Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

že bol právoplatne odsúdený za trestný čin,

i)

stratu bezúhonnosti a predložiť mu rozhodnutie zakladajúce stratu bezúhonnosti,

j)

stratu, poškodenie, zničenie a zneužitie majetku v správe služobného úradu,

k)

vykonávanie lektorskej činnosti alebo prednášateľskej činnosti, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,

l)

do desiatich služobných dní po absolvovaní vzdelávacej aktivity nad rámec individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania jej názov, názov organizátora, termín, rozsah a formu.

(3)

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť nadriadeného vedúceho zamestnanca skôr, ako tento pokyn začne plniť alebo počas plnenia pokynu, ak sa o uvedených skutočnostiach dozvie po začatí plnenia uloženého pokynu. Ak nadriadený vedúci zamestnanec trvá na splnení pokynu, je povinný oznámiť to štátnemu zamestnancovi písomne. Štátny zamestnanec môže na túto skutočnosť upozorniť generálneho tajomníka, ako aj požiadať o založenie písomného upozornenia na rozpor pokynu do jeho osobného spisu.

§ 112

(1)

Štátny zamestnanec nesmie

a)

vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby,

b)

prijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom a darov poskytovaných pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach,

c)

požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

d)

nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu40) inak ako za podmienok ustanovených osobitnými predpismi,41)

e)

používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech,

f)

zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby,

g)

vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby,

h)

vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo povesť ostatných štátnych zamestnancov.

(2)

Štátny zamestnanec ďalej nesmie

a)

podnikať,

b)

vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta; inou zárobkovou činnosťou na účely tohto zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,

c)

byť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa nevzťahuje na

a)

poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach,

b)

lekársku posudkovú činnosť, vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo prekladateľskú činnosť alebo na športovú činnosť,

c)

činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež,

d)

činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,

e)

správu vlastného majetku, na správu majetku maloletých detí11) a na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

f)

činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

g)

činnosť v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena komisie na vyhlásenie referenda alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, na činnosť zapisovateľa volebnej komisie,

h)

činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, a na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie,

i)

činnosť hlavného kontrolóra obce, na činnosť hlavného kontrolóra samosprávneho kraja,

j)

činnosť člena v rozkladovej komisii,

k)

činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, kontroly alebo auditu podľa osobitného predpisu42) alebo

l)

činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

(4)

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa tiež nevzťahuje na

a)

účasť štátneho zamestnanca na projekte rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou,

b)

účasť štátneho zamestnanca na projekte financovanom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných verejných prostriedkov,

c)

činnosti, ktorých predmetom je uskutočňovanie programu supervízie.43)

(5)

Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 a činností vyplývajúcich z funkcií uvedených v odseku 6 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí, môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú tieto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

(6)

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý je vyslaný do riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, vládou alebo služobným úradom.

(7)

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje aj na štátneho zamestnanca, s ktorého členstvom v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, vysloví služobný úrad predchádzajúci písomný súhlas. Služobný úrad môže svoj súhlas odvolať, ak by členstvo v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo na dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, bolo prekážkou riadneho plnenia služobných povinností štátneho zamestnanca.

(8)

Štátny zamestnanec, ktorý je podľa odsekov 6 a 7 členom riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, nemôže od tejto právnickej osoby poberať odmenu.

(9)

Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru písomne preukázať skončenie, pozastavenie44) alebo prerušenie45) podnikania spôsobom vyplývajúcim z osobitného predpisu. Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta, a členstvo v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov, ak vykonávanie týchto činností je v rozpore s odsekmi 3 až 7; to neplatí, ak s členstvom v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, služobný úrad vysloví v uvedenej lehote písomný súhlas.

§ 113

(1)

Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 111 a obmedzení uvedených v § 112 ďalej povinný

a)

organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,

b)

ukladať podriadeným štátnym zamestnancom služobné úlohy a dávať im na tento účel pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so služobnými predpismi,

c)

vytvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,

d)

pristupovať k podriadeným zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a zdržať sa konania, ktoré by mohlo byť považované za diskriminačné,

e)

viesť štátnych zamestnancov k dodržiavaniu služobnej disciplíny,

f)

plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu v rozsahu určenom týmto zákonom a služobnými predpismi,

g)

písomne poveriť podriadeného štátneho zamestnanca alebo štátneho zamestnanca v služobnom pomere na zastupovanie v určenom rozsahu v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne,

h)

slušne sa správať voči podriadeným štátnym zamestnancom,

i)

absolvovať do šiestich mesiacov od začatia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca manažérske vzdelávanie podľa § 164 ods. 2 písm. c),

j)

plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

(2)

Vedúci zamestnanec nesmie ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

§ 114

Majetkové priznanie

(1)

Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný podať majetkové priznanie na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 5. Ak sa majetkové pomery štátneho zamestnanca od podania posledného majetkového priznania nezmenili, štátny zamestnanec môže nahradiť majetkové priznanie čestným vyhlásením.

(2)

Majetkové priznanie obsahuje údaje o

a)

nehnuteľnom majetku,

b)

hnuteľnom majetku,

c)

majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3)

Nehnuteľný majetok sa neoceňuje. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty na účely majetkového priznania štátny zamestnanec ocení cenou obvyklou; za hnuteľný majetok sa považujú najmä peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty sa v majetkovom priznaní uvedú len vtedy, ak ich súhrnná hodnota je vyššia ako 35 000 eur. Nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delia rovnakým dielom.

(4)

Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie o tom, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré je možné považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(5)

Štátny zamestnanec je povinný podať majetkové priznanie

a)

do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, to neplatí, ak tento štátnozamestnanecký pomer vznikol bezprostredne po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v tomto služobnom úrade v priebehu kalendárneho roka, v ktorom už štátny zamestnanec majetkové priznanie podal,

b)

do 31. marca podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, to neplatí, ak štátny zamestnanec podal majetkové priznanie podľa písmena a) do 31. marca príslušného kalendárneho roka.

(6)

Majetkové priznanie sa podáva generálnemu tajomníkovi. Generálny tajomník, ktorého vymenúva vláda, podáva majetkové priznanie generálnemu tajomníkovi úradu vlády. Generálny tajomník úradu vlády podáva majetkové priznanie vedúcemu úradu vlády. Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu alebo Kancelária verejného ochrancu práv, podáva majetkové priznanie tomu, kto ho vymenoval. Generálny tajomník, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, podáva majetkové priznanie generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, v ktorom má osobný úrad. Podpredseda v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, podáva majetkové priznanie predsedovi.

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorý je povinný deklarovať svoje majetkové pomery iným spôsobom.46)

(8)

Majetkové priznanie sa nezakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.

