Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

prihlásení sa do výberového konania a rozsahu údajov vyžadovaných v žiadosti o zaradenie,

c)

pozvaní na výberové konanie,

d)

nezaradení uchádzača do výberového konania,

e)

spôsobe vykonania výberového konania,

f)

výberovej komisii,

g)

písomnej časti výberového konania a ústnej časti výberového konania,

h)

priebehu výberového konania,

i)

výsledku výberového konania,

j)

zrušení výberového konania, zrušení štátnozamestnaneckého miesta a zániku dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta,

k)

hromadnom výberovom konaní a rozsahu údajov vyžadovaných v žiadosti o zaradenie do prvej časti hromadného výberového konania a v žiadosti o zaradenie do druhej časti hromadného výberového konania.

(2)

Služobný úrad, ktorým je kancelária národnej rady, si ustanoví podrobnosti o výberových konaniach podľa odseku 1 v služobnom predpise.

§ 47

(1)

Ustanovenia § 39 až 46 sa nevzťahujú na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra, a na služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe, upraví služobný predpis, ktorý vydá

a)

generálna prokuratúra na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra,

b)

ministerstvo zahraničných vecí na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch.

(2)

Ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 40 až 46 sa nevzťahujú na služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, a na služobný úrad, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe,

a)

upraví služobný predpis, ktorý vydá kancelária najvyššieho súdu na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu,

b)

ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd.

Prvá hlava

VZNIK ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 48

(1)

Štátnozamestnanecký pomer sa zakladá

a)

služobnou zmluvou,

b)

zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo vymenovaním do funkcie riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady,

c)

vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu.

(2)

Ak je štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zvolený alebo vymenovaný podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), postupuje sa u neho podľa § 55 ods. 1 písm. r).

§ 49

(1)

Štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká dňom dohodnutým v služobnej zmluve.

(2)

Pri prevzatí služobnej zmluvy skladá štátny zamestnanec sľub, ktorý znie:

„Sľubujem na svoju česť, že pri vykonávaní štátnej služby budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony Slovenskej republiky a Etický kódex štátneho zamestnanca a v súlade s nimi sa budem riadiť pokynmi vedúceho zamestnanca. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, čestne, svedomite a nestranne.“.

(3)

Štátny zamestnanec potvrdí sľub vlastnoručným podpisom na príslušnej listine s uvedeným dátumom zloženia sľubu.

§ 50

(1)

Štátnozamestnanecký pomer riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii založený zvolením alebo vymenovaním vzniká dňom uvedeným v oznámení o zvolení alebo dňom uvedeným v oznámení o vymenovaní do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer veľvyslanca sa zakladá služobnou zmluvou. Predpokladom založenia štátnozamestnaneckého pomeru veľvyslanca je poverenie výkonom funkcie veľvyslanca. Oznámenie o poverení zasiela kancelária prezidenta služobnému úradu ministerstva zahraničných vecí bezodkladne po poverení výkonom funkcie prezidentom.

(3)

Štátnozamestnanecký pomer štatutárneho orgánu vzniká dňom uvedeným v oznámení o vymenovaní do funkcie podľa osobitného predpisu.

(4)

Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý je do funkcie zvolený alebo vymenovaný podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), vykonáva túto funkciu odo dňa uvedeného v oznámení podľa odseku 1 alebo odseku 3.

§ 51

Služobná zmluva

(1)

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára generálny tajomník. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní úlohy; s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára služobnú zmluvu vedúci kancelárie najvyššieho súdu. Služobná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva musí byť písomná, inak je neplatná. Jedno písomné vyhotovenie služobnej zmluvy je služobný úrad povinný odovzdať štátnemu zamestnancovi.

(2)

Služobná zmluva obsahuje

a)

názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu,

b)

meno, priezvisko a titul štátneho zamestnanca, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu,

c)

funkciu štátneho zamestnanca podľa § 53,

d)

funkciu vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,

e)

deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

f)

skúšobnú dobu, ak podľa § 52 plynie,

g)

druh štátnej služby,

h)

organizačný útvar,

i)

označenie pravidelného miesta výkonu štátnej služby, ktorým je obec, časť obce alebo inak určené miesto,

j)

dĺžku určeného služobného času alebo dĺžku kratšieho služobného času, ak bol dohodnutý,

k)

čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu,

l)

odbor štátnej služby, ak sa určuje,

m)

údaj o tom, či ide o štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti,

n)

údaj o výmere dovolenky odkazom na príslušné ustanovenie zákona alebo kolektívnej zmluvy,

o)

najnáročnejšiu činnosť,

p)

bližšie určenú najnáročnejšiu činnosť,

q)

ďalšiu činnosť a bližšie určenú ďalšiu činnosť, ak jej vykonávanie vyplýva z opisu štátnozamestnaneckého miesta,

r)

údaj o dĺžke výpovednej doby odkazom na príslušné ustanovenie zákona.

(3)

Služobný úrad odovzdá štátnemu zamestnancovi spolu so služobnou zmluvou aj opis štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

§ 52

Skúšobná doba

(1)

Skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a trvá tri mesiace, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

(2)

Skúšobná doba podľa odseku 1 neplynie, ak vznik štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe bezprostredne nadväzuje na skončenie predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe vykonávanej na tom istom štátnozamestnaneckom mieste podľa § 36 ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a) alebo ods. 5 písm. a) v tom istom služobnom úrade.

(3)

Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec a štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 8 vykonávajú štátnu službu v dočasnej štátnej službe bez skúšobnej doby.

(4)

Do skúšobnej doby sa nezapočítava čas prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca a čas služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. c) a d).

§ 53

Funkcia štátneho zamestnanca

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy.

