Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ZÁKON

z 1. februára 2017

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRINCÍPY ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Čl. 1

Princíp politickej neutrality

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a konajú spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie. Princíp politickej neutrality sa uplatňuje najmä prostredníctvom povinnosti štátneho zamestnanca konať politicky neutrálne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s politickými záujmami, nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby v prospech politickej strany alebo politického hnutia a prostredníctvom povinnosti služobného úradu rozhodovať v štátnozamestnaneckých vzťahoch politicky neutrálne.

Čl. 2

Princíp zákonnosti

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi. Ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu, ktoré sa považuje za nezákonné, zaručujú zákonom ustanovené práva štátneho zamestnanca.

Čl. 3

Princíp transparentného zamestnávania

Služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a uchádzač o štátnu službu má právo na verejný prístup k týmto informáciám. Každý uchádzač o štátnu službu má rovnakú možnosť prihlásiť sa do výberového konania na štátnozamestnanecké miesto a po splnení zákonom ustanovených podmienok prijatia do štátnej služby má právo na prijatie do štátnej služby. Služobný úrad vyhlasuje, uskutočňuje a zrušuje výberové konanie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Čl. 4

Princíp efektívneho riadenia

Služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne. Princíp efektívneho riadenia štátnych zamestnancov sa uplatňuje najmä riadením a kontrolou štátnych zamestnancov vedúcimi štátnymi zamestnancami, vytváraním podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby prostredníctvom systemizácie štátnozamestnaneckých miest a služobného hodnotenia.

Čl. 5

Princíp nestrannosti

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä povinnosťou štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami, a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného.

Čl. 6

Princíp profesionality

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca a služobný úrad mu poskytuje alebo zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby. Princíp profesionality sa uplatňuje najmä dlhodobým profesionálnym rozvojom štátneho zamestnanca, podporou kariérneho rastu, pravidelným služobným hodnotením, právom a povinnosťou štátneho zamestnanca vzdelávať sa, ako aj povinnosťou služobného úradu vzdelávať štátneho zamestnanca.

Čl. 7

Princíp transparentného a rovnakého odmeňovania

Pri odmeňovaní štátneho zamestnanca je služobný úrad povinný rozhodovať len na základe podmienok ustanovených zákonom.

Čl. 8

Princíp stability

Štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len z dôvodov ustanovených zákonom a prostredníctvom inštitútu nadbytočného štátneho zamestnanca.

Čl. 9

Princíp rovnakého zaobchádzania

Služobný úrad postupuje v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnemu zamestnancovi a uchádzačovi o štátnu službu podľa zásady rovnakého zaobchádzania a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva.

§ 1

(1)

Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

(2)

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.

(3)

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa Zákonník práce vzťahuje, len ak to ustanovuje § 171.

(4)

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy súdnych úradníkov, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak.

(5)

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe a na právne vzťahy štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), ak osobitný predpis2) neustanovuje inak.

(6)

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora, ak osobitný predpis3) neustanovuje inak.

(7)

Tento zákon sa nevzťahuje na štátnu službu

a)

príslušníkov Policajného zboru,

b)

príslušníkov Slovenskej informačnej služby,

c)

príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,

d)

príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,

e)

colníkov,

f)

profesionálnych vojakov,

g)

príslušníkov Hasičského a záchranného zboru,

h)

príslušníkov Horskej záchrannej služby.

(8)

Tento zákon sa nevzťahuje na

a)

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“),

b)

prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“),

c)

člena vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“),

d)

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),

e)

predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdnej rady“),

f)

sudcu vrátane sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu,

g)

prokurátora, ak § 88 až 93 a § 118 neustanovujú inak,

h)

verejného ochrancu práv,

i)

predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),

j)

riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,

k)

komisára pre deti,

l)

komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

§ 2

Štátny občan Slovenskej republiky, občan iného členského štátu Európskej únie, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako aj občan Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „občan“) má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

§ 3

(1)

Ak oprávnené záujmy Slovenskej republiky vyžadujú, aby štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste vykonával štátny občan Slovenskej republiky, má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby len štátny občan Slovenskej republiky.

(2)

Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len štátny občan Slovenskej republiky, ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením.

§ 4

Zákaz diskriminácie

(1)

Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom, najmä ak ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Právo na prijatie do štátnej služby vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania na štátnozamestnanecké miesto sa zaručuje rovnako všetkým občanom za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(3)

V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa zakazuje diskriminácia štátneho zamestnanca a občana z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva v odborovej organizácii alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení, z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.4)

(4)

Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“) sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo oznámenie o inej protispoločenskej činnosti.

(5)

Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať z dôvodu, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

(6)

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže ochrany podľa prvej vety domáhať občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.

§ 5

Ochrana súkromia

(1)

Služobný úrad nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností služobného úradu narúšať súkromie štátneho zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch služobného úradu tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami služobného úradu a kontroluje elektronickú poštu odoslanú zo služobnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred písomne upozornil. Ak služobný úrad zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, dobu jej trvania a informovať o tom štátnych zamestnancov.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch služobného úradu bolo narušené nedodržaním podmienok podľa odseku 1, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde.5)

§ 6

Štátna služba

(1)

Štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa

a)

riadenie,

b)

rozhodovanie,

c)

odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním, ako aj odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom,

d)

odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov,

e)

odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí,

f)

právne zastupovanie,

g)

kontrolu, dozor alebo inšpekciu,

h)

vnútorný audit alebo vládny audit alebo

i)

odbornú prípravu rozhodnutí.

(2)

Štátnou službou na účely tohto zákona je aj výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky.6)

(3)

Služobný úrad na účely odseku 1 vypracuje opis každého štátnozamestnaneckého miesta na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 1. Vypracovanie opisu štátnozamestnaneckého miesta sa nevzťahuje na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 2 alebo ods. 7.

(4)

Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 1 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná štátnym zamestnancom

a)

výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh

1.

štátneho orgánu alebo

2.

služobného úradu pre štátny orgán,

b)

ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie súdnictva, alebo sa podieľa na výkone súdnictva,

c)

ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie úloh prokuratúry alebo

d)

ktorou plní úlohy osobného úradu podľa tohto zákona.

§ 7

Štátny zamestnanec

(1)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby.

(2)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe

a)

zvolenia do funkcie Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podľa osobitného predpisu,

b)

vymenovania do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu

1.

predsedom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“),

2.

prezidentom,

3.

vládou,

4.

predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky,

5.

predsedom súdnej rady,

6.

predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo

7.

predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky,

(3)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý je odborníkom plniacim úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta, člena vlády alebo pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odborník ústavného činiteľa“). Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

(4)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len „veľvyslanec“); na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 34, § 35, § 38 až 45, § 71 až 81, § 82 ods. 1 písm. b) až k) a ods. 2 a 4, § 83, § 84, § 87 až 96, § 117 až 121 a § 161 až 165.