(9)

Majetkové priznanie sa uchováva päť rokov.

(10)

Služobný úrad odovzdá pri preložení štátneho zamestnanca služobnému úradu, do ktorého sa štátny zamestnanec prekladá, jeho posledné majetkové priznanie.

§ 115

Vyhodnotenie majetkového priznania

(1)

Generálny tajomník preskúma alebo zabezpečí preskúmanie úplnosti majetkového priznania, a ak je to potrebné, písomne vyzve štátneho zamestnanca, aby majetkové priznanie v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy spresnil alebo doplnil. Generálny tajomník na účely zistenia prírastku majetku zabezpečí vyhodnotenie a uchovanie majetkového priznania.

(2)

Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť, ak ide o nehnuteľný majetok, aj doklad o spôsobe a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie.

(3)

Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť aj údaje o hnuteľnom majetku a majetkových právach a iných majetkových hodnotách aj vtedy, ak ich súhrnná hodnota je nižšia ako 35 000 eur.

(4)

Ak na základe majetkového priznania vzniknú pochybnosti o tom, že majetkové prírastky štátneho zamestnanca presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť ich hodnotu alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie povinnosti podľa predchádzajúcej vety generálny tajomník určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

§ 116

Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov boli porušené.

(2)

Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

(3)

Na vybavenie sťažnosti je príslušný generálny tajomník. Ak sťažnosť smeruje proti generálnemu tajomníkovi, na jej vybavenie je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti proti štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

(4)

Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

(5)

Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.47)

§ 117

Základné ustanovenia

(1)

Štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby.

(2)

Podľa miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa rozlišuje

a)

menej závažné porušenie služobnej disciplíny,

b)

závažné porušenie služobnej disciplíny.

(3)

Miera závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa posudzuje vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia, okolností, za akých k nemu došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované porušenie služobnej disciplíny, doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody a následok porušenia služobnej disciplíny.

(4)

Služobný úrad môže vydať upozornenie o porušení služobnej disciplíny (ďalej len „upozornenie“) za menej závažné porušenie služobnej disciplíny najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na jeho vydanie vznikol.

(5)

Za opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny sa považuje, ak štátny zamestnanec po oznámení upozornenia o menej závažnom porušení služobnej disciplíny najmenej jedenkrát v priebehu šiestich mesiacov poruší služobnú disciplínu v menej závažnej miere.

(6)

Ak došlo k opakovanému menej závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný úrad môže postupovať podľa § 75 ods. 1 písm. f).

(7)

Ak došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný úrad postupuje podľa § 78 ods. 1 alebo § 75 ods. 1 písm. g).

(8)

Na disciplinárnu zodpovednosť sa primerane použijú ustanovenia § 31 a 32.

§ 118

(1)

Porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca posudzuje generálny tajomník z vlastného podnetu alebo na návrh vedúceho zamestnanca, do ktorého riadiacej pôsobnosti patrí štátny zamestnanec, ktorého porušenie služobnej disciplíny má byť posudzované. Vedúci zamestnanec môže návrh podľa prvej vety predložiť generálnemu tajomníkovi do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny dozvedel.

(2)

Na účely preskúmania návrhu alebo podnetu podľa odseku 1 generálny tajomník zriadi v služobnom úrade poradnú komisiu zloženú najmenej z troch členov. Počet členov musí byť nepárny. Členov poradnej komisie a jej predsedu vymenúva generálny tajomník zo štátnych zamestnancov služobného úradu, v ktorom sa poradná komisia zriaďuje; v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, môže členov poradnej komisie a jej predsedu vymenovať aj z prokurátorov. Jeden člen poradnej komisie je spravidla z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide, a jeden člen poradnej komisie má spravidla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Členom poradnej komisie je aj zástupca zamestnancov, ktorého určí príslušný odborový orgán.

(3)

Ak sa generálny tajomník domnieva, že štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu, písomne oznámi túto skutočnosť poradnej komisii do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny štátnym zamestnancom dozvedel.

(4)

Poradná komisia vyzve štátneho zamestnanca, o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide, do desiatich dní od doručenia oznámenia podľa odseku 3, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote najmenej desiatich dní. Štátny zamestnanec pripojí k vyjadreniu dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

(5)

Poradná komisia postupuje pri preskúmavaní porušenia služobnej disciplíny v súčinnosti so štátnym zamestnancom.

(6)

Poradná komisia je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na posúdenie veci určuje poradná komisia.

(7)

Služobné úrady sú povinné na žiadosť poradnej komisie oznámiť tie skutočnosti, ktoré majú význam na posúdenie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny.

(8)

Poradná komisia vyhotoví písomný záznam o postupe a priebehu preskúmania porušenia služobnej disciplíny, v ktorom uvedie najmä dôkazy, vyjadrenia štátneho zamestnanca alebo vyjadrenia iných fyzických osôb, a doručí ho generálnemu tajomníkovi spolu s odporúčacím stanoviskom, v ktorom uvedie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny a v akej miere závažnosti. Generálny tajomník nie je stanoviskom poradnej komisie viazaný.

(9)

Poradná komisia doručí generálnemu tajomníkovi stanovisko podľa odseku 8 do 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia k veci štátnym zamestnancom alebo odo dňa márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie k veci podľa odseku 4.

§ 119

(1)

Ak generálny tajomník dospeje na základe stanoviska poradnej komisie k záveru, že došlo k porušeniu služobnej disciplíny, vydá upozornenie v lehote desiatich dní odo dňa predloženia stanoviska poradnou komisiou.

(2)

Upozornenie obsahuje najmä

a)

označenie nesplnenej alebo porušenej povinnosti alebo obmedzenia s uvedením zodpovedajúceho ustanovenia tohto zákona,

b)

k akému porušeniu služobnej disciplíny došlo podľa miery závažnosti,

c)

odôvodnenie vrátane vymedzenia skutku, ktorý sa považuje za nesplnenie alebo porušenie povinnosti, alebo obmedzenia podľa tohto zákona,

d)

informáciu o tom, že služobný úrad môže pre opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. f); táto informácia sa uvádza len pri upozornení o menej závažnom porušení služobnej disciplíny.

(3)

V písomnom vyhotovení upozornenia sa uvedie aj označenie generálneho tajomníka, ktorý upozornenie vydal, a dátum vydania upozornenia. Upozornenie musí byť opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom.

(4)

Upozornenie sa oznamuje štátnemu zamestnancovi doručením prvopisu jeho písomného vyhotovenia. Deň doručenia upozornenia sa považuje za deň jeho oznámenia.