Funkcia	Platová trieda
odborný referent	1.
hlavný referent	2.
radca	3.
samostatný radca	4.
odborný radca	5.
hlavný radca	6.
štátny radca	7.
hlavný štátny radca	8.
generálny štátny radca	9.

(2)

Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa osobitného predpisu30) podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy.

(3)

Služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe č. 2. Služobný úrad, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad vychádza pri určovaní najnáročnejšej činnosti z charakteristík platových tried uvedených v osobitnom predpise.30)

(4)

Vedúcemu zamestnancovi patrí funkcia v platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy, najmenej v platovej triede, v ktorej je zaradená najnáročnejšia činnosť vykonávaná štátnym zamestnancom v ním riadenom organizačnom útvare.

(5)

Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 64 patrí funkcia v 1. platovej triede až 11. platovej triede podľa osobitného predpisu2) podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy. Služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v osobitnom predpise.2)

§ 54

Zaradenie blízkych osôb

(1)

Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, nie je možné zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal kontrole pokladničných operácií alebo kontrole účtovných operácií druhého, okrem štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

(2)

Uchádzač je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred prijatím do štátnej služby.

(3)

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.

Druhá hlava

ZMENA ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 55

(1)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je

a)

zmena funkcie,

b)

zmena odboru štátnej služby,

c)

zmena najnáročnejšej činnosti uvedenej v služobnej zmluve, ďalšej činnosti, bližšie určenej najnáročnejšej činnosti alebo bližšie určenej ďalšej činnosti,

d)

zmena druhu štátnej služby,

e)

zmena dôvodu zastupovania podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. a),

f)

zmena služobného úradu,

g)

zmena pravidelného miesta výkonu štátnej služby,

h)

zmena dĺžky týždenného služobného času, ak bola dohodnutá,

i)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,

j)

vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca,

k)

poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca alebo poverenie zastupovaním vedúceho zamestnanca,

l)

skončenie poverenia vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca alebo skončenie poverenia zastupovaním vedúceho zamestnanca,

m)

odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca,

n)

prerušenie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa § 66 ods. 3,

o)

opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby,

p)

dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie“),

q)

skončenie dočasného vyslania,

r)

zmena na základe zvolenia alebo vymenovania do funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c),

s)

zmena na základe odvolania z funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), vzdania sa tejto funkcie alebo uplynutia doby vykonávania tejto funkcie,

t)

predĺženie trvania dočasnej štátnej služby odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby na tom istom štátnozamestnaneckom mieste s rovnakým opisom štátnozamestnaneckého miesta,

u)

predĺženie trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov na dobu najviac troch po sebe nasledujúcich rokov; v rámci uvedenej doby je možné štátnozamestnanecký pomer predĺžiť aj opakovane,

v)

zaradenie štátneho zamestnanca po skončení dočasného vyslania,

w)

preloženie štátneho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca na iné miesto vedúceho zamestnanca.

(2)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a), c), e), h), k), t) alebo písm. u) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom formou písomného dodatku k služobnej zmluve o zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

(3)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. g), j), p), r) alebo písm. w) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom formou písomného dodatku k služobnej zmluve o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením.

(4)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. b), d) alebo písm. f) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom formou podľa odseku 2 alebo formou podľa odseku 3.

(5)

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. i), l), m), n), o), q), s) alebo písm. v) vykoná služobný úrad jednostranne formou písomného oznámenia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré doručí štátnemu zamestnancovi. Písomné oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru je dodatkom k služobnej zmluve.

(6)

Zmena názvu služobného úradu, zmena sídla služobného úradu a zmena názvu organizačného útvaru nie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Zmenu podľa predchádzajúcej vety služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi; písomné oznámenie je dodatkom k služobnej zmluve.

§ 56

(1)

Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť alebo trvale preložiť v tom istom služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Dočasné preloženie alebo trvalé preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného úradu je možné len na základe písomnej dohody uzavretej medzi generálnym tajomníkom služobného úradu, z ktorého sa má preložiť a generálnym tajomníkom služobného úradu, do ktorého sa má preložiť; jedno vyhotovenie písomnej dohody si ponechá každý služobný úrad a jedno sa odovzdá štátnemu zamestnancovi.

(2)

Dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať najmä uvedenie funkcie, odboru štátnej služby a najnáročnejšej činnosti, ktorú bude štátny zamestnanec vykonávať po preložení.

(3)

Ak má byť štátny zamestnanec trvale preložený do iného služobného úradu pred uplynutím doby jedného roka po ukončení kompetenčného vzdelávania, môže služobný úrad, do ktorého sa má štátny zamestnanec trvale preložiť, prevziať záväzok uhradiť úplne alebo čiastočne náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním tohto štátneho zamestnanca; dohoda podľa odseku 1 obsahuje v tomto prípade aj údaj o tom, že služobný úrad, do ktorého sa štátny zamestnanec trvale prekladá, preberá tento záväzok a v akom rozsahu.

(4)

Na dočasné preloženie alebo na trvalé preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného úradu je príslušný služobný úrad, z ktorého sa štátny zamestnanec prekladá.

(5)

Služobný úrad, do ktorého bol štátny zamestnanec preložený, odovzdá štátnemu zamestnancovi oznámenie o výške a zložení funkčného platu a opis štátnozamestnaneckého miesta.

(6)

Osobný úrad odovzdá osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý bol preložený do iného služobného úradu, služobnému úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu, do siedmich dní odo dňa preloženia.