(5)

Štátny zamestnanec podľa odseku 2, okrem riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady“), je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

(6)

Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely tohto zákona je aj štátny občan Slovenskej republiky, zvolený národnou radou za člena Rady pre štátnu službu (ďalej len „rada“) podľa § 12 ods. 3; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 3, § 38 až 45, § 49, § 51, § 53, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 a 4, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 112 ods. 2 až 9, § 117 až 123, § 163 a § 165.

(7)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu;7) na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 45, § 49, § 51, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 a 4, § 85, § 87 až 96, § 117 až 123, § 163 a165, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(8)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitného predpisu8) a ktorý v služobnom úrade vykonáva štátnu službu na základe vyslania podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 34, § 38 až 45 a § 163.

(9)

Na odborníka ústavného činiteľa sa nevzťahujú ustanovenia § 38 ods. 1 písm. f), § 39 až 45, § 122, § 123 a § 165.

(10)

Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a na riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 45, § 49, § 51, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 a 4, § 85, § 87 až 96, § 117 až 123, § 163 a 165, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(11)

Na prednostu okresného úradu sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 45, § 49, § 51, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 a 4, § 85, § 87 až 96, § 116 ods. 3 tretej vety, § 117 až 123, § 126 ods. 4, § 150, § 163, § 165 a § 167 ods. 3 štvrtej vety.

§ 8

Nadbytočný štátny zamestnanec

(1)

Za nadbytočného štátneho zamestnanca sa považuje štátny zamestnanec, s ktorým služobný úrad skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d) alebo dohodou z toho istého dôvodu, a ktorý dosiahol v poslednom služobnom hodnotení za kalendárny rok vynikajúce výsledky, veľmi dobré výsledky alebo štandardné výsledky [§ 123 ods. 2 písm. a), písm. b) alebo písm. c)].

(2)

Služobný úrad zaradí nadbytočného štátneho zamestnanca na základe jeho písomnej žiadosti do registra nadbytočných štátnych zamestnancov, v ktorom je evidovaný najviac po dobu jedného roka odo dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

(3)

Žiadosť podľa odseku 2 obsahuje osobné údaje identifikujúce nadbytočného štátneho zamestnanca, ktorý žiadosť podáva, dôvod a deň skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, údaj o výsledkoch jeho posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok a iné údaje nevyhnutné k jeho zaradeniu do registra nadbytočných štátnych zamestnancov.

(4)

Nadbytočný štátny zamestnanec evidovaný v registri nadbytočných štátnych zamestnancov sa môže prihlásiť do vnútorného výberového konania.

§ 9

Absolvent

Absolventom na účely tohto zákona je občan, ktorý ku dňu prihlásenia sa na prvú časť hromadného výberového konania alebo ku dňu prihlásenia sa na výberové konanie podľa § 44 ods. 15

a)

nedovŕšil 30 rokov veku a

b)

skončil prípravu na povolanie podľa osobitného predpisu9) najneskôr pred dvoma rokmi.

§ 10

Odbor štátnej služby

(1)

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(2)

Odbory štátnej služby ustanoví vláda nariadením. Odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 15 ods. 2 písm. a) až d), h) a i) určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

§ 11

Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti

Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti je štátnozamestnanecké miesto určené vládou ako rozhodujúce na zabezpečenie plnenia vládou vymedzených úloh podľa jej priorít.

§ 12

(1)

Zriaďuje sa rada ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby.

(2)

Rada má piatich členov. Členmi rady sú predseda rady a ďalší štyria členovia rady. Predseda rady riadi činnosť rady, najmä zvoláva a vedie rokovania rady.

(3)

Členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Po jednom členovi rady navrhuje

a)

výbor národnej rady, ktorý určí národná rada,

b)

verejný ochranca práv,

c)

predseda najvyššieho kontrolného úradu,

d)

poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti,

e)

Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky.

(4)

Predsedu rady volí národná rada z členov rady zvolených podľa odseku 3 nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.

(5)

Členstvo v rade je nezastupiteľné. Tá istá osoba môže byť zvolená za člena rady len raz.

(6)

Za člena rady je možné zvoliť štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý

a)

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

b)

dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

c)

získal náležité odborné vedomosti a skúsenosti v oblasti štátnej služby a

d)

je bezúhonný.

(7)

Za bezúhonného podľa odseku 6 písm. d) sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(8)

Funkcia člena rady je nezlučiteľná s výkonom funkcie poslanca Európskeho parlamentu, poslanca národnej rady, prezidenta, člena vlády, sudcu ústavného súdu, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostu, primátora, predsedu vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, štatutárneho orgánu, s členstvom v riadiacom orgáne, dozornom orgáne alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze, s funkciou v politickej strane alebo v politickom hnutí, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikaním, ani s inou zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu10) okrem správy vlastného majetku, správy majetku maloletých detí,11) správy majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, vedeckej činnosti, pedagogickej činnosti, lektorskej činnosti, prednášateľskej činnosti, publikačnej činnosti, literárnej činnosti, umeleckej činnosti alebo športovej činnosti.

(9)

Člen rady je povinný do 30 dní od zvolenia za člena rady písomne preukázať služobnému úradu skončenie činnosti nezlučiteľnej s výkonom tejto funkcie.

§ 15

Služobný úrad

(1)

Služobným úradom na účely tohto zákona je

a)

ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy,

b)

orgán miestnej štátnej správy, ak odsek 3 alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

c)

iný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d)

organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky určená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,

e)

Slovenská informačná služba,

f)

organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Služobným úradom na účely tohto zákona je aj

a)

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),

b)

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),

c)

Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“),

d)

Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“),

e)

Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho súdu“),

f)

Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd,

g)

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a krajská prokuratúra,

h)

Kancelária verejného ochrancu práv,

i)

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“).

(3)

Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(4)

Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

(5)

Služobným úradom člena rady je úrad vlády.

(6)

Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona je služobný úrad, ktorý vykonáva k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu,12) ak odsek 7 neustanovuje inak.

(7)

Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je generálna prokuratúra.

(8)

Najvyšším služobným úradom je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

§ 16

Kontrolná činnosť

(1)

Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade okrem služobného úradu, ktorým je kancelária národnej rady, úrad vlády. Kontrolu podľa prvej vety v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady vykonáva tento služobný úrad.

(2)

Kontrolu podľa odseku 1 môže vykonať v služobnom úrade aj nadriadený služobný úrad.

(3)

Na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,13) ak odsek 4 neustanovuje inak.