§ 120

Ak generálny tajomník na základe stanoviska poradnej komisie dospeje k záveru, že nedošlo k porušeniu služobnej disciplíny štátnym zamestnancom, upovedomí ho o tom písomne najneskôr v lehote desiatich dní odo dňa predloženia stanoviska poradnou komisiou.

§ 121

(1)

Upozornenie sa zakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca. Z osobného spisu sa vyradí upozornenie po uplynutí 18 mesiacov odo dňa jeho oznámenia štátnemu zamestnancovi.

(2)

Po uplynutí 18 mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o menej závažnom porušení služobnej disciplíny sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby služobnú disciplínu neporušil.

§ 122

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca

(1)

Služobným hodnotením sa hodnotia odborné vedomosti štátneho zamestnanca, jeho výkonnosť, schopnosti a kompetencie a prístup k osobnému rozvoju a prístup k vzdelávaniu.

(2)

Služobne hodnotený môže byť štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu najmenej šesť mesiacov, ak odsek 6 neustanovuje inak. Na účely služobného hodnotenia sa za výkon štátnej služby považuje čas podľa § 101 ods. 1 písm. a) až f).

(3)

Služobné hodnotenie za kalendárny rok vykoná priamy nadriadený vedúci zamestnanec (ďalej len „hodnotiteľ“) do 31. januára za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka.

(4)

Hodnotiteľ vykoná služobné hodnotenie za kalendárny rok aj vtedy, ak v čase od uplynutia kalendárneho roka až do 31. januára hodnotený štátny zamestnanec alebo hodnotiteľ skončí vykonávanie štátnej služby na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste.

(5)

Čiastkové služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ, ktorý neriadi štátneho zamestnanca celý kalendárny rok a ktorý súčasne nie je povinný služobne hodnotiť štátneho zamestnanca za kalendárny rok; čiastkové služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ len pred skončením vykonávania štátnej služby hodnotiteľom alebo hodnoteným štátnym zamestnancom na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Čiastkové služobné hodnotenie je podkladom služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(6)

Čiastkovo služobne hodnotený môže byť aj štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu menej ako šesť mesiacov.

(7)

Opakované služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ, ak štátny zamestnanec dosiahne neuspokojivé výsledky v služobnom hodnotení za kalendárny rok. Opakované služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov a najneskôr do šiestich mesiacov od posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(8)

Ak služobné hodnotenie nebolo hodnotiteľom vykonané, vykoná ho komisia pre služobné hodnotenie zriadená generálnym tajomníkom.

(9)

Komisia pre služobné hodnotenie je zložená z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov. Počet členov komisie musí byť nepárny. Predseda komisie najmä zabezpečuje podklady k vykonaniu služobného hodnotenia, určuje termín vykonania služobného hodnotenia a oznamuje ho hodnotenému štátnemu zamestnancovi, zodpovedá za priebeh služobného hodnotenia, vedie hodnotiaci rozhovor, dbá na to, aby boli ohodnotené všetky oblasti služobného hodnotenia, a rozhoduje o odporučení návrhov na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak je to potrebné.

(10)

Termín služobného hodnotenia oznámi hodnotenému štátnemu zamestnancovi hodnotiteľ alebo predseda komisie pre služobné hodnotenie najmenej tri dni pred služobným hodnotením.

§ 123

(1)

V služobnom hodnotení môže hodnotený štátny zamestnanec dosiahnuť za hodnotenú oblasť

a)

odborné vedomosti najviac 30 bodov,

b)

výkonnosť najviac 40 bodov,

c)

schopnosti a kompetencie najviac 20 bodov,

d)

prístup k osobnému rozvoju a prístup k vzdelávaniu najviac 10 bodov.

(2)

Hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení dosiahne

a)

vynikajúce výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 90 až 100,

b)

veľmi dobré výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 75 až 89,

c)

štandardné výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 50 až 74,

d)

uspokojivé výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 25 až 49,

e)

neuspokojivé výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je menší ako 25.

(3)

Ak hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, hodnotiteľ alebo komisia pre služobné hodnotenie mu odporučí návrhy na zlepšenie vykonávania štátnej služby.

(4)

Služobné hodnotenie sa uskutočňuje formou hodnotiaceho rozhovoru medzi hodnotiteľom alebo komisiou pre služobné hodnotenie a hodnoteným štátnym zamestnancom. V hodnotiacom rozhovore sa zhodnotí najmä vykonávanie štátnej služby hodnoteného štátneho zamestnanca v každej hodnotenej oblasti a odôvodní výsledok služobného hodnotenia a odporučenia na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak štátny zamestnanec nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. V hodnotiacom rozhovore môže hodnotený štátny zamestnanec najmä uviesť dosiahnuté výsledky v každej hodnotenej oblasti, vyjadriť sa k výsledku služobného hodnotenia, a ak nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, vyjadriť sa aj k návrhom na zlepšenie vykonávania štátnej služby.

(5)

Ak štátneho zamestnanca hodnotí komisia pre služobné hodnotenie, komisia pre služobné hodnotenie sa oboznamuje s podkladmi o hodnotenom štátnom zamestnancovi pred hodnotiacim rozhovorom. Komisia pre služobné hodnotenie sa pred hodnotiacim rozhovorom poradí aj o postupe vykonania hodnotiaceho rozhovoru. Pred oboznámením hodnoteného štátneho zamestnanca s obsahom služobného hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia sa komisia pre služobné hodnotenie na porade dohodne na počte bodov za každú hodnotenú oblasť a na návrhoch na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. Komisia pre služobné hodnotenie oboznámi hodnoteného štátneho zamestnanca bezodkladne po porade s obsahom služobného hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia.

(6)

Hodnotený štátny zamestnanec potvrdzuje oboznámenie sa so služobným hodnotením svojím podpisom. Štátny zamestnanec, ktorý odmietne podpísať služobné hodnotenie, je s obsahom služobného hodnotenia a s výsledkom služobného hodnotenia oboznámený dňom odmietnutia podpisu.

(7)

Štátny zamestnanec hodnotený hodnotiteľom má právo podať hodnotiteľovi písomnú námietku proti služobnému hodnoteniu do troch pracovných dní odo dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením; štátny zamestnanec hodnotený komisiou pre služobné hodnotenie má právo podať námietku komisii pre služobné hodnotenie. Ak hodnotiteľ námietke nevyhovie v plnom rozsahu, predloží ju bezodkladne spolu so svojím vyjadrením a služobným hodnotením jeho priamemu nadriadenému vedúcemu zamestnancovi. Priamy nadriadený vedúci zamestnanec hodnotiteľa námietku po prerokovaní s hodnoteným štátnym zamestnancom vyhodnotí a výsledok služobného hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi a hodnotiteľovi. Ak komisia pre služobné hodnotenie nevyhovie námietke v plnom rozsahu, predseda komisie ju predloží spolu so svojím vyjadrením a služobným hodnotením generálnemu tajomníkovi. Generálny tajomník námietku po prerokovaní s hodnoteným štátnym zamestnancom vyhodnotí a výsledok služobného hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi a komisii pre služobné hodnotenie.