§ 57

(1)

Štátneho zamestnanca je možné bez jeho súhlasu dočasne preložiť na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh služobného úradu alebo na ochranu záujmov tohto štátneho zamestnanca. Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov. Dočasné preloženie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby sa realizuje bez výberového konania, ak § 60 ods. 6 neustanovuje inak. Na štátneho zamestnanca, ktorý je počas dočasného preloženia dočasne vyslaný podľa § 55 ods. 1 písm. p) služobným úradom, do ktorého bol s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne preložený, a na štátneho zamestnanca, u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. r) dočasným preložením, sa obmedzenie doby dočasného preloženia na päť rokov podľa druhej vety nevzťahuje.

(2)

Štátneho zamestnanca je možné opätovne bez jeho súhlasu dočasne preložiť až po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia predchádzajúceho dočasného preloženia.

(3)

Štátnu zamestnankyňu, ktorá je tehotná alebo ktorá je dojčiaca, štátneho zamestnanca so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo štátneho zamestnanca, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako pätnásť rokov alebo sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ak služobnému úradu tieto skutočnosti písomne oznámil, je možné dočasne preložiť podľa odsekov 1 a 2 len s ich predchádzajúcim písomným súhlasom.

(4)

Počas dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený. Ak z dôvodu dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca na funkciu s nižšou náročnosťou činností služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi nižší funkčný plat, ako mu patril pred dočasným preložením, patrí štátnemu zamestnancovi doplatok do výšky funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol dočasne preložený. Ak je štátny zamestnanec dočasne preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný úrad.

(5)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby, patria počas dočasného preloženia náhrady podľa osobitného predpisu31) ako pri služobnej ceste. Ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patrí mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia. Na štátneho zamestnanca, ktorý bol dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby na základe jeho žiadosti, sa prvá a druhá veta tohto odseku nevzťahuje.

(6)

Po uplynutí dočasného preloženia sa štátny zamestnanec zaradí písomným oznámením na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak, alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.2)

§ 58

(1)

Štátneho zamestnanca je možné s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby bez výberového konania, ak § 60 ods. 1 neustanovuje inak.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je trvale preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby v záujme služobného úradu, patrí jednorazová náhrada preukázaných cestovných výdavkov a jednorazová náhrada preukázaných výdavkov na sťahovanie.

§ 59

Zmena druhu štátnej služby

Služobný úrad môže po dohode so štátnym zamestnancom vykonať zmenu dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu v tom istom služobnom úrade, ak ide o štátneho zamestnanca, ktorý

a)

je v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. a) alebo ods. 5 písm. a) a má byť prijatý bez výberového konania na to isté štátnozamestnanecké miesto do stálej štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu,

b)

má byť prijatý na základe výberového konania na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom zastupoval štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo na iné štátnozamestnanecké miesto do stálej štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu podľa § 36 ods. 3 písm. a), ods. 4 alebo ods. 5.

§ 60

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca, poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca a poverenie zastupovaním vedúceho zamestnanca

(1)

Štátneho zamestnanca je možné trvale preložiť vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca na základe výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.32) Vedúceho zamestnanca je možné trvale preložiť vymenovaním do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania, ak ide o vykonávanie štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii alebo vo funkcii v nižšej platovej triede.

(2)

Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca do obsadenia tohto miesta.

(3)

Generálny tajomník môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom poveriť vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca, ak miesto vedúceho zamestnanca je voľné.

(4)

Generálny tajomník môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom poveriť zastupovaním vedúceho zamestnanca počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. a) presahujúcej dva týždne.

(5)

Doba vymenovania do funkcie podľa odseku 2 a doba poverenia podľa odsekov 3 a 4 nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

(6)

Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca na čas dlhší ako šesť mesiacov na základe výberového konania počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. a) presahujúcej dva týždne; vedúceho zamestnanca je možné dočasne preložiť na štátnozamestnanecké miesto iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania, ak ide o vykonávanie štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii alebo vo funkcii v nižšej platovej triede.

§ 61

Odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca

(1)

Generálny tajomník odvolá štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca, ak sa skončí jeho dočasné vyslanie podľa § 64 ods. 2.

(2)

Generálny tajomník odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste uvedenom v § 38 ods. 8 písm. a), ktorý stratil predpoklad bezúhonnosti, ak nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 82 ods. 1 písm. c) alebo písm. d).

(3)

Generálny tajomník môže odvolať vedúceho zamestnanca z funkcie, ak

a)

v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahne uspokojivé výsledky alebo

b)

vedúci zamestnanec dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov nemôže plniť povinnosti vedúceho zamestnanca zo zdravotných dôvodov.

(4)

Generálny tajomník odvolá vedúceho zamestnanca z funkcie, ak

a)

bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny na čas dlhší ako šesť mesiacov alebo

b)

požiada o odvolanie.

(5)

Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca, najskôr však dňom jeho doručenia.

§ 62

Skončenie vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona

(1)

Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom

a)

zmeny organizačnej štruktúry služobného úradu, ktorou sa zrušil organizačný útvar, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade,

b)

zrušenia služobného úradu.

(2)

Písomné oznámenie o skončení vykonávania funkcie podľa odseku 1, ktoré vydá generálny tajomník, obsahuje údaj o dni, ku ktorému sa vykonávanie funkcie skončilo, a o dôvode skončenia; ak ide o skončenie vykonávania funkcie podľa odseku 1 písm. b), písomné oznámenie vydá generálny tajomník v služobnom úrade, na ktorý prejdú práva a povinnosti zrušeného služobného úradu.

§ 63

(1)

Štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 62, služobný úrad trvale preloží s jeho súhlasom na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad vhodné štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, postupuje pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d).

(2)

Po odvolaní z funkcie, vzdaní sa funkcie alebo uplynutím doby vykonávania funkcie podľa § 55 ods. 1 písm. s) služobný úrad štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 55 ods. 1 písm. r), ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo tohto štátneho zamestnanca s jeho súhlasom trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad vhodné štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, postupuje pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. b).