(4)

Ak služobný úrad uvedený v § 15 ods. 2 písm. b) až i) vznesie proti výsledku kontroly dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo služobných predpisov námietku a úrad vlády jej nevyhovie, úrad vlády bezodkladne zašle protokol o výsledku kontroly so vznesenou námietkou rade. Rada sa vyjadrí len k tej časti protokolu, ku ktorej bola vznesená námietka a k vznesenej námietke, a to do 30 dní od ich doručenia. Ak z vyjadrenia rady vyplýva, že námietka je opodstatnená, je úrad vlády povinný sa vysporiadať s vyjadrením rady. Vyjadrenie rady je súčasťou protokolu o výsledku kontroly.

§ 17

(1)

Generálnym tajomníkom služobného úradu (ďalej len „generálny tajomník“) je služobne najvyšší vedúci zamestnanec všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade; to neplatí vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy.

(2)

Generálny tajomník je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov, ako aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.14) V služobnom predpise je možné poveriť konaním podľa predchádzajúcej vety vedúceho zamestnanca.

(3)

Funkciu generálneho tajomníka vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov k

a)

vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy,

b)

veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí,

c)

odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy; k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, plní funkciu generálneho tajomníka vedúci kancelárie najvyššieho súdu,

d)

členovi rady a riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady plní vedúci úradu vlády.

§ 18

(1)

Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra.

(2)

Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

(3)

Predpokladom vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa odsekov 1 a 2 je bezúhonnosť podľa § 38 ods. 4, dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, získanie praxe troch rokov vo verejnej správe a tri roky praxe v riadiacej funkcii.

(4)

Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) je jeho štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.15)

(5)

Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. d) až f) je vymenovaný alebo ustanovený podľa osobitného predpisu.16)

(6)

Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je

a)

kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady,

b)

kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta,

c)

kancelária ústavného súdu, je vedúci kancelárie ústavného súdu,

d)

kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady,

e)

kancelária najvyššieho súdu, je vedúci kancelárie najvyššieho súdu,

f)

Špecializovaný trestný súd, je predseda Špecializovaného trestného súdu,

g)

krajský súd, je predseda krajského súdu,

h)

okresný súd, je predseda okresného súdu,

i)

generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky,

j)

krajská prokuratúra, je krajský prokurátor,

k)

Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv,

l)

najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu.

(7)

Generálny tajomník písomne poverí vedúceho zamestnanca v služobnom úrade ako svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení, ak osobitný predpis17) neustanovuje inak.

(8)

Generálny tajomník môže písomne poveriť vedúceho zamestnanca v služobnom úrade výkonom svojich oprávnení podľa § 17 ods. 2 prvej vety v rozsahu určenom v poverení.

§ 19

Osobný úrad

(1)

Osobný úrad má spravidla postavenie organizačného útvaru v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer.

(2)

Osobný úrad štátneho zamestnanca je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, ak odsek 3 neustanovuje inak.

(3)

Osobný úrad vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorého vymenúva a odvoláva vláda, je osobný úrad úradu vlády. Osobný úrad generálneho tajomníka v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) a c) je osobný úrad nadriadeného služobného úradu.

§ 20

Vedúci zamestnanec

(1)

Vedúcim zamestnancom na účely tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený

a)

organizovať, určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny,

b)

riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.

(2)

Vedúci zamestnanec môže riadiť aj zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme;18) ustanovenia odseku 1 sa použijú primerane.

(3)

Vedúcim zamestnancom môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je v stálej štátnej službe, ak odsek 4 neustanovuje inak.

(4)

Vedúci zamestnanec môže byť aj štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa, ak riadi odborníkov ústavného činiteľa alebo odborník dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe.

(5)

Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.

(6)

Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej postavenie nadriadeného upravuje osobitný predpis19) a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1.

(7)

Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a k riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

(8)

Funkciu vedúceho zamestnanca k veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

(9)

Funkciu vedúceho zamestnanca k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy.

§ 21

Úrad vlády

Úrad vlády v oblasti štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak,

a)

zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona,

b)

vydáva zásady systemizácie štátnozamestnaneckých miest a kontroluje ich dodržiavanie,

c)

vydáva všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona,

d)

kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,

e)

spravuje centrálny informačný systém štátnej služby (ďalej len „centrálny informačný systém“),

f)

vyhlasuje a uskutočňuje prvú časť hromadného výberového konania,

g)

môže vykonať kontrolu v služobnom úrade na základe upovedomenia rady,

h)

vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca vykonávacím právnym predpisom a

i)

vykonáva ďalšie činnosti ustanovené týmto zákonom.

§ 22

Služobné predpisy

(1)

Služobný úrad vydáva služobné predpisy, ktoré upravujú podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami podľa tohto zákona.

(2)

Služobné predpisy služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Nadriadený služobný úrad zabezpečí sprístupnenie ním vydaného služobného predpisu podriadenému služobnému úradu.

(3)

So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený spôsobom, ktorý určí služobný úrad.

§ 23

Systemizácia štátnozamestnaneckých miest

(6)

Služobný úrad vedie systemizáciu štátnozamestnaneckých miest aj v registri štátnozamestnaneckých miest.

(7)

Zásady vedenia systemizácie štátnozamestnaneckých miest o štátnozamestnaneckom mieste, o štátnozamestnaneckom mieste vhodnom pre absolventa, o minimálnom počte štátnozamestnaneckých miest v organizačných útvaroch ministerstiev a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy, o zmenách systemizácie štátnozamestnaneckých miest, o registri štátnozamestnaneckých miest a o kontrole systemizácie štátnozamestnaneckých miest ustanoví úrad vlády vykonávacím právnym predpisom.

§ 24

Organizačná zmena

(1)

Za organizačnú zmenu sa považuje

a)

zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta,

b)

zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, ďalšou činnosťou, bližšie určenou najnáročnejšou činnosťou alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou,

c)

zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s rovnakým opisom štátnozamestnaneckého miesta a s iným pravidelným miestom výkonu štátnej služby,

d)

prevod časti služobného úradu,

e)

zrušenie služobného úradu,

f)

zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením,

g)

premiestnenie služobného úradu alebo jeho časti.

(2)

Služobný úrad vykoná organizačnú zmenu tak, aby jej účinnosť nastala deň po predpokladanom uplynutí výpovednej doby štátneho zamestnanca, ktorému bola daná výpoveď, okrem organizačnej zmeny vykonanej na základe osobitného predpisu.

§ 25

(1)

Zriaďuje sa centrálny informačný systém, ktorý je informačným systémom verejnej správy podľa osobitného predpisu.20)

(2)

Správcom centrálneho informačného systému je úrad vlády. Úrad vlády prevádzkuje centrálny informačný systém na ústrednom portáli verejnej správy21) (ďalej len „ústredný portál“).