(8)

Vedúci zamestnanec môže byť odvolaný podľa § 61 ods. 3 písm. a), ak v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahne uspokojivé výsledky.

(9)

Ak štátny zamestnanec v opakovanom služobnom hodnotení dosiahne neuspokojivé výsledky, služobný úrad môže postupovať podľa § 75 ods. 1 písm. e).

(10)

Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o postupe hodnotiteľa pri služobnom hodnotení za kalendárny rok, pri opakovanom služobnom hodnotení a pri čiastkovom služobnom hodnotení, oblastiach služobného hodnotenia, výsledkoch služobného hodnotenia, komisii pre služobné hodnotenie, postupe generálneho tajomníka pri služobnom hodnotení a administratívnom zabezpečení služobného hodnotenia.

(11)

Generálna prokuratúra upraví služobným predpisom, kto sa považuje za hodnotiteľa a priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca hodnotiteľa na účely služobného hodnotenia v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra.

§ 124

Plat štátneho zamestnanca

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorý tvorí

a)

funkčný plat,

b)

plat za štátnu službu nadčas,

c)

plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,

d)

príplatok za štátnu službu v noci,

e)

príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

f)

príplatok za štátnu službu vo sviatok,

g)

odmena,

h)

príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 125

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem platu podľa § 124 patrí

a)

náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby,

b)

náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie,

c)

náhrada za sťažené životné podmienky.

§ 126

Funkčný plat

(1)

Funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu a

a)

príplatku za riadenie,

b)

príplatku za zastupovanie,

c)

osobného príplatku,

d)

príplatku za zmennosť,

e)

príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti,

f)

platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby,

g)

príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo,

h)

príplatku za výkon činnosti mentora,

i)

doplatku podľa § 57 ods. 4,

j)

vyrovnania podľa § 185 ods. 3,

k)

rozdielu podľa § 186 ods. 2.

(2)

Funkčný plat na účely tohto zákona je aj mimoriadny plat, ktorý patrí štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až f) a náhrady podľa § 125. Mimoriadny plat určí vláda, ktorá ho môže znížiť, ak štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti nedosahuje vládou požadovanú úroveň kvality plnenia úloh. Výšku mimoriadneho platu môže vláda zvýšiť alebo znížiť na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(3)

Funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený štátnemu zamestnancovi podľa § 129.

(4)

Funkčný plat na účely tohto zákona je aj plat vo výške platu poslanca národnej rady, ktorý patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až f) a náhrady podľa § 125.

§ 127

Tarifný plat

(1)

Tarifný plat na účely tohto zákona tvorí

a)

platová tarifa

1.

v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159,

2.

v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 zvýšená o 20 % u štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je úrad vlády, ktorí plnia úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády,

3.

podľa osobitného predpisu30) u štátnych zamestnancov v služobných úradoch, ktorými sú kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad, alebo

4.

podľa osobitného predpisu48) u štátneho zamestnanca dočasne vyslaného podľa § 64,

b)

zvýšenie platovej tarify za služobnú prax podľa odseku 2.

(2)

Platová tarifa podľa odseku 1 písm. a) sa za každý rok služobnej praxe zvýši o 1 %.

(3)

Zvýšenie platovej tarify podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a podľa odseku 2 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 128

Služobná prax

(1)

Do dĺžky služobnej praxe štátneho zamestnanca sa započítava čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru okrem času

a)

zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 66; to neplatí, ak sa v trestnom konaní nepotvrdili dôvody pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,

b)

čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí funkčný plat, trvajúceho nepretržite aspoň desať služobných dní okrem služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. d).

(2)

Do dĺžky služobnej praxe sa započíta aj služobná prax zachovaná podľa § 185 ods. 1 a 2.

(3)

Do dĺžky služobnej praxe sa započíta aj odborná prax, ktorú získal zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme v pracovnom pomere k zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu,18) ak od účinnosti tohto zákona došlo k prechodu práv a povinností na iného zamestnávateľa, u ktorého zamestnancovi následne vznikol štátnozamestnanecký pomer.

(4)

Za odbornú prax na účely odseku 3 sa považuje pracovná činnosť, ktorú zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme vykonával najskôr od 1. januára 2004 a má rovnaký charakter alebo obdobný charakter ako činnosť, ktorú na základe prechodu práv a povinností vykonával aj v štátnozamestnaneckom pomere na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste.

(5)

Ten istý čas je možné započítať do dĺžky služobnej praxe len raz.

(6)

Služobnú prax na účely započítania podľa odsekov 1 a 2 preukazuje služobnému úradu štátny zamestnanec.

§ 129

Osobný plat

(1)

Štátnemu zamestnancovi, okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, je možné určiť osobný plat počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh. Osobný plat určený štátnemu zamestnancovi nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by mu patril podľa § 126 ods. 1. Osobný plat sa štátnemu zamestnancovi poskytuje, ak trvajú dôvody a podmienky, na základe ktorých mu bol určený.

(2)

Osobný plat štátneho zamestnanca je možné zvýšiť alebo znížiť na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(3)

Osobný plat štátnemu zamestnancovi určuje generálny tajomník s príslušným písomným odôvodnením.

§ 130

Príplatok za riadenie

(1)

Vedúcemu zamestnancovi a štátnemu zamestnancovi poverenému vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 127 ods. 1 písm. a). Rozpätie percentuálneho podielu podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 4. Príplatok za riadenie určí generálny tajomník s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti vedúceho zamestnanca pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Príplatok za riadenie patrí odo dňa ustanovenia do funkcie vedúceho zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času vykonávania funkcie v kalendárnom mesiaci.

§ 131

Príplatok za zastupovanie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu jeho riadiacej činnosti dlhšie ako dva týždne, patrí príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.

(2)

Ak vedúceho zamestnanca zastupujú podľa odseku 1 súčasne viacerí štátni zamestnanci, súčet súm ich príplatku za zastupovanie nesmie byť vyšší ako suma príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý zastupuje v plnom rozsahu riadiacej činnosti dlhšie ako dva týždne vedúceho zamestnanca, ktorý má určený mimoriadny plat alebo osobný plat, patrí príplatok za zastupovanie v sume určenej v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá by patrila zastupovanému vedúcemu zamestnancovi podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, pre stupeň riadenia zodpovedajúci zastupovanému vedúcemu zamestnancovi podľa prílohy č. 4.