§ 64

Dočasné vyslanie

(1)

Štátneho zamestnanca je možné s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky. Predĺžiť dobu dočasného vyslania štátneho zamestnanca je možné len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

(2)

Skončiť dočasné vyslanie môže generálny tajomník v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Dočasné vyslanie sa skončí dňom určeným generálnym tajomníkom v písomnom oznámení o zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 5. Dočasné vyslanie veľvyslanca môže generálny tajomník ministerstva zahraničných vecí skončiť len po zrušení poverenia výkonom funkcie veľvyslanca prezidentom.

(3)

Dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8, skončiť dočasné vyslanie, skrátiť alebo predĺžiť dobu jeho dočasného vyslania je možné len po dohode príslušných služobných úradov.

(4)

Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného vyslania náhrady podľa osobitného predpisu.31)

(5)

Po uplynutí doby dočasného vyslania sa štátny zamestnanec zaradí písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak, alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.2)

(6)

Dočasným vyslaním je aj vyslanie štátneho zamestnanca na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.6) Na dočasné vyslanie podľa prvej vety sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.

§ 65

(1)

Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá jej je zakázaná podľa osobitného predpisu,33) alebo ktorá podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe ohrozuje jej tehotenstvo, jej zdravie krátko po pôrode alebo jej zdravie počas dojčenia, a nie je možné vykonať dočasnú úpravu jej služobných podmienok, a nie je možné ju ani preložiť na vhodné štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad ju zaradí mimo činnej štátnej služby. Zaradenie mimo činnej štátnej služby skončí nástupom tejto štátnej zamestnankyne na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku.

(2)

Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý by jej patril, ak by nedošlo k zaradeniu mimo činnej štátnej služby.

§ 66

(1)

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby; to neplatí, ak bol štátny zamestnanec vzatý do väzby.

(2)

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a bol prepustený z väzby, ak by jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

(3)

Ak bol štátny zamestnanec vzatý do väzby v čase jeho zaradenia mimo činnej štátnej služby, služobný úrad toto zaradenie preruší ku dňu jeho vzatia do väzby.

(4)

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby bezodkladne po tom, ako sa o dôvodoch na zaradenie mimo činnej štátnej služby dozvedel.

(5)

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa odsekov 1 a 2 trvá

a)

v dočasnej štátnej službe najdlhšie počas jej trvania, najviac však dva roky, ak odsek 6 neustanovuje inak,

b)

do právoplatného skončenia trestného stíhania, najviac však dva roky, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(6)

Ak trvá dôvod, pre ktorý bol štátny zamestnanec podľa odseku 1 alebo odseku 2 zaradený mimo činnej štátnej služby aj po uplynutí dvoch rokov a opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, môže generálny tajomník predĺžiť zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, najviac do právoplatného skončenia trestného stíhania.

(7)

Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi suma 40 % z funkčného platu, ktorý mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma podľa prvej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do výšky 60 % funkčného platu, ktorý štátnemu zamestnancovi patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

(8)

Suma podľa odseku 7 nesmie byť nižšia ako suma životného minima podľa osobitného predpisu.34)

§ 67

(1)

Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie alebo do orgánu Európskej únie. Počas vyslania podľa prvej vety patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný; to neplatí, ak mu plat poskytuje inštitúcia Európskej únie, do ktorej je vyslaný alebo orgán Európskej únie, do ktorého je vyslaný.

(2)

Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý s jeho súhlasom vykonáva štrukturálnu stáž v inštitúcii Európskej únie alebo v orgáne Európskej únie. Počas vykonávania štrukturálnej stáže patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý mu patril pred jej začatím, a náhrada výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.

§ 68

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca okrem povinností podľa § 111 ods. 1 písm. b) a e) až k) a okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

§ 69

Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby

(1)

Služobný úrad bezodkladne zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, ak

a)

zanikne dôvod zaradenia mimo činnej štátnej služby,

b)

uplynie doba podľa § 66 ods. 5 alebo

c)

uplynie doba podľa § 66 ods. 6.

(2)

Služobný úrad štátneho zamestnanca zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zaradením mimo činnej štátnej služby, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 66 ods. 1 alebo ods. 2, sa po opätovnom zaradení na vykonávanie štátnej služby doplatí rozdiel medzi funkčným platom a sumou vyplácanou podľa § 66 ods. 7 do 30 dní odo dňa, keď štátny zamestnanec preukázal, že zanikli dôvody zaradenia mimo činnej štátnej služby.

(4)

Suma podľa odseku 3 patrí štátnemu zamestnancovi aj vtedy, ak nedôjde k jeho opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby.

§ 70

Služobná cesta a zahraničná služobná cesta

(1)

Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby až do skončenia tejto cesty.

(2)

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na služobnú cestu na vykonávanie štátnej služby do cudziny, čas služobnej cesty v cudzine až do skončenia tejto cesty.

(3)

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je aj čas vyslania štátneho zamestnanca do cudziny na účely plnenia úloh krátkodobého experta alebo strednodobého experta na projekte rozvojovej spolupráce vrátane projektu rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou.

(4)

Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu na návrh vedúceho zamestnanca, o ktorom to ustanovuje služobný predpis, na nevyhnutný čas. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, miesto vykonávania štátnej služby, účel, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty; služobný úrad môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty, pričom prihliada na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

(5)

Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou je miesto uvedené v služobnej zmluve.

(6)

Štátnemu zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu patria náhrady súvisiace so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou podľa osobitného predpisu.31) Štátnemu zamestnancovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu podľa odseku 3 patrí v súlade so zmluvou, ktorá upravuje jeho účasť na projekte, aj odmena znížená o náklady na jeho funkčný plat.