(3)

Účelom zriadenia centrálneho informačného systému je umožniť služobným úradom a úradu vlády spracúvať automatizovaným spôsobom údaje, ktoré sú nevyhnutné na riadny a efektívny výkon štátnej služby podľa tohto zákona.

(4)

Súčasťou centrálneho informačného systému je register

a)

výberových konaní,

b)

úspešných absolventov,

c)

nadbytočných štátnych zamestnancov,

§ 26

(1)

Služobný úrad je povinný poskytovať údaje do registra výberových konaní, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest a do registra štátnych zamestnancov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť. Úrad vlády je povinný poskytovať údaje do registra úspešných absolventov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť.

(2)

Služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, neposkytuje do registra výberových konaní a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov údaje týkajúce sa zastupiteľských úradov. Služobné úrady podľa § 15 ods. 2 písm. e) až g) neposkytujú údaje do registra výberových konaní.

(3)

Údaje evidované v centrálnom informačnom systéme sa považujú za správne, pravdivé a úplné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

§ 27

(1)

Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnejšie rozsah údajov poskytovaných do registra výberových konaní, registra úspešných absolventov a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov.

(2)

Úrad vlády ustanoví rozsah údajov poskytovaných služobnými úradmi do registra štátnozamestnaneckých miest vykonávacím právnym predpisom.

(3)

Úrad vlády ustanoví podrobnejšie rozsah údajov poskytovaných služobnými úradmi do registra štátnych zamestnancov vykonávacím právnym predpisom.

§ 28

(1)

Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje centrálny informačný systém, je naplnenie registračnej, monitorovacej, kontrolnej a štatistickej funkcie jednotlivých jeho registrov.

(2)

Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register výberových konaní, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj zabezpečenie všetkých úkonov súvisiacich s priebehom výberového konania a prijatím do štátnej služby. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí

a)

titul, meno a priezvisko,

b)

dátum narodenia,

c)

rodné číslo,

d)

občianstvo,

e)

kontaktné údaje občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby a

f)

iné osobné údaje tohto občana nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.

(3)

Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register úspešných absolventov, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj realizácia hromadného výberového konania a zabezpečenie obsadzovania štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí

a)

titul, meno a priezvisko,

b)

dátum narodenia,

c)

rodné číslo,

d)

občianstvo,

e)

kontaktné údaje absolventa a

f)

iné osobné údaje absolventa nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.

(4)

Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register nadbytočných štátnych zamestnancov, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj umožniť nadbytočnému štátnemu zamestnancovi prihlásenie sa do vnútorného výberového konania. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí

a)

titul, meno a priezvisko,

b)

dátum narodenia,

c)

rodné číslo,

d)

občianstvo,

e)

deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

f)

dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

g)

výsledky posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok,

h)

kontaktné údaje nadbytočného štátneho zamestnanca a

i)

iné osobné údaje nadbytočného štátneho zamestnanca nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.

(5)

Rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré obsahuje register štátnych zamestnancov, tvorí

a)

titul, meno a priezvisko,

b)

dátum narodenia,

c)

rodné číslo,

d)

občianstvo,

e)

funkcia,

f)

najvyššie dosiahnuté vzdelanie,

g)

ovládanie cudzieho jazyka,

h)

kvalifikačné predpoklady štátneho zamestnanca a

i)

iné osobné údaje štátneho zamestnanca nevyhnutné na dosiahnutie účelu podľa odseku 1.

§ 29

Vhodné štátnozamestnanecké miesto

(1)

Vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre štátneho zamestnanca, ktorý môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe v nasledujúcom poradí:

a)

v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

b)

v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

c)

v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo

d)

v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.

(2)

Vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. b), ak tento odborník môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta v nasledujúcom poradí:

a)

v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

b)

v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

c)

v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo

d)

v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.

(3)

Za vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa odsekov 1 a 2 sa nepovažuje štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade alebo štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa.

§ 30

Dohoda o sporných nárokoch

Služobný úrad a štátny zamestnanec si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.

§ 31

Lehota

(1)

Ak je to potrebné, služobný úrad určí na vykonanie úkonu primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.

(2)

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na príslušnom služobnom úrade, ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu poštovému podniku, alebo ak sa podanie pri výberovom konaní alebo pri hromadnom výberovom konaní odošle príslušnému služobnému úradu v elektronickej podobe podľa § 41 ods. 3 písm. b).

(3)

V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak.

§ 32

(1)

Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk písomnosti týkajúce sa

a)

vzniku, zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

vzniku, zmeny alebo zániku práv alebo povinností vyplývajúcich zo služobnej zmluvy,

c)

prešetrenia výpovede,

d)

vyhodnotenia majetkového priznania,

e)

disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca,

f)

služobného hodnotenia,

g)

odstúpenia od služobnej zmluvy.

(2)

Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi písomnosti v sídle služobného úradu alebo v mieste výkonu štátnej služby, ak nie je totožné so sídlom služobného úradu. Ak to nie je možné, písomnosť možno doručiť štátnemu zamestnancovi poštovým podnikom na poslednú adresu štátneho zamestnanca, ktorá je služobnému úradu známa.

(3)

Služobný úrad zasiela všetky písomnosti, doručované poštovým podnikom, ako doporučené zásielky s vyznačenou poznámkou „uložiť 10 dní“ a písomnosti podľa odseku 1 aj s doručenkou a vyznačenou poznámkou „do vlastných rúk“.

(4)

Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak.

(5)

Štátny zamestnanec doručuje všetky písomnosti v sídle služobného úradu alebo v mieste výkonu štátnej služby, ak nie je totožné so sídlom služobného úradu, a ak to nie je možné, poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

(6)

Povinnosť služobného úradu alebo štátneho zamestnanca doručiť písomnosť je splnená v deň, keď si štátny zamestnanec alebo služobný úrad písomnosť prevezme, alebo keď písomnosť poštový podnik vráti služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo keď doručenie písomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím štátneho zamestnanca alebo služobného úradu. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak štátny zamestnanec alebo služobný úrad prijatie písomnosti odmietne, a to dňom odmietnutia prijatia písomnosti.

(7)

Ak štátny zamestnanec oznámil služobnému úradu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk, služobný úrad doručuje všetky písomnosti uvedené v odseku 1 len zvolenému zástupcovi. Na doručovanie písomnosti zvolenému zástupcovi sa primerane použijú odseky 1 až 4 a odsek 6.

(8)

Na doručovanie písomností radou sa primerane použijú ustanovenia odsekov 1 až 4 a odsek 6.