(4)

Ak vedúceho zamestnanca zastupujú podľa odseku 3 súčasne viacerí štátni zamestnanci, súčet súm ich príplatku za zastupovanie nesmie byť vyšší ako suma určená podľa odseku 3.

(5)

Príplatok za zastupovanie patrí štátnemu zamestnancovi od prvého dňa zastupovania vedúceho zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času zastupovania v kalendárnom mesiaci.

§ 132

Osobný príplatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh alebo na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok je možné priznať osobný príplatok až do výšky 100 % z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 127 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. Štátnemu zamestnancovi je možné priznať osobný príplatok najskôr po uplynutí jedného mesiaca od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Osobný príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo odňať

a)

na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok,

b)

pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. a) a c) alebo

c)

na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh.

(3)

Služobný úrad odníme osobný príplatok štátnemu zamestnancovi, ktorý dosiahne neuspokojivé výsledky v služobnom hodnotení za kalendárny rok. Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi opätovne priznať osobný príplatok až na základe výsledku opakovaného služobného hodnotenia.

(4)

Návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku vrátane sumy osobného príplatku písomne odôvodní nadriadený vedúci zamestnanec štátneho zamestnanca.

§ 133

Príplatok za zmennosť

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorého týždenný služobný čas je rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok za zmennosť vo výške 1,3 % až 10,3 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 určený pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 64 patrí príplatok za zmennosť podľa odseku 1 vo výške 1,5 % až 12 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu.

(3)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za zmennosť určí služobný predpis.

§ 134

Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine v krízovej oblasti, patrí príplatok až do výšky 10 % zo súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Suma príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

§ 135

Platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (ďalej len „platová kompenzácia“) pri vykonávaní činností uvedených v odseku 2, ak tieto činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva49) zaradil do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu50) a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom štátny zamestnanec plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby štátny zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

(2)

Činnosti, pri ktorých patrí štátnemu zamestnancovi platová kompenzácia, sú činnosti vykonávané v prostredí, v ktorom pôsobia

a)

chemické faktory,

b)

karcinogénne faktory a mutagénne faktory,

c)

biologické faktory,

d)

prach,

e)

fyzikálne faktory.

(3)

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia pri vykonávaní činností zaradených do

a)

tretej kategórie v rámci rozpätia 1,4 % až 14 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159,

b)

štvrtej kategórie v rámci rozpätia 4 % až 25,7 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159.

(4)

Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 64 patrí platová kompenzácia pri vykonávaní činností zaradených do

a)

tretej kategórie v rámci rozpätia 1,6 % až 16,2 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu,48)

b)

štvrtej kategórie v rámci rozpätia 4,6 % až 29,8 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu.48)

(5)

Ak štátny zamestnanec vykonáva rôzne činnosti, ktoré sú zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia najmenej na spodnej hranici rozpätia určeného pre štvrtú kategóriu.

(6)

Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 64 poskytovať platovú kompenzáciu aj pri vykonávaní činností zaradených do druhej kategórie v rámci rozpätia 1 % až 10 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu.48)

(7)

Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi poskytovať platovú kompenzáciu aj pri vykonávaní činností zaradených do druhej kategórie v rámci rozpätia 0,9 % až 8,6 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159.

(8)

Platová kompenzácia sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(9)

Podrobnosti o poskytovaní platovej kompenzácie určí služobný predpis.

§ 136

Príplatok za výkon činnosti mentora

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva prípravu štátneho zamestnanca počas adaptačného vzdelávania, patrí príplatok za výkon činnosti mentora, a to vo výške

a)

10 % z jeho platovej tarify, ak pripravuje jedného štátneho zamestnanca,

b)

15 % z jeho platovej tarify, ak pripravuje súčasne dvoch alebo viacerých štátnych zamestnancov.

(2)

Príplatok za výkon činnosti mentora sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

§ 137

Plat za štátnu službu nadčas

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu nadčas náhradné voľno. Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Náhradné voľno sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby nadčas. Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(2)

Ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za hodinu štátnej služby nadčas plat v sume príslušnej časti funkčného platu zvýšenej o 30 %. Za štátnu službu nadčas v deň nepretržitého odpočinku v týždni patrí štátnemu zamestnancovi plat za štátnu službu nadčas v sume príslušnej časti funkčného platu zvýšenej o 60 %.

(3)

Ak štátny zamestnanec štátnu službu nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria mu aj príplatky podľa § 139 až 141, a to aj vtedy, ak mu za štátnu službu nadčas bolo poskytnuté náhradné voľno.

(4)

Funkčný plat generálneho tajomníka a štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.

(5)

Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí plat za štátnu službu nadčas ani náhradné voľno za štátnu službu nadčas.

§ 138

Plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti

(1)

Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť v mieste vykonávania štátnej služby patrí plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

a)

50 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti,

b)

100 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti v deň služobného pokoja.

(2)

Za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby štátnemu zamestnancovi nepatria príplatky podľa § 139 až 141 a plat za štátnu službu nadčas. Ak sa služobný úrad so štátnym zamestnancom dohodne na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, patrí štátnemu zamestnancovi za každú hodinu tejto služobnej pohotovosti hodina náhradného voľna, za ktoré sa poskytne plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti podľa odseku 1 písm. a) alebo podľa odseku 1 písm. b). Za čas čerpania náhradného voľna štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

§ 139

Príplatok za štátnu službu v noci

(1)

Štátnemu zamestnancovi za hodinu štátnej služby v noci patrí príplatok v sume 25 % z príslušnej časti funkčného platu.

(2)

Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu v noci; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok za štátnu službu v noci.

§ 140

Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu

(1)

Štátnemu zamestnancovi za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí príplatok v sume 30 % z príslušnej časti funkčného platu.

(2)

Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu v sobotu a v nedeľu; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu.

§ 141

Príplatok za štátnu službu vo sviatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno. Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Náhradné voľno sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(2)

Ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí mu za hodinu štátnej služby vo sviatok príplatok v sume 100 % z príslušnej časti funkčného platu.

(3)

Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu vo sviatok; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok za štátnu službu vo sviatok ani náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

§ 142

Odmena

(1)

Štátnemu zamestnancovi je možné poskytnúť odmenu

a)

za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta,

b)

za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy, významnej služobnej úlohy alebo vopred určenej služobnej úlohy alebo jej ucelenej časti,

c)

za plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nepatrí príplatok za zastupovanie,

d)

pri dosiahnutí 50 rokov a 60 rokov veku, najviac v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu,

e)

pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d) za kvalitné plnenie služobných úloh, najviac v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu,

f)

pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, najviac v sume trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení,

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahol vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, má nárok na jednorazovú odmenu.