Tretia hlava

SKONČENIE A ZÁNIK ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 71

(1)

Štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť

a)

dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

výpoveďou,

c)

okamžitým skončením,

d)

skončením v skúšobnej dobe.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.

(3)

Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca alebo právoplatným rozhodnutím súdu o vyhlásení štátneho zamestnanca za mŕtveho.

§ 72

Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Ak sa služobný úrad a štátny zamestnanec dohodnú na skončení štátnozamestnaneckého pomeru, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dohodnutým dňom.

(2)

Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musí byť uzatvorená písomne. V dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musia byť uvedené dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak to štátny zamestnanec požaduje alebo ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 75 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. d).

(3)

Služobný úrad odovzdá bezodkladne štátnemu zamestnancovi jedno vyhotovenie dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 73

Výpoveď

(1)

Služobný úrad ako aj štátny zamestnanec môže skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

(2)

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov podľa § 75. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná.

(3)

Štátny zamestnanec môže dať služobnému úradu výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

(4)

Ak služobný úrad dal štátnemu zamestnancovi výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d), nesmie počas dvoch mesiacov nasledujúcich po skončení štátnozamestnaneckého pomeru znovu vytvoriť zrušené štátnozamestnanecké miesto a obsadiť toto štátnozamestnanecké miesto iným uchádzačom alebo preložením štátneho zamestnanca.

(5)

Výpoveď, ktorá bola doručená druhej strane, je možné odvolať len s jej súhlasom, ak odsek 6 neustanovuje inak. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním sa musí urobiť písomne.

(6)

Písomný súhlas štátneho zamestnanca s odvolaním výpovede danej služobným úradom sa nevyžaduje, ak služobný úrad odvolá výpoveď na základe stanoviska podľa § 91 ods. 4.

§ 74

Výpovedná doba

(1)

Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace.

(2)

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak § 76 ods. 3 neustanovuje inak.

(3)

Počas plynutia výpovednej doby je možné štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.

§ 75

Výpovedné dôvody služobného úradu

(1)

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak

a)

štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste alebo ak ju nesmie dlhodobo vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu faktorom práce a pracovného prostredia určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva a služobný úrad nemá pre neho vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,

b)

sa má zrušiť, zrušilo sa alebo zaniklo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny podľa § 24 ods. 1 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,

c)

štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1 až 4, nie je možné trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné štátnozamestnanecké miesto, pretože ho služobný úrad nemá, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,

d)

štátneho zamestnanca, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1, nie je možné trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné štátnozamestnanecké miesto, pretože ho služobný úrad nemá, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,

e)

štátny zamestnanec dosiahne neuspokojivé výsledky v opakovanom služobnom hodnotení,

f)

štátny zamestnanec opakovane menej závažne porušil služobnú disciplínu,

g)

je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. f) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o opakovanom menej závažnom porušení služobnej disciplíny a z dôvodu podľa odseku 1 písm. g) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

(3)

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. e) do dvoch mesiacov od oboznámenia štátneho zamestnanca s výsledkom opakovaného služobného hodnotenia a ak štátny zamestnanec podal námietku podľa § 123 ods. 7, do dvoch mesiacov od oznámenia výsledku opakovaného služobného hodnotenia.

§ 76

(1)

Služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to

a)

v dobe, keď je štátny zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia,

b)

pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie odo dňa, keď bol štátny zamestnanec povolaný na výkon mimoriadnej služby doručením povolávacieho rozkazu alebo keď bol na výkon mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo ak bol zamestnancovi výkon mimoriadnej služby nariadený, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z tejto služby; to platí rovnako, ak ide o výkon alternatívnej služby podľa osobitného predpisu,

c)

v dobe, keď je štátny zamestnanec uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy, na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

d)

v dobe, keď je štátna zamestnankyňa tehotná, keď je štátna zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je štátny zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelý štátny zamestnanec stará o dieťa mladšie ako tri roky,

e)

v dobe, keď je štátny zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie,

f)

v dobe, keď je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu,

g)

v dobe, keď je štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa § 66,

h)

v dobe čerpania služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. a), b), d) a e).

(2)

Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú štátnemu zamestnancovi z dôvodu,

a)

pre ktorý môže služobný úrad okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, ak nejde o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke a o štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce),

b)

že štátny zamestnanec opakovane menej závažne porušil služobnú disciplínu, ak nejde o tehotnú štátnu zamestnankyňu, o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke.

(3)

Ak je štátnemu zamestnancovi doručená výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že výpovedná doba by mala uplynúť v ochrannej dobe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď štátny zamestnanec písomne oznámi, že na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru o čas trvania ochrannej doby netrvá.

§ 77

Služobný úrad nesmie dať výpoveď štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím bez právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu,35) inak je výpoveď neplatná. Súhlas podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. f) alebo písm. g), alebo ak sa služobný úrad alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a štátny zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu štátnej služby, alebo ak štátny zamestnanec dovŕšil vek určený na vznik nároku na starobný dôchodok.36)

§ 78

(1)

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vznikol.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu vedúci kancelárie najvyššieho súdu, na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa prvej vety a druhej vety nepoužije.

(3)

Služobný úrad nemôže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s tehotnou štátnou zamestnankyňou, so štátnou zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so štátnym zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelým štátnym zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so štátnym zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Služobný úrad však môže so štátnymi zamestnancami podľa prvej vety okrem štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodu uvedeného v odseku 1 skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

§ 79

(1)

Štátny zamestnanec môže štátnozamestnanecký pomer okamžite skončiť, ak

a)

podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať štátnu službu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a služobný úrad ho nepreložil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na vhodné štátnozamestnanecké miesto,

b)

služobný úrad mu nevyplatil plat, cestovné náhrady, náhradu za služobnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,

c)

je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

(2)

Štátny zamestnanec môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer len v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dozvedel.