§ 33

Ustanovenie § 32 sa nevzťahuje na doručovanie písomností pri výberovom konaní a pri hromadnom výberovom konaní.

Prvá hlava

DRUHY ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 34

Stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou stálej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak. Štátneho zamestnanca, ako aj občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, je možné prijať do stálej štátnej služby len na základe výberového konania alebo na základe hromadného výberového konania, ak § 35 neustanovuje inak.

§ 35

Občana, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,22) je možné prijať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o prijatie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu,22) ak takýto občan

a)

bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu22) na tomto mieste,

b)

spĺňa predpoklady podľa § 38 ods. 1 písm. a) až e) a požiadavky podľa § 38 ods. 2,

c)

zloží sľub.

§ 36

(1)

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, ktorá zahŕňa skúšobnú dobu, ak § 52 ods. 3 neustanovuje inak.

(2)

Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa a štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 8 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe; to sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. p) na základe poverenia výkonom funkcie veľvyslanca alebo podľa § 55 ods. 1 písm. r).

(3)

Do dočasnej štátnej služby je možné bez výberového konania prijať

a)

občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na zastupovanie štátneho zamestnanca, ktorý

1.

je uznaný za dočasne práceneschopného,

2.

vykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu,

3.

je uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy,

b)

odborníka ústavného činiteľa,

c)

štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8,

d)

občana, ktorý úspešne absolvoval štipendijný program na posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe.

(4)

Do dočasnej štátnej služby je možné prijať len na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby

a)

na zastupovanie štátneho zamestnanca,

1.

ktorý je na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke alebo na dovolenke, ktorá bezprostredne nadväzuje na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku,

2.

ktorý čerpá služobné voľno,

3.

ktorý je zaradený mimo činnej štátnej služby,

4.

ktorý bol vzatý do väzby,

5.

ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny,

6.

ktorý je dočasne preložený,

7.

u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. r),

b)

na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

(5)

Do dočasnej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca je možné prijať len na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby

a)

na zastupovanie vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. a) alebo v odseku 4 písm. a),

b)

na voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

(6)

Do dočasnej štátnej služby bez výberového konania je možné opätovne prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na zastupovanie toho istého štátneho zamestnanca na tom istom štátnozamestnaneckom mieste z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) prvého bodu.

(7)

Za opätovné prijatie do dočasnej štátnej služby sa na účely odseku 6 považuje vznik štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe v tom istom služobnom úrade.

§ 37

Dočasná štátna služba

a)

štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,

b)

štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu, trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,

c)

štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8 trvá po dobu vyslania,

d)

odborníka ústavného činiteľa trvá počas vykonávania funkcie toho, pre koho plní úlohy,

e)

štátneho zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. a) alebo ods. 5 písm. a), trvá, ak trvá dôvod na zastupovanie a štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené,

f)

odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,

g)

štátneho zamestnanca vo funkcii veľvyslanca trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,

h)

štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. d) trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve.

Druhá hlava

PODMIENKY PRIJATIA DO ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 38

(1)

Do štátnej služby je možné prijať na základe písomnej žiadosti o prijatie do štátnej služby (ďalej len „žiadosť o prijatie“) občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak spĺňa tieto predpoklady:

a)

dosiahol vek najmenej 18 rokov,

b)

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c)

je bezúhonný,

d)

spĺňa kvalifikačné predpoklady,

e)

ovláda štátny jazyk,

f)

bol úspešný a vybraný vo výberovom konaní alebo v hromadnom výberovom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto je možné prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:

a)

je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,

b)

ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta,

c)

spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom23) alebo požiadavky určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,

d)

má odbornú prax, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta; odbornou praxou na účely tohto zákona je vykonávanie činnosti, ktorá má rovnaký charakter alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

(3)

Žiadosť o prijatie obsahuje na účely spracúvania osobných údajov údaje potrebné a nevyhnutné na presnú identifikáciu občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby a iné údaje nevyhnutne potrebné a súvisiace s jeho prijatím do štátnej služby.

(4)

Za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Bezúhonnosť preukazuje občan, ktorý požiada o prijatie do štátnej služby, pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(5)

Štátny občan Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, môže na účely preukázania bezúhonnosti podľa odseku 4 v žiadosti o zaradenie do výberového konania (ďalej len „žiadosť o zaradenie“) alebo v žiadosti o prijatie bez výberového konania požiadať služobný úrad o zabezpečenie výpisu z registra trestov. Žiadosť o zaradenie a žiadosť o prijatie bez výberového konania musí obsahovať údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov podľa osobitného predpisu.24) Údaje podľa druhej vety určené na vyžiadanie výpisu z registra trestov služobný úrad zašle pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru prostredníctvom centrálneho informačného systému v elektronickej podobe generálnej prokuratúre.

(6)

Ak požiada o prijatie do štátnej služby občan, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, za výpis z registra trestov sa považuje výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom krajiny, ktorej je tento občan štátnym príslušníkom; ak sa taký doklad v danej krajine nevydáva, nahrádza výpis z registra trestov rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom krajiny. Výpis z registra trestov alebo listina, ktorá ho nahrádza, nesmú byť pri ich predložení staršie ako tri mesiace, musia byť opatrené osvedčením podľa osobitného predpisu25) a predložené spolu s úradne overeným prekladom do slovenského jazyka; u občana Českej republiky sa úradne overený preklad výpisu z registra trestov alebo listiny, ktorá ho nahrádza, do slovenského jazyka nevyžaduje.

(7)

Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8, za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje aj ten,

a)

kto ako obvinený uzavrel zmier v konaní o úmyselnom trestnom čine, ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky,

b)

proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne zastavené, ak neuplynula skúšobná doba,

c)

kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný trestný čin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania, trestný čin nepriamej korupcie a trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené,

d)

kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin z nedbanlivosti na trest odňatia slobody, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený a ak odsúdenie nebolo zahladené.

(8)

Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto

a)

vedúceho zamestnanca alebo

b)

na ktorom štátny zamestnanec vykonáva činnosť spojenú s nakladaním s verejnými finančnými prostriedkami a ktoré služobný úrad určí v služobnom predpise.

(9)

Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa občana, ktorý požiadal o prijatie do štátnej služby pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8 pred jeho preložením; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca, ktorý sa prekladá zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 8.

(10)

Odsekmi 4 až 9 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.

(11)

Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je

a)

vzdelanie,

b)

osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu,26)

c)

študijný odbor, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v služobnom predpise.

(12)

Vzdelanie na účely tohto zákona je

a)

úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),

b)

vyššie odborné vzdelanie,

c)

vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

d)

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

e)

vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

(13)

Kvalifikačné predpoklady sú uvedené

a)

v prílohe č. 2,

b)

v osobitnom predpise26) alebo

c)

v služobnom predpise.

