608/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 121 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pri stavbách jadrových zariadení a stavbách súvisiacich s jadrovým zariadením nachádzajúcich sa v areáli ohraničenom hranicami jadrového zariadenia.“.

2.

V § 126 ods. 1 sa za slovo „prostredie“ vkladajú slová „a o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení“.

3.

V § 126 ods. 3 sa vypúšťajú slová „stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia“.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z. a zákona č. 434/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V sadzobníku správnych poplatkov XII. ČASŤ JADROVÁ BEZPEČNOSŤ znie:

„Položka 195 Vydanie rozhodnutia o schválení a) typu prepravného zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov 5 000 Sk b) dokumentácie systému kvality žiadateľov o súhlas alebo povolenie alebo držiteľov súhlasu alebo povolenia 5 000 Sk c) požiadaviek na kvalitu jadrových zariadení, kategorizácie vybraných zariadení do bezpečnostných tried a požiadaviek na kvalitu vybraných zariadení 5 000 Sk d) systému odbornej prípravy zamestnancov 5 000 Sk e) programu prípravy vybraných zamestnancov 1 000 Sk f) plánu fyzickej ochrany 5 000 Sk g) predbežného vnútorného havarijného plánu 5 000 Sk h) vnútorného havarijného plánu 5 000 Sk i) limitov a podmienok bezpečnej prevádzky 5 000 Sk j) limitov a podmienok bezpečného vyraďovania 5 000 Sk k) programu uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členeného na etapy 5 000 Sk l) hraníc jadrového zariadenia a ich zmien 5 000 Sk m) veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením a jej zmien 5 000 Sk n) realizácie zmien ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť 1 000 Sk Splnomocnenie Ak ide o zmeny rozhodnutí podľa písmen a) až n), správny orgán môže poplatok znížiť až na 50 % uvedenej sadzby. Položka 196 Vydanie rozhodnutia a) o súhlase na umiestnenie stavby jadrového zariadenia 10 000 Sk b) o stavebnom povolení na stavbu jadrového zariadenia vrátane miestneho zisťovania 10 000 Sk c) o povolení na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky vrátane miestneho zisťovania 10 000 Sk d) o povolení na prevádzku jadrového zariadenia 10 000 Sk e) o povolení na prevádzku jadrového zariadenia po vykonaní systematického a komplexného hodnotenia jadrovej bezpečnosti 10 000 Sk f) o povolení na etapu vyraďovania 10 000 Sk g) o povolení na uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu 10 000 Sk h) o povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom 5 000 Sk i) o povolení na nakladanie s jadrovými materiálmi 5 000 Sk j) o povolení na dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení 5 000 Sk k) o povolení na prepravu rádioaktívnych materiálov 5 000 Sk l) o povolení na odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia 5 000 Sk m) o povolení na spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov 5 000 Sk n) o povolení na dovoz rádioaktívnych odpadov 5 000 Sk o) o povolení na nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia 1 000 Sk Splnomocnenie 1. Ak ide o písomné podanie s neúplnou alebo nevyhovujúcou dokumentáciou, môže správny orgán zvýšiť poplatok podľa tejto položky až o 50 % určenej sadzby. 2. Ak ide o zmeny rozhodnutí uvedených v položke 196, môže správny orgán poplatok znížiť až na 50 % uvedenej sadzby. Položka 197 Vydanie rozhodnutia o posúdení havarijného dopravného poriadku 5 000 Sk Splnomocnenie Ak ide o zmeny rozhodnutia uvedeného v položke 197, môže správny orgán poplatok znížiť až na 50 % uvedenej sadzby. Položka 198 Vydanie rozhodnutia o súhlase a) s realizáciou zmien ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť 1 000 Sk b) s použitím nového typu paliva 3 000 Sk c) na vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti zákona 5 000 Sk d) na rozriedenie a spotrebu jadrových materiálov 3 000 Sk e) na jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky 3 000 Sk Splnomocnenie Ak ide o zmeny rozhodnutí uvedených v položke 198, môže správny orgán poplatok znížiť až na 50 % uvedenej sadzby. Položka 199 a) Vydanie preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti 500 Sk b) Predĺženie platnosti preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti 200 Sk c) Vydanie preukazu o odbornej spôsobilosti 1000 Sk d) Predĺženie platnosti preukazu o odbornej spôsobilosti 500 Sk.“.

Čl. V

Zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 245/2003 Z. z. a zákona č. 525/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 1 sa vypúšťa odsek 2.

2.

V § 2 písmeno b) znie:

„b) znečisťujúcou látkou akákoľvek látka vnášaná ľudskou činnosťou priamo alebo nepriamo do ovzdušia, ktorá má alebo môže mať škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, okrem látok, ktorých uvádzanie do životného prostredia je upravené osobitným predpisom,^1)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

„1) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12/2001 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany.“.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2004 s výnimkou § 3 ods. 9 a 10, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012.

Ivan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.