(3)

Štátny zamestnanec, ktorý okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer, má nárok na dvojnásobok naposledy priznaného funkčného platu.

§ 80

Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru musí služobný úrad ako aj štátny zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom byť skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť a musí byť v ustanovenej lehote doručené druhej strane, inak je neplatné.

§ 81

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe

(1)

V skúšobnej dobe môže služobný úrad a štátny zamestnanec skončiť štátnozamestnanecký pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak odsek 5 neustanovuje inak.

(2)

Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe sa doručí druhej strane spravidla tri pracovné dni pred dňom, keď sa má štátnozamestnanecký pomer skončiť.

(3)

Ak štátny zamestnanec oznámi služobnému úradu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, jeho štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v písomnom oznámení, najskôr dňom doručenia písomného oznámenia služobnému úradu, a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.

(4)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí dňom uvedeným v oznámení služobného úradu, najskôr dňom doručenia tohto písomného oznámenia štátnemu zamestnancovi a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.

(5)

Služobný úrad môže skončiť štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiacou ženou len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad náležite odôvodní v písomnom oznámení, inak je skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné.

§ 82

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

(1)

Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí

a)

dňom uplynutia dočasnej štátnej služby,

b)

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin,

c)

dňom nadobudnutia právoplatnosti schváleného zmieru v konaní o úmyselnom trestnom čine štátneho zamestnanca uvedeného v § 38 ods. 8,

d)

dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania za úmyselný trestný čin štátneho zamestnanca uvedeného v § 38 ods. 8,

e)

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,

f)

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

g)

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátnemu zamestnancovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,

h)

dňom, keď štátny zamestnanec neúspešne vykonal alebo z vlastnej viny nevykonal skúšku na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote určenej služobným úradom, a ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,

i)

dňom, keď štátny zamestnanec stratí občianstvo podľa § 2 alebo § 3, ktoré je predpokladom na výkon štátnej služby na jeho štátnozamestnaneckom mieste,

j)

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ak sa takéto osvedčenie na vykonávanie štátnej služby vyžaduje podľa osobitného predpisu a ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,

k)

posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov; to neplatí ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u).

(2)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady a štatutárneho orgánu vymenovaného do funkcie podľa osobitného predpisu, ktorí vykonávajú štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, dňom vzdania sa tejto funkcie alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie.

(3)

Štátnozamestnanecký pomer veľvyslanca sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby.

(4)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa odseku 1 písm. k), u ktorého dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u), sa skončí uplynutím dohodnutej doby predĺženia štátnozamestnaneckého pomeru.

(5)

Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Písomné oznámenie vydá generálny tajomník.

§ 83

Odstupné

(1)

Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov patrí odstupné v sume

a)

dvojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,

b)

trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c)

štvornásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.

(2)

Ak funkčný plat podľa odseku 1 je nižší ako naposledy priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi odstupné v sume

a)

dvojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,

b)

trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c)

štvornásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.

(3)

Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, 3 alebo ods. 4 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1 pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov, patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.

(4)

Odborníkovi dočasne potrebnému na plnenie úloh štátnej služby pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov pred uplynutím dočasnej štátnej služby patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.

(5)

Odborníkovi dočasne potrebnému na plnenie úloh štátnej služby, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, 3 alebo ods. 4 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1 pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov pred uplynutím dočasnej štátnej služby, patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.

(6)

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady, ktorí sú v dočasnej štátnej službe, patrí pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z funkcie alebo uplynutím funkčného obdobia podľa osobitného predpisu odstupné v sume

a)

dvojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,

b)

trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej dva roky.

(7)

Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje aj na štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.

(8)

Štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že štátny zamestnanec nesmie vykonávať štátnu službu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu faktorom práce a pracovného prostredia určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume desaťnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že štátny zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil štátny zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a služobný úrad nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

(9)

Ak štátnozamestnanecký pomer opätovne vznikne pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, štátny zamestnanec je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť služobnému úradu, ktorý mu odstupné vyplatil. Štátny zamestnanec je povinný vrátiť odstupné do 15 dní od opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ak sa písomne nedohodne so služobným úradom, ktorý odstupné vyplatil, inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

(10)

Služobný úrad, v ktorom začne štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu, je povinný bezodkladne oznámiť opätovný vznik štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorému vznikla povinnosť vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, služobnému úradu, ktorý odstupné vyplatil.

(11)

Služobný úrad po vrátení odstupného bezodkladne oznámi túto skutočnosť služobnému úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(12)

Odstupné vypláca služobný úrad po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom v služobnom úrade na výplatu platu, ak sa služobný úrad nedohodne so štátnym zamestnancom inak.

§ 84

Odchodné

(1)

Pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

(2)

Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu37) v nižšej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy, ktorá mu patrí podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu. Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu v rovnakej sume alebo vo vyššej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, odchodné mu nepatrí. Štátny zamestnanec je povinný oznámiť a preukázať služobnému úradu poskytnutie odchodného podľa osobitného predpisu.

§ 85

Služobný posudok

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi, ak o to písomne požiada, písomný služobný posudok do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Služobný úrad nie je povinný vydať štátnemu zamestnancovi služobný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať len skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

(2)

Podkladom na vydanie služobného posudku je osobný spis štátneho zamestnanca.

§ 86

Potvrdenie o štátnej službe

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru alebo najneskôr v deň, ktorý predchádza dočasnému preloženiu alebo trvalému preloženiu štátneho zamestnanca do iného služobného úradu, písomné potvrdenie o štátnej službe. Ak deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, potvrdenie o štátnej službe vydá služobný úrad v nasledujúci pracovný deň.