(14)

Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom, ak takej niet v lehote určenej služobným úradom.

(15)

Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až e), ako aj predpoklad občianstva podľa § 2 alebo § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.

Tretia hlava

OBSADZOVANIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝCH MIEST

§ 39

(1)

Služobný úrad obsadzuje

a)

štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, a to

1.

preložením štátneho zamestnanca,

2.

prijatím nadbytočného štátneho zamestnanca alebo

3.

prijatím občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby,

b)

štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa na základe hromadného výberového konania prijatím absolventa, ak § 44 ods. 15 neustanovuje inak.

(2)

Služobný úrad môže obsadiť väčší počet štátnozamestnaneckých miest aj na základe hromadného výberového konania podľa § 45, a to

a)

preložením štátneho zamestnanca,

b)

prijatím občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.

§ 40

(1)

Služobný úrad vyhlasuje výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v tomto služobnom úrade.

(2)

Za účelom zabezpečiť plnenie služobných úloh môže služobný úrad vyhlásiť výberové konanie aj na obsadené štátnozamestnanecké miesto, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že sa štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu na tomto mieste v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov skončí, alebo bude potrebné jeho zastupovanie podľa § 36 ods. 4 písm. a); ustanovenia § 39 až 45 sa použijú primerane.

(3)

Výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa uskutočňuje ako

a)

vnútorné výberové konanie

1.

zo štátnych zamestnancov a nadbytočných štátnych zamestnancov služobného úradu, ktorý vyhlasuje výberové konanie (ďalej len „užšie vnútorné výberové konanie“) alebo

2.

zo štátnych zamestnancov a nadbytočných štátnych zamestnancov všetkých služobných úradov (ďalej len „širšie vnútorné výberové konanie“) alebo

b)

vonkajšie výberové konanie zo štátnych zamestnancov všetkých služobných úradov a občanov, ktorí sa uchádzajú o prijatie do štátnej služby (ďalej len „vonkajšie výberové konanie“).

(4)

Štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca sa obsadzuje najskôr na základe vnútorného výberového konania. Ak nie je možné obsadiť štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca postupom podľa prvej vety, môže ho služobný úrad obsadiť na základe vonkajšieho výberového konania. Štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa môže obsadiť na základe vnútorného výberového konania alebo na základe vonkajšieho výberového konania.

(5)

Výberové konanie pozostáva z

a)

písomnej časti a ústnej časti alebo

b)

ústnej časti.

(6)

V písomnej časti výberového konania môže služobný úrad použiť formy overenia podľa § 41 ods. 11 písm. a) až f) a v ústnej časti výberového konania formy overenia podľa § 41 ods. 11 písm. g) a h).

(7)

Štátny zamestnanec, nadbytočný štátny zamestnanec a občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby sa na účely výberového konania považuje za uchádzača o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“).

(8)

Výberovým konaním na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa overujú

a)

všeobecné vedomosti uchádzača,

b)

odborné vedomosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „odborné vedomosti“),

c)

schopnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „schopnosti“),

d)

osobnostné vlastnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „osobnostné vlastnosti“).

(9)

Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov. Počet členov musí byť nepárny. Výberovú komisiu služobného úradu zriaďuje a o počte jej členov rozhoduje generálny tajomník, ktorý vymenúva jej členov a náhradníka, ak to je potrebné.

(10)

Člen výberovej komisie, ktorý vedie osobný pohovor, je povinný pred jeho vykonaním absolvovať vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia.

(11)

Členovia výberovej komisie posudzujú výsledky jednotlivých foriem overenia požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobných vlastností uchádzača, overujú požadované schopnosti a osobnostné vlastnosti uchádzača a vyjadrujú svoje preferencie v diskusii za účelom zosúladenia ich hodnotení a pri určovaní poradia uchádzačov umiestnených na rovnakom mieste v poradí úspešnosti. Predseda výberovej komisie organizačne riadi priebeh výberového konania a má rozhodujúci hlas pri rovnakom počte hlasov v hlasovaní.

(12)

Člen výberovej komisie je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom jeho funkcie.

§ 41

(1)

Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením. Služobný úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj v tlači alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie.

(2)

Lehota na prihlásenie sa do výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia výberového konania a trvá najmenej päť pracovných dní. Uchádzač sa prihlasuje do výberového konania podaním žiadosti o zaradenie spolu s ďalšími požadovanými dokumentmi na príslušný služobný úrad.

(3)

Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty môže uchádzač podať v písomnej forme

a)

v listinnej podobe alebo

b)

v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli

1.

po autentifikácii27) na ústrednom portáli alebo

2.

bez autentifikácie na ústrednom portáli.

(4)

V žiadosti o zaradenie podanej podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu si uchádzač zvolí požadovanú podobu doručovania písomností služobným úradom, a to listinnú podobu podľa § 43 ods. 1 písm. a) druhého bodu alebo elektronickú podobu podľa § 43 ods. 1 písm. b) prvého bodu.

(5)

Uchádzač osvedčuje splnenie predpokladov a požiadaviek uvedených vo vyhlásení výberového konania

a)

dokumentmi pripojenými k žiadosti o zaradenie alebo

b)

priamo v žiadosti o zaradenie podanej v elektronickej podobe a pripojenými dokumentmi.

(6)

Uchádzač doručuje všetky písomnosti služobnému úradu formou podľa odseku 3. Ak odsek 7 druhej vety neustanovuje inak, považuje sa povinnosť doručiť písomnosť služobnému úradu za splnenú dňom

a)

odovzdania písomnosti do rúk povereného zamestnanca služobného úradu,

b)

odovzdania písomnosti do podateľne príslušného služobného úradu,

c)

odovzdania písomnosti na poštovú prepravu alebo

d)

odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára, prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do zriadenej elektronickej schránky28) služobného úradu.

(7)

Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty podané podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu je uchádzač povinný doručiť služobnému úradu aj v listinnej podobe najneskôr v deň výberového konania pred jeho uskutočnením, inak služobný úrad na žiadosť o zaradenie neprihliadne. Povinnosť doručiť písomnosti podľa prvej vety sa považuje za splnenú dňom prevzatia týchto písomností služobným úradom.

(8)

Ak sa žiadosť o zaradenie podá v listinnej podobe, služobný úrad zaradí uchádzača do registra výberových konaní na ústrednom portáli, ktorý uchádzačovi pridelí identifikátor v tvare znakového reťazca zloženého z písmen, čísel a znakov (ďalej len „identifikátor uchádzača“). Ak sa žiadosť o zaradenie podá v elektronickej podobe, pridelí register výberových konaní uchádzačovi identifikátor uchádzača, ktorý odošle do jeho zriadenej elektronickej schránky alebo do jeho e-mailovej schránky, ak si túto podobu doručovania uchádzač zvolil v žiadosti o zaradenie. Identifikátor uchádzača slúži na identifikáciu uchádzača v procese výberového konania a oznámi sa uchádzačovi najneskôr v pozvánke na výberové konanie.