(3)

Návrh na poskytnutie odmeny vrátane jej sumy písomne odôvodní nadriadený vedúci zamestnanec.

(4)

Štátnemu zamestnancovi podľa § 7 ods. 2 písm. b), okrem riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady, a členovi rady je možné poskytnúť odmenu podľa odseku 1 písm. a) a b) najviac do výšky 20 % jeho ročného funkčného platu.

§ 143

Príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu,51) patrí príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „príplatok k náhrade príjmu“) vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu.

(2)

Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 64, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu,51) patrí príplatok k náhrade príjmu vo výške rozdielu medzi zahraničným funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu.

(3)

Príplatok k náhrade príjmu sa poskytuje najviac za prvých desať dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v kalendárnom roku.

§ 144

Náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti

(1)

Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť mimo miesta vykonávania štátnej služby na dohodnutom mieste patrí náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

a)

15 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti,

b)

25 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti v deň služobného pokoja.

(2)

Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť mimo miesta vykonávania štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia patrí náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

a)

5 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti,

b)

10 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti v deň služobného pokoja.

§ 145

Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie

(1)

Štátnemu zamestnancovi zaradenému do plánu vyrozumenia, ktorý je povinný v stave bezpečnosti52) hlásiť vedúcemu zamestnancovi miesto pobytu a spôsob vyrozumenia mimo služobného času vykonávania štátnej služby, v stave bezpečnosti pripravovať sa na plnenie osobitných úloh, ktoré bude plniť v období krízovej situácie,53) a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pre obdobie krízovej situácie, patrí mesačne náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie vo výške 3 % až 30,5 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 a v služobných úradoch, ktorými sú kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad, z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu.30) Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Podmienky poskytovania náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie určí služobný predpis.

§ 146

Náhrada za sťažené životné podmienky

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64 do štátu so sťaženými životnými podmienkami, patrí mesačne náhrada až do výšky 20 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu48) vynásobenej platovým koeficientom podľa § 149. Náhrada za sťažené životné podmienky sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Sťažené životné podmienky sú:

a)

úroveň zdravotnej starostlivosti,

b)

klimatické podmienky,

c)

stupeň izolácie,

d)

dostupnosť základných potravín,

e)

ostatné miestne podmienky.

(3)

Náhrada podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa dočasného vyslania podľa § 64 do štátu so sťaženými životnými podmienkami v sume zodpovedajúcej času vykonávania štátnej služby.

(4)

Náhrada podľa odseku 1 sa kráti

a)

za poskytnuté služobné voľno, počas ktorého štátnemu zamestnancovi nepatrí zahraničný funkčný plat; to neplatí, ak si štátny zamestnanec so súhlasom služobného úradu poskytnuté služobné voľno odpracuje,

b)

ak štátny zamestnanec neodpracuje týždenný služobný čas v služobnom úrade,

c)

ak štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v kratšom týždennom služobnom čase, ako je ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade.

(5)

Suma náhrady podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(6)

Podrobnosti o sťažených životných podmienkach podľa odseku 2 ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

(7)

Zoznam štátov so sťaženými životnými podmienkami podľa odseku 6 ustanoví ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 147

Príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom, patrí príplatok za vedenie služobného motorového vozidla až do výšky 13 eur mesačne.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý má pridelené do trvalej starostlivosti služobné motorové vozidlo a týmto služobným motorovým vozidlom skutočne jazdí, patrí príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo až do výšky 20 eur mesačne.

(3)

Podmienky poskytovania príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo určí služobný predpis.

§ 148

Plat pri dočasnom vyslaní a poskytovanie návratného preddavku pri dočasnom vyslaní

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat tvorí súčin funkčného platu a platového koeficientu. Suma zahraničného funkčného platu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Platová náležitosť podľa § 124 písm. b) až g) a náhrada podľa § 125 písm. a) a b) sa poskytuje pred prepočtom platovým koeficientom.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64 a ktorému patrí funkčný plat podľa § 162 ods. 8 a § 141 ods. 4, sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat patrí štátnemu zamestnancovi aj za čas služobného voľna, za ktorý patrí funkčný plat.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, patrí za čas čerpania dovolenky zahraničný funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú štátny zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zahraničný funkčný plat. Ak štátny zamestnanec z dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemohol vyčerpať dovolenku, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku funkčný plat pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

(4)

Na účely § 137, § 139 až § 141 ods. 1 a 2 je funkčný plat štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, funkčný plat podľa § 126.

(5)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, patrí zahraničný funkčný plat vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.

(6)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, u ktorého sa predpokladá dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov. Na účely tohto zákona sa dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov považuje za zahraničnú služobnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria náhrady podľa osobitného predpisu.31)

(7)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi návratný preddavok na úhradu výdavkov súvisiacich s dočasným vyslaním, najviac do výšky dvojnásobku zahraničného funkčného platu. Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca môže poskytnúť návratný preddavok v cudzej mene. Štátny zamestnanec je povinný poskytnutý návratný preddavok vrátiť najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania pred uplynutím doby šiestich mesiacov je štátny zamestnanec povinný vrátiť poskytnutý preddavok najneskôr pred odchodom z cudziny. Ak štátny zamestnanec nevráti návratný preddavok do ustanovenej doby, služobný úrad je oprávnený vykonať zrážku z jeho platu.

(8)

Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64 v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej menovej únie, môže po vykonaní zrážok z platu vyplácať zahraničný funkčný plat a platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až g), náhrady podľa § 125 a plnenia poskytované štátnemu zamestnancovi podľa osobitných predpisov54) alebo ich časť v cudzej mene. Na účely určenia sumy platu, náhrad a plnení poskytovaných podľa prvej vety alebo ich časti v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí štátnemu zamestnancovi plat v cudzej mene. Na určenie sumy návratného preddavku podľa odseku 7 v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa tento návratný preddavok poskytne. Plat, náhrady a plnenia podľa prvej vety alebo ich časť a návratný preddavok v cudzej mene sa zaokrúhli nahor na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v štáte dočasného vyslania alebo v štáte, do ktorého je evakuovaný.

(9)

Počas evakuácie, najdlhšie však po dobu piatich mesiacov, patrí štátnemu zamestnancovi zahraničný funkčný plat a náhrada za sťažené životné podmienky podľa § 146 v rozsahu a za podmienok tak ako počas dočasného vyslania na zastupiteľský úrad pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akého štátu je evakuovaný.