(2)

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o

a)

dobe trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

dĺžke započítanej služobnej praxe,

c)

činnostiach, ktoré štátny zamestnanec vykonával podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,

d)

záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,

e)

poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a o tom, v prospech koho sú zrážky vykonávané,

f)

funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,

g)

poskytnutí odchodného,

h)

poskytnutí odstupného.

(3)

Služobný úrad na účely dočasného preloženia alebo trvalého preloženia štátneho zamestnanca do iného služobného úradu vydá potvrdenie o štátnej službe len s údajmi podľa odseku 2 písm. a) a b).

(4)

Ak služobný úrad zistí chybu v dĺžke započítanej služobnej praxe štátneho zamestnanca uvedenej v potvrdení o štátnej službe, vykoná jej opravu bez zbytočného odkladu.

Piata hlava

NEPLATNÉ SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU A NÁROKY Z NEPLATNÉHO SKONČENIA ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 95

Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť.

(2)

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 96 ods. 2.

§ 96

Nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,22) vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu38) pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo o mzdu za uvedenú činnosť.

Šiesta hlava

ĎALŠIE PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 97

Služobný úrad vytvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné39) a hospodárne vykonávanie štátnej služby. Služobný úrad zabezpečuje štátnemu zamestnancovi najmä

a)

všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné na vykonávanie štátnej služby,

b)

zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

c)

vhodné podmienky na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby.

§ 98

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

§ 99

(1)

Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť v služobnej zmluve kratší služobný čas, ako je ustanovený týždenný služobný čas.

(2)

Kratší služobný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky služobné dni.

(3)

Štátny zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere s kratším služobným časom nesmie byť zvýhodnený alebo znevýhodnený v porovnaní s porovnateľným štátnym zamestnancom.

(4)

Porovnateľným štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je štátny zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere v tom istom služobnom úrade alebo v služobnom úrade, do ktorého bol dočasne preložený s ustanoveným týždenným služobným časom v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaké činnosti alebo obdobné činnosti podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

§ 100

(1)

Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca v kalendárnom roku je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku.

(2)

Štátnemu zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku funkčný plat.

§ 101

(1)

Za vykonávanie štátnej služby sa považuje aj čas

a)

čerpania dovolenky,

b)

kontinuálneho vzdelávania,

c)

zvyšovania kvalifikácie,

d)

prestávky na dojčenie,

e)

náhradného voľna za štátnu službu nadčas, za štátnu službu vo sviatok a za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,

f)

keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,

g)

neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu

1.

dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,

2.

karantény,

3.

materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 Zákonníka práce).

(2)

Na účely dovolenky sa neposudzuje za vykonávanie štátnej služby čas

a)

rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce),

b)

zaradenia mimo činnej štátnej služby okrem zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 65,

c)

čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat,

d)

dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem času dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré aspoň čiastočne zodpovedá služobný úrad.

§ 102

Služobné voľno štátneho zamestnanca

(1)

Služobný úrad poskytne služobné voľno štátnemu zamestnancovi

a)

na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby,

b)

na výkon funkcie v odborovom orgáne,

c)

ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho v cudzine štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme v cudzine,

d)

počas účasti na projekte rozvojovej spolupráce vrátane účasti na projekte rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou a ktorý v tejto súvislosti dlhodobo vykonáva činnosti v partnerskej krajine, ktorej je poskytovaná podpora trvalo udržateľného rozvoja; služobné voľno sa poskytne najviac v rozsahu troch rokov alebo

e)

ktorý požiada o poskytnutie služobného voľna podľa § 103.

(2)

Funkcia nezlučiteľná s vykonávaním štátnej služby je funkcia

a)

poslanca Európskeho parlamentu,

b)

poslanca národnej rady,

c)

prezidenta,

d)

člena vlády,

e)

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

f)

predsedu najvyššieho kontrolného úradu,

g)

podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu,

h)

člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska,

i)

starostu,

j)

primátora,

k)

predsedu vyššieho územného celku,

l)

poslanca obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie alebo

m)

poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie.

(3)

Služobné voľno na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby sa poskytne na čas plnenia povinností vyplývajúcich z funkcie.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru v rozsahu služobného času, sa poskytne služobné voľno počas vykonávania tejto funkcie.

(5)

Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 písm. c) sa poskytne na jeho žiadosť služobné voľno na čas nasledovania manžela do cudziny.

(6)

Služobný úrad môže štátneho zamestnanca dlhodobo uvoľniť a poskytnúť mu služobné voľno aj na čas pôsobenia v medzinárodnej organizácii alebo v rámci projektu Európskej únie najviac v rozsahu desiatich rokov.

(7)

Štátny zamestnanec preukazuje dôvody na poskytnutie služobného voľna potvrdením príslušnej inštitúcie.

(8)

Za čas služobného voľna podľa odsekov 1 a 6 štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

(9)

Po uplynutí služobného voľna služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred poskytnutím služobného voľna, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.2)

§ 103

(1)

Služobné voľno patrí jednorazovo v rozsahu najviac šiestich mesiacov štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer v príslušnom služobnom úrade trval nepretržite najmenej desať rokov; za čas služobného voľna nepatrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi po dobu dočasného vyslania služobné voľno podľa prvej vety nepatrí.

(2)

Do doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 sa započítava aj doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru pred zánikom služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením podľa § 177 a doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru pred prevodom časti služobného úradu podľa § 178.