(9)

Služobný úrad pozve najmenej sedem pracovných dní pred uskutočnením výberového konania uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania a včas podal žiadosť o zaradenie s ďalšími požadovanými dokumentmi, na výberové konanie.

(10)

Služobný úrad nezaradí do výberového konania uchádzača, ktorý nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania, uchádzača, ktorý podal žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty oneskorene, alebo nedoručil služobnému úradu žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty podľa odseku 7; služobný úrad túto skutočnosť oznámi nezaradenému uchádzačovi.

(11)

Overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača sa môže uskutočniť týmito formami:

a)

písomným testom na overenie odborných vedomostí uchádzača (ďalej len „odborný test“),

b)

písomným testom na overenie všeobecných vedomostí najmä o ústavnom zriadení, o organizácii štátnej správy a o štátnej službe (ďalej len „všeobecný test“),

c)

písomným testom na overenie ovládania štátneho jazyka (ďalej len „test zo štátneho jazyka“),

d)

písomným testom na overenie úrovne ovládania cudzieho jazyka, ak požiadavkou na vykonávanie štátnej služby je ovládanie cudzieho jazyka podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta (ďalej len „test z cudzieho jazyka“),

e)

písomným testom na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača (ďalej len „test na overenie schopností a vlastností“),

f)

prípadovou štúdiou, ak to služobný úrad určí v služobnom predpise, v ktorom upraví najmä postup služobného úradu pri overení požadovaných odborných vedomostí a schopností uchádzača prípadovou štúdiou, podmienky na úspešné absolvovanie prípadovej štúdie a spôsob hodnotenia prípadovej štúdie,

g)

osobným pohovorom s uchádzačom na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností alebo

h)

posúdením požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra.

(12)

Užšie vnútorné výberové konanie pozostáva z testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.

(13)

Širšie vnútorné výberové konanie pozostáva z odborného testu, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.

(14)

Vonkajšie výberové konanie pozostáva z odborného testu, testu zo štátneho jazyka, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.

(15)

Vonkajšie výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca sekcie pozostáva z odborného testu, testu zo štátneho jazyka, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, z osobného pohovoru a z posúdenia požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra.

(16)

Služobný úrad môže overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača podľa odsekov 12 až 15 doplniť ďalšou z foriem podľa odseku 11.

(17)

Na zabezpečenie profesionálneho postupu pri overovaní všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností a pri hodnotení výsledkov výberového konania služobný úrad spolupracuje s odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky, lingvistiky alebo príbuzných vedných odborov.

(18)

Uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam v oboch častiach výberového konania. Ak sa výberové konanie skladá len z písomnej časti alebo len z ústnej časti, uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam príslušnej časti výberového konania.

(19)

Výberová komisia vyhodnotí výsledky výberového konania a určí poradie úspešnosti uchádzačov na základe súčtu bodového hodnotenia jednotlivých častí výberového konania.

(20)

Ak sa na rovnakom mieste v poradí úspešnosti uchádzačov umiestnil viac ako jeden uchádzač, predseda výberovej komisie otvorí diskusiu, v ktorej členovia výberovej komisie vyjadria preferencie pre jedného z týchto uchádzačov a odôvodnia ich; odôvodnenie sa uvedie v zápisnici. Po diskusii predseda výberovej komisie dá hlasovať o novom poradí úspešnosti uchádzačov tak, aby na každom poradovom mieste bol len jeden úspešný uchádzač. Každý člen výberovej komisie má jeden hlas. Ak je počet hlasov členov výberovej komisie rovnaký, rozhodujúci je hlas predsedu výberovej komisie.

(21)

O priebehu výberového konania a výsledku výberového konania sa vyhotoví zápisnica. Zápisnicu podpíše predseda výberovej komisie a ostatní členovia výberovej komisie.

(22)

Poradie úspešnosti uchádzačov určené výberovou komisiou je pri obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta záväzné.

(23)

Služobný úrad vyhlási výsledok výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do desiatich dní od jeho skončenia. Vybranému úspešnému uchádzačovi oznámi služobný úrad výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

(24)

Výberové konanie je neúspešné, ak

a)

žiadny z uchádzačov nebol úspešný vo výberovom konaní,

b)

vybraný úspešný uchádzač nepodá písomnú žiadosť o prijatie na príslušný služobný úrad v termíne určenom služobným úradom a vo výberovom konaní nebol úspešný žiadny ďalší uchádzač,

c)

sa do výberového konania neprihlásil žiadny uchádzač,

d)

žiadny uchádzač prihlásený do výberového konania nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania,

e)

sa žiadny z pozvaných uchádzačov nezúčastnil na výberovom konaní.

(25)

Služobný úrad vráti uchádzačovi, ktorý nebol zaradený do výberového konania, uchádzačovi, ktorý nebol úspešný vo výberovom konaní, a uchádzačovi, ktorý bol úspešný a nebol vybraný vo výberovom konaní, všetky dokumenty, ktoré predložil v listinnej podobe.

§ 42

(1)

Služobný úrad vyhlásené výberové konanie zruší, ak do jeho skončenia došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta alebo ak odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste.

(2)

Služobný úrad neprijme do štátnej služby vybraného úspešného uchádzača alebo nevykoná zmenu jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ak po skončení výberového konania došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta alebo ak zanikol dôvod na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta, nakoľko odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca na tomto štátnozamestnaneckom mieste.

(3)

Služobný úrad bezodkladne vyhlási zrušenie výberového konania, zrušenie štátnozamestnaneckého miesta podľa odseku 2 alebo zánik dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta podľa odseku 2 prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli. Zrušenie výberového konania sa bezodkladne oznámi všetkým uchádzačom a zrušenie štátnozamestnaneckého miesta alebo zánik dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta všetkým uchádzačom, ktorí sa zúčastnili výberového konania.

§ 43

(1)

Služobný úrad doručuje uchádzačovi všetky písomnosti pri výberovom konaní v písomnej forme

a)

v listinnej podobe

1.

osobne alebo

2.

poštovým podnikom alebo

b)

v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli

1.

do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie alebo

2.

do zriadenej elektronickej schránky uchádzača.