§ 149

Platový koeficient

(1)

Platový koeficient príslušného štátu na kalendárny rok sa určí ako súčin

a)

pomeru finančného ohodnotenia úradníka Európskej komisie v Bruseli zaradeného do funkčnej skupiny AD v triede 5 v prvom stupni55) k finančnému ohodnoteniu platovej tarify štátneho zamestnanca vo funkcii odborný radca ustanovenej osobitným predpisom,2)

b)

pomeru priemeru indexov životných nákladov príslušného štátu dočasného vyslania podľa štatistiky Organizácie Spojených národov k priemeru indexov životných nákladov Belgicka podľa štatistiky Organizácie Spojených národov a

c)

koeficientu regulácie určeného v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu ministerstvom financií v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí.

(2)

Do indexov životných nákladov podľa odseku 1 písm. b) sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie.

(3)

Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhli na osem desatinných miest.

(4)

Podrobnosti výpočtu platového koeficientu ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom financií.

(5)

Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 4 vydá ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 150

Hmotné výhody a paušálne náhrady

(1)

Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, má právo na bezplatné

a)

používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez vodiča na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,

b)

poskytnutie a používanie služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti v čase vykonávania štátnej služby a mimo neho.

(2)

Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis ministerstva.

(3)

Hmotné výhody podľa odseku 1 patria aj vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady a kancelária najvyššieho súdu, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu. Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určia služobné predpisy, ktoré vydajú služobné úrady podľa prechádzajúcej vety.

(4)

Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý podľa odseku 1 písm. b) v deň skončenia vykonávania funkcie, v súvislosti s ktorou mu bol mobilný telefón poskytnutý.

(5)

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada56) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(6)

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta a kancelária ústavného súdu, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada56) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa osobitného predpisu; vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady a kancelária najvyššieho súdu, patrí paušálna náhrada mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa prílohy č. 3. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(7)

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy a ktorému nepatrí paušálna náhrada podľa odseku 5, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada56) mesačne v sume, ktorou je 36 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(8)

Paušálna náhrada podľa odsekov 5 až 7 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé euro nahor.

§ 151

Jednorazové mimoriadne odškodnenie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov, vojnových udalostí alebo živelných udalostí v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie

a)

v sume 6-násobku až 12-násobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak sa uvedené udalosti stali na území Slovenskej republiky alebo v cudzine počas zahraničnej služobnej cesty,

b)

v sume 3,6-násobku až 7,2-násobku jeho naposledy priznaného zahraničného funkčného platu, ak sa uvedené udalosti stali v cudzine a ide o štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine.

(2)

Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 písm. a) zomrie alebo bol vyhlásený za mŕtveho, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 12-násobku naposledy priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume 5-násobku naposledy priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca.

(3)

Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 písm. b) zomrie alebo bol vyhlásený za mŕtveho, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 9-násobku naposledy priznaného zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume 3-násobku naposledy priznaného zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca.

(4)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 až 3 sa poskytne v eurách.

(5)

Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí služobný predpis.

§ 152

Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri záchranných prácach pri mimoriadnych udalostiach. Ocenenie môže mať peňažnú, vecnú alebo inú formu.

§ 153

Služobný úrad zabezpečí ochranu údajov štátneho zamestnanca o jeho platových náležitostiach a ďalších náležitostiach; tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť tieto údaje, ak to ustanovuje osobitný predpis.

§ 154

(1)

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, kto ho zvolil, vymenoval alebo poveril, ak odseky 2 a 4 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie príslušný minister alebo vedúci príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(3)

Veľvyslancovi určí plat a náhradu za sťažené životné podmienky generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

(4)

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) a c) určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie príslušný minister, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(5)

Generálnemu tajomníkovi, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, kto ho do funkcie vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(6)

Odborníkovi ústavného činiteľa určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, pre koho plní úlohy. Odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, určí plat vedúci kancelárie najvyššieho súdu na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy.

(7)

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorému určuje plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie vláda podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, určí platovú tarifu zvýšenú podľa § 159, zvýši platovú tarifu za služobnú prax podľa § 127 ods. 1 písm. b), môže poskytnúť odmenu podľa § 142 ods. 1 písm. d) a určí ďalšie platové náležitosti dohodnuté v kolektívnej zmluve ten, kto podal návrh na určenie jeho platu a náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie.

§ 155

(1)

Platová náležitosť podľa § 126 ods. 1 a § 127 ods. 1 a funkčný plat podľa § 126 ods. 2 až 4 sa pomerne krátia

a)

za poskytnuté služobného voľno, za ktoré nepatrí funkčný plat; to neplatí, ak si štátny zamestnanec so súhlasom služobného úradu poskytnuté služobné voľno odpracuje,

b)

ak štátny zamestnanec neodpracuje ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade,

c)

ak štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v kratšom týždennom služobnom čase, ako je ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade.

(2)

Suma platovej náležitosti a funkčného platu podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

§ 156

(1)

Štátnemu zamestnancovi, u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. a) na funkciu s vyššou náročnosťou činnosti alebo nižšou náročnosťou činnosti, patrí odo dňa zmeny štátnozamestnaneckého pomeru platová tarifa zodpovedajúca tejto funkcii a zvýšenie platovej tarify podľa § 127 ods. 1 písm. b).

(2)

Zmena sumy platovej náležitosti podľa § 126 ods. 1 písm. a) až f) a j) štátnemu zamestnancovi patrí odo dňa, v ktorom došlo k zmene tejto sumy.

§ 157

Štátnemu zamestnancovi patrí zvýšenie platovej tarify podľa § 127 ods. 1 písm. b)

a)

odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády, ktorým sa ustanovia zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov,

b)

od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahol ďalší rok služobnej praxe započítanej podľa § 128.

§ 158

(1)

Príslušná časť funkčného platu na účely tohto zákona je podiel funkčného platu a priemerného počtu služobných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku. Priemerný počet služobných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku je súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku a ustanoveného týždenného služobného času štátneho zamestnanca. Suma príslušnej časti funkčného platu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2)

Suma zistená podľa § 137 až 141 a § 144 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

§ 159

(1)

Vláda v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny rok ustanoví nariadením zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu na príslušný rok. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor. Platové tarify uvedené v prílohe č. 3 strácajú platnosť ustanovením zvýšených platových taríf podľa prvej vety.

(2)

Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti ich zvýšenia podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok sa zahrnie do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(3)

Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie platových taríf a termín ich účinnosti ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

§ 160

(1)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

(2)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(3)

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje u štátneho zamestnanca z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, preddavku na verejné zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa čistý funkčný plat zisťuje.

(4)

Služobný úrad je povinný písomne oznámiť štátnemu zamestnancovi každú úpravu funkčného platu.