(3)

Štátny zamestnanec požiada o služobné voľno podľa odseku 1 najmenej dva mesiace pred začatím jeho čerpania; služobný úrad so štátnym zamestnancom môže dohodnúť aj skorší začiatok čerpania tohto služobného voľna. Služobný úrad môže z vážnych prevádzkových dôvodov čerpanie tohto služobného voľna odmietnuť v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti štátneho zamestnanca. Písomné oznámenie o odmietnutí čerpania služobného voľna spolu s odôvodnením služobný úrad doručí bezodkladne štátnemu zamestnancovi.

(4)

Ak chce štátny zamestnanec pokračovať vo výkone štátnej služby pred uplynutím doby poskytnutého služobného voľna, oznámi služobnému úradu deň nástupu do štátnej služby najmenej jeden mesiac vopred.

(5)

Štátny zamestnanec môže služobný úrad opätovne požiadať o poskytnutie služobného voľna podľa odseku 1 po uplynutí najmenej desiatich rokov od skončenia čerpania posledného služobného voľna.

§ 104

(1)

Služobný úrad prispieva na stravovanie najmenej v sume 65 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.31)

(2)

Povinnosť služobného úradu zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

§ 105

(1)

Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá jej je podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá je jej zakázaná podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť štátnu zamestnankyňu na vhodné štátnozamestnanecké miesto. Počas preloženia patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat najmenej v sume, ktorá by jej patrila, ak by nedošlo k preloženiu.

(2)

Ak úprava služobných podmienok ani preloženie podľa odseku 1 nie sú možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby podľa § 65.

§ 106

(1)

Štátna zamestnankyňa sa po skončení materskej dovolenky alebo po skončení rodičovskej dovolenky zaradí na vykonávanie štátnej služby na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonávala štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku za podmienok, ktoré pre ňu nie sú menej priaznivé. Ak zaradenie podľa prvej vety nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii, ak sa štátna zamestnankyňa nedohodne so služobným úradom inak. Štátna zamestnankyňa po skončení materskej dovolenky alebo po skončení rodičovskej dovolenky a jej zaradení na vykonávanie štátnej služby má právo na prospech z každého zlepšenia podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré by jej patrilo, ak by nebola na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje rovnako na štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky.

§ 107

Osobný spis štátneho zamestnanca

(1)

Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, okrem majetkového priznania, sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý vedie osobný úrad, obsahuje osobné údaje štátneho zamestnanca, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Osobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť písomnosti, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si z nich výpisy a kópie.

(3)

Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

(4)

Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad uchováva osobný spis štátneho zamestnanca 50 rokov.

§ 108

Služobný preukaz štátneho zamestnanca

Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom. Služobný preukaz, ktorý vyhotoví služobný úrad, obsahuje najmä označenie služobného úradu, meno a priezvisko štátneho zamestnanca, osobné číslo pridelené štátnemu zamestnancovi a fotografiu štátneho zamestnanca.

§ 109

Služobný poriadok

(1)

Služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

(2)

V služobnom poriadku služobný úrad najmä bližšie upraví služobné podmienky ustanovené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny.

(3)

Služobný poriadok je záväzný pre služobný úrad a pre všetkých jeho štátnych zamestnancov, ktorí musia byť s jeho obsahom riadne oboznámení.

(4)

Služobný poriadok nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom jeho zverejnenia v služobnom úrade spôsobom určeným služobným úradom. Služobný poriadok musí byť prístupný každému štátnemu zamestnancovi.

§ 110

Práva štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec má právo najmä

a)

na vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

b)

na plat,

c)

na kontinuálne vzdelávanie,

d)

odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

e)

odmietnuť služobnú úlohu, ktorej vykonanie je nad rozsah činností uvedených v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,

f)

odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo podľa služobných predpisov patrí do výlučnej pôsobnosti vedúceho zamestnanca,

g)

nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie,

h)

podávať sťažnosti vo veciach štátnej služby služobnému úradu.

(2)

Štátny zamestnanec má okrem práv podľa tohto zákona aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

§ 111

(1)

Štátny zamestnanec je povinný

a)

dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskej únie, právne predpisy Slovenskej republiky, služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy pri vykonávaní štátnej služby, uplatňovať ich s náležitou odbornou starostlivosťou a rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,

b)

vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť vykonávania štátnej služby a dôveru v objektívnosť jeho konania a rozhodovania,

c)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nie je možné oznamovať iným osobám, ak nie je tejto povinnosti zbavený generálnym tajomníkom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,

d)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného,

e)

plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas,

f)

zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom,

g)

zastupovať nadriadeného vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia podľa § 113 ods. 1 písm. g),

h)

vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom jeho štátnozamestnaneckého miesta,

i)

riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi nadriadeného vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi,

j)

dodržiavať určený služobný čas alebo inak dohodnutý služobný čas,

k)

vzdelávať sa v systéme kontinuálneho vzdelávania a zhodnotiť absolvovanú vzdelávaciu aktivitu,

l)

poskytnúť služobnému úradu osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru,

m)

ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho len na oprávnené účely,

n)

plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

(2)

Štátny zamestnanec je povinný oznámiť služobnému úradu

a)

sám alebo prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka, že jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatným rozhodnutím súdu obmedzená,

b)

bez zbytočného odkladu vzťah podľa § 54, ktorý vznikol počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

c)

bez zbytočného odkladu akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,

d)

bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú štátnozamestnaneckého pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom štátneho zamestnanca poukazuje plat na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia,

e)

priznanie dôchodku podľa osobitného predpisu,

f)

písomne bez zbytočného odkladu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk s adresou na území Slovenskej republiky, len ak štátny zamestnanec nemá adresu na doručovanie písomností, prechodný pobyt ani trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g)

dôvody na zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa § 66 ods. 1 a 2 a výsledok trestného konania, v súvislosti s ktorým bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby,

h)