(2)

Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie v listinnej podobe, služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti v listinnej podobe podľa odseku 1 písm. a). Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. b) prvého bodu, služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti spravidla prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do jeho zriadenej elektronickej schránky. Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. b) druhého bodu, služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti spravidla v takej podobe, ktorú si uchádzač zvolil v žiadosti o zaradenie.

(3)

Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť uchádzačovi sa považuje za splnenú dňom

a)

odovzdania doručovanej písomnosti

1.

uchádzačovi alebo

2.

na poštovú prepravu,

b)

odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli

1.

do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie aj vtedy, ak sa uchádzač o tom nedozvie, alebo

2.

do zriadenej elektronickej schránky uchádzača aj vtedy, ak sa uchádzač o jej uložení nedozvie.

(4)

Uložením podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu sa rozumie okamih, odkedy je elektronický formulár dostupný uchádzačovi v jeho zriadenej elektronickej schránke.

(5)

Na účely doručovania písomností súvisiacich s výberovým konaním podľa tohto zákona sa nevyžaduje, aby zriadená elektronická schránka uchádzača bola aktivovaná.29)

§ 44

(1)

Hromadné výberové konanie sa vyhlasuje na obsadenie štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov v služobných úradoch. Hromadné výberové konanie pozostáva z dvoch častí.

(2)

Na prvú časť hromadného výberového konania sa primerane použijú ustanovenia § 40 ods. 6, 7, 9, 11 a 12, § 41 ods. 1 až 10, ods. 11 písm. a) až d), ods. 17, 18, 21 a ods. 24 písm. a), c) až e) a § 43. Na druhú časť hromadného výberového konania sa primerane použijú ustanovenia § 40 ods. 5 až 12, § 41 ods. 1 až 10, ods. 11 písm. a), d) a g), ods. 17 až 22 a ods. 24, § 42 a 43.

(3)

Prvú časť hromadného výberového konania z absolventov vyhlasuje úrad vlády najmenej raz za kalendárny rok prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli najmenej 25 pracovných dní pred jej uskutočnením a uskutočňuje ju výberová komisia zriadená generálnym tajomníkom úradu vlády. Lehota na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia prvej časti hromadného výberového konania a trvá najmenej 15 pracovných dní.

(4)

Prvá časť hromadného výberového konania je len písomná a pozostáva zo všeobecného testu a z testu zo štátneho jazyka. Overenie požadovaných všeobecných vedomostí a odborných vedomostí absolventa podľa prvej vety je možné doplniť aj ďalšou formou, a to odborným testom alebo testom z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje.

(5)

Úrad vlády vyhlási výsledok prvej časti hromadného výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do desiatich dní od jej skončenia.

(6)

Absolventa, ktorý bol úspešný v prvej časti hromadného výberového konania na základe vyhodnotenia výsledkov výberovou komisiou, zaradí úrad vlády do registra úspešných absolventov na ústrednom portáli, v ktorom bude evidovaný najviac po dobu dvoch rokov odo dňa jeho zaradenia.

(7)

Úrad vlády vráti absolventovi, ktorý nebol zaradený do prvej časti hromadného výberového konania, a absolventovi, ktorý nebol úspešný v prvej časti hromadného výberového konania, všetky dokumenty, ktoré predložil v listinnej podobe.

(8)

Druhú časť hromadného výberového konania vyhlasuje prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli služobný úrad, ktorý obsadzuje štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa, a uskutočňuje ju výberová komisia zriadená v tomto služobnom úrade.

(9)

Absolventovi, ktorý bol zaradený do registra úspešných absolventov, sa oznamuje vyhlásenie druhej časti hromadného výberového konania na príslušnom služobnom úrade prostredníctvom registra úspešných absolventov na ústrednom portáli do jeho zriadenej elektronickej schránky alebo do jeho e-mailovej schránky, ak si zvolil v žiadosti o zaradenie do prvej časti hromadného výberového konania túto podobu doručovania písomností.

(10)

Do vyhlásenej druhej časti hromadného výberového konania sa môže prihlásiť len absolvent evidovaný v registri úspešných absolventov na ústrednom portáli.

(11)

Druhá časť hromadného výberového konania pozostáva z osobného pohovoru; na overenie požadovaných odborných vedomostí absolventa je možné vykonať aj odborný test a test z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje.

(12)

Služobný úrad vyhlási výsledok druhej časti hromadného výberového konania v registri výberových konaní na ústrednom portáli do desiatich dní od jej skončenia. Vybranému úspešnému absolventovi oznámi služobný úrad výsledok druhej časti hromadného výberového konania do desiatich dní od jej skončenia.

(13)

Služobný úrad vráti absolventovi, ktorý nebol zaradený do druhej časti hromadného výberového konania, absolventovi, ktorý nebol úspešný v druhej časti hromadného výberového konania, a absolventovi, ktorý bol úspešný a nebol vybraný v druhej časti hromadného výberového konania, všetky dokumenty, ktoré predložil v listinnej podobe.

(14)

Absolvent úspešný v prvej časti hromadného výberového konania, ktorý nebol úspešný v druhej časti hromadného výberového konania, alebo absolvent, ktorý bol úspešný a nebol vybraný v druhej časti hromadného výberového konania, je naďalej evidovaný v registri úspešných absolventov na ústrednom portáli.

(15)

Ak služobný úrad neobsadí štátnozamestnanecké miesto z absolventov evidovaných v registri úspešných absolventov na ústrednom portáli, môže vyhlásiť vonkajšie výberové konanie len z absolventov. Na vonkajšie výberové konanie podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia § 40 až 43.

§ 45

Služobný úrad môže vyhlásiť hromadné výberové konanie aj na obsadenie väčšieho počtu štátnozamestnaneckých miest; § 44 sa použije primerane.

§ 46

(1)

Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o výberových konaniach, najmä o

a)

vyhlásení výberového konania,

b)

prihlásení sa do výberového konania a rozsahu údajov vyžadovaných v žiadosti o zaradenie,

c)

pozvaní na výberové konanie,

d)

nezaradení uchádzača do výberového konania,

e)

spôsobe vykonania výberového konania,

f)

výberovej komisii,

g)

písomnej časti výberového konania a ústnej časti výberového konania,

h)

priebehu výberového konania,

i)

výsledku výberového konania,

j)

zrušení výberového konania, zrušení štátnozamestnaneckého miesta a zániku dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta,

k)

hromadnom výberovom konaní a rozsahu údajov vyžadovaných v žiadosti o zaradenie do prvej časti hromadného výberového konania a v žiadosti o zaradenie do druhej časti hromadného výberového konania.

(2)

Služobný úrad, ktorým je kancelária národnej rady, si ustanoví podrobnosti o výberových konaniach podľa odseku 1 v služobnom predpise.

§ 47

(1)