§ 161

(1)

Služobný úrad plánuje, organizuje, zabezpečuje a umožňuje vzdelávanie štátnych zamestnancov a uplatňuje tieto zásady vzdelávania:

a)

systémovosť,

b)

flexibilnosť,

c)

hospodárnosť,

d)

účelnosť.

(2)

Služobný úrad vytvára podmienky na vzdelávanie štátnych zamestnancov kontinuálnym vzdelávaním a zvyšovaním kvalifikácie.

(3)

Poskytovateľom vzdelávania štátnych zamestnancov je najmä

a)

vzdelávacia inštitúcia ďalšieho vzdelávania podľa osobitného predpisu,57)

b)

služobný úrad.

(4)

Ustanovenia o vzdelávaní štátnych zamestnancov upravené osobitným predpisom týmto nie sú dotknuté.58)

(5)

Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o formách kontinuálneho vzdelávania, obsahu adaptačného vzdelávania, druhoch kompetenčného vzdelávania a systémovom prístupe vo vzdelávaní štátnych zamestnancov.

§ 162

Kontinuálne vzdelávanie

(1)

Kontinuálne vzdelávanie je systematický proces poskytovania a získavania vedomostí a poznatkov, udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania zručností, schopností, návykov a skúseností, ktoré štátny zamestnanec potrebuje na výkon štátnej služby.

(2)

Obsahové zameranie kontinuálneho vzdelávania vyplýva z požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca uvedené v opise štátnozamestnaneckého miesta. Služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi kontinuálne vzdelávanie v súlade s identifikovanými vzdelávacími potrebami.

(3)

Plánovanie a hodnotenie kontinuálneho vzdelávania sa uskutočňuje na úrovni štátneho zamestnanca a na úrovni služobného úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.2)

(4)

Služobný úrad organizuje a riadi proces plánovania a vyhodnocovania kontinuálneho vzdelávania podľa organizačnej štruktúry služobného úradu.

(5)

Služobný úrad vypracuje do 28. februára plán kontinuálneho vzdelávania na kalendárny rok, ktorý schvaľuje generálny tajomník.

(6)

Vedúci zamestnanec zabezpečí vyhodnotenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov organizačného útvaru za predchádzajúci kalendárny rok do 15. januára.

(7)

Služobný úrad vypracuje do 15. februára hodnotiacu správu o kontinuálnom vzdelávaní za predchádzajúci kalendárny rok, ktorú schvaľuje generálny tajomník.

(8)

Kontinuálne vzdelávanie je súčasťou vykonávania štátnej služby; za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(9)

Formy kontinuálneho vzdelávania sú

a)

hromadné,

b)

skupinové,

c)

individuálne,

d)

dištančné,

e)

samoštúdium,

f)

iné.

(10)

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho písomnú žiadosť schválenú vedúcim zamestnancom služobné voľno na účely samoštúdia podľa odseku 9 písm. e) v rozsahu najviac troch služobných dní v kalendárnom roku; za čas poskytnutia služobného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(11)

Služobný úrad v záujme zabezpečenia plnenia úloh môže nariadiť štátnemu zamestnancovi účasť na kontinuálnom vzdelávaní; to neplatí, ak nedôjde k dohode podľa § 164 ods. 6.

(12)

Náklady na kontinuálne vzdelávanie sú priame náklady a nepriame náklady a uhrádza ich služobný úrad.

(13)

Priame náklady sú najmä

a)

účastnícky poplatok,

b)

výdavky na nákup študijnej literatúry,

c)

ďalšie náklady spojené s účasťou na vzdelávacích aktivitách plánovaných, organizovaných a zabezpečovaných služobným úradom okrem nákladov, ktoré sa účtujú podľa osobitného predpisu.31)

(14)

Nepriame náklady sú najmä funkčný plat a odvody za štátneho zamestnanca počas jeho účasti na vzdelávacej aktivite.

(15)

Služobný úrad vyčlení z rozpočtu na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov v príslušnom kalendárnom roku finančné prostriedky na úhradu priamych nákladov najmenej vo výške 0,5 % vypočítaného z objemu súčtu tarifných platov priznaných štátnym zamestnancom služobného úradu k 31. decembru spred dvoch kalendárnych rokov; do vypočítaného objemu sa nezapočíta súčet tarifných platov priznaných dočasne vyslaným štátnym zamestnancom.

(16)

Kontinuálne vzdelávanie sa uskutočňuje

a)

adaptačným vzdelávaním,

b)

kompetenčným vzdelávaním.

§ 163

Adaptačné vzdelávanie

(1)

Adaptačné vzdelávanie je systémový, organizovaný a hodnotiteľný vzdelávací proces s cieľom zabezpečiť štátnemu zamestnancovi nadobudnutie, rozvoj a využitie jeho odborného a osobnostného potenciálu potrebného na vykonávanie štátnej služby.

(2)

Adaptačné vzdelávanie začína dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí uplynutím skúšobnej doby. Adaptačné vzdelávanie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorému neplynie skúšobná doba podľa § 52 ods. 2 a 3.

(3)

Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje

a)

vstupným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi základné informácie o služobnom úrade, jeho pôsobnosti a fungovaní, ktoré štátny zamestnanec absolvuje do jedného mesiaca odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

priebežným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi odborné znalosti a skúsenosti potrebné na zabezpečenie výkonu činností a plnenie úloh v oblasti pôsobnosti organizačného útvaru, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(4)

Konkrétny obsah, rozsah a formy adaptačného vzdelávania určuje služobný úrad v pláne adaptačného vzdelávania štátneho zamestnanca; zohľadní sa zaradenie štátneho zamestnanca do odboru štátnej služby a funkcie, opis štátnozamestnaneckého miesta a predchádzajúce absolvované vzdelávanie, ktoré preukáže štátny zamestnanec certifikátmi, osvedčeniami alebo potvrdeniami vzdelávacích inštitúcií.

(5)

Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje pod vedením štátneho zamestnanca, ktorý poskytuje podporu, asistenciu a pomoc pri plnení úloh a systematické odovzdávanie vedomostí a skúseností štátnemu zamestnancovi (ďalej len „mentor“), s cieľom podporiť jeho odborný rast a osobnostný rozvoj.

(6)

Mentora vymenúva generálny tajomník zo štátnych zamestnancov na návrh vedúceho zamestnanca. Mentor spravidla vykonáva činnosť vo vzťahu k jednému štátnemu zamestnancovi; výnimočne môže vykonávať činnosť aj vo vzťahu k dvom a viac štátnym zamestnancom súčasne.

(7)

Mentorom môže byť štátny zamestnanec, ak spĺňa najmenej jednu z uvedených podmienok:

a)